Etymologický slovník – písmeno I, Í

(od 15. stor.) ♦ Psl. *i; porovnáva sa s gr. εἰ (εἴ) ‚ak, keby‘, εἴτα (εἶτα) ‚potom‘; gót. ei ‚že, aby, či‘ – východiskom je ide. *ei; môže ísť o tvar lok. sg. ukazovacieho zámena *e, podľa iného výkladu o pôvodné citoslovce. Pozri aj ↗aj, ↗hneď.

[i‑á] cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné.

.lekárstvo* (↗geriatria, ↗psychiatria ap.) • Podľa gr. ἰατρεία (iatréia) ‚liečenie‘, od gr. ἰατρέω (iatréō) ‚liečim, som lekárom‘; odvodené od podstatného mena ἰατρός (iatrós) ‚lekár‘.

(od 19. stor.) • Z chyba (v staršom význame ‚okrem‘), ktorý vznikol posunom v smere ‚minutie niečoho‘ (ďalej pozri ↗chýbať) > ‚vedľa, mimo niečoho‘ > ‚okrem‘. Význam ‚iba‘ je výsledkom ďalšieho vývinu: ‚okrem prípadu, keď…‘ > ‚len v prípade, že…‘; iba ak ‚…‘ (porov. odísť nemôžeš, iba ak by si tu nocoval) > len.

,zool. Threskiómis, Plegádis* (od 20. stor.) • Z lat. ibis, prevzatej z gr. ἴβις (íbis); východiskom je egypt. ḫb ‚hĺb‘.

,bot. Althæa* (od 20. stor.) • Z nem. I bisch (staršie aj Ibisch), prevzatého z lat. ibiscum; pôvodom z kelt. jazykov. Z odvodenín: ibištek, bot. Hibiscus*.

.myšlienka, predstava*, staršie ‚vzor, predloha, predpis‘ (od 18. stor.) • Z lat. idea, prevzatej z gr. ἰδέα (idéa) ‚tvar, vzor, predstava‘, od ide. *weid‑ ‚vidieť‘. Z odvodenín: ideálny (lat. idealis) ‚ako myšlienka‘. Pozri aj ↗ideológia.

.zisťovať totožnosť* (od 20. stor.) • Z lat. identificāre ‚robiť tým istým; zisťovať totožnosť‘, utvoreného z idem ‚ten istý‘ (zloženina is‑dem, z lat. is ‚ten‘ + častica ‑dem) a facere ‚robiť‘.

kniž. .totožnosť, rovnakosť* (od 20. stor.) • Z kresť. lat. identitās ‚totožnosť‘, prevzatého z lat. idem ‚to isté‘; prekladu gr. ταὐτότης (tautótēs) ‚totožnosť‘, od ταὐτός (tautós) ‚ten istý‘, ‘totožný‘, utvoreného na základe gr. τὸ αὐτό (τὸ αὐτό) ‚to isté‘. Z odvodenín: identický.

(od *19. stor.) • Z fr. idéologie, čo je zloženina fr. idée (prevzatie z lat., ↗idea) a -logie (y -lógia). Slovo bolo utvorené na konci 18. stor. ako označenie náuky zaoberajúcej sa štúdiom ideí; neskôr začalo označovať doktrínu (súbor ideí), ktorá usmerňuje vládu, politickú stranu ap.

lingv., ustálený, obvyčajne doslovne nepreložiteľný výraz* (od 20. stor.) • Z lat. idiôma, gen. idiômatis „jazyková zvláštnosť“, čo je prevzatie z gr. idiōma (ἰδιῶμα), gen. idiōmatos (ἰδιώματος) „osobitná vlastnosť; jedinečnosť štýlu“, od gr. idios (ἴδιος) „súkromný, jedinečný; zvláštny“, idioomai (ἰδιῶμαι) „robím svojím vlastným, privlastňujem si“. Z odvodenín: idiomatický.

človek postihnutý najvyšším stupňom slabomyseľnosti*, staršie idiota „nevzdelaný človek, laik“ (od 17. stor.) • Z lat. idiota, čo je prevzatie z gr. idiōtēs (ἰδιώτης) „(v protiklade k štátu) jednotlivec, súkromná osoba; obyčajný človek, laik; nevzdelanec“, od gr. idios (ἴδιος) „súkromný“.

modla*, staršie idola (od 18. stor.) • Z kresť. lat. idŏlum „zobrazenie (pohanského božstva)“, čo je prevzatie z gr. eidōlon (εἰδώλον) „podoba, zobrazenie“, odvodenina od ide. *ueid‑ (↗vidieť).

odb. selanka*, prevažne „stav pokoja, harmónie“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Idylle Ž., fr. idylle Ž.) z lat. idyllium s., ktorého východiskom je gr. eidyllion (εἰδύλλιον) „obrázok“ – zdrobnenina od gr. eidos (εἶδος) „vzhľad, forma, podoba“, od ide. *ueid‑ (↗vidieť). Vznik významu „selanka“ súvisí s tým, že gr. eidyllia mn. (εἰδύλλια) bolo v Byzancii použité na označenie básní gr. básnika Theokrita (okolo 300–260 pred Kr.), tematicky čerpajúcich z pastierskeho života.

nepremokavá plastická látka* (doložené od r. 1937) • Obchodný názov pre PVC od IG Farben vo Frankfurte nad Mohanom; zakončenie pravdepodobne podľa vzoru ↗bakelit.

eskimácky príbytok zo snehu a ľadu* (od 20. stor.) • Z jazyka grónskych Eskimákov doslova „dom“; do Európy cez angl. igloo.

úmyselne si nevšímať* (od *18. stor.) • Z lat. ignorāre „nevedieť, nepoznať; nevšímať si“, zloženého z in‑1 „ne‑“ a koreňa súvisiaceho s lat. nōtus „znalý (niečoho)“.

stredoveký spevák a herec (u Slovanov)* (od *13. stor.) • Z maď. igrice, prevzatého zo sl. *jьgrati (dnešné slk. ↗hrať), odvodeného od psi. *jьgra (↗hra).

cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné.

(od 15. stor.), dial. i jehla • Psi. *jьbla; odvodené od psi. *jьlomę (↗jarmo) „bočná priečka na jarme“; z cudzojazyčných ekvivalentov: chet. iuga‑, stind. yuga‑, gr. ζυγόν (zygon), lat. iūgum, gót. juh, nem. Joch, angl. yoke, lit. jungas „jarmo“.

(od 15. stor.) ♦ Obmena pôvodného *inheď (porov. stčes. inhed) „v jednom čase“ – odtiaľ „s malým časovým rozdielom, okamžite“. Zloženina: prvá časť ↗iný „jeden“, koncovka *-heď možno podľa psi. *godb „čas“ (↗hody); iný výklad porov. staršie ↗onehdy. Pozri aj ↗hneď.

(od *15. stor.) • Psi. *jьgrati; súvisí s psi. *jьgrati (↗chytať) a ide. *gheu‑. Z odvodenín: ihrisko; hra.

olej používaný vo farmaceutickom priemysle* • Podľa ochrannej známky nem. Ichthyol‑Gesellschaft (Hamburg 1884); z gr. ῐ̔χθύς (ichthýs) „ryba“ a lat. oleum „olej“.

cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné.

orientálny spôsob úpravy okrasných rastlín* (od 20. stor.) • Z jap. ikebana, doslova „oživovanie kvetov“; zloženina od jap. ikeru „oživovať“ a hana „kvet“.

(vo východných cirkvách) posvätný obraz* (od 19. stor.) • Zo stgr. εἰκόνα (eikṓna; foneticky [ikóna]), odvodené z gr. εἰκών (eikṓn), gen. εἰκόνος (eikónos) „obraz, podobizeň“; od gr. εἴκω (eíkō) „podoba“. Pozri aj ↗obrázok. ,podobám sa‘. Novšie použitie v informatike („grafický symbol na obrazovke počítača: kliknúť na i‑u“) je podľa angl. icon „id.“, prevzatého z lat. icôn „obraz“ (< gr.).

