Etymologický slovník – písmeno F

hovor. „továreň“ (od 18. stor.) • Z lat. fabrica „remeslo; miesto jeho výkonu, dielňa“, od lat. faber „remeselník“. Z odvodenín: fabrikant hovor. „továrnik“ (nem. Fabrikant, fr. fabricant); fabrikovať pejor. „produkovať vo veľkom (a s menšou hodnotou)“ (staršie „vyrábať továrensky“), k tomu prefabrikát „továrensky vopred vyrábaný dielec (najmä stavebný)“ (od staršieho pre-fabrikovať „vopred“ [↗ pre-2] „pripraviť“) a i.

„dejová osnova“, staršie „vymyslený príbeh, rozprávka, bájka; divadelná hra“ (od 16. stor.) • Z lat. fabula, doslova „rozprávanie, príbeh“, od lat. fari „hovoriť, rozprávať“.

cit. (od 20. stor.) • Zvukomalebné.

hovor. „zaucho“ (od 18. stor.) • Od facnúť hovor. „udrieť“ (od 18. stor.), dial. i fácať „tĺcť, udierať niečím o niečo; biť niekoho, fackať“, od citoslovca fác. Iného pôvodu je asi facka v spojeniach kúpiť, predať za f-u „veľmi lacno“, pri ktorom sa predpokladala obmena pôvodného fatka (porov. staršie čes. koupiti za fatku „takmer zadarmo“), vzniknutého azda skrátením ↗ taľafatka.

hovor. „obväz“ (od 18. stor.) • Z bavor. nem. fatsch(n), čo je prevzatie z tal. fascia, ktorého východiskom je lat. fascia „stužka, páska, obväz“. Z odvodenín: fačovať hovor. „obväzovať“.

„jednotvárny, nevýrazný; nudný“ (od 19. stor.) • Z fr. fade, ktorého východiskom je ľud. lat. *fatidus – vysvetľuje sa ako skríženie lat. fatuus „pochabý, hlúpy“ a sapidus „chutný“, od lat. sápere „mať chuť“.

expr. „malé dieťa, šarvanec“, staršie „kúsok“ (od 18. stor.), dial. aj „úzky pás role“ • Vysvetľuje sa ako prevzatie z nem. Waffenrock (zloženina nem. Waffe „zbraň“ + Rock „vonkajší odev“). Slovo pôvodne označovalo rytiersky kabátec obliekaný cez brnenie (tak i stčes. fafrnoch), neskôr sa však asi skrížilo s fr. fanfreluche „ozdôbka na ženských šatách“ (expresívna obmena staršieho fr. fanfelue „drobnosť“, z neskorého lat. famfaluca „vzduchová bublina“, čo je prevzatie z gr. πομφολύξ), v dôsledku čoho nadobudlo význam typu „kus látky, handra, zdrap“ – odtiaľ ďalej „zdrap“ > „niečo malé“ (o kúsku, úzkom páse role aj dieťati; porov. i slk. dial. capart „kúsok, útržok, zdrap; malé dieťa“).

pejor. „nezbedné dieťa“ (od 18. stor.) • Málo jasné; azda z pôvodného *fakan, od dial. fákať „špiniť“ (napr. fákať si do hniezda) – pôvodný význam mohol byť „kto fúka do nohavíc“, resp. „kto je fúkaný, zašpinený stolicou“ (k významu „dieťa“ porov. ↗ zasran hrub. „nedospelý človek, sopliak“, ↗ frkan). Menej pravdepodobný je predpoklad prevzatia z lat. vagāns „túlajúci sa“, od lat. vagāri „túlať sa, ponevierať sa“; porov. aj ↗ vagabund.

„dychový hudobný nástroj“ (od 19. stor.) • Z nem. Fagott, prevzatého z tal. fagotto „zväzok“ – pomenovanie podľa podoby zloženého nástroja, ktorý vyzeral ako viazaný zväzok rúrok. Tal. výraz vznikol z lat. fascis „zväzok“ (porov. aj ↗ fašista).

v názvoch Fagus sylvatica „buk lesný“ ap. • Z lat. fāgus „buk“, od ide. koreňa *bhāg-u-/*bhōg-u- „strom (prinášajúci potravu)“; porov. aj gr. φηγός „dub, buk“.

„nasávať dym z horiacej látky“ (od 16. stor.) • Možno zo stčes. fáti „chytiť, zachytiť“ (porov. slk. náreč. fajčiť sa „rozpáliť sa“), ovplyvnené nem. pfeifen „pískať“ (pôvodne „pfeifen (Tabak)“ → „fajčiť tabak“) a maď. füst „dym“ → slov. fajka. Východiskom môže byť aj onomatopoja (faj–) súvisiaca so sasaním, ťahaním dychu.

„nástroj na fajčenie“ (od 17. stor.) • Možno z nem. Pfeife „píšťala, fajka“, porov. aj ↗ fajčiť. Lat. pôvod pipa → tal. pipa → fr. pipe → nem. Pfeife → slk. fajka. V iných významoch aj „ohybná rúrka; zakrivená čiara“ – všeobecne zo zmyslu „zakrivený predmet“.

hovor. „koniec práce; zatvorenie prevádzky, záverečná“ (od 20. stor.) • Z nem. Feierabend „voľný večer“ → nem. voj. slang. Feierabend! „koniec služby, rozchod!“ → hovor. fajront. Znamenal „predvečer sviatočného dňa“, odtiaľ aj „večerné voľno po práci“ > „koniec pracovného času (t. j. začiatok voľna)“.

hovor. „druh, plemeno, rod“ (od 18. stor.) • Z maď. fajta, čo je odvodenina od maď. faj „potomstvo; rod; rasa; druh“.

(od 20. stor.) • Z arab. faqīr „biedny, chudobný; bedár; žobravý derviš“, od arab. faqura „byť, stať sa chudobným“. Slovo sa neskôr prenieslo i na hinduistických askétov v Indii; novší význam „kúzelník ovládajúci svoje telo“ vznikol v súvislosti s telesnými cvičeniami, ktoré praktizovali.

(od 17. stor.) • Z nem. Fackel, čo je prevzatie z lat. facula (> staršie slk. fakuľa „fakľa“, dial. fakuľa „väčšia svieca“) – ide o zdrobneninu od lat. fax, gen. facis „fakľa“. — fakliť hovor. expr. „rezať, rúbať; kúriť“ (od 19. stor.) • Možno odvodené od fakľa; k významu porov. staršie faklenie „drevo na zhotovenie lúčov na svietenie“ (18. stor.) – pôvodne asi „rezať, rúbať fakle“ (z toho všeobecne „rezať, rúbať“), resp. „podkurovať fakľami“ (porov. staršie pod kozub fakliť) > „kúriť“.

„verná reprodukcia; odtlačok“ (od 20. stor.) • Vzniklo v moderných európskych jazykoch (angl. facsimile ap.) na základe lat. fac simile, doslova „urob podobné“ – fac je tvar imperatívu od lat. facere „robiť, urobiť“, simile je neutrum od lat. similis „podobný“. Pozri aj ↗ fax.

„skutočnosť“ (od 19. stor.) • Z lat. factum, doslova „(to) urobené“ (odtiaľ „čo existuje, čo je skutočnosťou“), od lat. facere, factum „robiť, urobiť“. Z odvodenín: faktický a i. Pozri aj ↗ de facto.

„činiteľ“, staršie aj „vedúci pracovnej skupiny; vedúci cisársky úradník pri dolovaní; prokurátor, žalobca“ (od 16. stor.) • Z lat. factor, čo je činiteľské meno od lat. facere „robiť, konať, vytvárať“.

„účet“ (od 20. stor.) • Z lat. factura, pôvodne „spracovanie“, od lat. facere, factum „robiť; spracúvať“; súčasný význam vznikol v tal. fattura (< lat.) posunom typu „čo je určené na spracovanie“ > (v obchodníckom prostredí) „účet“, azda i pod vplyvom tal. fattore „správca“ (z lat. factor). Pozri aj ↗ fičer.

„súčasť vysokej školy“, staršie „oprávnenie“ (od 18. stor.) • Z lat. facultās „schopnosť; možnosť, príležitosť“, od stlat. facul (lat. facile) „ľahko“, čo je príslovka k lat. facilis „ľahký (na vykonanie)“, od lat. facere „robiť, konať“. Súčasný význam vznikol na základe lat. spojenia collegium facultātis, označujúceho zbor univerzitných učiteľov istej disciplíny. Lat. facultās je tu prekladom gr. dynamis (δυναμις) „sila, schopnosť“, vzťahujúceho sa i na schopnosti v určitom umení, remesle ap.

kniž., odb. „možný, nezáväzný, nepovinný“ (od 20. stor.) • Zo záp. jazykov (nem. fakultativ, fr. facultatif) – vzniklo na základe lat. facultās, gen. facultātis „schopnosť; možnosť, príležitosť“ posunom v smere „poskytujúci možnosť“.

hovor. „záhyb“ (od 17. stor.) • Zo strhnem. valde (nem. Falte), od strhnem. valden (nem. falteri) „ohýbať, zahýbať“.

ž. „pretvárka, neúprimnosť; klamstvo“, staršie i faloš m. (od 15. stor.) • Zo strhnem. vals, valsch „nepoctivosť, podvod“, od strhnem. valsch (nem. falsch) „nepravý; neúprimný; chybný, mylný“ – slovo je prevzaté zo stfr. fals (fr. faux), ktorého východiskom je lat. falsus, od lat. fallere, falsum „klamať, podvádzať“. Z odvodenín: falošný, falšovať a i.

„falšovať“ (od 19. stor.) • Zo stlat. falsificare, od lat. falsificus „konajúci neúprimne“, utvoreného na základe lat. falsus a -ficere, resp. -ficāre; ďalej pozri ↗ -fikovať.

hovor. „chýr, zvesť; povesť“ (od 18. stor.) • Z lat. fāma „chýr, správa; verejná mienka; (dobrá i zlá) povesť“, od rovnakého koreňa ako lat. fārī „hovoriť, rozprávať“.

hovor. „rodina; príbuzenstvo“ (od 17. stor.) • Z lat. famīlia, od lat. famulus „sluha, služobník, otrok“ – slovo sa asi pôvodne vzťahovalo na sluhov a otrokov, neskôr sa prenieslo na celé spoločenstvo či veľkorodinu žijúcu v jednom dome.

„nenútený, dôverný“ (od 18. stor.) • Z lat. familiāris „patriaci k rodine, rodinný, domáci; súkromný; dôverný“, od lat. famīlia „rodina“.

„horlivo, slepo vyznávajúci niečo“ (od 18. stor.) • Z lat. fānāticus, od lat. fānum „posvätné miesto, svätyňa, chrám“ – slovo pôvodne znamenalo „súvisiaci s chrámom, chrámový“, odtiaľ „(nábožensky) zanietený“ > „slepo horliaci za niečo“. Pozri aj ↗ fanklub, ↗ fanúšik, ↗ profánny.

subšt. „byť fanúšikom“ (od 20. stor.) • Z čes. fanditi, od čes. fanda „fanúšik“, čo je expresívna obmena čes. fanoušek (↗ fanúšik), zrejme pod vplyvom čes. Fanda ako domáckej podoby mena František.

„krátka slávnostná skladba pre plechové hudobné nástroje“ (od 19. stor.) • Z fr. fanfare, asi zvukomalebného pôvodu.

kniž. „chvastúň, vychvaľujúci sa človek; vystatovačný človek“ (od 20. stor.) • Zo špan. fanfarrón „chvastúň; tlčhuba“, azda zvukomalebného pôvodu (od rovnakého koreňa ako ↗ fanfára) – pôvodne asi „kto sa hlučne predvádza“ ap.

„druh vyprážaného pečiva“ (od 17. stor.) • Z maď. fánk, čo je prevzatie nem. pôvodu (porov. spis. nem. Pfannkuchen), doslova „koláč vyprážaný na panvici“; ďalej pozri ↗ pampúch.

hovor. „klub fanúšikov, ctiteľov“ (od 20. stor.) • Z angl. fan club, od angl. club (↗ klub) a fan „nadšený obdivovateľ“, ktoré vzniklo skrátením angl. fanatic „fanatický; fanatik“, prevzatého z lat. (↗ fanatický).

„obrazotvornosť, predstavivosť“ (od 17. stor.) • Z lat. phantasia, čo je prevzatie z gr. phantasía (ϕαντασία) „zjavenie, predstava, obrazotvornosť“, od gr. phantázomai (ϕαντάζομαι) „ukazujem sa, zjavujem sa“; súvisí s gr. phaínomai (ϕαίνομαι) „som viditeľný“. Z odvodenín: fantastický (gr. fantastikós, ϕανταστικός); fantazírovať hovor. „oddávať sa rojčeniu“ (nem. fantasieren), k tomu i fantasta „rojko, blúznivec“ a i. – fantazmagória kniž. „výplod fantázie, prízrak, vidina“ (od 19. stor.) • Z fr. fantasmagorie, pôvodne „zobrazenie prízrakov pomocou optickej ilúzie“. Výraz bol utvorený na základe fr. fantasme „prízrak“, čo je prevzatie z gr. phántasma (ϕάντασμα) „zjavenie, prízrak“, od gr. phantázomai „ukazujem sa, zjavujem sa“; koncové -agorie nie je jasné – azda podľa fr. allégorie („alegória“)? – fantóm „prelud; prízrak“ (od 19. stor.) • Z fr. fantôme (fantôma), čo je prevzatie (v oblasti dnešného juž. Francúzska) z gr. ión. *phántagma, zodpovedajúceho gr. at. phántasma.

