Etymologický slovník – písmeno A

(od 15. stor.) • Psl. *a (pôvodne asi tvar abl. sg. od ide. zámena *e-/*o-); súvisí so stind. āt, avest. āt „potom; a, aj“, lit. ō „i, a, tak“ a i.
Pozri aj ↗ aj, ↗ ak, ↗ ale, ↗ alebo, ↗ ani, ↗ áno, ↗ asi, ↗ azda, ↗ až.

„ne-“ (amorálny, anorganický ap.) • Z gr. a- (ā-), resp. (pred samohláskou) an- (an-), ktorého východiskom je ide. *n ako redukovaný variant ide. záporovej častice *ne (z ne-).

obeh. „po“ (od 20. stor.) • Z fr. á, v ktorom splynuli reflexy lat. predložiek ad „k, do“, ab „od“ i apud „pri“.

„od-“ (abnormálny, abstrahovať ap.) • Z lat. ab-, resp. (pred spoluhláskami p, t, c) abs-.

(vo francúzskom prostredí) titul katolíckeho duchovného bez kňazského úradu (od 19. stor.) • Z fr. abbé, čo je prevzatie z kresť. lat. abbãs, gen. abbãtis; ďalej pozri ↗ opát.

kniž. „odstúpiť z úradu“ (od 20. stor.) • Z lat. abdicāre, od ab- a lat. dicāre „označovať, vyhlasovať“, čo je asi intenzívum od lat. dīcere „hovoriť, vyhlasovať“.

(od 17. stor.) • Podľa začiatočných písmen lat. abecedy (a, b, c, d; porov. už neskoré lat. abecedārium „šlabikár“); k pomenovaniu porov. aj alfabeta (z analfabet), ↗ azbuka.

absolvent strednej školy po maturite (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. abiturus „ten, ktorý odíde, zamýšľa, má odísť“ (t. j. po maturite zo školy), čo je príčastie budúce od lat. abīre, abitum „odísť“, z ab- a lat. īre „ísť“.

hist. poslanec krajinského snemu v Uhorsku, staršie vyslanec, splnomocnenec, posol (od 18. stor.) • Z lat. ablegãtus, čo je príč. min. trpné od lat. ablegãre, ablegãtum „odoslať, vypraviť“, z ab- a lat. lēgãre „vypraviť s posolstvom, poslať, vyslať“. Porov. aj ↗ legát.

práv. „zrušenie, odvolanie platnosti zákona; príkaz na nezačínanie/zrušenie trestného konania“ (od 20. stor.) • Z lat. abolitio „odstránenie, zrušenie“, od lat. abolēre, abolitum „ničiť, kaziť, mariť; odstrániť, zrušiť“.

„predplatiteľ“ (od 19. stor.) • Z nem. Abonnent, od nem. abonnieren „predplatiť (si)“, prevzaté z fr. abonner „id.“ (staršie aj slk. abonovať, od 19. stor.), čo je odvodenina od stfr. bonne (fr. borne) „hranica“.

„predplatné“, staršie abonnement (od 20. stor.) • Z fr. abonnement, od fr. abonner „predplatiť“.

„50. narodeniny“ (od 20. stor.) • Od mena starozákonného patriarchu Abraháma (Gn 11,27 – 25,11), podľa otázky Židov Ježišovi: „Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ (Jn 8, 57). „Vidieť Abraháma“ („stretnúť sa s Abrahámom“ atď.) znamenalo „odísť na druhý svet, zomrieť“ (porov. i frazeologizmy odišiel k Abrahámovi, už je v lone Abrahámovom, „zomrel“); 50 rokov sa u starých Židov považovalo za koniec aktívneho mužského veku (porov. Nm 4,1 – 3; 8, 23 – 25).

odb. „spôsobujúci rozrušenie (hornín) alebo obrusovanie, zoškrabovanie (tvrdými predmetmi)“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. abrādere, abrāsum „odškrabovať“, zloženého z ab- a lat. rādere „škriabať, driapať“.

„skratka v písme“, staršie „skracovanie slova; krátenie zlomkov“ (od 18. stor.) • Z lat. abbreviātiō „skrátenie, skracovanie“, od lat. abbreviāre, abbreviātum „skracovať“, utvoreného na základe ad- a lat. brevis „krátky“.

lek. „hnisavé ložisko“ (od 20. stor.) • Z lat. abscessus, doslova „odstupovanie, ústup, odchod“ (odtiaľ i „miesto, kam ustupuje, kde sa ukladá hnis“), od lat. abscēdere, abscessum „odstupovať; uťahovať sa niekam“, zloženého z abs- (ab-) a lat. cēdere „ísť, kráčať, stúpať“.

„neprítomnosť“ (od 19. stor.) • Z lat. absentia, od lat. absens, gen. absentis „neprítomný, vzdialený“, čo je z hľadiska pôvodu príčastie prítomné od lat. abesse „byť preč, byť neprítomný, vzdialený“, zloženého z ab- a lat. esse „byť“.
– absentovať publ. „nebyť prítomný, chýbať“, staršie absentovať sa, i „vzdialiť sa“ (od 17. stor.) • Z lat. absentāre „byť neprítomný“, od lat. absens „neprítomný, vzdialený“.

„horký likér z paliny“ (od 19. stor.) • Z fr. absinthe, pôvodne „palina“, čo je prevzatie z lat. absinthium, ktoré je prevzaté z gr. ἀψίνθιον (apsínthion) „palina“, pôvodom asi zo substrátových jazykov.

(od 19. stor.) • Z fr. absolutisme, doslova „systém úplnej, neobmedzenej moci“, od fr. absolu „úplný“, čo je prevzatie z lat. absolūtus (absolútny).
– absolútny „nepodmienený; úplný, dokonalý“ (od 19. stor.) • Z lat. absolūtus, pôvodne „dokončený“ – ide o príčastie minulé trpné od lat. absolvere „ukončiť, dokončiť“.

„schválenie činnosti (za isté obdobie); vysvedčenie o skončení školy“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Absolutórium, čo je prevzatie z lat. absolutórium, doslova „prostriedok na uvoľnenie, oslobodenie“ (t. j. od ďalších záväzkov ap.), od lat. absolvere vo význame „uvoľniť, oslobodiť“ (pozri aj ↗ absolvovať).

„vychodiť školu, vyštudovať; vykonať“, staršie „oslobodiť (od obvinenia); udeliť rozhrešenie“ (od 16. stor.) • Z lat. absolvere „ukončiť, dokončiť; oslobodiť“ (cirk. lat. aj „oslobodiť od hriechov, udeliť rozhrešenie“); pôvodne „odviazať, uvoľniť“ – výraz je zložený z ab- a lat. solvere „odviazať, uvoľniť, zbaviť pút“ (pozri aj ↗ solventný). Význam „ukončiť“ vznikol asi z pôvodného „ukončiť rozväzovanie“.

„pohltiť, vsať, vpiť“ (od 19. stor.) • Z lat. absorbēre, ābsorptum „vstrebávať, pohlcovať“, od ab- a lat. sorbēre „strebať, pohlcovať“. Z odvodenín: absorpcia (písané s p podľa lat. absorptiō „id.“).

„zachovávať zdržanlivosť (najmä v pití alkoholu)“ (od 18. stor.) • Z lat. abstinēre „zdržiavať sa“, od abs- (z ab-) a lat. tenēre „držať“. Z odvodenín: abstinent (podľa lat. abstinēns, gen. abstinentis „zdržiavajúci sa“) a i.