.rybie vajíčko¹, staršie i .lýtková kosť¹ (od 16. stor.), dial. i .ovčie vemeno¹ • Psi. *jьkra; porovnáva sa so strír. iuchar .ikry¹ a ďalej so stind. yāḱhti, avest. yākar³, gr. hépar (ἧπαρ), lat. iecur, lit. jeknos mn. .pečeň¹ a i. – všetko od ide. *ieky‑(.n)ós, gen. *ieb‑n‑és .pečeň¹. V prípade psi. výrazu sa predpokladá významový vývin .niečo okrúhle¹ > 1. .rybie vajíčko¹, 2. .lýtko¹ (porov. staršie slk. ikra .lýtková kosť¹) i 3. .vemeno¹. Pozri aj ↗kryha.

.nepriepustná hornina zložená z jemných častíc¹ (od *15. stor.) • Psi. *jьlъ; súvisí s gr. χλίς (chlí́s) .bahno, blato¹ a lot. tilis .(celkom) tmavý¹ – všetko od ide. *il‑, *ĭl(u)‑ .bahno; čierny¹.

.nezákonný, nelegálny¹ (od 20. stor.) • Zo strlat. illegalis, od in‑1 a lat. legalis .zákonný¹ (↗legálny).

,typ sovietskeho lietadla¹ • Podľa S. V. Iľjušina (1894–1977), rus. konštruktéra vojenských i civilných lietadiel.

kniž. .slávnostné osvetlenie¹; .farebná kresba v starých rukopisoch¹ (od 18. stor.) • Z lat. illuminatio, od lat. illuminare, illuminatum .osvetľovať; dodávať lesk, ozdobovať¹, utvoreného na základe in‑2 a lat. lumen .svetlo¹ (↗lúmen).

.opatriť kresbami; uviesť príklady¹ (od 19. stor.) • Z lat. illustrare .osvetľovať; objasňovať¹, od lat. illustris .osvetlený, jasný, žiariaci¹, utvoreného na základe in‑2 a lat. lustrāre .osvecovať, ožarovať¹ (↗luster). Význam .opatriť kresbami ap.¹ vznikol v angl. to illustrate posunom .objasňovať¹ > .znázorňovať (objasňujúcimi, vysvetľujúcimi) obrázkami¹.

.vidina; skreslený vnem¹ (od 19. stor.) • Z lat. illusio .klam¹ (pôvodne .výsmech, irónia¹), od lat. illudere, illusum .hrať sa s niekým; robiť si žarty, posmech; klamať¹, zloženého z in‑2 a lat. ludere .hrať (sa); žartovať; klamať¹.

kniž. .predstavivosť¹ (od 17. stor.) • Z lat. imaginatio .predstava, vidina¹, od lat. imaginari, imaginatus sum .predstavovať si¹, čo je odvodenina od lat. imago, gen. imaginis .obraz; klamný obraz, zjav, predstava¹. Pozri aj ↗imidž, ↗imitovať.

kniž. .vymyslený, neskutočný¹ (od 20. stor.) • Z lat. imaginarius .obrazný; zdánlivý¹, od lat. imago, gen. imaginis .obraz¹.

kniž. .jestvujúci v samej podstate niečoho¹ (od 19. stor.) • Zo strlat. immanens, gen. immanentis, čo je príč. prít. od lat. immanere, utvoreného na základe in‑2 a lat. manere .zostávať; byť zachovaný, byť¹.

↗mať²

.slávnostný zápis do zoznamu¹ (od *19. stor.) • Zo strlat. immatriculatio, od immatriculare, immatriculatum .zapísať do úradného zoznamu¹, utvoreného na základe in‑2 a lat. matricula .zoznam¹ (↗matrika).

odb. .človek postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti¹ (od 20. stor.) • Z lat. imbecillus .slabý, bez sily; slabomyseľný¹.

,bot. Viscum¹ (od 17. stor.), dial. i emelo, omelo, jemalo a i. • Starý výraz (psi. *emelal, *emelo, resp. *jemel-, *jemel-), málo jasného pôvodu – odvodzovalo sa od ide. *em- .chytať¹ (↗jať); označenie imela ako „chytiaceho“ má súvisieť s tým, že z jeho plodov i kôry sa zhotovovalo lepidlo slúžiace na lapanie vtákov.

publ. .vonkajšie pôsobenie, vzhľad; celkový dojem; dobré meno¹ (od 20. stor.) • Z angl. image, prevzatej z fr. image .obraz¹, ktoré bolo prevzaté z lat. imago .obraz¹. Porov. aj ↗imaginácia.

.prisťahovať sa¹ (od 20. stor.) • Z lat. immigrāre, od in‑2 a lat. migrāre .putovať, presídľovať¹ (↗migrovať).

.napodobňovať¹ (od 18. stor.) • Z lat. imitari .napodobňovať¹; odvodené od rovnakého koreňa ako lat. imago .obraz¹. Porov. aj ↗imaginácia.

odb. .nepohybujúci sa, nehybný¹ (od 20. stor.) • Z lat. immobilis .nehybný, nehnuťelný¹, od in‑1 a lat. mobilis .pohyblivý¹ (↗mobilný).

gram. .rozkazovací spôsob¹ (od 19. stor.) • Z lat. (modus) imperativus .id.¹, od lat. imperare, imperatum .rozkazovať¹, zloženého z in‑2 a lat. parare .pripravovať¹ (↗parare). – imperátor .zvrchovaný vládca (cisár, cár ap.)¹ (od 17. stor.) • Z lat. imperator .veliteľ, vojvodca; cisár¹, od imperare .rozkazovať¹. Pozri aj ↗imperializmus.

gram. .minulý čas, ktorý vyjadruje prebiehajúci dej¹ (od 20. stor.) • Z lat. (praeteritum) imperfectum, doslova .nedokončené préteritum¹ (↗preteritum), od lat. imperfectus .nedokončený¹, zloženého z in‑1 a lat. perfectus .dovŕšený¹ (↗perfektný).

„úsilie politicky, hospodársky a kultúrne ovládnuť cudzie územia al. národy“ • Slovo (angl. imperialism) bolo utvorené v 70. rokoch 19. stor. vo vzťahu k expanzii Veľkej Británie – ide o odvodeninu od angl. imperial „týkajúci sa britského impéria“, prevzatého stfrz. prostredníctvom z lat. imperiālis „súvisiaci s imperium“, od lat. imperium.

(od 17. stor.) • Z lat. imperium, pôvodne „rozkaz“ (k lat. imperāre „rozkazovať“, ďalej pozri ↗imperatív), z toho „moc (udeľovať rozkazy)“; rozšírené aj na priestor, kde platí úradná moc istého štátu ap. (rímske, koloniálne i.). Pozri aj ↗empír.

kniž. „urážajúco smelý, opovážlivý“ (od 19. stor.) • Z fr. impertinent, čo je prevzatie z lat. impertinēns, gen. impertinentis „nesúvisiaci, nepatričný“, zloženého z in‑1 a lat. pertinēns – ide o príč. prít. činné od lat. pertinēre „dosahovať (od niečoho po niečo); týkať sa niečoho, vzťahovať sa na niečo“, zloženého z per‑ a lat. tenēre „držať (sa); obsahovať niečo, týkať sa niečoho“. Vo fr. výraze nastal významový posun „nepatričný“ > „spoločensky nevhodný, opovážlivý ap.“

lek. „chirurgicky preniesť cudzí orgán“, kniž. „vniesť (niečo cudzorodé)“ (od 20. stor.) • Zo strlat. implantāre, od in‑2 a lat. plantāre „sadiť“, súvisiaceho s lat. planta „priesada, sadenica“ (↗planta).

práv., politol. „uskutočniť, zaviesť; naplniť, doplniť“ (od 20. stor.) • Z angl. to implement, od angl. implement „nástroj, prostriedok“, čo je prevzatie z lat. implementum „naplnenie“, od lat. implēre „naplniť, vyplniť; vykonať (aj o úradných povinnostiach ap.)“, zloženého z in‑2 a lat. plēre „plniť“. V angl. implement nastal významový posun „naplnenie“ > „čo slúži na naplnenie, doplnenie, zásobenie ap.; (príslušný) prostriedok“.

kniž. „v niečom zahrnutý bez formálneho vyjadrenia“ (od 20. stor.) • Z lat. implicitus, doslova „vpletený“ – pôvodne príčastie od lat. implicāre, implicātum (aj implicitum) „vpletať, zapletať“, zloženého z in‑2 a lat. plicāre „viť, zvíjať“.

odb. „obsahovať; zahŕňať v sebe, niesť so sebou“ (od 20. stor.) • Z lat. implicāre „vpletať“; súčasný význam vznikol posunom „vpletať (do seba)“ > „obsahovať“ ap.