„nadšený prívrženec (športu, klubu ap.)“, staršie fanúšek (od 20. stor.) • Z čes. fanoušek, čo je zdrobnenina od čes. fanouš- – ide o obmenu čes. fanatik (ďalej pozri ↗ fanatický), resp. o odvodeninu od čes. fan, prevzatého z angl. fan „nadšený obdivovateľ“ (↗ fanklub); fanouš je asi podľa čes. Fanouš, čo je domácka podoba muž. mena František. Pozri aj ↗ fandiť.

(od 16. stor.) • Zo stnem. pfarre (nem. Pfarre), prevzatého v konečnom dôsledku asi z neskorého lat. par(r)ochia, ktorého východiskom je staršie paroecia, prevzaté z gr. paroikía (παροικία). Tento výraz je odvodený od gr. paroíkos (πάροικος) „sused; cudzinec“, doslova „bývajúci vedľa“, od gr. paroikéō (παροικέω) „bývam vedľa (niečoho)“, zloženého z ↗ para- a gr. oikéō (οἰκέω) „mám príbytok, bývam“, od gr. oîkos (οἶκος) „príbytok, dom“. V gr. texte Nového zákona (1 Pt 2, 11) bolo paroíkos použité vo význame „cudzinec“ – kresťania, pokladajúci za svoju vlasť nebo, sa považovali za „cudzincov a pútnikov“ na tomto svete; gr. paroikía sa chápalo aj ako spoločenstvo takýchto „cudzincov“, odtiaľ i význam „spoločenstvo kresťanov (podliehajúcich biskupovi)“, neskôr „farnosť ako jedno zo spoločenstiev (v sídelnom meste biskupa)“ → „sídlo správcu farnosti, fara“. Formu lat. slova (paroecia, novšie par(r)ochia) asi ovplyvnilo aj etymologicky nesúvisiace gr. parochos (πάροχος) „poskytovateľ; zásobovateľ verejných činiteľov v rímskych provinciách“, od gr. parékhō (παρέχω) „držím, mám (pripravené); odovzdávam; poskytujem, dodávam“, zloženého z ↗ para- a gr. ékhō (ἔχω) „držím; mám“. Z odvodenín: farár (stnem. pfarrāri, dnešné nem. Pfarrer); farský, staršie i fam (odtiaľ farník, farnosť); prifariť hovor. „pripojiť“ (pôvodne „pripojiť obec bez fary k farskej obci“) a i.

fyz. „jednotka elektrickej kapacity“ • Podľa angl. fyzika M. Faradaya (1791–1867), objaviteľa základných javov elektromagnetizmu.

„staroegyptský vládca“, staršie faraó (od 17. stor.) • Z bibl. lat. Pharaō, gen. Pharaōnis, čo je prevzatie z gr. bibl. Pharaō (Φαραώ) – výraz bol prevzatý hebrej. prostredníctvom z egypt. per-aa, pôvodne „veľký dom; palác“; odtiaľ „obyvateľ paláca“ → „panovník, faraón“.

↗ fara

„zostupovať do bane“ (od 16. stor.) • Z nem. fahren „ísť (na dopravnom prostriedku)“, v špecializovanom význame aj „zostupovať do bane; vystupovať z bane“.

(od 17. stor.) • Z nem. Farbe, pôvodne „tvar, podoba“.

hist. „príslušník starožidovskej náboženskej skupiny“, pejor. „pokrytec“; staršie i farizeus (od 17. stor.) • Z cirk. lat. Pharisaeus, čo je prevzatie z gr. bibl. Pharisaios (Φαρισαῖος) – východiskom výrazu je aram. paríšajjā ma, doslova „strániaci sa, oddelení“ (t. j. od osôb a vecí považovaných za nečisté), od slovesa paráš „oddeľovať“: takto sa označovali príslušníci starožidovskej nábožensko-politickej skupiny, ktorým sa v Novom zákone vyčíta prísne, avšak iba vonkajšie dodržiavanie rituálnych predpisov; odtiaľ význam „pokrytec“ (porov. farizejský úsmev, farizejstvo).

„väčší poľnohospodársky podnik“ (od 19. stor.) • Z angl. farm, čo je prevzatie zo stfr. ferme (tal. ferme) „dohoda o prenajatí majetku; prenajatý majetok“, od fr. fermer „uzavrieť zmluvu (o prenájme majetku)“, pôvodne „pevne stanoviť, potvrdiť“, ktorého východiskom je lat. firmāre „upevniť, potvrdiť“, od lat. firmus „pevný, spoľahlivý“. Porov. aj ↗ firma.

„lekárnictvo“ (od 20. stor.) • Zo strlat. pharmacia, ktorého východiskom je gr. pharmakeía „používanie liečivých prostriedkov“, od gr. pharmakeúō „používam lieky“, čo je odvodenina od gr. phármakon „čarodejnícky prostriedok, jed; liek“. Farmaceut je podľa gr. pharmakeutḗs, od gr. pharmakeúō „pripravujem, používam čarodejnícke alebo liečivé prostriedky“. → farmakológia „veda o pôsobení liečiv na organizmus“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. phármakon „liek“ a prípony ↗ -lógia.

vulg. „penis“ (od 20. stor.) • Z maď. fasz, nejasného pôvodu.

„priečelie“ (od 19. stor.) • Z fr. façade, čo je prevzatie z tal. facciata „predná strana“, odvodeného od tal. faccia „tvár“, z lat. facies „tvár“, pôvodne „vzhľad“, od lat. facere „robiť, tvoriť“. Porov. ↗ tvár.

„obal na písomnosti; zväzok spisov“ (od 19. stor.) • Z nem. Faszikel, čo je prevzatie z lat. fasciculus „zväzoček“, zdrobnenina od lat. fascis „zväzok, balík“. Porov. aj ↗ fašizmus.

„silno uchvátiť, upútať“ (od 19. stor.) • Z lat. fascināre „očariť, urieknuť“, od lat. fascinum „zariekanie, čary“.

hovor. „dostávať ako prideľ“ (od 20. stor.) • Z nem. fassen „chytiť, uchopiť; dost(áv)ať ako prideľ“ – slovo bolo prevzaté asi vo vojenskom prostredí.

„obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy“ (od 16. stor.) • Zo strhnem. vaschanc, vaschang (dnešné nem. Fasching) – zloženina z nem. fasten „postiť sa“ (↗ pôst) a azda -gang „chod“. Významom pôvodne „príchod pôstneho obdobia“, neskôr prenesené na predchádzajúce obdobie zábav.

„mlieť, sekať mäso“ (od 19. stor.) • Z rak. nem. faschieren „pripravovať mäso na plnku“, z rak. dial. Fasch (spis. nem. Farce) „mäsová plnka“, v konečnom dôsledku z lat. farcire „napchávať“. → fašírka.

„typ politického režimu založeného na diktatúre“ (od 20. stor.) • Z tal. fascismo, od tal. fascio „zväzok, otep; združenie“, od lat. fascis „zväzok“ (porov. ↗ fascikel). Ako fascismo sa označovalo hnutie B. Mussoliniho (1883–1945), ktoré sa dostalo k moci v Taliansku v r. 1922.

„osudný, zlý, nešťastný“ (od 19. stor.) • Z lat. fātālis, od lat. fātum „osud“, doslova „(to) vyrieknuté“, od lat. fārī „hovoriť“. Porov. ↗ osud. → fatalizmus „viera v osud a jeho neodvratnosť“.

„svetelný úkaz, pri ktorom sa vo vzduchu zjavujú obrazy vzdialených predmetov“ (od 19. stor.) • Z tal. fata morgana, pôvodne meno víly z artušovských legiend (fata „víla“, pôvodne „bohyňa osudu“ – porov. fātum).

„nedovolený zákrok v športe“ (od 20. stor.) • Z angl. foul „nečestný, odporujúci pravidlám“, pôvodne „zapáchajúci“.

„satyr; zmyselník“ (od 18. stor.) • Z lat. Faunus, meno rímskeho boha lesov, polí a plodnosti.

„živočíšstvo, zvieratstvo“ (od 19. stor.) • Z lat. Fauna, meno manželky boha Fauna (↗ faun). Význam podľa názvu diela Fauna Suecica („Švédska fauna“, 1746) od C. von Linného (analógia k Flóra Suecica, 1745; ↗ flóra).

„predpokladaný víťaz; obľúbenec, miláčik“ (od 18. stor.) • Z tal. favorita, čo je príč. min. trpné od tal. favorire „preukazovať láskavosť, zahŕňať priazňou“, od ↗ favore „priazeň, láskavosť“, ktorého východiskom je lat. favor, gen. favōris, od lat. favēre „žičiť, byť priaznivo naklonený niekomu“. Význam „predpokladaný víťaz“ (t. j. „miláčik publika“) je podľa angl. favourite, prevzatého fr. prostredníctvom z tal.

„zahŕňať priazňou“ (od 20. stor.) • Z fr. favoriser, utvoreného na základe fr. faveur (staršie favor) „priazeň“, čo je prevzatie z lat. ↗ favor „id.“

„telekomunikačné zariadenie“ (od 20. stor.) • Vzniklo skrátením ↗ faksimile – názov súvisí s tým, že (tele)faxom sa zasiela kópia originálneho dokumentu.

„obdobie; stupeň priebehu“ (od 19. stor.) • Ako vedecký termín prevzaté z gr. phásis (φάσις) „objavenie sa“, od gr. phaínomai (φαίνομαι) „ukazujem sa, objavujem sa“ – slovo sa pôvodne vzťahovalo na objavovanie sa Mesiaca a planét (porov. ↗ Mesiac a i.), neskôr sa jeho význam posunul aj smerom k „obdobie, stupeň (medzi dvoma objaveniami sa, výskytmi niečoho ap.)“.

„tvar, forma (o častiach oblečenia ap.)“ (od 20. stor.) • Z fr. façon, ktorého východiskom je lat. factiō, gen. factiōnis „robenie, konanie“, od lat. facere, factum „robiť, konať“ – súčasný význam vznikol posunom „robenie“ → „spôsob, akým je niečo urobené, zhotovené, ako niečo vyzerá“ → „výzor, vzhľad“. Pozri aj ↗ fešný.

„bot. Phaseolus“ (od 17. stor.) • Prevzatie z jazykov juhových. Európy, ktorého konečným východiskom je ngr. fasóli (φασόλι), fasúli (φασούλι). Výraz vznikol zo strgr. phaseolion (φασιόλιον), čo je zdrobnenina od phasēolos (φάσηολος), prevzatého z lat. phaseolus ako odvodeniny od lat. phaselus, ktoré je samo prevzaté zo staršieho gr. phásēlos (φάσηλος) „fazuľa“, nejasného pôvodu.

„druhý mesiac v roku“, staršie februárius (od 16. stor.) • Z lat. (mēnsis) Februārius, doslova „mesiac očisty“; odvodenina od lat. februa mn. „očistné prostriedky, obrady“, februāre „vykonávať očistné obrady“. Podľa starého rím. kalendára, v ktorom sa rok začínal 1. marca, bol február posledným mesiacom v roku (preto je aj najkratší); na záver kalendárneho roka – t. j. v druhej polovici februára – sa konali očistné obrady a obety zmierenia.

„zväz, združenie (aj ako forma štátnoprávneho usporiadania)“ (od 19. stor.) • Z lat. foederātiō, od lat. foederāre, foederātum „uzatvárať zmluvu“, odvodeného od lat. foedus, gen. foederis „zmluva, dohovor“.

hovor. expr. „podporovať, uprednostňovať“ (od 15. stor.) • Z nem. fordern, doslova asi „posúvať vpred“, od nem. fürder „(miestne) ďalej, vpred“, súvisiaceho s nem. fort (↗ furt).

, feferónka „malá štipľavá paprika“ (od 18. stor.) • Z tal. peperone, čo je odvodenina od tal. pepe „korenie“, ktorého východiskom je lat. piper; ďalej pozri ↗ perník. Začiatočné *fefe-* v slk. slove je podľa nem. Pfeffer „korenina, korenie“ (prevzatie z lat.).

„publicistický útvar“ (od 20. stor.) • Z fr. feuilleton, čo je odvodenina od fr. feuillet, ktoré je zdrobneninou od stfr. feuil „list papiera“, ktorého východiskom je lat. folium „list (na strome)“. Fr. feuilleton je od začiatku 19. stor. doložené aj ako označenie článku v spodnej časti novinovej strany; odtiaľ význam pravidelnej rubriky a príslušného žánru.

„výkaly“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Fäkalien mn., utvoreného na základe fr. matières fécales „výkalové látky“, od fr. fécal „výkalový“ – výraz vznikol na základe lat. faex, gen. faecis „usadenina; bahno, kaľ“.

hist. „ránhojič, mastičkár“ (od 16. stor.) • Z nem. Feldscher, čo je zjednodušenie pôvodného Feld-scherer, doslova asi „vojenský holič“ – výraz je zložený z nem. Feld „pole“ (prenesene „bojové pole, bojisko“) a Scherer, čo je činiteľské meno od nem. scheren „strihať“; v starších časoch holiči vykonávali aj jednoduchšie lekárske úkony.

gram. „ženský rod“ (od 19. stor.) • Z lat. (genus) fēminīnum, od lat. fēminīnus „ženský“, odvodeného od lat. fēmina „žena“ – odtiaľ i feminizácia „obsadenie ženami v početnej prevahe nad mužmi (napr. o pracovných miestach)“ či feminizmus „teória o rovnakých právach žien s mužmi ap.“

v chemickej terminológii (fenol, fenyl atď.) • Od gr. phaínō (φαίνω) „svietim, žiarim“

„peňažná jednotka v niektorých krajinách“, staršie jednotka váhy striebra (od 18. stor.) • Z nem. Pfennig (sthnem. pfending a i.), čo je asi odvodenina od staršieho výrazu prevzatého z lat. pondus „váha“ (súvisí s lat. pendere „vážiť“) – z významového hľadiska „váha“ → „množstvo drahého kovu s istou váhou“ → „jeho hodnota“ → „minca v danej hodnote“. Pozri aj ↗ peniaz, ↗ penny.