„zovšeobecňovať; odvodzovať; nebrať do úvahy“, staršie „oddeľovať“ (od 17. stor.) • Z lat. abstrahere, abstractum „odťahovať, odvliekať, odlučovať“, od abs- (z ab-) a lat. trahere „ťahať, vliecť“ – súčasný význam vznikol na základe predstavy o odlučovaní, oddeľovaní príliš konkrétnych, menej podstatných vecí ap. Z odvodenín: abstrakcia (lat. abstractiō).

„krátky výťah z obsahu článku al. knihy“ (od 20. stor.) • Z angl. abstract, od angl. abstract „získaný abstrakciou“, prevzatého z lat. abstractus (z abstraktný); význam „krátky výťah“ vznikol posunom v smere „čo vzniká oddelením, vydelením podstatných faktov ap.“.

„získaný abstrakciou; neskutočný, neživotný“ (od 19. stor.) • Z lat. abstractus, čo je príčastie min. trpné od lat. abstrahere, abstractum „odťahovať, odlučovať“ – význam „neskutočný, neživotný“ vznikol z pôvodného „odlúčený, oddelený od reality“.

„nezmyselný“ (od 19. stor.) • Z lat. absurdus, pôvodne „zle znejúci, nepríjemný pre sluch“, od ab- a lat. surdus „hluchý“.

kniž. „nezmysel“ (od 17. stor.) • Z lat. absurdum „(to) nezmyselné“, od lat. absurdus.

(od 15. stor.) • Z pôvodného spojenia z a a by; vzniklo v spojeniach typu prikázal a by dali > prikázal, aby dali (by bolo pôvodne súčasťou tvaru podmieňovacieho spôsobu).

v chem. terminológii (acetón, acetylén a i.) • Podľa lat. acetum (ocot).

v spojení acidofilné mlieko potrav. „skysnuté baktériami mliečneho kvasenia s vlastnosťami podľa zásad správnej výživy“ (od 20. stor.) • Od acidofília „vlastnosť živých organizmov vyžadujúcich na svoju existenciu kyslé prostredie“, čo je zloženina na základe lat. acidus „kyslý“ ↗ fília.

„liek používaný pri prechladnutí ap.“ (od 20. stor.) • Od názvu kyseliny acetylsalicylovej a gr. πῦρ (pýr) „oheň“ – pomenovanie súvisí s protihorúčkovým účinkom lieku.

(z adaptovať a i.) • Z lat. ad- (od lat. ad „k, do“), resp. jeho reflexov v románskych jazykoch.

[adakta] admin., v spojení dať, uložiť ad acta „do spisov“ (od 20. stor.) • Z lat. ad acta, doslova „k úradným zápisom“; od lat. ad „k“ a acta „úradné rokovanie; úradné zápisy, protokoly“ (z akty).

[-ádžo] hud. „pomaly, zvoľna“ (od 20. stor.) • Z tal. adagio, pôvodne ad agio „v pohodlí, pohodlne“, čo je spojenie tal. ad (z lat. ad „k, do“) a agio „pohodlie“ – výraz je prevzatý zo starofranc. alebo staroprov. reflexu ľud. lat. *adiacēs „vedľa ležiaci“ (z lat. adiacēns, čo je príčastie od lat. adiacēre „ležať vedľa“, zloženého z ad- a lat. iacēre „ležať“); význam slova sa vyvíjal v smere „vedľa ležiaci“ > „ľahko, pohodlne dosiahnuteľný“ > „pohodlný“.

podľa starozákonnej tradície prvý človek • V ustálených spojeniach: začať od A-a „od začiatku“, t. j. od stvorenia prvého človeka (Gn 2, 7); A-ovo rebro expr. „žena“, podľa stvorenia prvej ženy z Adamovho rebra (Gn 2, 21 – 22); byť ako A. „nahý“, podľa prvotnej nahoty v raji (Gn 2,25); A-ovo jablko „ohryzok (časť hrtana u mužov)“, podľa legendy, že keď Adam zjedol v raji jablko zo zakázaného stromu poznania dobra a zla (Gn 3), zostal mu z neho v krku ohryzok.

„prispôsobovať, upravovať“ (od 20. stor.) • Z lat. adaptāre „vhodne prispôsobovať“, zloženého z ad- a lat. aptāre „pripájať, pridávať, zavesovať“, od lat. aptus „pripojený, pripevnený; vhodný, primeraný“.

kniž. „zodpovedajúci, primeraný, zhodný“ (od 20. stor.) • Z lat. adaequātus, doslova „vyrovnaný (s niečím)“, čo je príčastie od lat. adaequāre „vyrovnávať (sa), zrovnávať (sa)“ . adaequāre, adaequātum „vyrovnávať“, od ad- a lat. aequus „rovný; rovnaký“.

„začiatočník (vo vede, umení ap.)“ (od 19. stor.) • Z lat. adeptus, doslova „dosiahnuvší“, čo je príčastie od lat. adipisci, adeptus sum „dosahovať, dosiahnuť“, zloženého z ad- a lat. apisci „dosiahnuť, nadobudnúť, získať“. Význam „začiatočník“ vznikol asi v žartovných spojeniach typu mladý a. (t. j. „kto je mladý, a predsa už dosiahol, získal potrebné vedomosti“ ap.).

[-k] kniž. „len na daný cieľ“ (od 19. stor.) • Z lat. ad hoc, doslova „na toto“ (t. j. „na túto vec, na tento konkrétny účel“), od lat. ad „k, do, na“ a hoc, čo je tvar ukazovacieho zámena hic m., haec ž., hoc s. „tento, ten tu, ten náš; prítomný, terajší“.

„zbohom“ (od 19. stor.) • Z fr. adieu, pôvodne v spojení à dieu „Bohu“, ktorého východiskom je lat. ad deum, od lat. ad „k“ a deus „boh“ – pôvodný význam pozdravu bol „(zverujem ťa do ochrany) Bohu“; porov. aj „zbohom“ (↗ boh).

lingv. „prídavné meno“ (od 17. stor.) • Z lat. (hōmen) adiectīvum „meno, ktoré možno pridať“, od lat. adiectīvus „ktorý možno pridať“, odvodeného od lat. adiectus, čo je príč. min. trpné od lat. adicere, adiectum „pridať, pridávať“ (doslova „prihodiť, prihadzovať“), zloženého z ad- a lat. iacere „hádzať, vrhať“. Termín vznikol ako preklad výrazu epiteton (gr. pôvodu).

„v minulosti pomocný úradník“ (od 18. stor.) • Z lat. adiúnctus, doslova „pridaný“, čo je príčastie od lat. adiungere, adiūnctum „pripojiť, pridružiť, pridať“, zloženého z ad- a lat. iungere „spájať, pripájať“.

odb. „právoplatné súdne rozhodnutie o pridelení veci“ (od 20. stor.) • Z lat. adjudicatio, od adjudicare „priznávať, rozhodovať“, z ad- a judicare „súdiť“.

odb. „vystrojenie všetkým potrebným, usporiadanie“, staršie „vykonanie“ (od 18. stor.) • Zo strlat. adiustatio, od slovesa adiustare, utvoreného na základe ad- a lat. iustus „spravodlivý; správny, náležitý“, od lat. ius „právo“.

„hospodársko-technická správa (najmä novín a časopisov)“, staršie „vedenie, riadenie; správa“ (od 18. stor.) • Z lat. administrātiō, od lat. administrāre, administrātum „prisluhovať, pomáhať; vykonávať; spravovať, riadiť“ (> staršie slk. administrovať „spravovať“ ap., od 17. stor.; k tomu doteraz administratívny a i.), od ad- a lat. ministrāre „prisluhovať“ (> miništrovať).