„vzbudzovať úctu, obdiv“ (od 19. stor.) • Z lat. imponere „vkladať do niečoho, klásť na niečo“, zloženého z in‑2 a lat. ponere „klásť“ – význam „vzbudzovať úctu, obdiv“ je podľa nem. imponieren, kde vznikol pod vplyvom fr. imposer (z lat.); ďalej pozri ↗impozant.

„dovážať zo zahraničia“ (od 20. stor.) • Z lat. importāre „prinášať, privážať“, čo je zloženina in‑2 a lat. portāre „niesť“. Z odvodenín: ↗import.

„(o mužovi) neschopný súlože al. oplodnenia“, kniž. „neschopný, nemohúcny“ (od 20. stor.) • Z lat. impotēns, gen. impotentis „bezmocný, nevládny“, od in‑1 a lat. potens „mocný, silný, schopný“, doslova „majúci moc“; ďalej pozri potencia.

„veľkolepý, vzbudzujúci úctu“ (od 19. stor.) • Z fr. imposant, čo je príč. prít. činné od fr. imposer „ukladať, vnucovať, nanucovať“, prevzatého z lat. imponere „vkladať do niečoho, niekam“ (imponovať) – význam „vzbudzujúci úctu“ vznikol vo fr. imposer le respect á quelqu’un „vynucovať si úctu“.

„napúšťať látkami zvyšujúcimi odolnosť proti vode ap.“ (od 20. stor.) • Z kresť. lat. praegnāre, doslova „oplodňovať“ – od in‑2 a lat. praegnāns „(o zvieracej samici) kotná, prašná ap.; (o žene) tehotná“. Súčasný význam vznikol posunom „oplodňovať“ > „napĺňať, napúšťať, nasycovať ap.“

„divadelný, koncertný ap. podnikateľ, hospodársky správca“ (od 19. stor.) • Z tal. impresario „kto je zodpovedný za podujatie (najmä divadelné)“, od tal. impresa „podujatie“, ktoré vzniklo na základe ľud. lat. *imprehendere „vziať na seba niečo, podujať sa na niečo“, zloženého z in‑2 a lat. prehendere, prehēnsum „uchopiť, chytiť“.

kniž. „silný dojem, vnem vzbudený vonkajším pôsobením na zmysly“ (od 20. stor.) • Z lat. impressiō, doslova „čo je vtlačené“ (t. j. do pamäti, vedomia ap.), od lat. imprimere, impressum „vtisnúť, vtlačiť“, zloženého z in‑2 a lat. premere „tlačiť, vtláčať“.

„umelecký smer 2. pol. 19. stor. usilujúci sa o zachytenie chvíľkového dojmu, vnemu, nálady“ • Z fr. impressionnisme (doložené od r. 1874); od fr. impression „dojem“, prevzatého z lat. impressiō.

[-á-] „súhlas na vytlačenie rukopisu“ (od 20. stor.) • Z lat. imprimātur, doslova „nech je vytlačené“ (pôvodne formula vyjadrujúca schválenie zo strany cirkevných predstavených) – ide o tvar konjunktívu od lat. imprimere „tlačiť“.

„uskutočňovať bez prípravy, nepredvídaný, náhly“ (od 19. stor.) • Z tal. improvvisare, od tal. improvviso „nepredvídaný, náhly“, ktorého východiskom je lat. imprōvisus, zložené z in‑1 a lat. prōvīsus „predvídaný“, čo je príčastie od lat. prōvidēre, prōvīsum „vidieť dopredu; predvídať“, zložené z lat. prō „pred“ a vidēre „vidieť“.

„podnet, popud, pohnútka“ (od 19. stor.) • Z lat. impulsus „náraz; popud, podnet“, od lat. impellere, impulsum „udrieť na niečo; uviesť do pohybu“, zložené z in‑2 a lat. pellere „biť, udierať; poháňať“. Impulzívny „výbušný, prchký“ (i. temperament ap.) znamená doslova „reagujúci pod vplyvom náhleho popudu, impulzu“.

„odolný proti nákaze; práv. vyňatý spod zákona“ (od 20. stor.) • Z lat. immunis „zbavený povinností, poplatkov, služieb“, od in‑1 a lat. munia mn. „povinnosti, záväzky“. V medicíne „zbavený povinností; slobodný od niečoho“ > „slobodný od choroby; odolný voči chorobe“. Z odvodenín: immunitas (lat. immunitas „oslobodenie od povinností“), imunológia.

„ne‑“ (v indiferentný ap.) • Z lat. in‑ (resp. z jeho reflexov v románskych jazykoch), ktorého východiskom je ide. *ne‑ ako redukovaný variant záporovej častice *ne.

„v‑, do‑“ (v inaugurovať ap.) • Z lat. in (resp. z jeho reflexov v románskych jazykoch), z ide. *en „v, vnútri“; pozri aj onuca.

kniž. „slávnostne uviesť do úradu, hodnosti ap.“ (od 19. stor.) • Z lat. inaugurāre „konať augurium; posvätiť“, od in‑2 a lat. augurium „veštecké znamenie; predpoveď“, od augur „veštec“, ktorý sledoval nebeské znamenia. Pozri aj malér.

„(menšia) nepríjemná príhoda, zrážka ap.“ (od 19. stor.) • Prevzaté (možno cez nem. Inzidenz) z lat. incidens, gen. incidentis „(to) stávajúce sa“, príčastie od incidere „padať (do niečoho); stávať sa“, zložené z in‑2 a lat. cadere „padať“.

„ukazovateľ; zoznam, register“ (od 18. stor.) • Z lat. index „ukazovateľ“, odvodenina od indicare „oznamovať, udávať; dokazovať“, čo je intenzívum od indicare „oznámiť“, z in‑2 a lat. dicere „hovoriť, povedať“.

„na ktorom nezáleží, nedôležitý; neprejavujúci záujem, ľahostajný“ (od 18. stor.) • Z lat. indifferēns, gen. indifferentis „nevýrazný; ľahostajný“, od in‑1 a lat. differēns „odlišujúci sa“, príčastie od differre „rozširovať; líšiť sa“. Pozri aj diferencia.

„tmavobelasé farbivo“ (od 20. stor.) • Z tal. indigo (spis. indaco), ktorého východiskom je lat. indicum „(to) indické, dovážané z Indie“, doslova „indička“. Priame prevzatie z lat. indicum).

gram. „oznamovací spôsob“ (od 20. stor.) • Z lat. indicātīvus, od indicare „oznamovať“; odvodenina z indicare. Pozri aj indikovať.

„zaznačovať, určovať; lek. určovať spôsob liečenia“ (od 18. stor.) • Z lat. indicāre „oznamovať, vyhlasovať, určovať“, čo je intenzívum od indicere „oznámiť“, z in‑2 a lat. dicere „hovoriť, povedať“. Pozri aj index.

„vzťahujúci sa na jednotlivca“ (od 19. stor.) • Zo strlat. individualis, odvodenina od individuum „jednotlivec“, utvorené z in‑1 a lat. dividere „deliť“.

log. „myšlienkový postup od jednotlivého k všeobecnému“; elektrotech. „vznik prúdu zmenou magnetického toku“ (od 20. stor.) • Z lat. inductiō „privádzanie“, od inducere „privádzať“, z in‑2 a lat. ducere „viesť“.

kniž. „priemyselný“ (od 19. stor.) • Utvorené na základe staršieho industria „pracovitosť, aktivita“ (od 17. stor.), odvodené z in‑1 a lat. studere „usilovať sa“.

odb. „zotrvávajúci v pôvodnom stave, nečinný, nereagujúci“ (od 19. stor.) • Z lat. iners, gen. inertis „nehybný, nečinný“, od in‑1 a lat. ars, gen. artis „zručnosť, umenie“. Z odvodenín: inercia.

odb. „ostávajúci na nízkom vývinovom stupni, detinský“; kniž. „nezrelý, nevyspelý“ (od 20. stor.) • Z lat. infantilis „detský“, odvodené z lat. infans, gen. infantis „dieťa, dojča“, z in‑1 a lat. fārī „hovoriť“.

odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne* (od 20. stor.) • Z lek. lat. infarctus, utvoreného na základe lat. infarcīre, infarctum „pchať niečo do niečoho, napchávať“, zloženého z ↗in‑2 a lat. farcīre „pchať“.