„liečivá rastlina“, staršie i fenikul, fenikulus (od 17. stor.) • Z lat. fēniculum, čo je odvodenina od lat. fēnum „seno“; rastlina je pomenovaná podľa svojej vône. Dnešné slk. *fenikel* má zakončenie asi podľa nem. *Fenchel*, ktorého východiskom je neskoré lat. *feniclum* (novšia forma za *fēniculum*).

,v staroegyptskej mytológii zázračný vták, ktorý po spálení vstáva z popola“ (od 17. stor.) • Z lat. phoenix, čo je prevzatie z gr. foinix (ϕοῖνιξ), nejasného pôvodu.

kniž. ,úkaz, jav“, staršie fenoménum (od 18. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Phänomen) z lat. phaenomenon, čo je prevzatie z gr. fainomenon (ϕαινόμενον), doslova ,(to) ukazujúce sa, zjavujúce sa“, pôvodne príčastie od gr. fainomai (ϕαίνομαι) ,ukazujem sa“.

hovor. ,čestný, slušný“, pôv. pís. fair (od 20. stor.) • Z angl. fair, pôvodne ,krásny“. Z odvodenín: férový.

hovor., zastaráv. ,stehovať“ (od 18. stor.) • Z maď. fércel, čo je prevzatie z nem. fitzen (porov. i staršie nem. zusammen-fitzen ,zoste­hovať, nahrubo zošiť“), od nem. Fitze ,pásmo priadze“.

chem. ,enzým“ (od 17. stor.) • Z lat. fermentum, pôvodne ,kvasenie; prostriedok spôsobujúci kvasenie“ – azda súvisí s lat. fervēre ,vrieť, kypieť“.

,ochranná olejovitá náterová látka“ (od 18. stor.) • Zo strhnem. vernĩz (nem. Firnis), čo je prevzatie zo stfr. vernis – východiskom výrazu je strlat. veronice (pôvodne označenie živice používanej na výrobu fermeže; pozri aj ↗ vernisáž), prevzaté z neskorého gr. berenikion (βερενίκιον), beronikion (βερονίκιον) ,lúh, hydroxid sodný“, ktoré sa odvodzuje od názvu antického mesta Bereniké (gr. Bereniké, Βερενίκη); dnešné Bengázi v Líbyi.

↗ fér

hovor., zastaráv. ,zástera“, staršie i f(i)ertuch, fortuch ap. (od 16. stor.) • Zo strhnem. vortuoch (jnem., rak. nem. Furtuch), doslova ,predné (t. j. vpredu uviazané) súkno“, čo je zloženina nem. vor ,vpredu“ a Tuch ,súkno“.

zastar. ,palica, prút (na trestanie)“ (od 17. stor.) • Z lat. ferula ,prút, palica“; prevzaté asi v prostredí lat. škôl. Pozri aj ↗ berla.

hovor. expr. ,pevne, mocne“ (od 20. stor.) • Z nem. fest ,pevný; pevne“. Pozri aj ↗ pevný.

,prehliadka umeleckej tvorby a výkonov“ (od 20. stor.) • Z angl. festival, pôvodne ,(hudobná) slávnosť“, čo je substantivizovaná forma angl. festival ,slávnostný, sviatočný“, prevzatého zo stfr. festival – výraz vznikol ako odvodenina od lat. festivus ,veselý, radostný“, od lat. festus ,sviatočný, slávnostný (pôvodne o dňoch venovaných náboženským slávnostiam)“.

hovor. expr. ,pekný, elegantný, švihácky“ (od 20. stor.) • Od staršieho feš neskl. ,id.“ (od 19. stor.; odtiaľ i feš-ák, feš-anda ap.), prevzatého z nem. fesch. Slovo vzniklo v 19. stor. vo Viedni skrátením angl. fashionable ,módny; oblečený podľa poslednej módy“, odvodeného od angl. fashion ,tvar, štýl, strih; móda“, čo je prevzatie zo stfr. fagon; ďalej pozri ↗ fazóna.

[-t-] ,predmet uctievaný pre magickú moc“ (od 19. stor.) • Z fr. fétiche, čo je prevzatie z port. feitigo ,čaro, čarovný prostriedok“, ktorého východiskom je lat. factīcius ,(umelo) urobený, zhotovený“, od lat. facere, factum ,robiť“. K vývinu ,robiť“ → ,magické úkony ap.“ porov. i slk. po-robiť niekomu ,počariť, pobosorovať“, ↗ čariť.

,požívať drogy (najmä o vdychovaní omamných látok)“ • Z čes. fetovati, od čes. fet ,drogy“ (od 60. rokov 20. stor.) – výraz údajne pochádza z Brna, kde spočiatku znamenal ,alkohol“. Z hľadiska pôvodu ide o prevzatie z nem. Fett ,tuk, masť“; význam ,alkohol“ mohol vzniknúť asociáciou ,masť; mastiť“ → ,dodávať energiu ap.“ (porov. i slk. namazať sa subšt. ,opiť sa“).

,lénny systém; spoločenské zriadenie na ňom založené“ (od 19. stor.) • Utvorené na základe strlat. feodalis, feudalis ,lénny, súvisiaci s lénom“ (→ slk. feudálny, od 19. stor.), od strlat. feodum, feudum ,léno“, čo je obmena staršieho strlat. feum, fevum ,id.‘: tieto formy vznikli latinizáciou severofranského *fehu ,dobytok; majetok“ (príbuzné s nem. Vieh ,dobytok“). Formy feodum, feudum (s novším -d-) vznikli asi pod vplyvom strlat. allodum, allodium ,majetok“, ktorého východiskom je franské alodis, alodus ,majetok, vlastníctvo“.

,orientálna prikrývka hlavy“ (od 19. stor.) • Podľa mesta Fez (arab. Fās) v Maroku, kde sa zhotovovali čiapky tohto druhu.

cit. (od *18. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: fikať ,fňukať, vzlykať“ (pozri aj ↗ prefíkaný), od toho fičať ,o vetre: svišťať, hvízdať; expr. bežať“ a i.

,nájomný koč ťahaný párom koní“ (od 18. stor.) • Z fr. fiacre – pomenovanie vzniklo v polovici 17. stor. v Paríži na základe mena sv. Fiakria (fr. saint Fiacre), ktorého portrét sa nachádzal na fasáde hotela na Ulici sv. Antona, kde sa prenajímali koče.

„rastlina s purpurovými kvetmi“ (od 15. stor.) • Z lat. viola (bot. „fialka“), ktoré azda pochádza z neide. jazykov Stredomoria. Z odvodenín: fialka ,bot. Viola‘; fialový, doslova „majúci farbu fialy“ (k pomenovaniu porov. ruža: ružový, ↗ oranžový ap.).

„úplný neúspech, porážka“ (od 19. stor.) • Z tal. fiasco, podľa spojenia *far fiasco* „zaznamenať neúspech, prepadnúť“, doslova „urobiť fľašu“ – východiskom je tal. fiasco „opletená fľaša na víno“, germ. pôvodu (porov. aj ↗ fľaša), motivácia spojenia *far fiasco* však nie je jasná.

publ. „umelecky spracované rozhlasové dokumentárne pásmo“, pôv. pís. *feature* (od 20. stor.) • Z angl. *feature*. Výraz (prevzatý cez stfr. z lat. *factūra* „spracovanie, zhotovenie; výtvor“; ↗ faktúra) nadobudol v angl. i význam „hlavný, charakteristický rys“; súčasný slk. význam je podľa spojení typu angl. *feature film* „hlavný film v programe“, *feature programme* „program zameraný na jednu ťažiskovú tému“ ap.

pejor. „nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž“ (od 19. stor.) • Z maď. *ficsúr*, čo je prevzatie z rum. *fecior* (dial. *ficsior*) „chlapec, mládenec“ – východiskom výrazu je asi lat. *fetiolus*, odvodené od lat. *fetus* „plod, mláďa, dieťa“; podľa iného výkladu tu ide o mladšiu (až rumunskú) odvodeninu od rum. *făt*, maď. *feti* „plod; chlapec, syn; dieťa“, z lat. *fetus*.

pejor. „zle hrať (najmä na husliach); nezručne rezať ap.“ (od 18. stor.) • Z nem. *fiedeln* „(zle) hrať na husliach“, od nem. *Fiedel* „husle“, nie celkom jasného pôvodu – azda prevzatie z neskorého lat. *vītula* „strunový hudobný nástroj“. Pozri aj ↗ hudlikať, ↗ pidlikať.

hovor. expr. „prefíkanec“ (od 17. stor.) • Z nem. *pfiffig* „prešibaný, šibalský“, od nem. *Pfiff* „úskok, podvod, lesť, trik“, pôvodne „pískanie, hvízdanie“ (súvisí s nem. *pfeifen* „pískať, hvízdať“) – vznik významu „úskok, lesť“ súvisí so schopnosťou lovcov vábiť zvieratá pískaním. Pozri aj ↗ Filip, ↗ fiškus.

pejor. „povrchná parádnica“ (od 19. stor.) • Akiste od staršieho *fifliť*, *fifľovať* „šnurovať, fintiť“, ktoré sa odvozovalo od slovesa zachovaného v stč. *fikľovati* „strojiť“, resp. od ↗ fígeľ; dá sa tu však predpokladať i súvislosť s ↗ piplať sa – t. j. „piplať sa s úpravou svojho zovňajšku, venovať jej prílišnú pozornosť“ ap.?

„plod figovníka (bot. Ficus carica)“ (od 16. stor.) • Prevzaté nem. prostredníctvom (sthnem. *vige*, z toho dnešné nem. *Feige*) z román. jazykov (prov. *figa* ap.); východiskom výrazu je ľud. lat. *fica*, z lat. *ficus* (↗ fikus). *Ukázať niekomu figu* súvisí asi s obscénnym gestom (porov. už gr. *sýkon* s významami „figa“ i „ženské ohanbie“), odtiaľ význam odmietania či záporu; podľa toho aj *dať niekomu figu*, *vedieť figu* „nič“ ap. *Figový list* „čo slúži na zastieranie, zatajovanie niečoho“ nadväzuje na príbeh o Adamovi a Eve – keď spoznali, že sú nahí, zakryli svoju nahotu zásterkami z figových listov (Gn 3, 7).

hovor. „žart, vtip; šibalstvo, huncútstvo“ (od 18. stor.) • Obyčajne sa vysvetľuje ako prevzatie zo sthnem. *vigelje*, bavor. *vigel* [f-], ktorého východiskom je strlat. *vigiliae* mn. „nočné bdenie“ (od lat. *vigilia* „bdenie“, ↗ vigília); v stredoveku slovo označovalo aj nočné chodenie sprievodov po domoch, spájané s konzumáciou alkoholu, čarovaním, rôznymi trikmi ap. Menej pravdepodobné sa zdá odvodzovanie od slovesa *figľovať* „strojiť niečo; robiť žarty, vtipy“, pôvodne údajne *figrovať* < ↗ figurovať vo význame „robiť figúry, (falošné) podoby ap.“. Pozri aj ↗ fiflena.

„postava; socha; obrazec, vzorec, schéma“, staršie i „zobrazená podoba; tvar, forma“ (od 16. stor.) • Z lat. *figūra* „podoba, postava, tvar, obraz, výtvor“; súvisí s lat. *fingere*, *fictum* „vytvárať, tvoriť; zobrazovať, spodobovať; skladať (reč)“ (↗ fingovať). Pozri aj ↗ konfigurovať. – *figurant* „pomocný pracovník“ (od 19. stor.) • Z lat. *figurāns*, gen. *figurantis*, doslova „zobrazujúci, predstavujúci“, čo je príčastie od lat. *figurāre* „dávať podobu, zobrazovať“ (↗ figurovať). Súčasný význam vznikol v divadelnom prostredí posunom „kto predstavuje, stvárňuje nejakú postavu“ > „predstaviteľ (vedľajšej) úlohy“ > „pomocný pracovník“. – *figurína* „umelo zhotovená postava“ (od 20. stor.) • Z tal. *figurina*, čo je zdrobnenina od tal. *figura*, z lat. *figūra*. – *figurovať* „mať funkciu niekoho; vyskytovať sa (niekde)“ (od 19. stor.) • Z lat. *figurāre* „dávať podobu, utvárať, zobrazovať, predstavovať“, od lat. *figūra*. Pozri aj ↗ fígeľ.

cit. (od 20. stor.) • Spojenie *fi* a *ha*.

„predstava, zdanie; výmysel“ (od 18. stor.) • Z lat. *fictiō* „tvorenie, stvárňovanie“ (druhotne aj o jeho výsledku), od lat. *fingere*, *fictum* „vytvárať, tvoriť“ (↗ fingovať). Z odvodenín: *fiktívny* „vymyslený, neskutočný“. Pozri aj ↗ science-fiction.

(elektrifikovať, ↗ glorifikovať ap.) • Z lat. -ficere, resp. -ficāre „robiť, urobiť“ (v zloženinách); súvisí s lat. facere „id.“.

↗ fingovať – fiktus hovor. expr. „prefíkaný človek, huncút“ (od 20. stor.) • Z lat. fictus „neúprimný, pokrytecký“, pôvodne „vytvorený; nepravý, nepravdivý“ – ide o príčastie od lat. fingere, fictum (↗ fingovať). Pozri aj ↗ filip.

„ozdobná bytová rastlina“ (od 20. stor.) • Z lat. ficus, pôvodom asi z jazykov Stredomoria alebo Malej Ázie. Pozri aj ↗ figa.