„veliteľ vojnového loďstva“ (od 17. stor.) • Z fr. amiral (staršie i admiraľ), čo je asi prevzatie z arab. amīr al-baḥr „námorný veliteľ“, od arab. amīr „veliteľ“ (↗ emir) a baḥr „more“; novšie začiatočné ad- vzniklo asi zblížením s lat. admīrārī „diviť sa, obdivovať“, zloženým z ad- a lat. mīrārī „diviť sa“.

odb. „človek v období od skončenia puberty do dospelosti“ (od 20. stor.) • Z lat. adolēscēns, gen. adolēscentis, doslova „dospievajúci“, čo je príčastie od lat. adolescere „dorastať, dospievať“, od ad- a koreňa súvisiaceho s lat. alere „živiť, chovať, vychovávať“.

„prijať (dieťa) za vlastné“ (od 19. stor.) • Z lat. adoptāre „vyberať si; prijímať (za syna)“, od ad- a lat. optāre „vyberať si, voliť“. Adopcia je prevzaté z lat. adoptiō „prijatie do rodiny“, zloženého z ad- a lat. optiō „voľba“, od rovnakého koreňa ako lat. optāre.

náb., kniž. „prejavovanie úcty k Bohu“ (od 20. stor.) • Z cirk. lat. adōrātiō, od lat. adōrāre, adōrātum „prihovárať sa, oslovovať; prednášať prosbu, modlitbu“, zloženého z ad- a lat. ōrāre „hovoriť, prednášať obradnú formulu, modlitbu“. Porov. aj ↗ orácia.

odb. „hormón drene nadobličiek“ (od 20. stor.) • Ako vedecký termín utvorené na základe ad- a lat. rēnālis „súvisiaci s obličkami, obličkový“, od lat. rēn „oblička“.

• Vo význame „miesto určenia na zásielke“ (od 19. stor.) prevzaté z fr. adresse, doslova „smer“ (t. j. na doručenie zásielky ap.), od fr. adresser „nasmerovať; poslať“, ktorého východiskom je neskoré lat. addīrectiāre „uviesť do priameho smeru“, od ad- a lat. dirēctus „priamy“ (↗ direkt). Význam „písomný verejný prejav (ako vyjadrenie vďaky ap.)“ (od 19. stor.) je podľa angl. address (prevzatie z fr.) – pôvodne išlo o prosbopis, ktorý angl. parlament „adresoval“ kráľovi.

kart. „tromf“ (od 19. stor.) • Z bavor.-rak. nem. Adut (spis. nem. Atout), čo je prevzatie z fr. atout, pôvodne à tout „za všetko“ (asi podľa použitia vo vzťahu k hre umožňujúcej víťazovi získať všetko), od à a fr. tout „všetok; všetko“, z lat. tōtus „id.“.

cirk. „liturgické obdobie so 4 nedeľami ako príprava na Vianoce“ (od 16. stor.) • Z cirk. lat. adventus „prípravné obdobie na oslavu sviatku Kristovho narodenia (t. j. jeho prvého príchodu)“, ktorého východiskom je lat. adventus „príchod“, od lat. advenīre, adventum „prichádzať, prísť“, zloženého z ad- a lat. venīre „prichádzať“. – adventizmus náb. „protestantské hnutie (vzniknuté v USA) očakávajúce nový Kristov príchod“ • Z angl. adventism, od angl. Adventist ,adventista‘ (odvodenina na základe lat. adventus „príchod“) – pôvodne v spojení Second Adventist (od angl. Second Advent „druhý príchod [Krista]“), používanom vo vzťahu k stúpencom kazateľa W. Millera (1782–1849), hlásajúceho blízky koniec sveta a druhý Kristov príchod.

lingv. „príslovka“ (od 18. stor.) • Z lat. adverbium, od ad- a lat. verbum „slovo; sloveso“ – výraz vznikol prekladom gr. ἐπιῤῥῆμα (epirrhēma), zloženého z epi- a gr. ῥῆμα (rhēma) „slovo; sloveso“.

„právny zástupca, obhajca“ (od 18. stor.) • Z lat. advocātus, doslova „prizvaný, povolaný (t. j. na pomoc v právnom spore)“, čo je príčastie od lat. advocāre, advocātum „privolať, prizvať“, zloženého z ad- a lat. vocāre „volať“. Pozri aj ↗ avokádo.

„vzdušný, vzduch“ (aerodynamický, aerosól ap.), resp. „letecký“ (aeroklub, aerolínia ap.) • Z gr. ἀερο- (aero-), od gr. ἀήρ (aēr), gen. ἀέρος (aeros) „vzduch“.

„cvičenie pri hudbe s dôrazom na dýchacie cviky“ (od 20. stor.) • Z angl. aerobics, od angl. aerobic „využívajúci kyslík na účely metabolizmu ap.“, odvodeného od angl. aerobe, čo je prevzatie z fr. aérobie „mikroorganizmus potrebujúci pre život kyslík“ – výraz utvoril fr. mikrobiológ L. Pasteur (1822–1895) na základe ↗ aero- a gr. βίος (bios) „život“.

odb. „látka s vysokým stupňom rozptylu používaná na postrekovanie“ (od 20. stor.) • Od ↗ aero- a lat. solātiō „roztok“, od lat. solvere, solūtum „uvoľňovať, rozpúšťať“; pozri aj ↗ solventný.

lek. „chorobná strata reči“ (od 20. stor.) • Ako lekársky termín (lek. lat. aphasia) utvorené na základe gr. ἀφασία (aphasia) „neschopnosť hovoriť“, od gr. ἄφατος (aphatos) „nevýslovný, ktorý nemožno vyjadriť slovami“, od ↗ a- a gr. φημί (phēmi) „hovorím“.

„prudké hnutie mysle, strata kontroly vôľou“, staršie i „cit; priazeň, náklonnosť“ (od 18. stor.) • Z lat. affectus „nálada, cit, pocit; vášeň, láska, žiadosť, náklonnosť“, od lat. afficere, affectum „pôsobiť na niekoho; spôsobovať niekomu niečo (aj o duševných stavoch), zaobchádzať s niekým“, zloženého z ↗ ad- a lat. facere „robiť, konať“. – afektovať „hovoriť al. správať sa strojene“ (od 18. stor.) • Z lat. affectāre „predstierať“, čo je odvodenina od lat. afficere, affectum „pôsobiť na niekoho“ – z významového hľadiska pravdepodobne „pôsobiť na niekoho“ > „usilovať sa ovplyvniť ho, niečo dosiahnuť ap.“ > „správať sa neprirodzene, strojene“.

„vzrušujúca a pohoršujúca udalosť“ (od 19. stor.) • Z fr. affaire, doslova „vec, záležitosť“ – slovo vzniklo z pôvodného spojenia à faire (doslova asi „[niečo] na urobenie, vykonanie“), zloženého z ↗ à a faire „robiť, konať“, z lat. facere „id.“.

odb. „príbuznosť“ (od 20. stor.) • Z lat. affinitās „príbuzenstvo (vzniknuté sobášom)“, od lat. affinis „susedný; nachádzajúci sa v nepokrvnom príbuzenstve“ (porov. i substantivizované lat. affinis „svokor; zať“), utvoreného na základe ↗ ad- a lat. fīnis „hranica“. Porov. i ↗ parafín.