nakaziť* (od 20. stor.) • Z lat. inficēre, infectum „napustiť farbou; znečistiť, poškvrniť; otráviť, nakaziť“, zloženého z ↗in‑2 a lat. facere „robiť; vyrábať, spracúvať“. Z odvodenín: ↗infekcia.

odb. „pomaly vnikať, presakovať“* (od 20. stor.) • Od ↗in‑2 a lat. filtrum (↗filter) – doslova „prenikať ako cez filter“.

gram. „neurčitok“* (od 19. stor.) • Z lat. (modus) infinitīvus, doslova „neurčitý spôsob“ (t. j. neurčený z hľadiska gramatickej osoby a slovesného času) – od ↗in‑1 a lat. fīnitus „obmedzený, ohraničený“.

ekon. „zvyšovanie množstva peňazí v obehu spojené so znehodnocovaním meny a rastom cien“* (od 20. stor.) • Z angl. inflation, „vzdutie, nafúknutie“ (o hmote peňazí), prevzaté z lat. inflātiō „vzdutie“, od lat. inflāre, inflātum „nafúknuť, naduť“, zloženého z ↗in‑2 a lat. flāre „fúkať, dúť“. Porov. ↗deflácia.

oboznamovať* (od 17. stor.) • Z lat. informāre „vzdelávať“, doslova „utvárať, vytvárať si obraz, predstavu“, od ↗in‑2 a lat. formāre „dávať tvar“ (↗forma).

nízko, pod* (infračervené žiarenie, infra‑štruktúra, infrazvuk ap.) • Z lat. īnfērā „dole, nízko; pod“, v fyzike „nachádzajúci sa pod dolnou hranicou spektra“.

lek. „zavedenie liečebných tekutín“, staršie „vyluhovanie“* (od 18. stor.) • Z lat. infūsiō „vlievanie“, od lat. infundere, infūsum „vlievať, nalievať“, zloženého z ↗in‑2 a lat. fundere „liať“.

blok odliateho kovu na ďalšie spracúvanie* (od 20. stor.) • Z angl. ingot, nejasného pôvodu. Prevzaté zo stfŕ. lingot (↗lingot) z prov. linga „jazyk“ (↗lingua); iný výklad: angl. in „v“ + stangl. goten „liaty“ (partic. z gietan „liať“) – „forma, do ktorej sa odlieva kov“.

vdychovať rozprášené liečebné roztoky* (od 20. stor.) • Z lat. inhạlăre „dýchať na niečo“, od ↗in‑2 a lat. hălăre „dýchať“ – význam pod vplyvom exhălăre „vydychovať“ (↗exhalácia).

odb. „zábrana, potlačenie“, staršie „úradný zákaz, napadnutie“* (od 17. stor.) • Z lat. inhibitiō, od lat. inhibēre, inhibitum „zadržiavať, zadržať“, zloženého z ↗in‑2 a lat. habēre „držať; mať“.

veľké (začiatočné) písmeno slova* (od 20. stor.) • Z lat. initiālis, odvodené z lat. initium „začiatok, vstup“, od ↗in‑2 a lat. īre „ísť“. Pozri aj ↗iniciatíva.

začiatočný podnet na činnosť* (od 19. stor.) • Z fr. initiative, od fr. initier „uvádzať niečo, začínať s niečím“, prevzatého z lat. initiāre „začínať“, od lat. initium „začiatok“.

vstreknutie liečebného roztoku do tela* (od 20. stor.) • Z lat. iniēctiō „vrhnutie, vhodenie, vloženie“, od lat. iniēcere, iniectum „vhadzovať“, zloženého z ↗in‑2 a lat. iacēre „hádzať, vrhať“.

vháňať spevňujúcu látku do pôdy, podložia ap.* (od 20. stor.) • Z lat. iniēctāre „vháňať, vhadzovať“ (intenzívum od lat. iniēcere, iniectum).

poplatok* (od 20. stor.) • Z tal. incasso, od tal. incassare „uložiť do pokladnice“ (> slk. inkasovať „vyberať poplatok“), utvorené z ↗in‑2 a tal. cassa „pokladnica“.

kniž. „mať sklon, náklonnosť“* (od *17. stor.) • Z lat. inclināre „skloniť sa; byť náklonný k niečomu“, od ↗in‑2 a lat. clīnāre „ohýbať, kloniť“.

kniž. „vrátane, včítane“* (od 20. stor.) • Z lat. inclusive, od lat. inclusus „uzavretý, obsiahnutý“, príč. od lat. includere, inclusum „uzavrieť“, zložené z ↗in‑2 a lat. claudere „zatvárať“.

nepoznane, anonymne i pod cudzím menom* (od 19. stor.) • Z tal. incognito, ktorého východiskom je lat. incognitus „nepoznaný“, zložené z ↗in‑1 a lat. cognitus „poznaný, známy“, čo je príčastie od lat. cognōscere „spoznať“.

kniž. „včleniť, pripojiť“¹ (od 17. stor.) • Z lat. incorporāre, doslova „vteliť“; od ↗in‑2 a lat. corpus, gen. corporis „telo“ (↗korpus).

kniž. „obviňovať, obžalúvať“¹ (od 20. stor.) • Z lat. incrimināre, zloženého z ↗in‑2 a lat. crīmināre „obviňovať, osočovať“¹, od lat. crīmen „obvinenie, obžaloba; previnenie, priestupok, zločin“. Pozri aj ↗kriminálny.

zool. „lehota vysedenia vtáčieho vajca“¹; lek. „lehota od nakazenia do vypuknutia choroby“¹ (od 20. stor.) • Z lat. incubātiō, pôvodne „sedenie na vajciach“¹, od lat. incubāre „ležať na niečom; (o vtákoch) sedieť na vajciach, hniezdiť“, zloženého z ↗in‑2 a lat. cubāre „ležať“¹ – moderná medicína využila tento výraz v prenesenom význame („vysedenie“ choroby až do jej vypuknutia).

„stredoveký cirkevný súd zriadený na potláčanie náboženských heréz“¹, staršie „vyšetrovanie, súdny proces“¹ a i. (od 17. stor.) • Z lat. inquisītiō „pátranie, vyhľadávanie, vyšetrovanie“¹, odvodenina od lat. inquirere, inquisītum „vyhľadávať; pátrať po niečom, vyšetrovať“, zloženého z ↗in‑2 a lat. quaerere „hľadať, pátrať; (súdne) vyšetrovať“¹. Z odvodenín: inquisitor (lat. inquisitor „vyšetrovateľ“¹ – dnešné slk. „člen inkvizície“ je podľa novšieho významu slova inquisitia). Pozri aj ↗anketa.

„na pamäť (o posmrtnej pocte)“¹ (od 20. stor.) • Z lat. in memoriam, od lat. in „v“ (pozri aj ↗in‑2) a memoria „pamäť; spomienka na niečo“¹, od lat. memor „pamätajúci sa na niečo“¹. Pozri aj ↗memoriár.

kniž. „alegória“¹ (od *19. stor.) • Zrejme zloženina z ↗tajit a p iný – azda čiastočný preklad p allegoria, majúceho v prvej časti gr. άλλος (allos) „iný“?

„osuheľ, srieň“¹ (od 18. stor.) • Odvodenina od výrazu zachovaného v slk. dial. íň, íňava „inovať“¹ (sem patrí aj názov vrchu Inovec, od 13. stor.). Východiskom je psl. *inbjb (porov. rus. inej (мені), bulh. dial. inej (unея) „inovať“¹ a i.), porovnávané s avest. isav- „mrazivý, ľadový“¹, nem. Eis, angl. ice „ľad“, lit. dial. ynis „inovať“¹ a i. – všetko od ide. *ei-s-, *ein- „ľad, mráz“¹.

„zavádzať niečo nov铹 (od 20. stor.) • Z lat. innovāre „obnovovať, meniť“¹, od ↗in‑2 a lat. novāre „obnovovať; meniť, pretvárať“¹, od lat. novus „nový“.

„uviesť na scénu“¹ (od 19. stor.) • Podľa nem. inszenieren, utvoreného na základe ↗in‑2 a nem. Szene „scéna“¹ (prevzatie z lat.; ↗scéna).

odb. „prostriedok na ničenie hmyzu“¹ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. Insecta mn. „hmyz“ (od lat. insecare, insectum „vrezať, narezať, robiť zárezy“¹, zloženého z ↗in‑2 a lat. secāre, sectum „sekať, rezať“¹), čo je preklad gr. entomon (ἔντομον) „id.“ (ďalej pozri ↗entomológia), a lat. caedere (v zloženinách -cīdium) „biť; zabíjať, usmrcovať“¹.