↗ -filia

„záhradná besiedka“, staršie i „krytá chodba“ (od 17. stor.) • Z maď. filagória, nie celkom jasného pôvodu; vzhľadom na ďalší význam „osamelo stojaca stavba (napr. strážna búdka)“ sa vysvetľovalo ako prevzatie (lat. prostredníctvom) z gr. *fylaktérion* (φυλακτήριον) „strážnica“, od gr. *fylax* (φύλαξ, gen. *fylakos* φύλακος) „strážnik, ochranca“.

„ľudomilnosť, dobročinnosť“ (od 19. stor.) • Z gr. *filanthrōpia* (φιλανθρωπία), odvodeného od gr. *filanthrōpos* (φιλάνθρωπος) „ľudomilný“, doslova „priateľský k ľuďom“ – výraz je zložený z ↗ filo- a gr. *anthrōpos* (ἄνθρωπος) „človek“.

„zbieranie poštových známok“ • Výraz (fr. *philatélie*; pôvodne „láska ku všetkému, čo súvisí s frankovaním“) bol utvorený v r. 1864 na základe ↗ filo- a gr. *ateleia* (ἀτέλεια) „oslobodenie od poplatkov“, od gr. *atelēs* (ἀτελής) „bez daní, bez poplatkov“, zloženého z ↗ a- a gr. *telos* (τέλος) „daň, poplatok“ (pozri aj ↗ clo) – nalepené poštové známky znamenajú, že poštovné už bolo zaplatené, a preto je zásielka oslobodená od ďalších poplatkov, ktoré podľa starších zvyklostí hradil jej prijímateľ (adresát).

hovor. „plsť“ (od 20. stor.) • Z nem. *Filz*. Pozri aj ↗ filter.

„vykostené mäso“ (od 20. stor.) • Z fr. *filet*, doslova „čo svojím vzhľadom pripomína tenkú niť“ (odvodenina od fr. *fil* „niť“, z lat. *filum* „niť, vlákno“); prenesené aj na tenké vrstvy mäsa (u vtákov na hrudi pod krídlami, u rýb pozdĺž kostí).

„veľký symfonický orchester“ (od 20. stor.) • Utvorené (s možným vplyvom nem. *Philharmonie*) na základe spojenia „filharmonický orchester“ – *filharmonický* je prevzatie z fr. *philharmonique* „súvisiaci s milovníkmi hudby“, pôvodne „milujúci hudbu, milovník hudby“, čo je prevzatie z tal. *filarmonico*, utvoreného na základe gr. *filos* (φίλος) „priateľ“ a *harmōnia* (↗ harmónia).

„náklonnosť k niečomu; obľuba, obdiv“ (↗ bibliofília ap.) • Z gr. *filia* (φιλία) „priateľstvo, náklonnosť“, od gr. *filos* (φίλος) „priateľ“; podľa toho koncové -fil: bibliofil, ↗ slavianofil ap.

„pobočný, vedľajší“, staršie i *filiálsky* (od 18. stor.) • Z cirk. lat. *filiālis* (pôvodne v spojení *ecclésia filiālis* „pobočka cirkevnej obce“, doslova „dcérska cirkev“), od lat. *filia* „dcéra“; druhotne prenesené aj do svetskej sféry. Z odvodenín: *filiálka* „pobočka, odbočka“.

„umelecký predmet z drôtikov z drahého kovu“ (od *18. stor.) • Z tal. *filigrana*, pôvodne asi „vlákna so zrnkami“ – výraz je zložený z tal. *filo* „niť, vlákno“ (z lat. *filum*) a *grana* „zrno, zrnko“ (z lat. *grānum*, mn. *grāna*).

v spojení *(ne)mať f-a* hovor. expr. „(ne)mať dôvtip“ (od 19. stor.) • Azda podľa apoštola Filipa, ktorý okrem iného vysvetlil pasáž z proroka Izaiáša etiópskemu veľmožovi (porov. Sk 8, 26–40); východiskom mena Filip je gr. *Filippos* (Φίλιππος), doslova „milovník koní“ – ide o zloženinu ↗ filo- a gr. *hippos* (ἵππος) „kôň“. Nie je tu však vylúčený ani vplyv výrazov so začiatočným fi-, ktoré označujú dôvtip či prefíkanosť (↗ fifik, ↗ fiktus, ↗ fiškál, ↗ fiškus, ↗ fištrón).

„konzervatívny malomeštiak; obmedzenec“ (od 19. stor.) • Z nem. *Philister*, pôvodne „Filištínec“, čo je prevzatie z lat. *Philistinus* – Filištínci (z hebr. *polištim*, doslova „prisťahovalci“) vystupujú v Starom zákone ako nesemitský národ žijúci v Palestíne. Súčasný význam vznikol v 17. stor. v nem., kde bolo pomenovanie Filištíncov použité v študentskom prostredí na označenie neštudentov – odtiaľ i ďalšie významy „nevzdelanec, obmedzenec, malomeštiak“.

(od 20. stor.) • Z angl. *film*, pôvodne „blana, povlak“ (k významu porov. *olejový film* „tenký povlak oleja“); súvisí s angl. *fell* „(stiahnutá) koža“. Pri fotografických filmoch išlo najskôr o vrstvu, ktorá sa sušila na skle a potom sa sťahovala; odtiaľ „fotocitlivá vrstva“ → „celuloidový pás s takouto vrstvou“ (vyvolať film), neskôr „dielo zachytené na takomto páse“ (premietať film). Z odvodenín: *filmovať* a i.

„milujúci niečo ap.“ (↗ filozofia ap.) • Z gr. *filo-* (φιλο-), od gr. *filos* (φίλος) „priateľ“.

„ozdobná izbová rastlina (bot. Monstera)“ (od 20. stor.) • Z bot. lat. *Philodendron*; od gr. *filodendros* (φιλόδενδρος) „milujúci stromy“, čo je zloženina ↗ filo- a gr. *dendron* (δένδρον) „strom“ – pomenovanie súvisí s podzemkom nadobúdajúcim stromovitú podobu.

„veda o národných jazykoch a literatúrach; veda zaoberajúca sa kritickým rozborom a vydávaním textov literárnych diel“ (od 19. stor.) • Z lat. *philologia*, čo je prevzatie z gr. *philología* (φιλολογία), od gr. *philólogos* (φιλόλογος), pôvodne asi „milovník štúdia a literatúry“ (> lat. *philologus* > slk. *filológ*), čo je zloženina z ↗ *filo-* a gr. *lógos* (λόγος) „slovo, reč“.

„veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, myslenia a procesu poznania“ (od 17. stor.) • Z lat. *philosophia*, čo je prevzatie z gr. *philosophía* (φιλοσοφία), od gr. *philosophos* (φιλόσοφος) „priateľ, milovník múdrosti“ (> lat. *philosophus* > slk. *filozof*) – výraz je zložený z ↗ *filo-* a gr. *sophía* (σοφία) „múdrosť“, od gr. *sophós* (σοφός) „múdry“. Slovo najskôr označovalo všeobecné úsilie o poznanie (vo všetkých oblastiach), neskôr sa jeho význam zúžil na všeobecné otázky bytia ap. Porov. aj ↗ sofista.

„zariadenie na zadržiavanie niektorej zložky zmesi ap.“, staršie i *filtrum* (od 17. stor.) • Zo strlat. *filtrum*, pôvodne „plstená vrstva“ – slovo vzniklo latinizáciou nejakého germánskeho výrazu, odvodeného od germ. *filta-* „plsť“ (z toho nem. *Filz* „id.“; z ↗ *filc*). Pozri aj ↗ infiltrovať.

„zbieranie nálepiek zo zápalkových škatuliek“ (od 20. stor.) • Zo slovotvorného hľadiska *fil(o)-lumenistika* (porov. aj nem. *Phillumenist* „filumenista“ ap.) – vzniklo v novoveku na základe ↗ *filo-* a lat. *lumen* „svetlo; čo svieti, svietidlo“ (pozri aj ↗ lúmen).

„záverečná časť niečoho“ (od 19. stor.) • Z tal. *finale*, od tal. *finale* „koncový, konečný“, ktorého východiskom je lat. *finalis* „id.“ (> slk. *finálny*, od 18. stor.), od lat. *finis* „hranica, medza; kraj, koniec“. Pôvodne išlo o hudobný termín, športový význam (postúpiť do f. ap.) vznikol v Anglicku.

hovor. „zamestnanec colného úradu, resp. finančnej správy“ (od 19. stor.) • Akiste podľa nem. zloženín typu *Finanzbeamter* „úradník finančnej správy“ ap., utvorených na základe nem. *Finanzen* mn. (↗ financie). –

„peňažné prostriedky“ (od 18. stor.) • Z fr. *finances* mn. (pôvodne „príjmy štátu“), od fr. *finance* „peniaze“, pôvodne „platba“, od stfr. *finer* „(za)platiť“ – výraz vznikol na základe stfr. *finir* „ukončiť“ (z lat. *finire*, od lat. *finis* „koniec“); význam sa posunul v smere „ukončiť; dokončiť, vykonať“ > „vykonať (platbu), zaplatiť“, údajne aj pod vplyvom stfr. *fin* „peniaze“.

kniž. „jemná a dôvtipná podrobnosť“ (od 20. stor.) • Z fr. *finesse*, od fr. *fin* „jemný“; ďalej pozri ↗ fajn.

„predstierať; falšovať“ (od 19. stor.) • Z lat. *fingere* „vymýšľať, predstierať, klamať“, pôvodne „tvoriť, vytvárať“ (k významu porov. lat. *fingere vultum* „pretvarovať sa“, doslova „robiť tvár“). Pozri aj ↗ figúra, ↗ fikcia, ↗ fiktus, ↗ finta.

„záverečná (intenzívna) časť pretekov ap.“ (od 20. stor.) • Z angl. *finish*, od slovesa *to finish* „končiť“ (> slk. *finišovať*, od 20. stor.), prevzatého zo stfr. *feniss* (fr. *finir*), ktorého východiskom je lat. *finire*, odvodené od lat. *finis* „koniec“.

hovor. „predstieranie; trik“ (od 17. stor.) • Z tal. *finta* „pretvárka; úskok, lesť“, od tal. *fingere* „predstierať“, z lat. *fingere* (↗ fingovať). Pozri aj ↗ fintiť.

expr. „nápadne strojiť“ (od 19. stor.) • Málo jasné, azda od ↗ finta – k možnému prenosu do sféry odievania porov. tal. *finta* „úskok, lesť; kúsok látky zakrývajúci gombíky na odeve“. Iný výklad (zohľadňujúci slk. dial. *findiť sa*, *fintiť sa* „parádiť sa“) predpokladá súvislosť s ↗ findiť sa.

„názov podniku; podnik“ (od 19. stor.) • Z tal. *firma*, pôvodne „podpis (potvrdzujúci obchodnú dohodu)“, od tal. *firmare* „potvrdiť (podpisom), podpísať“, ktorého východiskom je lat. *firmāre* „potvrdzovať, dosvedčovať“, od lat. *firmus* „pevný, spoľahlivý, verný“. Význam „podnik“ je podľa nem. *Firma* (< tal.), kde vznikol vývinom v smere „podpis pod obchodnou dohodou“ > „meno uvedené v dohode“ > „podnik (tohto mena)“. Porov. i ↗ farma.

„zrnitý zľadovatený sneh“ (od 20. stor.) • Z nem. *Firn*, doslova „starý, vlaňajší sneh“, od švajč. nem. *firn* „vlaňajší“.

lek. „odvodný kanálik z hnisavého ložiska“ (od 17. stor.) • Z lat. *fistula*, pôvodne „(vodovodná) rúra“.

„druh hlasového tónu“, staršie „píšťala“ (od 18. stor.) • Rovnakého pôvodu ako ↗ fistula¹, avšak s významovým vývinom „rúra“ > „trubica, píšťala“ > „flauta; hlasový tón podobný tónu flauty“.

hovor. expr. „právnik, advokát“, pren. „múdry al. prefíkaný človek, špekulant“, staršie aj *fiškális* (od 17. stor.) • Z lat. *fiscālis*, pôvodne „súvisiaci so štátnou pokladnicou“, z toho aj „úradník spravujúci štátne financie“ > „právnik“; „zastupujúci finančné, resp. majetkové práva štátu, vládcu ap.“ (porov. nem. *Fiskal* v tomto význame). Lat. *fiscālis* je odvodené od lat. *fiscus* „kôš (na peniaze); (štátna) pokladnica“. Pozri aj ↗ filip, ↗ fiškus, ↗ konfiškovať.

hovor. expr. „prefíkaný človek, špekulant“ (od 19. stor.) • Nie celkom jasné – azda expresívna obmena ↗ fiškál vo význame „špekulant“; zakončenie -us môže byť podľa nem. *Pfiffikus* „prefíkaný človek“, utvoreného pomocou lat. koncovky (v študentskom prostredí?) na základe nem. *pfiffig* „prešibaný, šibalský“ (z ↗ fifík). Pozri aj ↗ filip.

v spojení *(ne)mať fištrón* hovor. expr. „(ne)mať rozum, dôvtip“ (od 19. stor.) • Vzhľadom na význam zrejme prevzatie z nem. *Verstand* „rozum“, od nem. *verstehen* „rozumieť, chápať“ (pôvodne asi „stáť pred niečím“, od *stehen* „stáť“ → „pozorovať to“ > „rozumieť tomu“). Vznik formy *fištrón* nie je jasný – azda žartovné zblíženie s nem. *Fischtran* „rybí tuk“?

hovor. „v dobrej kondícii, zdravý“ (od 20. stor.) • Z angl. *fit* „vhodný, spôsobilý; telesne schopný“, nejasného pôvodu. Z odvodenín: *fitcentrum*, *fitnescentrum* „stredisko na udržiavanie telesnej kondície“, podľa angl. *fitness centre*, od *fitness* „(dobré) zdravie, telesná kondícia“. Pozri aj ↗ fiting.

iron. „bezvýznamný, ľahkovážny ap. človek“ (od 18. stor.) • Z maď. *fityfiritty*, od zvukomalebného slovesa *fityfirittyel* (pôvodne o hlase prepelice) – najskôr označovalo asi živé, pohyblivé deti, vznik významu „bezvýznamný človek“ nie je celkom jasný.