„stručný a vtipný výrok“ (od 19. stor.) • Prevzaté (prostredníctvom fr. aphorisme) z lat. aphorismus, gr. ἀφορισμός (aphorismos) „vymedzenie, definícia“ (z toho i „[krátka, výstižná] definícia“ > „stručný [a vtipný] výrok“), od gr. ἀφορίζω (aphorizō) „ohraničujem, vymedzujem“, zloženého z ↗ apo- a gr. ὁρίζω (horizō) „stanovujem hranicu, ohraničujem“; ďalej pozri ↗ horizont.

lek. „prostriedok na povzbudzovanie pohlavného pudu“ (od 20. stor.) • Od gr. ἀφροδισιακός (aphrodisiakos) „súvisiaci s pohlavnou rozkošou“, odvodeného od gr. ἀφροδισίαμα (aphrodisiama) „pohlavná rozkoš“, od gr. Ἀφροδίσιος (Aphrodisios) „súvisiaci s Afroditou“, podľa bohyne lásky a krásy Afrodity (gr. Ἀφροδίτη, Aphroditē).

bot. „Robinia“ (od 19. stor.) • V konečnom dôsledku z gr. ἀκακία (akakia), prevzatého asi z orientálnych jazykov.

„cudzokrajná okrasná rastlina“ (od 19. stor.) • Z bot. lat. Agāve – rastlina bola pre svoj nádherný vzhľad pomenovaná podľa mytologickej postavy Agaué (gr. Ἀγαυή, Agauē; dcéra Kadma a Harmónie).

„súhrn úradných prác“, staršie i „kniha cirkevných obradov u evanjelikov“ (od 18. stor.) • Z lat. agenda mn., doslova „veci na vykonanie“, od lat. agendum „čo treba vykonať“ – ide o tvar gerundíva od lat. agere „hnať, poháňať, viesť; konať, robiť“. – agent (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Agent) z tal. agente, ktorého východiskom je lat. agēns, gen. agentis, príč. prít. činné od lat. agere „konať“ – pôvodný význam bol „obchodný zástupca“ (porov. aj ↗ agentúra), neskôr „informátor, donášač“, odtiaľ i „diverzant“.

(od 19. stor.) • Podľa nem. Agentur, od nem. Agent – pôvodne „kancelária obchodného agenta“; významy „spravodajská kancelária“ či „výzvedná služba“ vznikli pod vplyvom ďalších významov slova agent.

„činorodý, aktívny“ (od 20. stor.) • Z lat. agilis, pôvodne „pohyblivý, rezký“, od lat. agere „konať“.

(od 19. stor.) • Z lat. agitāre „pohybovať, podnecovať, povzbudzovať“, čo je odvodenina od lat. agere „hnať, poháňať“. Dnešný význam „presviedčaním získavať“ (porov. aj predvolebná, politická agitácia ap.) vznikol v angl. to agitate (prevzatie z lat.).

odb. „zoskupenie, nahromadenie“ (od 20. stor.) • Prostredníctvom záp. jazykov (fr. agglomération ap.) prevzaté zo strlat. agglomeratio, od lat. agglomerāre, agglomerātum „(pevne) pripojiť“, zloženého s ↗ ad- a lat. glomerāre „zvinovať do klbka; dovedna stláčať, hromadiť; spájať“, od lat. glomus, gen. glomeris „klbko“. Porov. aj ↗ konglomerát.

„filozofický smer popierajúci možnosť poznania podstaty vecí a javov“, náb. „názor, podľa ktorého nemožno poznať existenciu Boha“ • Výraz (angl. agnosticism) utvoril r. 1869 angl. biológ Th. H. Huxley na základe gr. ἀγνῶστος (agnōstos) „neznámy“, od ↗ a- a gr. γνωστός (gnōstos) „známy“, súvisiaceho s gr. γιγνώσκω (gignōskō) „poznávam“ – východiskom pre takéto pomenovanie sa údajne stala zmienka apoštola Pavla o oltári s nápisom „Neznámemu bohu“ v Aténach (Sk 17,23).

„malý medailón s náboženským zobrazením“ (od 18. stor.) • Zdrobneniny utvorené na základe lat. agnus „jahňa, baránok“ – pôvodne išlo o ochranné medailóny s baránkom ako starým symbolom Krista (lat. Agnus Dei „Baránok Boží“; porov. Jn 1,29), známe od stredoveku.

„smrteľný zápas, skonávanie“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. agōnia, čo je prevzatie z gr. ἀγωνία (agōnía) „preteky, zápasenie“, od gr. ἀγών (agōn) „zhromaždenie; preteky, zápas“, čo je odvodenina od gr. ἄγω (agō) „vediem, privádzam“. Porov. aj ↗ antagonizmus, ↗ protagonista.

„poľnohospodársky“ (od 19. stor.) • Z lat. agrārius „poľný, pozemkový“, od lat. ager „pole, roľa, pozemok“.

„zoskupenie, stmelenie“ (od 19. stor.) • Z lat. aggregātum, doslova „(to) pripojené, pridružené ap.“, od lat. aggregāre, aggregātum „zhromažďovať, pripájať, pridružovať“, pôvodne asi „pripájať k stádu“ – slovo je utvorené na základe ↗ ad- a lat. grex, gen. gregis „stádo“.

dipl. „súhlas cudzej vlády s ustanovením diplomatického zástupcu“ (od 20. stor.) • Z fr. agrément, pôvodne „súhlas, schválenie“, od fr. agréer „prijať“ (aj o žiadosti ap.) – ide o odvodeninu od fr. gré (v spojeniach typu à mon gré „po mojej vôli“, au gré de „podľa želania, chuti niekoho“ ap.), ktorého východiskom je lat. grātum „niečo milé ap.“, od lat. grātus „pôvabný; príjemný, vítaný, milý“.

„útočné napadnutie, vpád“ (od 19. stor.) • Z lat. aggressiō „výpad, útok“, od lat. aggredi, aggressus sum „nepriateľsky napadnúť, zaútočiť na niekoho“ (pôvodne „prikročiť, priblížiť sa k niekomu“), zloženého z ↗ ad- a lat. gradi „kráčať, ísť“. Z odvodenín: agresor (lat. aggressor „útočník“) a i.

„vzťahujúci sa na polia, pôdu, poľnohospodárstvo“ (agropodnikateľ ap.) • Z gr. ἀγρο- (agro-), od gr. ἀγρός (agros) „pole“.

„veda o poľnohospodárstve“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. ἀγρονόμος (agronomos) „úradník dozerajúci na pozemky“, čo je zloženina na základe gr. ἀγρός (agros) „pole, pozemok“ a νέμω (nemō) „rozděľujem, prideľujem, spravujem“.

cit. (od 17. stor.), aha, ahá cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné.

(od 20. stor.) • Z angl. ahoy – pôvodne výkrik na upútanie pozornosti, zložený z častíc a a hoy, ktorý sa v námorníckom prostredí zažíval ako pozdrav (pri stretnutí lodí ap.). Niekedy sa mylne vysvetľuje ako údajné skrátenie lat. ad honórem Iesu „na slávu Ježišovu“, čo je v rozpore s históriou slova.

cit. (od 17. stor.) • Zvukomalebné.