„umelé oplodnenie“¹ (od 20. stor.) • Utvorené na základe ↗in‑2 a lat. semināre, seminātum „siať, plodiť“¹, od lat. semen, gen. seminis „semeno“¹.

„odznaky moci, hodnosti“¹ (od 20. stor.) • Z lat. insignia mn., od lat. signum „znak; (čestný, úradný) odznak“¹ (strlat. aj „erb“¹) – výraz je zložený z ↗in‑2 a lat. signum „znak“.

výtvar. „založený na prirodzenom talente, neškolený“¹ (od 20. stor.) • Z lat. insitus, doslova „vštepený“¹, príčastie od lat. inserere, insertum „zasiať, zasadiť, zaštepiť; vštepiť“¹, zloženého z ↗in‑2 a lat. serere, satum „siať, rozsievať“¹. Súčasný význam súvisí s predstavou o talente „vštepenom“ od prírody, nerozvíjanom v školách ap.

„(rýchlo)rozpustný“¹ (od 20. stor.) • Podľa angl. instant „okamžitý“¹; význam „(rýchlo)rozpustný“ vznikol v spojeniach typu angl. instant coffee, doslova „okamžitá, t. j. okamžite, rýchlo pripravená káva“¹. Angl. slovo bolo prevzaté (prostredníctvom fr.) z lat. instans „nastávajúci, (okamžite) prítomný“¹, príčastie od lat. instare „nástojiť, naliehať“¹, zložené z ↗in‑2 a lat. stare „stáť“¹. Pozri aj ↗inštancia.

„úradné miesto, postupnosť úradov pri odvolaní ap.“* (od 19. stor.) • Z lat. instantia „prítomnosť; nástojenie“¹, príčastie od lat. instare „nástojiť, naliehať“¹, z ↗in‑2 a lat. stare „stáť“¹.

„úradný dozor, kontrola“¹ (od 19. stor.) • Z lat. inspectiō „preskúmanie, prehliadnutie“¹, od lat. inspicere, inspectum „pozerať do niečoho; pozorovať, skúmať, prehliadať“¹, z ↗in‑2 a lat. specere „pozerať sa“¹. Z odvodenín: inspicient „pomocník režiséra“¹ (od 20. stor.) • Podľa nem. inspizient, doslova „ten, kto dozerá“ (t. j. na technickú stránku divadelného predstavenia; odtiaľ „pomocník režiséra“), vytvorené z ↗in‑2 a nem. Szene „scéna“¹ (prevzatie z lat.; ↗scéna).

„dávať popud na (umeleckú) tvorbu; podnecovať“¹ (od 19. stor.) • Z lat. inspirāre „vdýchnuť“, doslova „fúkať, dýchať (do niečoho); vdýchnuť, rozdýchať; podnietiť, nadchnúť, vnuknúť“, z ↗in‑2 a lat. spirāre „dýchať“; prenesený význam „povzbudzovať tvorivosť“ vznikol v stredoveku v súvislosti so vznetím nadšenia (doslova „nadýchať“).

„zavádzať technické vybavenie; umiestniť ako exponát; uviesť do funkcie“* (od 19. stor.) • Zo strlat. installāre, doslova „umiestniť na sedadlo“ (z toho aj „uviesť do príslušného úradu, funkcie“), čo je výraz utvorený na základe ↗in‑2 a strlat. stăllum „sedadlo v chóre (určené pre cirkevného hodnostára)“; s ďalším vývinom „uviesť do funkcie“ > „umožniť fungovanie (stroja ap.)“ > „zabezpečiť nutné technické vybavenie“ ap. Z odvodenín: inštalátor (i. rektora, i. výstavy) aj inštalatér (z fr. installateur, prevzaté z strlat.).

„úrad, orgán na určitom stupni“* (od 20. stor.) • Z lat. instantia, pôvodne „naliehavosť“, od lat. instans, gen. instantis „nastávajúci“ (↗instantný). Význam sa ďalej vyvíjal v smere „naliehanie“ > „žiadosť, prosba“ (porov. staršie napísať i‑u, od 16. stor.) > „súdne konanie na niečiu žiadosť“ > „úrad (istej úrovne) riešiaci daný prípad“.

„pud“* (od 19. stor.) • Z lat. instinctus „popud, podnet; pud“, odvodené od lat. instinguere, instinctum „bodaním poháňať; podnecovať“, zložené z ↗in‑2 a lat. stingere „bodať, pichať“.

„ustanovizeň“* (od 19. stor.) • Z lat. institutio „zriadenie“ (odtiaľ aj „čo je zriadené, ustanovené ap.“), od lat. instituere, institutum „vkladať; vystaviť, postaviť, vytvoriť“, zložené z ↗in‑2 a lat. statuere „postaviť, ustanoviť, založiť, zriadiť“, od lat. stare „stáť“; v moderných západných jazykoch sa slovo prenieslo aj na spoločenské zriadenie a jeho zložky.

„ústav“* (od 19. stor.) • Z lat. institutum „(to) zriadené“, od lat. instituere, institutum vo význame „postaviť, vytvoriť“.

„nástroj“* (od 17. stor.) • Z lat. instrumentum „náradie, náčinie, nástroj, prístroj“, od lat. instruere „stavať, budovať; zariaďovať; vystrojovať, vybavovať niečím“ (↗inštruovať).

gram. „7. pád“* (od 19. stor.) • Z lat. instrumentalis, od lat. instrumentum „nástroj“ – doslova „pád vyjadrujúci nástroj (pracovať niečím)“.

„dávať pokyny“* (od 19. stor.) • Z lat. instruere, instructum „stavať, budovať; zariaďovať, pripravovať; poučovať, vzdelávať“, od ↗in‑2 a lat. struere „stavať“. Z odvodenín: inštruktor (lat. instructor), inštrukcia (lat. instructio).

„vykladaná ozdoba v dreve“* (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Intarsie) z tal. intarsio, od slovesa intarsiare „vykladať drevom“, utvorené z ↗in‑2 a tal. tarsia „vykladanie drevom“ (arab. pôvodu, od arab. rassa „spájať, skladať ap.“).

kniž.„prirodzene patriaci k celku; súhrnný, celistvý“* (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. integer „nedotknutý, neporušený, celý, úplný“, zložené z ↗in‑1 a koreňa zachovaného v lat. tangere, tactum „dotýkať sa, siahať na niečo“ (↗tangovať).

kniž.„spájať do jedného celku“* (od 19. stor.) • Z lat. integrare „uviesť do bývalého stavu, napraviť, obnoviť“, doslova „urobiť (znovu) nedotknutým, celým“, od lat. integer „nedotknutý, neporušený, celý, úplný“. Súčasný význam vznikol vo vplyve západných jazykov, kde sa lat. sloveso významovo prehodnotilo v smere „začleniť do (↗in‑2) určitého celku“.

„rozumové schopnosti“* (od 19. stor.) • Z lat. intellectus „rozumenie“, od lat. intelligere „rozoznávať, rozlišovať; chápať, rozumieť“, doslova asi „voliť (si) medzi niečím“ – výraz je zložený z ↗inter- a lat. legere „zbierať; vyberať, voliť“. Z odvodenín: intelektuálny (lat. intellectualis), intelektuál „vzdelanec“ a i.

„vrstva duševne pracujúcich“* (od 19. stor.) • Z lat. intelligentia „chápavosť, súdnosť, rozumnosť“, od lat. intelligens, gen. intelligentis „chápajúci, rozumejúci; rozumný“ (> slk. inteligentný, inteligent), príčastie od lat. intelligere „chápať, rozumieť“.

kníž. „zámer, úmysel“ (od 19. stor.) • Z lat. intentio „napätie, úsilie, námaha; zámer, vôľa“, od lat. intendere, intentum „napínať; mieriť (zbraň, niekam); smerovať (k niečomu); zamýšľať“, zloženého z ↗in‑2 a lat. tendere „napínať, naťahovať“. – intenzívny „silný, veľký, účinný“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom záp. jazykov: nem. intensiv a i.) zo strlat. intensīvus „vyznačujúci sa napätím, úsilím“, čo je odvodenina od lat. intensio „napnutie; sila, dôraz“, od lat. intendere, intentum (novšie intensum) „napínať“. Z odvodenín: intenzívum lingv. „sloveso vyjadrujúce odtieň úsilnosti, väčšej intenzity oproti významu základového slovesa“ (lat. verbum intensīvum; napr. ↗vŕtať a i.).