„rúrková tvarovka“ (od 20. stor.) • Z angl. *fitting*, od slovesa *to fit* „byť vhodný; urobiť vhodným, prispôsobiť“, od angl. *fit* „vhodný“ (↗ fit).

1. „ustaľovať ustaľovačom“ (od 20. stor.) • Z nem. *fixieren*1, pôvodne „robiť odolným voči svetlu“ (v prostredí alchymistov), z lat. *fixare* „robiť pevným, nehybným“ (↗ fixný).
2. hovor. „uprene hľadieť do tváre“ (od 20. stor.) • Z nem. *fixieren*2, prevzaté z fr. *fixer*, od *fixe* „pevný“, z lat. *fixus*.

hovor. „ceruzka s tušovou náplňou“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. *fixus* (↗ fixný), podľa „stálosti“ nápisov zhotovených touto ceruzkou.

hovor. expr. „klamať, švindľovať; vykrúcať sa“ (od 17. stor.) • Z nem. *fuchseln*, od *Fuchs* (zdrob. *Füchsel*) „líška; prefíkaný človek“. Pozri aj ↗ fukso.

„stály, nemenný, pevný“ (od 19. stor.) • Z lat. *fixus* „nehybný, pevný“, príčastie od *figere, fixum* „upevňovať“. Pozri aj ↗ fixírovať, ↗ fixka.

„upevňovať; zachytávať“, staršie aj „homogenizovať, ustaľovať“ (od 17. stor.) • Zo stredovekej lat. *fixare*, od lat. *fixus* (↗ fixný).

hovor. pejor. „príslušník tajnej polície; špehúň, sliedič“ (od 20. stor.) • Z čes. *fízl* – vysvetľuje sa ako prevzatie z nem. argot. *Fiefiel* „pasák prostitútok“ > „kto dohliada“ → „kto špehuje“. Iný výklad: z nem. *Fiesel* „mladý muž“ < *Fisel* „penis“.

„dlhý úzky morský záliv“ (od 19. stor.) • Z nór. *fjord*; súvisí s nem. *Furt* „brod“, angl. *ford* „brod“.

hovor. „náplasť“, staršie aj *flaster*, *plaster* (od 16. stor.) • Z nem. *Pflaster*, prevzaté z lat. *emplastrum*, z gr. *emplastron* (ἐμπλαστρον) „vtrená liečivá masť“, od *emplassō* (ἐμπλάσσω) „vtláčam, vtieram“, zložené z *en-* a *plassō* „hnetiem“.

hovor. „škvrna“, expr. „kus, kúsok“, staršie aj *flek* „záplata, kúsok zeme“ (od 16. stor.) • Z nem. *Fleck*, azda súvisí s *flach* „plochý“. Z odvodenín: *fľakovať* hovor. expr. „plátať; núdzovo riešiť“ (od *fľak* „záplata“).

subšt. „potĺkať sa; vyhýbať sa práci“ (od 20. stor.) • Málo jasné. Azda expresívna obmena *vlákať sa*, súvisiaceho s ↗ vliecť (porovnaj aj význam „vláčiť sa“). Iný výklad vychádza z pôvodného významu typu „biť, udierať ap.“ (porov. slk. dial. *fľak* ako citoslovce vyjadrujúce udretie do niečoho; *fliknúť*, *fľocknúť* expr. „udrieť“, *flekač*, *flekačka* „lopatka na zabíjanie múch“, ↗ *fľočiť*, čes. *flákati* „tĺcť, biť, mlátiť“ a i.) – k významu porov. *tĺcť*: *potĺkať sa*, *ponevierať sa*, *potulovať sa*.

hovor. expr. „právnik, advokát“, niekedy aj „špekulant“ • Z expresívneho základu fišk-, odvodeného od ↗ fiškál.

„robiť fľaky; pokrývať škvrnami“ (od 20. stor.) • Z ↗ fľak, expresívneho pôvodu.

hovor. „nočné hýrenie“ (od 20. stor.) • Od ↗ flámovať.

hovor. „zabávať sa pri pijatike, hýriť po nociach“ (od 20. stor.) • Obyčajne sa odvodzuje od etnického názvu Flámov – pôvodný význam bol asi „správať sa ako Flám“, údajne v nadväznosti na účasť Flámov ako žoldnierov v tridsaťročnej vojne (1618–1648).

hrub. „ľahká žena, pobehlica“ (od 16. stor.) • Pôvodne azda „žena z Flámska“, podľa nem. *Flandern* „Flámsko“ (porov. aj slk. *flander* – jemné a drahé flámske súkno).

„mäkká teplá bavlnená tkanina“ (od 18. stor.) • Z angl. *flannel*, nie celkom jasného pôvodu – môže ísť o novšiu formu za staršie *flannen*, prevzaté z wales. *gwlanen*, od *gwlân* „vlna“.

cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné; porov. ↗ plesk. Z odvodenín: *fľaskať, fľaskať* expr. „udierať rukou (po tvári)“, *fľas(k)núť* a i.

(od 16. stor.) • Z nem. *Flasche* – pôvodne azda „opletená nádoba“, k nem. *flechten* „pliesť, viť“. Porov. aj ↗ fiasko.

„mäkká vlnená látka s vlásím“ (od 20. stor.) • Z nem. *Flausch*, pôvodne „ovčie rúno“.

„drevený dychový hudobný nástroj“ (od 18. stor.) • Z tal. *flauto* – azda utvorené na základe lat. *flare* „fúkať“.

„nevzrušujúci sa, pokojný človek (ako povahový typ)“, staršie aj *flegmatikus* (od 18. stor.) • Z neskorolat. *phlegmaticus*, pôvodne „hlienistý“, z gr. *phlegma* „zápal; hlien“. Podľa starej náuky o temperamentoch je flegmatický typ spôsobený nadbytkom hlienu v tele.

lingv. „súvisiaci s ohýbaním“ (skloňovanie, časovanie) • Z lat. *flectivus*, z ↗ flexia.

[flô-] „ľahká bodná zbraň v šerme“ (od 20. stor.) • Z fr. *fleuret*, asi pod vplyvom tal. *fioretto*, z fr. *fleur* (lat. *flos*) „kvet“ – pomenovanie podľa podobnosti hrotu zbrane s kvetným púčikom.

lingv. „ohýbanie (skloňovanie, časovanie)“ (od 20. stor.) • Z lat. *flexio*, z *flectere*, *flexum* „ohýbať“. Odvodeniny: ↗ flektívny, ↗ flexibilný.

expr. „udierať rukou (po tvári)“ • Porov. ↗ fľask.

expr. „dať zaucho“, staršie *flinknúť* (od 18. stor.) • Nem. pôvodu; porov. nem. dial. *flinken* „udrieť“. Odvodeniny: *oflinok* expr. „facka“.

hovor. „puška“ (od 17. stor.) • Z nem. *Flinte*, prevzaté zo švéd. *flinta* „kremeň“. Spojenie *hodiť flintu do žita* „vzdať sa“ pochádza z vojenskej frazeológie, porov. nem. *die Flinte ins Korn werfen*.

„nezáväzne, ľahkomyseľne dvoriť“ (od 20. stor.) • Z angl. *to flirt*, zvukomalebného pôvodu. Význam sa vyvinul z významu „rýchlo sa pohybovať“ → „prelietať z jedného na druhý“ → „nezáväzne dvoriť“. Odvodenina: *flirt*.

expr. „zazerať, gániť“ (od 20. stor.) • Málo jasné; možno súvisí s ↗ flákať v predpokladanom význame „udierať ap.“ – k súvislosti významov „úder“ ~ „pohľad“ porov. *šibnúť okom*, *pozrieť sa po niečom*, fr. *coup d'œil* „(rýchly) pohľad“ (doslova „úder oka“) ap.

expr. „fľočiť“ (od 19. stor.) • Azda expresívna obmena ↗ *fľokať* (porov. i dial. *fľokovať* expr. „zazerať na niekoho“), súvisiaceho s ↗ *fľočiť*.

expr. „oko“ • Odvodenina z ↗ *fľochať* alebo ↗ *fľočiť*.

„riedka priesvitná tkanina“, staršie i „závoj“ (od 17. stor.) • Z nem. *Flór*, pôvodne „závoj“, čo je prevzatie z hol. *floers*, málo jasného pôvodu. Význam „riedka priesvitná tkanina“ vznikol z pôvodného „tkanina na závoje“.

„rastlinstvo“ (od 19. stor.) • Z lat. *Flóra*, čo je meno staroitalskej bohyne jari a kvetov (od lat. *flōs*, gen. *flōris* „kveť“). Súčasný význam vychádza z použitia tohto výrazu v tituloch diel opisujúcich rastlinstvo – porov. už *Flóra Jenensis* (1718) od nem. botanika H. B. Ruppa (lat. *Ruppius*) o rastlinstve mesta Jena a jeho okolia. Porov. i ↗ fauna, ↗ kvetena.

„oddiel loďstva al. letectva“ (od 19. stor.) • Z fr. *flottille*, čo je prevzatie zo špan. *flotilla*, ktoré je zdrobnenou formou špan. *flota*, prevzatého z fr. *flotte* „loďstvo“, ktoré sa vysvetľuje ako prevzatie zo stsev. *floti* „plť, plavidlo, loďstvo“ (odvodenina od slovesa zachovaného v nem. *fließen* „tiecť, plynúť“).

„záhradná rastlina“ (od 20. stor.) • Z bot. lat. *Phlox*, podľa gr. *phlox* (φλόξ), doslova „plameň“, od gr. *phlegō* (φλέγω) „horím“ – rastlina je pomenovaná podľa ohnivočervenej farby niektorých druhov.

odb. „predpokladaná neviditeľná látka vyžarujúca energiu“, farm. „tekutý výťažok drog“ • Výraz (*fluidum*) vznikol v 18. stor. v sfére prírodných vied na základe lat. *fluidus* „plynúci, tečúci, tekutý“ (od lat. *fluere* „tiecť, plynúť, prúdiť“) – *fluidum* pôvodne označovalo tekuté látky, odtiaľ i „čo vyteká, čo je vylučované“ > „čo je vyžarované“.

„často striedať zamestnanie“ (od 20. stor.) • Z lat. *fluctuāre* (i *fluctuān*) „vlniť sa, byť zmietaný vlnami; byť nerozhodný, váhať“, od lat. *fluctus* „vlna, vlnenie, vlnobitie“, čo je odvodenina od lat. *fluere, fluctum* „tiecť, plynúť, prúdiť, valiť sa“. Dnešný význam vznikol asi posunom „váhať, prejavovať neistotu okolo voľby zamestnania“ > „často meniť pracovné miesto“.

chem. „žltý plynný prvok“ (od 20. stor.) • Podľa lat. *fluōr* „tok, prúd“, od lat. *fluere* „tiecť, plynúť, prúdiť“ – údajne podľa výskytu fluóru v neraste používanom ako tavidlo pri získavaní kovov z rúd (kazivec, resp. fluorit). Z odvodenín: *fluoreskovať* odb. „svetielkovať pod dopadom žiarenia“ (pôvodne „reagovať na žiarenie podobne ako niektoré zlúčeniny fluóru“), so zakončením podľa slovies typu lat. *nitēscere* „skvieť sa, lesknúť sa“ ap.

expr. „prerývane plakať, vzlykať“ (od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu.

lek., psych. „chorobný strach“, kniž. „odpor, nenávisť“ (od 20. stor.) • Vzniklo osamostatnením druhej časti zloženín typu ↗ klaustrofóbia ap., tvorených analogicky podľa gr. *hydrophobia* (ὑδροφοβία) „strach z vody“, od gr. *hydrophobos* (ὑδροφόβος) „bojaci sa vody“, zloženého z gr. *hydōr* (ὕδωρ) „voda“ a *phobos* (φόβος) „strach“, od gr. *phebomai* (φέβομαι) „utekám pred niečím“.

odb. „ohnisko“ (od 20. stor.) • Z lat. *focus* „id.“. Pozri aj ↗ bochník, ↗ foyer, ↗ pagáč, ↗ vejár.

„tenký ohybný plát z kovu al. plastu“, staršie „list s textom v knihe“ (od 17. stor.) • Z ľud. lat. *fōlia* ž. „list“, vzniknutého na základe lat. *folium* s. „id.“.

hud. „anglosaská ľudová pieseň“; „(amatérske) pesničkárstvo“ (od 20. stor.) • Podľa angl. *folk song* „ľudová pieseň“, *folk music* „ľudová hudba“; od angl. *folk* „ľud“ (germ.).

„ľudová kultúra; jej prejavy (slovesnosť, hudba, tanec ap.)“ • Výraz (*folklore*) vytvoril v r. 1846 angl. bádateľ W. J. Thoms ako súhrnné označenie ľudovej tradície – ide o zloženinu angl. *folk* „ľud“ a *lore* „tradícia, kultúrne dedičstvo“.

„súhrn materiálových a finančných prostriedkov“ (od 19. stor.) • Z fr. *fonds*, ktorého východiskom je lat. *fundus* „základ; pôda, pozemok, majetok“ – význam sa ďalej vyvíjal v smere „pozemok“ > „vlastníctvo (vo forme pozemkov ap.)“ > „vlastnené (materiálne) prostriedky, zásoby ap.“ (bytový fond, knižný fond) > „inštitúcia, ktorá ich spravuje“ (investičný fond ap.).