„mnohofarebný polodrahokam chalcedón“, staršie aj achátes (od 17. stor.) • Z lat. achātēs, ktorého východiskom je gr. ἀχάτης (achatēs), neznámeho pôvodu, azda zo semitských jazykov.

v spojeniach A-chillova šľacha anat. „šľacha lýtkového svalu upínajúca sa na pätnú kosť“ (od toho achilovka hovor. „id.“), A-chillova päta „slabé miesto“ • Podľa mýtického gr. hrdinu Achilla (lat. Achilles, gr. Ἀχιλλεύς Achilleus), telesne zraniteľného na jedinom mieste – na päte: aby sa stal nezraniteľným, matka ho ako dieťa ponorila do podzemnej rieky Styx, držiac ho za pätu (tohto miesta sa voda rieky nedotkla, preto zostalo zraniteľné).

„vírusové ochorenie prejavujúce sa zníženou obranyschopnosťou organizmu“ • Podľa angl. AIDS (doložené od r. 1982), čo je skratka angl. Acquired Immune Deficiency Syndrome „syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti“.

(od 15. stor.) • Psl. *a i, spojenie psl. *a (↗ a) a *i (↗ i) – pôvodný význam bol asi „a tiež, a aj“. Pozri aj ↗ nech.

[-olá-] duchovný vodca šiitských moslimov (od 20. stor.) • Z perz. āyatollāh, doslova „Božie znamenie“, arab. pôvodu – k arab. āya „znak, znamenie; zázrak“ a allāh „Boh“.

(od 15. stor.) • Pravdepodobne z pôvodného ako, ktorého východiskom je psl. *ako (porov. stsl. ako (ако) vo význame „keď, ak, keby“ ap.), azda zloženina *a (↗ a) a častice *-ko (porov. aj ↗ síce) – význam podmienky vznikol z časového významu („prídem, keď budem môcť“ > „prídem, ak budem môcť“ ap.).

• Z lat. Acadēmia, čo je prevzatie z gr. Ἀκαδήμεια. Pôvodne išlo o názov chrámového okrsku neďaleko Atén (pomenovaný údajne podľa mytologického hrdinu Akadéma; gr. Ἀκάδημος, Ἀκάδημος), ktorý sa preniesol i na blízku filozofickú školu, založenú okolo r. 385 pred Kr. Platónom – na základe toho vznikol v období humanizmu význam „(vysokoškolské) učilište“ (v slk. od 17. stor.; k významu porov. akademický titul, akademicky vzdelaný ap.), neskôr aj „učená spoločnosť“ (Slovenská a. vied) i „podujatie s kultúrnym programom (zorganizované pre takúto spoločnosť)“ (usporiadať slávnostnú a-u).

odb. „zrýchľovať“ (od 20. stor.) • Z lat. accelerāre, zloženého z ↗ ad- a lat. celerāre „urýchľovať“, od lat. celer „rýchly“.

lingv. „prízvuk, dôraz“; „odtienok, ráz“ (od 17. stor.) • Z lat. accentus „znenie; prízvuk, dôraz; zosilnenie“, od ↗ ad- a lat. canere, cantum „spievať, znieť“.

„prijímať so súhlasom, uznávať“ (od 17. stor.) • Z lat. acceptāre, čo je intenzívum od lat. accipere, acceptum „prijímať“, zloženého z ↗ ad- a lat. capere „brať“.

„konanie s istým cieľom; práca, pôsobenie“, staršie i „súdne konanie; žaloba“ (od 17. stor.) • Z lat. āctiō „konanie, činnosť; súdne konanie, rokovanie, súdny proces, žaloba“, od lat. agere, āctum „konať“.

„účastina“ (od 19. stor.) • Rovnakého pôvodu ako ↗ akcia¹; význam „účastina“ vznikol v záp. jazykoch asi na základe predstavy o istom podiele na činnosti, pôsobení podnikateľskej spoločnosti.

„anglická plošná poľná miera (40,5 áru)“ (od 20. stor.) • Z angl. acre, pôvodne „pole“, odtiaľ ďalej „veľkosť poľa“ > „plošná poľná miera“.

„hromadne prejavený súhlas“ (od 20. stor.) • Z lat. acclāmātiō, od lat. acclāmāre, acclāmātum „volať, kričať, vykrikovať; takto prejavovať (ne)súhlas“, zloženého z ↗ ad- a lat. clāmāre „kričať, hlasno volať“.

„prispôsobovať prostrediu, udomácňovať“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným vplyvom nem. akklimatisieren) z fr. acclimater, utvoreného na základe ↗ ad- a fr. climat „podnebie, klíma“ (prevzatie z lat.; ↗ klíma) – pôvodný význam bol „privyknúť na (zmenené) podnebie“, odtiaľ všeobecne „prispôsobiť ap.“.

lek. „kožné ochorenie s uhrami a zápalom mazových žliaz“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. acnē, nejasného pôvodu – vysvetľovalo sa ako možná deformácia gr. ἀκμή (akmē) „hrot, ostrie“ (odtiaľ „vystupujúce miesto na koži“ ap.?); iná hypotéza tu predpokladá skrátenie gr. ἀκνησις (aknēsis) „nesvrbiaca vyrážka“, od ↗ a- a gr. κνησις (knēsis) „svrbenie“.

(od 15. stor.) • Z psl. *ako (porov. stsl. ako (ако) vo význame „ako, keď, ak“ ap.), príbuzné so stč. jako, poľ. jako, rus. как (kak), srbch. као (kao) a i. — Význam porovnávací aj vzťažný.

hud. „súzvuk troch al. viacerých tónov“ (od 18. stor.) • Z fr. accord, od fr. accorder „zladiť, zosúladiť“, ktorého východiskom je lat. chorda „struna“ (prevzatého z gr. χορδή chordi „črevo; (z neho zhotovená) struna“). Pozri aj ↗ akordeón, ↗ akordový.

Príslušný hudobný nástroj patentoval v r. 1829 vo Viedni rak. konštruktér C. Demian; názov (pôvodne Akkordion) bol utvorený podľa fr. accord (↗ akord¹), keďže basy nástroja sú usporiadané v akordoch. Pôvodné zakončenie -ion bolo údajne podľa orchestrión (↗ orchester), novšie -eón (už v nem. Akkordeon), asi podľa fr. orphéon (hudobný nástroj nazvaný podľa mýtického speváka Orfea; doložené od r. 1767).

↗ aký

„poveriť (diplomatického zástupcu ap.)“ (od 20. stor.) • Z fr. accréditer, čo je prevzatie zo špan. acreditar „uznať; poveriť“, zloženého z ad- a špan. crédito „dôvera“, z lat. créditum („kredit“). Pozri aj ↗ diskreditovať.

„vedecká presnosť, dôkladnosť“ (od 20. stor.) • Zo strlat. acribia, čo je prevzatie z gr. ἀκρίβεια (akribeia) „presnosť“, od gr. ἀκριβής (akribes) „presný, dôkladný“.

„kto robí mimoriadne obratné gymnastické ap. cvičenie“ (od 20. stor.) • Z fr. acrobate (pôvodne označenie povrazolezca), čo je novoveké prevzatie z gr. ἀκροβάτης (akrobatēs), doslova „kto chodí po špičkách“ – ide o zloženinu na základe gr. ἄκρος (akros) „ostrý, špicatý“ a βαίνω (bainō) „kráčam“.

bot. „Tagetes“ (od 20. stor.) • Od staršieho aksamiet „zamat“ (od 16. stor.), ktorého východiskom je strlat. exametum (ďalej pozri ↗ zamat) – rastlina je pomenovaná podľa sfarbenia svojich kvetov.