„medzi-“ (interakcia, interkontinentálny, internacionálny ap.) • Z lat. inter‑, od lat. inter „medzi, spomedzi; (o čase) za, cez, počas“.

hovor. „záujem“, staršie i interesse (od 16. stor.) • Zo strlat. interesse, ktoré vzniklo substantivizáciou lat. interesse „byť medzi niečím; byť prítomný, zúčastňovať sa (na niečom)“, zloženého z ↗inter‑ a lat. esse „byť“. Posunom „zúčastňovať sa (na niečom)“ > „mať podiel (na niečom)“ vznikli aj významy právneho charakteru (porov. staršie slk. interesse „úžitok, zisk; majetkový dôchodok; úrok z pôžičky; poplatok za užívanie majetku“); dnešný význam „záujem“ je podľa fr. intérêt (prevzatie z lat. interest „je medzi niečím, je prítomný“), kde vznikol vývin „podiel, účasť (človeka) na niečom“ > „niečo, čo sa človeka týka, na čom mu záleží ap.“ > „(čo vzbudzuje jeho) záujem“. – interesantný hovor. „zaujímavý“ (od 19. stor.) • Z fr. intéressant, doslova „zaujímajúci“, príčastie od fr. intéresser „zaujímať“ (> slk. interesovať, od 19. stor.), odvodeného od fr. intérêt „záujem“.

odb. „vzájomné prenikanie, kríženie“ (od 20. stor.) • Podľa angl. interference, odvodenina od to interfere „krížiť sa, kolidovať“, prevzatého zo stfr. s’entreférer „biť sa navzájom“, z fr. entre „medzi“ (z lat. inter) a férir „biť, tĺcť, udrieť“ (z lat. ferīre „biť, tĺcť, udrieť“).

„vnútorná časť, vnútorný vzhľad, zariadenie ap.“ (od 20. stor.) • Z fr. intérieur, od lat. interior „nachádzajúci sa hlbšie vnútri“ (z ↗inter‑), a lat. internus „vnútorný“ (↗interný).

gram. „citoslovce“ (od 20. stor.) • Z lat. interjectio doslova „vloženie“ („vložené do prejavu“ > „citoslovce“), od lat. interiacere, interiectum „vhodiť medzi; vložiť“, z ↗inter‑ a lat. iacere „házať, vrhať“.

hud. „medzihra“ (od 19. stor.) • Z tal. intermezzo, obmena staršieho intermedius „nachádzajúci sa medzi niečím“, z ↗inter‑ a lat. medius „stredný“.

„zariadenie na kolektívne ubytovanie žiakov, študentov ap.“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Internat a fr. internat, utvorené z lat. internus „vnútorný“ (↗interný) – pôvodne „interný študent“ bývajúci „vnútri“ školy.

inform. „celosvetová počítačová sieť“ (od 20. stor.) • Z angl. Internet (prvýkrát v 1974), vzniklo skrátením angl. internetwork (↗inter‑ + network „sieť, systém“).

„obmedziť slobodu pohybu“ (od 19. stor.) • Z fr. interner „umiestniť do vnútra“, odvodené od fr. interne „vnútorný“ (z lat. internus; ↗interný) – pôvodne „zadržať niekoho vnútri oblasti“.

„vnútorný“ (od 17. stor.) • Z lat. internus „vnútorný“, od ↗inter‑ „medzi, spomedzi“ a lat. -ernus prípona.

„(v parlamente) predložiť otázku“ (od 18. stor.) • Z lat. interpellare „prerušovať rečou, žiadať vysvetlenie; klásť otázky“, z ↗inter‑ a lat. pellere „tlačiť, biť“.

„vykladať, vysvetľovať“ (od 17. stor.) • Z lat. interpretatio „výklad“, od lat. interpretari „slúžiť ako sprostredkovateľ, vysvetľovať“, z ↗inter‑ a koreňa spojeného s lat. parare „pripraviť; vybaviť“.

„sústava rozdeľovacích znamienok“ (od 18. stor.) • Z lat. interpunctio „vkladanie bodiek medzi slová“, od lat. inter- a punctus „bodka“ (od lat. pungere „pichať, bodnúť“).

lek. „umelé prerušenie tehotenstva“ (od 20. stor.) • Z lat. interruptio „pretrhnutie, prerušenie“, od lat. interrumpere „prerúsiť, prelomiť“, z ↗inter‑ a lat. rumpere „lámať, trhať“.

„úsek medzi dvoma bodmi, javmi“ (od 20. stor.) • Z lat. intervallum „medzera, štrbina; priestor medzi dvoma kôlmi (na opevnení)“, z ↗inter‑ a vallum „palisáda, kôl“.

„zakročiť, zasiahnuť“ (od 18. stor.) • Z lat. intervenire „prísť medzi niečo; zasiahnuť“, od ↗inter‑ a venire „prísť“.

rozhovor (publicistu) s významnejšou osobou, určený na zverejnenie* (od 20. stor.) • Z angl. interview, čo je prevzatie z fr. entrevue „(krátke) stretnutie, rozhovor“, od fr. entrevoir „zahliadnuť; (letmo) sa s niekým stretnúť, hovoriť“, ktorého východiskom je stfr. entrevoir, zložené zo stfr. reflexu s ↗inter‑ a fr. voir „vidieť“ (z lat. vidēre „vidieť“).

„dôverný; súkromný“ (od 19. stor.) • Z lat. intimus „najvnútornejší, najhlbší; najtajnejší, najdôvernejší“, čo je superlatív k lat. interior „vnútomejší; tajnejší, dôvernejší“, od lat. inter „medzi“.

„súbor melodických javov pri rečovom prejave“ (od 19. stor.) • Ako vedecký termín utvorené na základe strlat. intonāre „začať spievať v istom tóne“, od ↗in‑2 a lat. tōnus „tón“.

„vnútro‑“ (intra‑molekulárny ap.) • Z lat. intra „vnútri, medzi, v“.

archit. „zastavaná časť územia obce“ (od 19. stor.) • Z uhorského lat. intrāvillānum, utvoreného na základe lat. intrā „vnútri, medzi, v“ a villa „vidiecky majetok; osada, dedina“.

„úklad, nástraha“ (od 19. stor.) • Z fr. intrigue, čo je prevzatie z tal. intrigare „motať, zapletať; robiť intrigy“, od lat. intricāre „zaplietať, zamotávať do ťažkostí“, z ↗in‑2 a lat. trīcāre „robiť ťažkosti, mrzutosti“. Z odvodenín: intrigán „intrigujúci“.

psych. „pozorovanie vlastných psychických prejavov“ (od 20. stor.) • Utvorené v novoveku na základe lat. introspecere, introspectum „nazerať dnu do niečoho“, z ↗intrā „dovnútra, dnu“ a specere „dívať sa, hľadieť“.

„zameraný do svojho vnút­ra“ (od 20. stor.) • Výraz (nem. introvertiert) zaviedol v 20. rokoch 20. stor. švajč. psychológ C. G. Jung na základe staršieho nem. introvertieren „obracať sa do seba“, podľa lat. intrā „dovnútra, dnu“ a vertere „obracať“. Pozri aj ↗extrovertný.

„vystihnutie (pravdy ap.) bez logickej analýzy“ (od 19. stor.) • Zo strlat. intuitio, od lat. intuērī, intuitus „pozerať sa na niečo, pozorovať“, z ↗in‑2 a lat. tuērī „hľadieť, pozerať sa“.

„človek neschopný práce v dôsledku choroby, úrazu ap.“ (od 18. stor.) • Z fr. invalide (pôvodne o vojakoch neschopných služby z vekových či zdravotných dôvodov), čo je prevzatie z lat. invalidus „slabý, chorý, bezmocný; neschopný bojovať“, z ↗in‑1 a lat. validus „silný, statný, mohutný, zdravý“, od lat. valēre „byť silný, zdravý“.