„zmes na výrobu cukroviniek“ (od 20. stor.) • Z fr. *fondant* „rozpúšťajúci sa (v ústach)“ – ide o príčastie od fr. *fondre* „roztápať (sa), rozpúšťať (sa)“, z lat. *fundere* „liať, vylievať, rozlievať“.

lingv. „základná jednotka zvukovej stavby jazyka, hláska s rozlišovacou platnosťou“ (od 20. stor.) • Ako termín modernej jazykovedy zavedené na základe gr. *phōnēma* (φώνημα) „zvuk, tón, hlas“, od gr. *phōneō* (φωνέω) „zniem“, od gr. *phōnē* (φωνή) „hlas, zvuk“.

„lekársky prístroj na vyšetrovanie chorého načúvaním“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. *phōnē* „hlas, zvuk“, *endon* (ἔνδον) „vnútri“ a ↗ -skop.

„náuka o zvukovej stránke ľudskej reči“ (od 19. stor.) • Zo záp. jazykov (nem. Phonetik, fr. phonétique); výraz vznikol v 19. stor. na základe gr. phōnētikos (φωνητικός) „súvisiaci s hlasom, zvukom“, od gr. phōneō „zniem“, čo je odvodenina od gr. phōnē. „hlas, zvuk, reč“, – foniatria, odbor zaoberajúci sa liečením rečových chýb* (od 20. stor.) • Od gr. phōnē „hlas, zvuk“ a ↗-iatria. – fonológia lingv. „veda o hláskovom systéme jazyka a o využívaní zvukových vlastností na dorozumievanie“ (od 20. stor.) • Od gr. phōnē „hlas, zvuk“ a ↗-lógia.

„ozdobná nádrž s tečúcou al. striekajúcou vodou“ (od 19. stor.) • Z lat. fontāna, doslova „studňa“, od lat. fons, gen. fontis „prameň, žriedlo, zdroj“.

hovor. „žartovný nápad, slovný vtip; trik“, subšt. „náskok, prednosť, výhoda“, fóry hovor. expr. „okolky“ (od 20. stor.) • Nem. pôvodu. Významy „žartovný nápad, vtip; trik“ a „okolky“ sú podľa nem. er gibt vor „(on) predstiera, nepravdivo tvrdí“, er hat etwas vor „(on) má niečo v úmysle“, resp. macht uns nichts vor „nič nám nepredstierajte, neklamte nás“ (> slk. „nerobte fóry“), od nem. vorgeben „dať dopredu, predložiť; predstierať, nepravdivo tvrdiť“, vorhaben „mať pred sebou; mať v úmysle, zamýšľať“ a vormachen „dať niečo pred niečo; ukázať; predstierať, klamať“ – začiatočné vor- „pred-“ je odlučiteľná predpona. Význam „náskok, prednosť, výhoda“ (mať fór) vznikol asi na základe spojenia „dať fór“, čo je preklad za nem. vorgeben vo význame „(v športe) dať výhodu, náskok slabšiemu súperovi“.

šport. „aktívna obrana v hokeji“ (od 20. stor.) • Z angl. forechecking, od slovesa to forecheck „zastaviť súpera telom v jeho obrannom pásme“, čo je zloženina angl. fore- „pred-“ (germ.) a slovesa to check „zastaviť, zadržať“; ďalej pozri ↗ bodyček.

šport. „dlaňový úder“, staršie forehand (od 20. stor.) • Z angl. forehand, čo je zloženina angl. fore- „pred-“ a hand „ruka“.

„jednotka maďarskej meny“ (od 20. stor.) • Z maď. forint. Ide o výraz tal. pôvodu (florino), ktorý vznikol ako odvodenina od tal. fiore „kvet“ (z lat. flōs, gen. flōris „id.“), podľa zobrazenia ľalie ako symbolu Florencie, kde bola príslušná minca zavedená v r. 1252; koncové -t v maď. forint je asi podľa tal. fiorentino, lat. Flōrentīnus „súvisiaci s Florenciou, florentský“.

„podoba, tvar“ (od 16. stor.) • Z lat. forma „(vonkajší) tvar, výzor, podoba, postava“. Pozri aj ↗ deformovať, ↗ informovať, ↗ konformný, ↗ platforma, ↗ reformovať, ↗ transformovať.

„druh dezinfekčného prostriedku“ • Názov vznikol koncom 19. stor. na základe výrazu formaldehyd, od lat. forma a aldehyd, čo je skrátenie lat. alcohol dehydrogenātum „alkohol zbavený vodíka“.

„tvar, veľkosť, rozmery“ (od 19. stor.) • Z lat. formātum, čo je príč. min. trpné od lat. formāre, formātum „dávať tvar“ (> slk. ↗ formovať, od 17. stor.), od lat. forma. Pôvodne išlo o tlačiarenský termín vzťahujúci sa na presne určenú veľkosť hárka (f. A4, f. knihy ap.), odtiaľ všeobecne „veľkosť, rozmer“ (umelec európskeho f-), resp. v informatike „usporiadanie istého množstva údajov na disku“ (f. dokumentu) a i.

„ustálené al. predpísané znenie“ (od 15. stor.) • Z lat. formula „podoba; pravidlo, predpis; právnická formula“, čo je zdrobnenina od lat. forma.

„tlačivo na vyplnenie údajov“ (od 17. stor.) • Podľa lat. formulārius „súvisiaci s právnickými formulami“.

v spojeniach mať vo f. hovor. „v zásobe“, do f. „do zásoby“, staršie (i forotm.) „zásoba“ (od 16. stor.) • Z nem. Vorrat „zásoba“, zloženého z nem. vor „pred“ a Rat v staršom význame „čo treba (vopred) zaobstarať pre chod domácnosti“.

hovor. „pretláčať (niečo, niekoho), uprednostňovať“ (od 19. stor.) • Z nem. forcieren „vynucovať; podporovať“, čo je prevzatie z fr. forcer „siliť, nútiť“, ktorého východiskom je asi ľud. lat. *fortiāre, od lat. fortis „pevný, silný“.

„hrubá drevená doska“, staršie aj foršta (od 17. stor.) • Z nem. Pfosten „stĺp, kôl“, čo je prevzatie z lat. postis „stĺp, zárubňa“.

hovor. expr. „preddavok, záloha“ (od 20. stor.) • Z nem. Vorschuss, od nem. vorschießen „vopred uhradiť časť platby“, zloženého z vor „pred, vopred“ a schießen „poskytovať peniaze“ (dnes aj „strieľať; vyrážať, uháňať, rútiť sa, letieť“).

hud. „silno, hlasno“ (od 20. stor.) • Z tal. forte, od lat. fortis „silný“. Porov. aj ↗ piano.

hovor. „fígeľ; šikovnosť, zručnosť“, staršie i „podvod, klamstvo; úskok, lesť“ (od 15. stor.) • Zo strhnem. Vorteil (nem.), pôvodne „(pri delení) časť získaná vopred“ (dnes „osoh, úžitok, zisk, prospech; výhoda“), čo je zloženina nem. vor „pred, vopred“ a Teil „časť“ – odtiaľ i význam (šikovného) úskoku, klamstva. Porov. aj odvodené nem. übervorteilen „oklamať, podviesť“.

kniž. „šťastena“ (od 19. stor.) • Podľa rím. bohyne Fortúny (lat. Fortūna), od lat. fortūna „osud, údel“ (odtiaľ Fortūna ako personifikovaná bohyňa osudu, najmä šťastného) – je odvodenina od lat. fors, gen. fortis „náhoda, osud“. Pozri aj ↗ šťastie (tam o jej čes. mene Štěstěna).

„orgán, inštitúcia, verejnosť povolaná posúdiť niečo“ (od 19. stor.) • Z lat. *fōrum* „prázdny, voľný priestor, priestranstvo; nádvorie; námestie“ (porov. lat. *fōrum Rōmānum* „rímske fórum“, o hlavnom námestí v Ríme), t. j. centrum mestského života – odtiaľ význam verejného priestoru, kde je možné vyjadrovať vlastné názory, ap.

„ozdobný záhradný ker“ (od 20. stor.) • Z bot. lat. *Forsythia*; podľa škót. botanika W. Forsytha (1737–1804).

chem. „fosforečnan“ • Názov (fr. *phosphate*) utvoril v r. 1782 fr. chemik L.-B. Guyton de Morveau na základe fr. *acide phosphorique* „kyselina fosforečná“.

chem. „horľavý nekovový prvok“ (od 18. stor.) • Podľa gr. *phōsphoros* (φωσφόρος), doslova „ktorý nesie svetlo“, od gr. *phōs* (φῶς) „svetlo“ a *phoros* (φορός) „nesúci“, od gr. *pherō* (φέρω) „nesiem“. Ako názov prvku (*phosphorus*) zaviedol v r. 1676 nem. chemik J. S. Elsholz.

/ foršňa

hovor. „kreslo“ (od 19. stor.) • Z fr. *fauteuil*, pôvodne „skladacia stolička“ – ide o prevzatie z franského *faldistōl*, zloženého z výrazov zodpovedajúcich nem. *falten* „skladať“ a *Stuhl* „stolička“.

„svetlo, svetelný“ (fotobunka, fotosyntéza ap.), resp. „fotografia“ (fotoateliér, fotoslužba ap.) • Z gr. *phōto-* (φωτο-), od gr. *phōs* (φῶς), gen. *phōtos* (φωτός) „svetlo“.

• Názov (*photography*) utvoril koncom 30. rokov 19. stor. angl. prírodovedec J. F. W. Herschel, azda na základe staršieho angl. *photogenic drawing* „svetlom vytvorený obraz“ a *heliography* „záznam slnečným svetlom“, ku gr. *hēlios* (ἥλιος) „slnko, slnečné svetlo“ a *graphō* (γράφω) „píšem, zaznamenávam“. Z odvodenín: *fotografovať* a i.; skrátene *fotka*, *fotiť* hovor.

fyz. „elementárna svetelná častica“ • Názov (*photon*) zaviedol v r. 1916 amer. fyzik L. T. Troland.

„poľovnícky pes využívaný na durenie zveri“ (od 20. stor.) • Z angl. *fox-terrier*, doslova „líščí teriér“ (podľa jeho využívania pri poľovačkách na líšky), zloženina angl. *fox* „líška“ (germ.) a *terrier* (prevzatie z fr.).

„spoločenský tanec v rýchlejšom rytme“ (od 20. stor.) • Z angl. *fox-trot*, doslova azda „líščí krok“, od angl. *fox* „líška“ a *trot* „klus; tanečný skok“ – tanec pomenovaný podľa striedania dlhších a kratších krokov. Pozri aj *slow-fox*.

[foajé] „väčšia predsieň (v divadle ap.)“ (od 19. stor.) • Z fr. *foyer*, ktorého východiskom je ľud. lat. *focārium*, odvodené od lat. *focus* „ohnisko“ (↗ *fókus*) – pôvodne „miestnosť s ohniskom“, odtiaľ „vykurovaná miestnosť“ > „predsieň (divadla)“.

(staršie i fóhn) „teplý suchý horský vietor“ (aj *fén*), subšt. „sušič na vlasy“ (od 20. stor.) • Ako názov vetra prevzaté z nem. *Föhn* „teplý a suchý alpský vietor“, z ľud. lat. *faonius*, z lat. (ventus) *favōnius* „(teplý) západný jarný vietor“, od lat. *favēre* „žičiť, byť priaznivý“. Význam „sušič na vlasy“ podľa nem. *Fön* (ako značka sušičov firmy AEG, 1908), pravopisná obmena *Föhn*.

„zlomok, úryvok“ (od 19. stor.) • Z lat. *fragmentum* „úlomok, zlomok, kus“, od lat. *frangere*, *frāctum* „lámať (sa), zlomiť (sa), odlomiť (sa)“.

subšt. „voľný čas, voľno“ (od 20. stor.) • Z mnl. *frei* „voľno“, od nmn. *frei* „slobodný, voľný“ (z germ. *frija-* „id.“; príbuzné s ↗ *priať*).

hovor. „milý, milenec, milovník“ (od 17. stor.) • Z nem. *Freier*, činiteľské meno od *freien* „uchádzať sa o ženu“ (z germ. *frijōn* „milovať“, príbuzné s ↗ *priať*). Pôvodne „uchádzač o ženu, nápadník“, odtiaľ aj „milý, priateľ ap.“ (k tomu aj *frajerka*); význam typu „fičúr, vyzývavý človek“ (porov. *frajer(č)ina* expr. „vyzývavé správanie“) azda súvisí s predvádzaním sa pri dvorení.

„druh mužského slávnostného obleku“ (od 19. stor.) • Z nem. *Frack*, prevzatie z angl. *frock* – východiskom angl. slova je stfr. *froc* (dnešné fr. *froc*) „mníšska kapucňa, kutňa“, prevzaté z franského *hrokk* (zodpovedá dneš. nem. *Rock* „kabát, sako; sukňa“).

chem. „časť produktu vzniknutá pri destilácii“, polit. .skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od uplatňovanej línie ap.4 (od 19. stor.) • Z lat. frāctiō, doslova .zlomenie, odlomenie4, od lat. frangere, frāctum .lámať (sa), zlomiť (sa), odlomiť (sa)‘; z významového hľadiska ,odlomenie1 > ,čo vzniká odlomením, odštiepením‘. - fraktúra lek. .zlomenina* (od 20. stor.) • Z lat. frāctūra .zlomenie, zlom*, od lat. frangere, frāctum .lámať (sa), zlomiť (sa)‘.

zastaráv. „alpa“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Franz-branntwein, doslova „francúzska pálenka“, čo je zloženina nem. Branntwein „pálenka“ (doslova „pálené víno“) a staršieho nem. Franz(mann) „Francúz“, od strlat. Francia, pôvodne „krajina Frankov“ – podľa germ. kmeňa, ktorý v 5. stor. založil kráľovstvo na území dnešného Francúzska. Pozri aj ↗ frank.

expr. „zdrap, útržok“ (od 18. stor.) • Zdrobnenina od dial. franfor „id.“; málo jasné – pôvodne azda *fráfor (s druhotným -n-) ako expresívna hlásková obmena ↗ prápor?