„čin, úkon; dejstvo“, staršie aktus „dej, výjav“ (od 17. stor.) • Z lat. āctus „pohyb, postup, činnosť; prednes, predstavenie (divadelného kusu), divadelné dejstvo; čin“, od lat. agere, āctum „konať“. Význam „umelecké stvárnenie nahej postavy“ je asi podľa nem. Akt (prevzatie z lat.), kde vznikol posun v smere „predstavenie ľudského tela modelom“ → „zobrazenie nahej postavy“.
– aktér kniž., publ. „účastník istej činnosti verejného al. skupinového zamerania“ (od 20. stor.) • Z fr. acteur, čo je prevzatie z lat. āctor, doslova „kto koná, vykonávateľ“, od lat. agere „konať“.
– aktívny „činný; vykazujúci zisk“ (od 19. stor.) • Z lat. āctivus „činný, praktický“, od lat. agere, āctum „konať“ – lat. výraz vznikol prekladom gr. πρακτικός (praktikos); ďalej pozri ↗ prax.
– aktívum¹ lingv. „činný rod slovesa“ (od 20. stor.) • Z lat. (genus) āctivum, od lat. āctivus „činný“.
– aktívum² ekon. „majetok bez dlhov“, aktíva mn. „prostriedky, ktorými podnik môže disponovať“ (od 18. stor.) • Substantivizované neutrum od lat. āctivus „činný“ (↗ aktívny).
– aktuálny „časový, naliehavý“, staršie „terajší, úradujúci“ (od 18. stor.) • Z lat. āctuālis „činný“, od lat. agere, āctum „konať, pôsobiť“.
– akty „úradné spisy“, staršie aktá (od 18. stor.) • Z lat. ācta mn., doslova „čo je vykonané; konania“ (odtiaľ i „zápisy o konaniach, protokoly, spisy ap.“), od lat. āctum „(to) vykonané“, čo je príčastie od lat. agere, āctum „konať, vykonať“. Z odvodenín: aktovka „taška na spisy (akty), knihy ap.“ Pozri aj ↗ ad acta.

„hromadiť“ (od 20. stor.) • Z lat. accumulāre, od ad- a lat. cumulāre „hromadiť“ (↗ kumulovať).

lek. „liečebná metóda využívajúca tlak na akupunktúrne body“ (od 20. stor.) • Utvorené podľa ↗ akupunktúra na základe lat. premere, pressum „tlačiť, stláčať“. Porov. aj ↗ manupresúra.

lek. „metóda vpichovania ihiel do istých bodov ľudského tela“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. acupunctūra, utvoreného v novoveku na základe lat. acus „ihla“ a punctūra „bodnutie“, od lat. pungere, punctum „bodnúť, pichnúť“.

hovor. „práve, priam; vhodný, dobrý, priliehavý“ (od 18. stor.) • Z nem. akkurat (ako prídavné meno i príslovka), čo je prevzatie z lat. accūrātus „starostlivo zhotovený, dôkladný“ (> slk. akurátny hovor. „presný, správny, dôkladný“, staršie i „starostlivý“, od 18. stor.) – ide o príč. min. trpné od lat. accūrāre, accūrātum „starostlivo pripraviť“, zloženého z ad- a lat. cūrāre „starať sa (o niečo)“, od lat. cūra „starosť, starostlivosť“ (↗ kúra).

„odbor fyziky zaoberajúci sa zvukom“ • Názov (fr. acoustique) utvoril fr. fyzik J. Sauveur (1653–1716) na základe gr. ἀκουστικός (akoustikos) „súvisiaci s počúvaním“, od gr. ἀκούω (akouō) „počúvam“.

„prudký, silný (o zápale ap.); naliehavý, pálčivý“ (od 20. stor.) • Z lat. acūtus „ostrý; prudký, prenikavý“, od lat. acuere, acūtum „ostriť, brúsiť“. Súčasné významy typu „naliehavý, pálčivý“ vznikli v lekárskom prostredí, kde výraz označoval prudké ochorenia (na rozdiel od chronických, majúcich pokojnejší priebeh).

gram. „4. pád“ (od 19. stor.) • Z lat. (cāsus) accūsātīvus, doslova „(pád) vyjadrujúci obvinenie“ – accūsātīvus je odvodené od lat. accūsāre, accūsātum „obviňovať, žalovať“, od ad- a lat. causa „príčina, podnet; vec, právna záležitosť, spor“ (↗ kauza). Lat. názov gramatického pádu vznikol prekladom gr. αἰτιατική (ptōsis) (aitiātikē ptōsis), doslova „pád spôsobeného“, od gr. τὸ αἰτιατόν (to aitiaton) „(to) spôsobené, účinok“, od gr. αἰτιατός (aitiatos). Majúci príčinu, spôsobený, čo je odvodenina od gr. αἰτία (aitiā) „príčina, dôvod, vina“; u Rimanov sa však pociťovalo ako odvodenina od gr. αἰτιῶμαι (aitiômai) „obviňujem, obžalúvam“, od gr. αἰτία vo význame „vina“.

mal. „modrozelená farba“, miner. „drahokam takejto farby“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Aquamarin, utvoreného na základe lat. aqua marina „morská voda“, od lat. aqua „voda“ a marīnus „morský“ (od lat. mare „more“) – doslova „(kameň) majúci farbu morskej vody“.

mal. „maľba vodovými farbami“ (od 19. stor.) • Z tal. acquarello (i acquerello), čo je odvodenina na základe tal. acqua „voda“ (z lat. aqua „id.“), resp. lat. aquārius „vodný“.

„sklená nádržka na pestovanie vodných živočíchov“ (od 20. stor.) • Z lat. aquārium „vodná nádrž“, od lat. aquārius „vodný“; formu výrazu azda ovplyvnilo i lat. herbārium („herbár“), majúce rovnaké zakončenie. Pozri aj ↗ terárium.

(od 15. stor.) • Z pôvodného jaký (tak dial.; porov. i da-jaký, nejaký, nijaký ap.), ktorého východiskom je psl. *jakъ — ide o odvodeninu od psl. zámena *jь (zachované v tvaroch j-eho, j-emu ap., ďalej pozri ↗ on); k príponě *-akъ porov. psl. *takъ (↗ taký) a i. Z odvodenín: ako (pôvodne i ako, porov. ↗ jakživ, ↗ nevdojak), akosť (domáci ekvivalent pre ↗ kvalita) a i. Pozri aj ↗ lajdák.

miner. „biela alebo ružovkastá jemnozrnná odroda sadrovca“ (od 17. stor.) • Z lat. alabaster, čo je prevzatie z gr. ἀλάβαστρος (alábastrοs), staršie ἀλάβαστος (alábastos) – pôvodne asi pomenovanie nádob, druhotne prenesené na materiál, z ktorého sa príslušné nádoby zhotovovali; málo jasný výraz, azda substrátového pôvodu.

hovor. „poplach“ (od 19. stor.) • Z tal. allarme, ktorého východiskom je tal. all'arme, pôvodne bojový pokrik s významom „do zbrane“, od tal. arme „zbraň“, z lat. arma mn. „náčinie; zbrane“.

zool. Diomedea (od 20. stor.) • Z angl. albatross, čo je obmena staršieho algatross; zmena alg- > alb- nastala asi pod vplyvom lat. albus „biely“, keďže albatros má biele perie. Angl. algatross je prevzatie zo špan., port. alcatraz, čo je prevzatie z arab. al-gattās, doslova „potápač; potápajúci sa vták“, od arab. gataṣa „ponárať (sa), potápať (sa)“.

„človek s nedostatočnou pigmentáciou kože a vlasov“ (od 20. stor.) • Zo špan. albino, čo je odvodenina od špan. albo „biely“, z lat. albus „id.“.