„vpád“ (od 19. stor.) • Z lat. īnvasio, od lat. invādere, invāsus „vtrhnúť, vpadnúť; napadnúť, prepadnúť“, z ↗in‑2 a lat. vādere „kráčať, ísť, uberať sa; hnať sa“.

kníž. „ústne alebo písomné napadnutie“ (od 20. stor.) • Podľa lat. invectīva doslova „útočná reč“, od lat. invehere, invectum „viezť sa (na voze, na koni); ísť proti niekomu; útočiť, napádať (aj slovne)“, z ↗in‑2 a lat. vehere „viesť (sa)“.

kníž. „(umelecká) vynachádzavosť“, staršie „zistenie, nález“ (od 17. stor.) • Z lat. inventio, od lat. invenīre, inventum „prísť na niečo, nájsť, vynájsť“, z ↗in‑2 a lat. venīre „prichádzať“.

„predmety patriace do istého (majetkového) celku“ staršie inven­tārium (od 17. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Inventar) z lat. inventārium „opis majetku“, odvodené od lat. inventiō, inventum „prísť na niečo, nájsť, vynájsť“, z ↗in‑2 a lat. venīre „prichádzať“. Z odvodenín: inventúra „zoznam vecí, ktoré treba nájsť [pri kontrole]“ → „ich kontrola“.

„v spojeniach investigatívna publicistika, investigatívna žurnalistika“ (od 20. stor.) • Z angl. investigative (napr. investigative journalism), od to investigate „vyšetrovať, skúmať“, ktoré vzniklo na základe angl. investigation „vyšetrovanie, skúmanie“ – prevzaté z lat. investigātiō, investigātum „stopovanie, pátranie, skúmanie“, od lat. investigāre „stopovať, pátrať“, utvorené na základe ↗in‑2 a lat. vestīgium „stopa, šľapaj“.

„vkladať prostriedky do majetku ap.“ (od 18. stor.) • Z tal. investire, ktorého východiskom je lat. investīre „šatiť, obliekať“, z ↗in‑2 a lat. vestīre „šatiť; obliekať, odievať“. Prenesený význam „vkladať kapitál“ vznikol obrazne ako „oblekať majetok do finančného plášťa“ (rúcho, oblek¹, ↗vesta). Tal. slovo pôvodne znamenalo ‚zveriť niekomu správu feudálneho majetku, umožniť užívanie léna ap.‘ (významový posun ‚ošatiť, obliecť [niekoho]‘ > ‚zveriť majetok‘ súvisí s dobovou praxou obliekania slávnostného rúcha, sprevádzajúcou takéto poverenie); odtiaľ aj ďalšie významy spravovania a zveľaďovania (zvereného) majetku ap. Z odvodenín: investícia, investor (zjednodušenie očakávaného *investitor, porov. tal. investitore ‘id.’) a i.

(od 15. stor.) • Psi. *im (*ei‑no‑), pôvodne „jeden“; súvisí s gr. oinḗ (οἰνή) „jednotka na hracej kocke“, alb. nje, lat. ūnus (stlat. oinos), stír. óen, gót. ains, nem. ein, angl. one, lit. vienas „jeden“ a i. – všetko od ide. *oi‑no‑, *ei‑no‑ „jeden“ (od ide. zámenného koreňa *e‑, *ei~, *i~); pozri aj ↗jediný. Význam „iný“ vznikol v spojeniach typu stsl. im – im („jeden – jeden“, v kontextoch typu „jeden robí to – jeden robí ono“), odtiaľ „jeden – druhý, iný“; k významovému vývinu pozri aj ↗druhý. Pozri aj ↗ihneď, ↗inotaj.

„oznamovať prostredníctvom plateného tlačového oznámenia“, staršie i „vložiť text; úradne zaznamenať“ (od 17. stor.) • Z lat. inserere „zaradiť, vložiť niečo do niečoho“, od ↗in‑2 a lat. serere „stavať do radu“. Pôvodný význam „vložiť“ sa stal východiskom pre „úradne zaznamenať“ (t. j. „vložiť do záznamov“) i pre „vložiť text“ > „vložiť do novín text plateného oznámenia, inzerát“.

„hormón podžalúdkovej žľazy“ (od 20. stor.) • Výraz (fr. insuline) utvoril v r. 1909 belg. lekár J. de Meyer na základe lat. insula „ostrov“. Z odvodenín: ↗Langerhansove ostrovčeky.

kniž. „napadnúť“ (od 19. stor.) • Z lat. insultāre „skákať na niečom; šliapať po niekom, posmievať sa; trúfať si, byť bezočivý“, od ↗in‑2 a lat. saltāre „skákať“.

„vysokoškolsky vzdelaný odborník technického ap. smeru“, staršie „staviteľ, architekt; zememerač“ (od 17. stor.) • Prostredníctvom nem. Ingenieur prevzaté z tal. ingegnere, resp. z fr. ingénieur (stfr. engigneor), pôvodne „konštruktér“ (najskôr vo vojenských zariadeniach). Výraz je odvodený od tal. ingegno, fr. engin „nástroj, prístroj, stroj“; východiskom je lat. ingenium „(vrodená) povaha, nadanie, talent“ (z ↗in‑2 a lat. gignere „plodiť, rodiť“). Pozri aj ↗ženijný.

fy. „elektricky nabitá častica“ (od 19. stor.) • Podľa gr. ión (ἰόν), gen. ionos (ἰόντος) „(to) idúce, pohybujúce sa“, čo je príčastie od gr. ienai (ἰέναι) „ísť“. Názov (angl. ion) zaviedol v r. 1834 angl. fyzik M. Faraday ako označenie častice, ktorá sa pri elektrolýze pohybuje smerom k elektródam. Pozri aj ↗elektrón.

„nepostihnuteľný rozumom“ (od 20. stor.) • Z lat. irratiōnālis „nerozumný“, od ↗in‑1 a lat. ratiōnālis (↗racionálny).

kniž. „neskutočný“ (od 20. stor.) • Z lat. irreālis, od ↗in‑1 a lat. reālis (↗reálny).

„rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný“, staršie „získaný do trvalého vlastníctva, dedičný“ (od 17. stor.) • Odvodenina od staršieho írek „trvalé vlastníctvo, dedičný majetok“ (od 16. stor.), čo je prevzatie z maď. örök „večný; večnosť“ (asi staré prevzatie z turk. jazykov). Vývinom „večný“ > „získaný do trvalého vlastníctva, dedičný“ (porov. staršie í‑a vinica) > „zdedený, vlastnený už v minulosti“ vznikol súčasný význam „pôvodný; rázovitý“ (í‑e tradície, í‑e varenie).

politol. „hnutie národnostnej menšiny za pripojenie svojho územia k inému štátu“ (od 20. stor.) • Podľa tal. Italia irredenta („Neoslobodené Taliansko“), používaného vo vzťahu k hnutiu usilujúcemu sa o oslobodenie oblastí s tal. obyvateľstvom, ktoré po vzniku Talianskeho kráľovstva v r. 1861 zostali mimo jeho hraníc (tzv. terre irredente). Slovný základ je tal. irredento „nevykúpený; nevyslobodený, nachádzajúci sa pod cudzou nadvládou“, z ↗in‑1 a tal. redento „vykúpený“, ktorého východiskom je lat. redēmptus, príčastie od lat. redimere, redēmptum „vykúpiť“. Pozri aj ↗redemptorista.

„tvrdý sivobiely kov“ (od 19. stor.) • Názov (angl. iridium) utvoril v r. 1803 objaviteľ tohto prvku angl. chemik S. Tennant na základe gr. īrís, gen. īridós (ἶρις, ἶριδος) „ dúha“, podľa pest­rého sfarbenia zlúčenín tohto kovu.

kniž. „dráždiť, rozčuľovať“ (od 18. stor.) • Z lat. irritāre „dráždiť, popudzovať“, od ↗in‑1 a lat. ritāre (z ritus „zvyk, obrad“?) – pôvod presnejšie nejasný.