„menová jednotka v rôznych štátoch“ (od 19. stor.) • Z fr. franc – obyčajne sa odvodzuje od strlat. Francorum rex „kráľ Frankov“ (podľa nápisu na dobových minciach).

„vyplatiť poštovú zásielku (nalepením známky)“ (od 19. stor.) • Z tal. francare, doslova „oslobodiť“, od tal. franco „slobodný, voľný“; súčasný význam je podľa tal. franco di porto „oslobodené od poštovného“ (t. j. poštovné už bolo vyplatené – čo potvrdzuje známka – , t. j. nemusí ho hradiť príjemca zásielky, čo bola staršia prax). Tal. franco „slobodný“ vzniklo na základe tal. Franco „Frank; slobodný príslušník germánskeho kmeňa Frankov“.

„druh červeného vína“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Franken-wein, doslova „víno z Frankenu“ – výraz je zložený z nem. Wein „víno“ a Franken, čo je názov oblasti v Bavorsku a Bádensku-Württembersku (odvodený od mena germ. Frankov). Porov. i ↗ francovka.

„člen katolíckej mníšskej rehole“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. Franciscānus; podľa sv. Františka z Assisi (lat. S. Franciscus di Assisi), ktorý v r. 1209 založil rád tzv. menších bratov (minoriti).

kniž. „prekvapujúco nápadný, výrazný“ (od 20. stor.) • Z fr. frappant, od fr. frapper „biť, udierať, tĺcť; ohromiť, udiviť“, zvukomalebného pôvodu.

hovor. expr. „čert, parom“ (v kliatbach *bodaj by ho f. vzal! do f-a!* ap.), staršie *fras, frasa* „epilepsia“ (od 17. stor.) • Z bavor.-rak. nem. Frais, Fraisen mn. „kŕče (najmä u malých detí, v dôsledku preľaknutia ap.)“.

liter. „hra so zveličenou a drsnou komikou“ (od 18. stor.) • Z tal. frasca „vetvička (listnatého stromu); ľahkomyseľná, náladová osoba“, *frasche* mn. „rozmar, vrtoch, márnomyseľnosť“.

„rehoľník, ktorý nie je kňazom ani diakonom“ (od 16. stor.) • Z cirk. lat. frāter, ktorého východiskom je lat. frāter „brat“; význam slova sa zúžil v smere „rehoľný brat“.

lingv. „ustálený slovný zvrat“, prenesene frázy „myšlienkovo chudobné a ošúchané slová a výrazy“ (od 19. stor.) • Z lat. phrasis „(slovný) výrok, zvrat, výraz“, čo je prevzatie z gr. phrasis (φράσις) „reč; spôsob reči, vyjadrovania; výraz“, od gr. phrazō (φράζω) „hovorím“. Pôvodný je význam „ustálený slovný zvrat“ (↗ frazeológia), význam „myšlienkovo chudobné a ošúchané slová“ (hovoriť frázy, frázovitá reč) je podľa fr. phrase. Z odvodenín: frazéma lingv. „frazeologická jednotka“ (so zakončením podľa ↗ fonéma ap.).

(od 20. stor.) • Výraz (lat. phraseologia) utvoril v 16. stor. nem. humanista M. Neander (Neumann) na základe gr. phrasis (φράσις), gen. phraseōs (φράσεως) „výraz“ a ↗ -lógia – na označenie zbierky slovných zvratov; v modernej jazykovede označuje súbor jednotiek tohto typu v jazyku i disciplínu, ktorá ich skúma.

expr. „prskať“ (od 18. stor.) • Azda zdrobnenina od ↗ fŕkať; nie je však vylúčená ani expresívna obmena z *prskať*.

expr. „bežať, uháňať; fŕkať“, staršie „silno a ťažko dýchať“ (od 17. stor.) • Od rovnakého koreňa ako ↗ fŕkať; zvukomalebného pôvodu, doslova „vydávať zvuk fŕ“. Pozri aj ↗ frndžať.

• Od ↗ frčať, podľa sprievodných zvukov (porov. napr. frčka „úder prstom, najmä do nosa“, od 18. stor.). Frčka hovor. expr. „označenie nižšej vojenskej hodnosti na náplecníku“ vzniklo asi prenosom názvu nejakého kruhového predmetu pomenovaného podľa vydávaného zvuku (porov. staršie slk. frčadlo „vĺčik, hračka na rozkrútenie“, dial. frkačka „vrtuľa na detskej hračke“ ap.), ktorý mohol slúžiť aj ako ozdoba – odtiaľ i predstava upravovania či parádenia (porov. frčkár expr. „fíčúr, švihák“, dial. frča „paráda“, frčiak „mládenec, ktorý sa rád parádi“ ap.).

„veľká vojnová plachetnica“ (od 19. stor.) • Z tal. fregata, nejasného pôvodu – azda prevzatie z gr. *afrakté (naus)* (ἀφρακτὴ ναῦς) „nechránená loď“, od gr. *afraktos* (ἄφρακτος) „neopevnený, nechránený“, od ↗ a- a gr. *phrassō* (φράσσω) „ohradzujem (plotom)“ (z toho aj „vybavujem loď ochrannou palubnou vrstvou proti vlnám“); formu slova mohlo ovplyvniť aj tal. *fregare* „trieť, pretierať“, z lat. *fricāre* „id.“.

„častosť výskytu“ (od 20. stor.) • Z lat. frequentia „hojná návšteva, veľké zhromaždenie, spoločnosť; množstvo“, od lat. frequēns, gen. frequentis „plný niečoho, naplnený niečím; hojne navštevovaný; častý, opätovný“; súvisí s lat. farcīre „napchávať“. Z odvodenín: frekventovaný (príčastie od *frekventovať < lat. frequentāre „plniť, napĺňať; zhromažďovať vo veľkom počte“); frekventatívum lingv. „sloveso s významovým odtienkom opakovania deja (napr. ↗driblovať)“, podľa lat. (verbum) frequentativum a i.

kniž. „búrlivý, nadšený“ (od 19. stor.) • Z fr. frénétique, doslova „šialený“ – výraz je prevzatý z lat. phrenēticus „šialený, zúrivý“, čo je prevzatie z gr. phrenitikos (φρενιτικός) „trpiaci na zápal mozgu; šialený“, od gr. phrenitis (φρενῖτις) „zápal mozgu“, odvodeného od gr. phrēn (φρήν), gen. phrenos (φρένος) „bránica, hruď (aj ako predpokladané sídlo duševnej činnosti); rozum, duša“.

chem. „zlúčenina fluóru a chlóru s metánom al. etánom“ • Pôvodne ochranná známka registrovaná v r. 1947 vo Francúzsku (fréon) – názov vznikol na základe fr. froid „chladný, studený“ (z lat. frīgidus; ↗frigidný), zakončenie je podľa fr. néon (↗neón).

„nástenná maľba na mokrú omietku“ (od 19. stor.) • Z fr. fresque ž., pôvodne v spojení peinture à fresque, podľa tal. pittura a fresco, doslova „maľba za čerstva“ (t. j. na ešte nezaschnutú omietku), od tal. fresco „čerstvý“, prevzatého z germ. jazykov – východiskový výraz súvisí s nem. frisch „svieži, čerstvý“.

„rotačný obrábací nástroj“ (od 20. stor.) • Z fr. fraise – ako označenie nástroja vzniklo prenesením (tvarová podobnosť) na základe fr. fraise „okružie (golier na odeve)“, ktoré je rovnakého pôvodu ako fr. fraise „okružie (blana zakrývajúca vnútornosti teľaťa, jahňaťa)“, odvodzované od ľud. lat. *frisāre „zbaviť obalu; odblaniť“, azda od lat. frendere, frēsum „škrípať (zubami); chrúmať, drúzgať“.

expr. „hundrať, šomrať, dudrať“ (od 18. stor.) • Odvodeniny od koreňa frfr, zvukomalebného pôvodu.

„(o žene) pohlavne chladný“ (od 20. stor.) • Z lat. frīgidus „studený, chladný; chladne pôsobiaci“, od lat. frīgēre „byť studený“; súčasný význam vznikol v modernej psychológii. Pozri aj ↗freón.

„pražiť ponorením do oleja v špeciálnom elektrickom hrnci“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe fr. frit „vyprážaný“, čo je príčastie od fr. frire „vyprážať“, z lat. frīgĕre, frictum „pražiť, piecť“. Z odvodenín: fritéza hovor. (fr. friteuse, pôvodne „panvica na vyprážanie“). Pozri aj ↗pomfritky.

„nemravný, necudný, neviazaný“ (od 19. stor.) • Z fr. frivole „ľahkomyseľný, ľahkovážny, (o mravoch) neviazaný“, čo je prevzatie z lat. frīvolus „bezcenný, bezvýznamný“, odvodeného od lat. frīare „rozbíjať, rozdrobovať“.

hovor. „účes“ (od 18. stor.) • Z nem. Frisur, čo je prevzatie z fr. frisure, od fr. friser „nakučeraviť“ – pôvodne išlo o účes s kučeravými vlasmi, v nem. sa význam slova zovšeobecnil (porov. aj ↗kaderník, od ↗kader). Pôvod fr. friser nie je jasný – azda ide o odvodeninu od fr. frise „vlnená tkanina s dlhými chlpmi“.

hovor. expr. „vtip“ (od 20. stor.) • Zrejme od ↗fŕkať, ↗frknúť, na základe významu rýchleho pohybu (rýchla reakcia vo forme vtipnej poznámky ap.); k významu porov. aj ↗šplech subšt. „vtip“ (↗špliechať). – frkan hovor., pejor. „chlapec, mladý človek“ (od 20. stor.) • Akiste od ↗fŕkať, avšak významovo nie celkom jasné – azda „kto sa (ešte) pofrkáva“, v súvislosti s telesnou potrebou (porov. aj ↗fagan). – fŕkať (od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, podľa zvuku fr, sprevádzajúceho rýchly pohyb. Pozri aj ↗frckať, ↗frčať.

hovor. expr. „ruch, zhon; trma-vrma“ (od 20. stor.) • Málo jasné. Vysvetľovalo sa ako prevzatie z čes. frmol, ktoré sa vzhľadom na staršiu formu chrmol interpretovalo ako expresívna obmena čes. chumel „chumeľ“ (k významu rušného deja ap. porov. slk. akoby sa nechumelilo; ↗chumeľ). Podľa iného výkladu je frmol domáci výraz, ktorý vznikol obmenou pôvodného *vrmol, utvoreného na základe koncovej časti zloženiny ↗trma-vrma.

pejor. „parádiť sa“ (od 19. stor.) • Azda súvisí s ↗frndžať; k možnému významovému vývinu pozri aj ↗frčka. Pozri aj ↗fintiť.

expr. „rýchlo prebehnúť (so svišťaním)“ (od 18. stor.) • Zvukomalebné; porov. aj ↗frčať, ↗vrndžať.

pejor. „nos (obyč. veľký)“ (od 20. stor.) • Zrejme odvodenina od slovesa zachovaného v dial. frňať expr. „silno siakať, vysmrkávať si nos“, zvukomalebného pôvodu.

(od 18. stor.) • Z lat. frōns, gen. frontis „čelo; priečelie, predná strana; strana, bok“. Na základe všeobecného významu „predná strana“ vzniklo aj „predné bojové pásmo, bojisko“ (bojovať na f- é), odtiaľ druhotne „bojisko ako dejisko politických zápasov ap.“ (Národný f., ideologický f.); z významu „(bojové) pásmo, línia“ vznikol i význam „(dlhý) rad“ (stáť vo f- é). Pozri aj ↗konfrontovať.

(od 20. stor.) • Z nem. Front, to z fr. front „čelová strana; čelo“, z lat. frōns, genit. frontis „čelo, predná strana“ – porov. ↗ fronte, ↗ konfrontovať. Na základe všeobecného významu .predná strana‘ vzniklo aj .predné bojové pásmo, bojisko‘ (bojovať na f‑é), odtiaľ druhotne .bojisko ako dejisko politických zápasov ap.‘ (Národný f., ideologický f.); z významu .(bojové) pásmo, línia‘ vznikol i význam .(dlhý) rad‘ (stáť vo f‑e). Pozri aj ↗ konfrontovať.

text. „tkanina so slučkovým alebo uzlíčkovým povrchom“ (od 20. stor.) • Z nem. Frottee – výraz vznikol na základe nem. frottieren „trieť sa (uterákom ap.)“ (→ slk. frotírovať hovor.); odtiaľ i nem. Frotteer-gewebe „tkanina (Gewebe) na výrobu uterákov, kúpacích plášťov ap.“, podľa toho nem. Frotteer-handtuch → slk. frotírový uterák, skrátene frotír hovor. „tkanina froté“. Nem. frottieren je prevzatie z fr. frotter „trieť, otriť (sa)“; východiskom výrazu je azda ľud. lat. *frictāre, frekventatívum od lat. fricāre, frictum „trieť, drhnúť, škriabať“.

chem. „ovocný cukor“ (od 20. stor.) • Od lat. frūctus „plodina, ovocie“.

psych. „stav nespokojnosti, bezvýchodiskovosti spojený s napätím“ (od 20. stor.) • Z lat. frustrātiō, pôvodne „klamanie“, od lat. frustrārī, frustrātus sum „klamať“ (→ slk. frustrovať), od lat. frustra „márne, nadarmo, bezvýsledne“ (porov. aj lat. frustra esse „byť sklamaný“), ktoré súvisí s lat. fraus, gen. fraudis „podvod, klam, lesť“. Súčasný význam vznikol v modernej psychológii posunom typu „(s)klamanie“ → „nespokojnosť“ ap.

hovor. expr. „preč“ (od 19. stor.) • Z nem. futsch, zvukomalebného pôvodu. Pozri aj ↗ fušovať.