„zbierka fotografií, poštových známok ap. v podobe knihy“ (od 19. stor.) • Z lat. album, pôvodne „biela farba; biela tabuľa (na úradné oznamy ap. v starom Ríme)“, od lat. albus „biely“.

(od 15. stor.) • Zložené z ↗ a a častice *lé, málo jasného pôvodu; porov. i ↗ lebo, ↗ leda, ↗ len, ↗ lež.

(od 15. stor.) • Zložené z ↗ a a ↗ lebo; k významu porov. dial. lebo „alebo“ (jeden lebo druhý ap.).

„vyjadrenie myšlienky obrazom, inotaj“ (od 19. stor.) • Z lat. allēgoria, čo je prevzatie z gr. ἀλληγορία (allēgoria), od gr. ἀλληγορέω (allēgoreō) „hovorím obrazne“ (doslova „hovorím inak“), utvoreného na základe gr. ἄλλος (allos) „iný“ a ἀγορεύω (agoreuō) „hovorím“, pôvodne „verejne hovorím (na zhromaždení)“, od gr. ἀγορά (agorá) „zhromaždenie“, od gr. ἀγείρω (ageirō) „zbieram, zhromažďujem“. Pozri aj ↗ fantazmagória, ↗ inotaj.

„stromoradie“, staršie alej (od 19. stor.) • Z fr. allée, pôvodne „chodenie, chôdza“, z toho „miesto, kadiaľ sa chodí“ > „priechod, chodník“ > „cesta medzi stromami; stromoradie“; výraz je odvodený od fr. aller „ísť, kráčať“, ktorého východiskom je lat. ambulāre „chodiť dookola, sem a tam“.

„radostný náboženský chválospev“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. alleluja (pôvodne volanie vyjadrujúce chválu Bohu), čo je prevzatie z hebr. hallelū-yāh „chváľte Jahveho“.

„zvýšená citlivosť organizmu na niektoré látky“ • Výraz (nem. Allergie, lek. lat. allergia) utvoril v r. 1906 rak. lekár C. von Pirquet na základe gr. ἄλλος (allos) „iný“ a ἔργον (ergon) „práca, dielo, čin“, analogicky podľa ↗ energia – doslovný význam je asi „pôsobenie cudzích látok (v organizme)“.

„prvé písmeno gréckej abecedy“ (A, α) (od 18. stor.) • Z gr. άλφα (alfa), čo je prevzatie zo semitských jazykov (porov. hebr. ’aleph). A a omega kniž. „začiatok aj koniec niečoho, všetko podstatné“ (od 18. stor.) súvisí s poradím uvedených písmen v gr. abecede (pozri aj ↗ omega), porov. aj „Ja som Alfa i Omega, prvý a posledný, počiatok i koniec“ (Zjv 22,13).

„odbor matematiky zaoberajúci sa vzťahmi medzi číslami a riešením rovníc vyjadrených všeobecnými číslami“ (od 19. stor.) • Zo strlat. algebra, čo je prevzatie z arab. الجبر (al-gabr), doslova „náuka o obnovovaní“ (súvisí s arab. جبر gabara „napraviť, uviesť do normálneho stavu, obnoviť“); podľa názvu príručky arab. matematiky al-Chvárizmího (ďalej pozri ↗ algoritmus) – „obnovovanie“ sa vzťahuje na premenu negatívnej hodnoty na pozitívnu (pri presunutí na druhú stranu rovnice).

inform. „starší programovací jazyk“ • Vzniklo v USA na konci 50. rokov 20. stor. na základe angl. Algorithmic Language, doslova „algoritmický jazyk“. – algoritmus inform. „predpis poradia úkonov na riešenie zložitej úlohy (najmä pri výpočtových programoch)“ (od 20. stor.) • Podľa strlat. algorithmus, čo je obmena staršieho algorismus; zakončenie -ithmus je asi podľa gr. arithmos (ἀριθμός) „číslo“. Slovo vzniklo na základe mena arab. matematika 9. stor. al-Chvárizmího (doslova „pochádzajúci z Chórezmu, oblasti v Strednej Ázii“), autora známej matematickej príručky, vďaka ktorej sa do Európy dostali tzv. arabské číslice; ďalej pozri ↗ algebra.

„stredoveká nevedecká chémia“ (od 18. stor.) • Zo strlat. alchimia, ktorého východiskom je arab. al-kīmiyāʼ, prevzaté asi z gr. chymeia (χυμεία), chemeia (χημεία) „umenie spájania, resp. premeny kovov“ (↗ chémia); začiatočné al- je arab. určitý člen.

„(politické) spojenectvo“ (od 19. stor.) • Z fr. alliance, od fr. (s)allier „spájať (sa)“, ktorého východiskom je lat. alligāre „priväzovať, pripútavať, spútavať“, zložené z ↗ ad- a lat. ligāre „viazať, spájať“.

„dôkaz o neprítomnosti obvineného na mieste trestného činu v danom čase“ (od 19. stor.) • Podľa fr. alibi, čo je prevzatie z lat. alibi „inde, na inom mieste“, súvisiaceho s lat. alius „iný“.

„severoamerický jašter podobný krokodílovi“ (od 19. stor.) • Z angl. alligator, čo je prevzatie zo špan. el lagarto (de Indias) „kajman“, doslova „(západo)indická jašterica“, od špan. lagarto „jašterica“, ktorého východiskom je lat. dial. *lacartus ako variant lat. lacerta, lacertus „id.“; špan. el je určitý člen.

„pripadajúci na určitú časť celku“ (od 19. stor.) • Zo strlat. aliquotus, od lat. aliquot „niekoľko“, zloženého z koreňa zachovaného v lat. alius „iný“ (odtiaľ i význam neurčitosti) a quot „koľko“.

„výživné (na dieťa)“ (od 20. stor.) • Z lat. alimenta mn. „prostriedky na výživu“, od lat. alimentum „potrava, výživa“, odvodeného od lat. alere „chovať, živiť“.

chem. „zásaditý“ (od 18. stor.) • Zo strlat. alcalicus – výraz je odvodený od strlat. alcali „potaš“, arab. pôvodu, od arab. qalā „variť, piecť, pražiť“; látka sa získavala vyváraním, lúhovaním rastlinného popola, porov. aj ↗ potaš. Pozri aj ↗ kálium.

chem. „lieh; liehový nápoj“ (od 19. stor.) • Pôvodom arab. výraz (arab. al-kuḥl), do európskych jazykov prenikol prostredníctvom špan. alcohol. Slovo (údajne z akkadčiny) pôvodne označovalo antimónový prášok na farbenie viečok ap., neskôr nadobudlo všeobecný význam „jemný prášok, niečo jemné“; dnešný význam vznikol na základe strlat. alcohol vini „vínna esencia“ („esencia“ < „niečo jemné, subtílne“), ktoré sa rozšírilo vďaka nem. prírodovedcovi Paracelsovi (1493–1551). Porov. aj ↗ vorkoholik.

hud. „živo, veselo, rýchlo“ (od 20. stor.) • Z tal. allegro „veselý, radostný“, ktorého východiskom je ľud. lat. *alecris ako novšia forma lat. alacer, gen. alacris „rezký, bystrý, živý; radostný“.

„ročenka“ (od 19. stor.) • Zo strlat. almanachus, ktorého východiskom je špan. almanaque, prevzaté z arab. al-manāḥ „astronomický kalendár“.

„starodávna skriňa“, staršie (aj almária, armária) i „truhlica“ (od 17. stor.) • Zo strlat. almarium, almaria, ktorého východiskom je lat. armārium „skriňa“, pôvodne asi „miesto na uloženie náradia“, od lat. arma mn. „náčinie, náradie“.