„výsmech vyjadrený použitím slova ap. v opačnom význame“ (od 18. stor.) • Z lat. irōnia, čo je prevzatie z gr. eirōneía (εἰρωνεία) „podoba, pretvárka; slovný klam, pretvárny výsmech“, od eirōn (εἰρων) „klamár, podvodník“. Pôvodne asi „predstieraná nevedomosť“ – odvodenina od gr. eirōn (εἰρών) „kto sa pretvaruje; kto hovorí menej, než ako naozaj vie“, nejasného pôvodu, azda od gr. eirō (εἰρώ) „hovorím, rozprávam“ s významovým posunom „kto (niečo) hovorí (a nemyslí to vážne ap.)“. Pozri aj ↗sarkazmus.

lek. „nedokrvenosť tkaniva zapríčinená obmedzeným prívodom okysličenej krvi“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. ischaemia, utvoreného v novoveku na základe gr. ischaimos (ἰσχαιμός) „zastavujúci krv“, zloženého z gr. ischô (ἰσχάω) „zadržiavam, zastavujem“ a haima (αἷμα) „(tečúca) krv“. :contentReference[oaicite:7]{index=7}

ochorenie sedacieho nervu“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. ischias, čo je prevzatie z gr. ischias (ἰσχίας), gen. ischiados (ἰσχιαδός) „ochorenie bedier“, odvodeného od gr. ischion (ἰσχίον) „bedrový kĺb, bedro“. Z odvodenín: ischiatický namiesto *ischiadický (gr. ischiadikos, ἰσχιαδικός), s novším t podľa strlat. sciaticus (porov. aj angl. sciatica „ischias“ < strlat. sciatica(passio) „ischiatické utrpenie, ochorenie“). Pozri aj huspenina. :contentReference[oaicite:8]{index=8}

hľadať vši vo vlasoch“ (od 18. stor.) • Psl. *iskati/*jbskati; súvisí so stind. iččháti, éšati „hľadá“, avest. isḏti „hľadá, želá si“, arm. ayc „preskúmavanie“, lat. aeruscāre „žobrať“, strír. escaid „vyhľadáva vši“, sthnem. eiscôn, nem. heischen „prosiť o niečo, žiadať“, stangl. äscian, angl. to ask „pýtať sa“, lit. ieškóti „hľadať“, lot. ieskāt „hľadať vši, ískať“ a i. – všetko od ide. *ais‑ „želať si, túžiť po niečom, vyhľadávať“. Súčasný význam slk. ískať vznikol zúžením v smere „hľadať“ > „vyhľadávať vši“. Pozri aj získať. :contentReference[oaicite:9]{index=9}

náboženstvo založené prorokom Mohamedom“ (od 19. stor.) • Z arab. islam, doslova „podriadenie sa, zverenie sa (do Božej vôle)“, od slovesa aslama „podriadiť sa (Bohu)“. Pozri aj moslim. :contentReference[oaicite:10]{index=10}

(od *14. stor.) • Psl. *iti, *idǭ (slk. ísť je z novšieho *isti < *id-ti, utvoreného na základe tvarov prít. času *id-g „idem“ a i.), od ide. *ei‑ „ísť“ (porov. stind. éti, avest. ač‘ti, gr. ienai, lat. īre, gót. iddja, lit. eíti, y jachať a i.). Prít. čas *i-d-g „idem“ je utvorený príponou *-d-, nejasného pôvodu (azda podľa starého imperatívu *i-dhi, porov. gr. ithi „choď!“). Min. čas schéma išiel som vznikol z pôvodného šiel som (novšie i- podľa idem); šiel je zo *šied-l (porov. poľ. szed-l „išiel“), utvoreného od koreňa šed‑, šied‑ (porov. aj príčastia typu pri-šed-ší, vy-šed-ší) a i., ktorého východiskom je *p sl. *šbd‑ < *chbd‑ ako variant koreňa *chod‑ „ísť“ (porov. chodiť). Z odvodenín: obísť, prísť, prídem (*pri-ísť, *pri-idem), dôjsť, vyjsť, nájsť (doslova „na-ísťra niečo“, t. j. natrafiť pri chôdzi) a i. Pozri aj obec. :contentReference[oaicite:11]{index=11}

„suma, ktorú dostáva držiteľ obligácie v čase jej splatnosti“ (od 15. stor.) • staršie i „corpus delicti“; „vlastníctvo, hnuteľný majetok; kapitál“. Od ↗istý v staršom význame „vlastný“. Istý (od 15. stor.) • Psl. *istъ; súvisí s lot. iūstus „skutočný, pravý“; bez jednoznačného výkladu. Porovnáva sa s lit. aiškus „jasný, zreteľný“ – išlo by o výrazy odvodené od ide. *aist-/*aisk- „jasný“; ďalej pozri ↗iskra. Iný výklad vysvetľuje Psl. *istъ ako reflex ide. *eik- (porov. stind. īsa „vlastní, ovláda“, avest. isai „pánom nad niečím“, gót. aihts „vlastníctvo“, nem. eigen, angl. own „vlastný“ a i.) – pôvodný význam „vlastný“ sa mohol zachovať v ↗istina „kapitál“; súčasné významy vznikli vývinom „vlastný“ > „skutočný, pravý“ (porov. i slk. vlastne „v skutočnosti“) > „nepochybný, zaručený, spoľahlivý“ (↗i‑á pravda, byť si i‑sebou), z toho „zabezpečený“ (↗i‑á skrýša) aj „určený; určitý“ (↗stretnúť sa v i‑ú hodinu) ap. Z odvodenín: istota, istiť; poistiť ap., k tomu poistka a i. Pozri aj ↗bisťu, ↗ozaj, ↗prísny.

 ↗ísť

hist. „v starom Uhorsku úradník stojaci na čele župy; správca zemepanského alebo mestského majetku“ (od 16. stor.) • Z maď. ispán, prevzaté zo slovanských jazykov – pôvodne podľa staršieho slk. špán „župan; príslušník zemianskeho stavu, pán“ (od 15. stor.; ↗župan), vzniklo nepravidelným hláskovým vývinom (župan > *župan > *žpan > špan); pozri aj ↗slečna.

lingv. „opakovacie sloveso (napr. ↗nosiť, ↗padať, nosiévať, podávať a i.)“ (od 20. stor.) • Z lat. iterativum (verbum) „opakovací“, od lat. iterāre, iterātum „robiť druhý raz, opakovať“, od lat. iterum „druhýkrát, opäť“.

„kúsok dreva odštiepeného pri rúbaní“ (od 18. stor.) • Psi. *jbverb; utvorené z predpony *jb (variant psi. *jbz) a koreňa *ver‑; porov. stsl. vb‑vréti „vraziť, zabodnúť“, pr‑vréti „prestrčiť“; ďalej pozri ↗‑vrieť².

(od 12. stor.) • Z jednodušenia pôvodného *izdba (porov. izdébka „komôrka“) < *istba, od psi. *istbba, prevzaté z germ. Stube „izba, vykurovaná miestnosť; (parný) kúpeľ“ (nem. Stube; angl. stove „kachle, pec“), utvorené z lat. extufāre „pariť sa“ + gr. typhos „horúčka“; pôvodný význam „vykurovaný domček (s jednou miestnosťou)“ > „obytná miestnosť v dome, byte“; pozri aj ↗sobáš.

„rovnaký“ (napr. ↗izoglosa) • Z gr. iso‑ (ἴσο‑), od gr. ísos (ἴσος) „rovnaký“.

lingv. „čiara spájajúca miesta výskytu istého jazykového javu“ (od 20. stor.) • Z nem. Isoglosse, z izo‑ + gr. glōssa (γλῶσσα) „slovo, jazyk“; významovo „to isté slovo“ > „čiara označujúca miesto jeho výskytu“.

„oddeliť (na zamedzenie styku)“ (od 19. stor.) • Z tal. isolare „izolovať“, od lat. insula „ostrov“ (< tal. isola); tal. isolato „izolovaný, osamelý“; pozri ↗sýhoť.

meteor. „čiara spájajúca miesta s rovnakou teplotou“ (od 19. stor.) • Od izo‑ + gr. thermos (θερμός) „teplý, horúci“.

chem. „atóm toho istého prvku odlišujúci sa počtom neutrónov“ (od 20. stor.) • Od izo‑ + gr. topos (τόπος) „miesto“; názov vyjadruje „varianty“ istého prvku zaujímajúce rovnaké miesto v periodickej sústave prvkov.

„vyznávač judaizmu“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. Israélita, z gr. Israēlítēs (Ἰσραηλίτης), podľa osobného mena Izrael, doslova „Boh bojuje“ alebo „Zápasiaci s Bohom“, ktoré dostal Jákob po zápase s anjelom (Gn 32,29) a ktoré sa prenieslo na jeho potomstvo.