„hustá kaša zo zemiakov a múky“ (od 20. stor.) • Nie celkom jasné; vysvetľovalo sa ako odvodenina od slovesa zachovaného v čes. dial. fucat „jesť“, čo je asi obmena pôvodného čes. pucati expr. „strieľať; jesť“ (zvukomalebné) – z významového hľadiska azda „udierať (so sprievodnými zvukmi)“ → „jesť“ (→ jedlo, kaša), porov. aj slk. cápať do seba pejor. „hltavo jesť“ ap.

expr. „huhňať“ (od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu; k hláskovému zloženiu porov. aj ↗ huhňať.

hud. „trojdielna viachlasná skladba“ (od 20. stor.) • Z tal. fuga, doslova „útek“ (z lat. fuga, id.) – pomenovanie sa vysvetľuje tým, že téma uvedená na začiatku v jednom hlase postupne „uteká“, pričom je preberaná ostatnými hlasmi.

cit. (od 18. stor.) • Vzhľadom na staršie p fuj „fuj“ asi prevzatie z nem. pfui (znázornenie výdychu, zvukomalebného pôvodu); porov. aj čes. fuj tajfl hrub. „dočerta“ < nem. pfui Teufel, doslova „fuj, diabol“. Iný výklad uvažuje o domácom pôvode (zvukomalebné).

expr. „metelica, chumelica“ (od 18. stor.) • Odvodenina od dial. fuj-ať „fúkať (o vetre)“, zvukomalebného pôvodu – od rovnakého koreňa ako ↗ fúkať.

„ľudový drevený fúkací hudobný nástroj“, staršie aj f(r)ujara, furola a i. (od 18. stor.) • Výraz karpatskej pastierskej kultúry, na Slovensko prenikol počas tzv. valašskej kolonizácie; porov. spis. rum. fluier „píšťala“, asi od slovesa a fluiera „pískať, hvízdať; hrať na flaute“.

„metelica, chumelica“ (od 18. stor.) • Odvodenina od slovesa fuj-ať „fúkať“ (ďalej pozri ↗ fujak); k slovotvorbe porov. blýskať (sa): bleskavica ap.

expr. „uháňať“ (od 19. stor.) • Odvodzuje sa od staršieho citoslovca fujas (aj v spojení fujas Matias, fujas Matias [= Matúš, Matej]), označujúceho rýchly pohyb; podľa lat. fugiās „nech utekáš“, čo je tvar konjunktívu od lat. fugere „utekať“, pričom -zd- nie je jasné – azda podľa jazdiť?

1. „zvuk pri ťuknutí, údere ap.“ (od 19. stor.) • Od ↗ fúkať; k spojeniu je mi to f. „je mi to jedno“ porov. ↗ kašlem na to. 2. hovor. expr., v spojení nemať ani f‑a „nemať nijaké peniaze“ (od 20. stor.) • Podľa čes. nemíti ani fúk (pôvodne z argotu), vysvetľovaného ako obmena (pod vplyvom čes. fuk < foukati „fúkať“; ↗ fuk) staršieho nemíti ani flok, od čes. argot. flok „peniaz, minca“, prevzatého z nem. argot. Flocken „súkno, vlnená látka“ (významový posun „látka“ → „minca“ sa vysvetľuje používaním látok, resp. šatiek ako platidla pri výmennom obchode); výraz však mohlo ovplyvniť aj nem. Pflock „kôl, kolík“ (→ slk. dial. flok „drevený obuvnícky klinec“), odtiaľ azda asociácia „drevených“ peňazí, t. j. s nízkou hodnotou.

(od 17. stor.) • Od koreňa fu‑, zvukomalebného pôvodu; k prípone ‑k‑ porov. krá‑kať, kŕ‑kať ap. Z odvodenín: ↗ fučať, ↗ fukotať. Pozri aj ↗ fujak, ↗ fuk, ↗ fúľať, ↗ fuňať, ↗ podfuk. – fuknúť expr. „ujsť, zmiznúť; náhle udrieť, plesnúť“ (od 18. stor.) • Azda od citoslovca fuk!, označujúceho aj rýchly pohyb (zmiznutie, úder); od ↗ fúkať.

„ozdobná rastlina“ (od 19. stor.) • Z bot. lat. Fuchsia, podľa nem. prírodovedca L. Fuchsa (1501–1566).

„kôň žltej al. tehlovej farby“ (od 20. stor.) • Z nem. Fuchs, doslova „líška“, odtiaľ (už v nem.) „kôň sfarbený ako líška“. Pozri aj ↗ fixľovať.

expr. „špiniť“ (od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, od koreňa fiu- (z fúkať), k ‑ovej prí­pone porov. ↗ grúliť, ↗ kvíliť ap. Význam sa posunul asi v smere „zaťukať, zaviať (o prachu ap.)“ → „zašpiniť“ (porov. i zafúľať, ufúľať).

expr. „dychčať, fučať“ (od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, od koreňa fu- (↗ fúkať); k slovotvorbe porov. i dial. chr-n-ieť expr. „spať“ (< „chrápať“).

kniž. „základná vec, podstata“, zastaráv. „základy (budovy)“, staršie i fundamentum (od 17. stor.) • Z lat. fundāmentum „základ, podklad“, od lat. fundāre „klásť základy, zakladať“, od lat. fundus „dno, spodok, základ“.

„podložený (hmotne, dôkazmi ap.)“, staršie „finančne zabezpečený rentou“ (od 18. stor.) • Od staršieho fundovať „zakladať“ (od 16. stor.), čo je prevzatie z lat. fundāre „klásť základy“ – význam sa posunul v smere „majúci položené základy“ → „majúci (pevné) základy, (dobre) podložený, zabezpečený“.

„byť v činnosti, v chode“ (od *18. stor.) • Z lat. fungī, functus sum „vykonávať, plniť (niečo); zastávať (úrad ap.)“. Z odvodenín: funkcia (lat. functiō, gen. functionis), k tomu funkcionár a i.

„naložený voz“, hovor. expr. „hŕba, kopa“, staršie i „množstvo, ktoré sa vmestí na voz; objemová miera“ (od 16. stor.) • Z nem. Fuhre, ktoré súvisí s nem. fahren „ísť (dopravným prostriedkom), cestovať“ – pôvodný význam bol „cesta“, odtiaľ ďalej „doprava vozom“ → „(naložený) voz; jeho obsah“. Pozri aj ↗ fúrik.

expr. „zúrivá, divoká bytosť (obyč. o žene)“ (od 19. stor.) • Podľa fúrií, rím. bohýň pomsty a kliatby (lat. Furiae mn.), od lat. fūria „šialenosť, vášeň, zúrivosť; duch pomsty“, čo je odvodenina od lat. furere „besnieť, zúriť“.

„táčky“ (od 18. stor.) • Zdrobnenina od fúr m. „voz“ (od 16. stor.), čo je formálny variant ↗ fúra ž. – furman hovor. „povozník“, staršie i forman (od *15. stor.) • Zo stnem. vuor-man (nem. Fuhrmann), čo je zloženina nem. Fuhre „povoz“ (↗ fúra) a Mann „muž“.

zastar. „dyha“ (od 19. stor.) • Z nem. Furnier, od nem. furnieren „potiahnuť drevom“ (> staršie slk. furnírovať „id.“, od 18. stor.), čo je prevzatie z fr. fournir „poskytnúť, dodať“ (germ. pôvodu); špecializovaný význam „potiahnuť drevom“ vznikol až v nem.

hovor. „ustavične, stále, neprestajne“ (od 19. stor.) • Z nem. fort „ďalej“. Pozri aj ↗ federovať.

expr. „figliar, šibal, vtipkár, huncút“ (od 18. stor.) • Utvorené na základe maď. spojení typu flirtagyú, furt eszű, doslova „s prevŕtaným mozgom“ (od maď. agy „lebka; mozog“, ész „pamäť, rozum; mozog“); maď. furt „prevŕtaný“ je príčastie od maď. fúr „vŕtať“.

subšt. „detský vak“ (od 20. stor.) • Z nem. Fußsack, čo je zloženina nem. Fuß „noha (od členka nižšie)“ (germ.) a Sack „vrece, vak“ (z lat. saccus; ďalej pozri ↗ sáčik) – doslova „nožný vak“ (t. j. ochranná vrstva na nohy); druhotne použité ako označenie vaku pre deti.

hovor. „neodborne, nekvalitne vykonávať odbornú prácu“ (od *17. stor.) • Z nem. pfuschen – vysvetľuje sa ako odvodenina od zvukomalebného (p)futsch! (z fuč), ktorým sa znázorňuje aj zvuk sprevádzajúci roztrhnutie nekvalitnej látky ap. Pôvodný význam bol asi „zle pracovať“, odtiaľ „vykonávať prácu neodborne, nekvalifikovane“ (porov. fuser hovor., pejor. „zlý odborník; diletant“, z nem. Pfuscher) → „pracovať bez oprávnenia, nelegálne“ (k tomu fuška hovor. „neoprávnený súkromný výkon remeselníckeho povolania“).

„loptová hra“ (od 20. stor.) • Z angl. football, čo je zloženina angl. foot „noha (od členka nižšie)“ a ball „lopta“.

hovor. „ochranný obal, puzdro“ (od 17. stor.) • Z nem. Futteral, čo je prevzatie zo strlat. fotrale, ktoré vzniklo na základe staršej formy nem. Futter „podšívka“; ďalej pozri ↗ futrovať.

hovor. „podšívať“ (od 17. stor.) • Od futro hovor. „podšívka“, čo je prevzatie z nem. Futter¹, pôvodne asi „ochranná vrstva“. Pozri aj ↗ futrál.

hovor. „kŕmiť zvieratá“ (od 17. stor.) • Z nem. futtern (aj füttern), od nesúvisiaceho nem. Futter² „krmivo“.

„umelecký smer zo začiatku 20. stor. vyzdvihujúci techniku, civilizáciu a presadzujúci dynamiku výrazu“ • Názov (tal. futurismo) utvoril v r. 1909 zakladateľ tohto smeru F. T. Marinetti na základe tal. futuro „budúci; budúcnosť“, z lat. futūrus „budúci, nastávajúci“ – výraz je odvodený od koreňa zachovaného v lat. fu- (*fu-T) perf. „bol som“. – futúrum gram. .budúci čas* (od 19. stor.) • Z lat. (tempus) futūrum, od lat. futūrus „budúci, nastávajúci“.

(od 17. stor.) • Nie celkom jasné; vzniklo asi nepravidelným hláskovým vývinom z pôvodného *vús (porov. čes. vous „chlp; mn. fúzy“), ktorého východiskom je psl. *vqsk (*vond-s-), súvisiace s gr. ionthos (ἰόνθος) „vlasový korienok, mladý vlas“, strír. lās „ochlpenie“, sthnem. wint-brä(wa), nem. Wimper „mihalnica“, stpras. wanso „prvé chĺpky“, lit. uôstai mn. „fúzy“ a i. – všetko od ide. *uendh- „vlas, chlp, fúz“. Pozri aj ↗ húsenica.

zool. „cudzopasný hmyz na viniči“ (od 20. stor.) • Zo zool. lat. *Phylloxera*, od gr. *fyllon* (φύλλον) „list“ a *xéros* (ξηρός) „suchý, vyschnutý“ – pomenovanie súvisí so zmenami, ktoré tento škodca spôsobuje na viničových listoch.

„kozmetický prípravok využívajúci prírodné rastlinné látky“ (od 20. stor.) • Zloženina ↗ krém a gr. *phyton* (φυτόν) „rastlina“, od gr. *phyomai* (φύομαι) „rastiem, vznikám, rodím sa“.

„náuka o všeobecných vlastnostiach hmoty a zákonoch jej pohybu“ (od 17. stor.) • Z lat. *physica* „náuka o prírode“, čo je prevzatie z gr. *physikē (technē)* (φυσικὴ τέχνη), od gr. *physikos* (φυσικός) „súvisiaci s prírodou“, odvodeného od gr. *physis* (φύσις) „príroda“, od gr. *phyomai* (φύομαι) „rastiem, vznikám, rodím sa“.

„výraz tváre“ (od 18. stor.) • Podľa gr. *physiognōmia* (φυσιογνωμία) – výraz vznikol asi zjednodušením gr. *physiognōmonia* (φυσιογνωμονία) „umenie charakterizovať človeka podľa čŕt tváre“, od gr. *physiognōmōn* (φυσιογνώμων) „znalec takéhoto umenia“, čo je zloženina gr. *physis* „príroda; prirodzený vzhľad, podoba“ a *gnōmōn* (γνώμων) „znalec, rozhodca“, súvisiaceho s gr. *gignōskō* (γιγνώσκω) „poznávam; viem“.

„náuka o životných dejoch a prejavoch organizmov“ (od 19. stor.) • Z lat. *physiologia*, pôvodne „náuka o prírode“, čo je prevzatie z gr. *physiologia* (φυσιολογία), zloženého z gr. *physis* „príroda“ a ↗ -lógia. – „hlas, zvuk, reč“; ↗ foniatria „odbor zaoberajúci sa liečením rečových chýb“ (od 20. stor.) • Od gr. *phōnē* (φωνή) „hlas, zvuk“ a ↗ -iatria; ↗ fonológia lingv. „veda o hláskovom systéme jazyka a o využívaní zvukových vlastností na dorozumievanie“ (od 20. stor.) • Od gr. *phōnē* a ↗ -lógia.