„dobrý, silný nápoj“, staršie „sladké víno, malvázia“ (od 18. stor.) • Azda obmena ↗ malvázia; novšie alm- nie je celkom jasné – podľa maď. alma „jablko“, almabor „jablkové víno“? Menej pravdepodobné sa zdá hľadanie východiska v tur. elmasiye (dnes „druh želé pripravovaného z mrazenej ovocnej šťavy“; odtiaľ i srb., chorv. almasíja „druh sladkého jedla zo želatíny a cukru“), arab. pôvodu, od arab. almās „diamant“ – t. j. pomenovanie želé podľa jeho sfarbenia?

„milodar“ (od 16. stor.) • Zo sthnem. alamuosan (dnešné nem. Almoseh), čo je prevzatie z ľud. lat. *alimosina, zodpovedajúceho cirk. lat. eleémosyna – ide o prevzatie z gr. ἐλεημοσύνη (eleēmosynē) „súcit; prejav súcitu, almužna“, od gr. ἐλεήμων (eleēmōn) „súcitný“, čo je odvodenina od gr. ἔλεος (eleos) „súcit, zľutovanie“; novšie ali- v *alimosina je asi podľa nesúvisiaceho lat. alimônia, alimônium „strava, výživa“, od lat. alere „chovať, kŕmiť, živiť“ (porov. ↗ alimenty).

„izbová rastlina“, staršie aj aloe (od 17. stor.) • Z lat. aloé, čo je prevzatie z gr. aloe (ἀλόη) – slovo pochádza asi z jazykov starého Blízkeho východu.

„alumíniová fólia“ (od 20. stor.) • Asi podľa obchodnej značky, utvorenej na základe Al (chemická značka hliníka, → alumínium) a obal (→ baliť).

„zliatina medi, niklu a zinku“ (od 20. stor.) • Z nem. Alpaka, Alpacca (názov údajne vznikol v 20. rokoch 19. stor. vo Viedni), nejasného pôvodu.

„horolezec na stredných vrchoch s ľadovcami“ (od 20. stor.) • Z fr. alpiniste, od fr. alpin „alpský“, čo je prevzatie z lat. Alpinus, od lat. Alpēs mn. „Alpy“ – výraz pôvodne označoval horolezcov podnikajúcich výpravy v Alpách.

záhr. „skalka na pestovanie vysokohorských rastlín“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Alpinum, utvoreného na základe lat. Alpinus „alpský“.

„nižší ženský al. chlapčenský hlas“ (od 19. stor.) • Zo staršieho tal. alto, ktorého východiskom je lat. altus „vysoký“ – alt bol pôvodne (pred zavedením sopránu) vysokým mužským hlasom.

„jedna vec z dvoch; možnosť (voľby medzi dvoma riešeniami)“ (od 19. stor.) • Z fr. alternative, od fr. alternatif „striedavý“ (> slk. alternatívny), čo je odvodenina od fr. alterner „striedať sa“, prevzatého z lat. alternāre „robiť jedno po druhom, striedať (sa)“ (> slk. alternovať). Lat. alternāre je odvodené od lat. alternus „jeden za druhým, striedavý“, od lat. alter „jeden z dvoch“. Pozri aj ↗ subalterný.

„nezištné zmýšľanie a konanie v prospech iných“ • Výraz (fr. altruisme) zaviedol okolo r. 1830 fr. filozof A. Comte, resp. jeho profesor Andrieux, ako protiklad k fr. égoisme (→ egoizmus). Slovo je utvorené na základe fr. autrui „(niekto) iný; blížny“ (z *alterui, čo je novší tvar dat. sg. od lat. alter „jeden z dvoch; druhý, iný; blížny“; odtiaľ i dnešné fr. autre „id.“); podľa lat. alter je aj začiatočné al- vo fr. altruisme.

chem. „hliník“ • Názov (lat. alumínium) bol zavedený okolo r. 1812 na základe predtým navrhnutého aluminum (takto doteraz v amer. angl.), utvoreného na základe lat. alūmen, gen. alūminis „kamenec, liadok (t. j. zdroj hliníka)“. Pozri aj ↗ alobal.

geol. „najmladšie obdobie štvrtohôr“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. alluvies, alluvio „záplava“ (odtiaľ i „naplavenina, nános“), od ↗ ad- a koreňa zachovaného v lat. ē-luere „vymývať“, ktoré súvisí s lat. lavāre „myť, omývať, máčať“.

„nepriamy odkaz na historický ap. kontext, narážka“ (od 20. stor.) • Z lat. allusio, od lat. alludere, allusum „hrať sa, pohrávať sa s niečím, žartovať; žartom na niečo narážať“, zloženého z ↗ ad- a lat. lūdĕre „hrať (sa), žartovať“.

(od 20. stor.) • Príslušníčka rehole nazvanej podľa sv. Alžbety Durínskej (aj Alžbeta Uhorská; 1207–1231), známej svojou charitatívnou činnosťou; koncové -ín-ka je podľa cirk. lat. Elisabethina „id.“, od lat. Elisabeth „Alžbeta“.

chem. „zliatina kovu s ortuťou“, staršie amalgáma (od 17. stor.) • Zo strlat. amalgama, čo je asi prevzatie z arab. al-mughāmaḍ „spojenie“, od arab. jamaʿa „zhromažďovať, spájať“.

„kto niečo pestuje zo záľuby“ (od 19. stor.) • Z fr. amateur, čo je prevzatie z lat. amātor „milovník, priateľ“, od lat. amāre „milovať“.

„bojovná žena“, staršie aj amazonkyňa (od 18. stor.) • V gr. mytológii príslušníčka bojovného ženského národa Amazoniek (gr. Amazones mn., Ἀμαζόνες). V antike sa jeho názov odvodzoval od ↗ a- a gr. μαζός [mazós] „prsník, prsná bradavka“, t. j. išlo by o „ženy nemajúce (jeden) prsník“ (podľa legendy si Amazonky dávali vypaľovať pravý prsník, aby pravou rukou lepšie ovládali zbraň), čo je asi len ľudová etymológia; môže ísť o výraz iránskeho pôvodu (s pôvodným významom „bojovník“).

„veľvyslanectvo“ (od 20. stor.) • Z fr. ambassade, čo je prevzatie z tal. ambasciata; východiskom tal. výrazu je strlat. ambascia „služba“, utvorené na základe germ. *ambahtja- „id.“, resp. *ambahta- „sluha, služobník“, prevzatého z kelt. *amb-actos (zloženina *ambi- „okolo, dookola“ a *ac-to- < *ag-to-, čo je príčastie na základe ide. *ag- „hnať, uvádzať do pohybu, viesť“) – t. j. sluha je pomenovaný asi ako „kto sa nachádza v okolí (svojho pána ap.)“. Z odvodenín: ambasádor „veľvyslanec“ (fr. ambassadeur; koncové slk. -or namiesto očakávaného -ér podľa angl. ambassador).

„túžba vyniknúť, ctižiadosť“ (od 18. stor.) • Z lat. ambitiō, doslova „obchádzanie“, od lat. ambīre, ambitum „obchádzať“ (zloženina lat. amb-, ambi- „dookola“ a īre, itum „ísť, chodiť“) – význam sa posunul v smere „obchádzať voličov, chodiť s prosbou o získanie úradu“ > „usilovať sa o úrad, mať ambície“.
Z odvodenín: ambiciózny (lat. ambitiōsus).
- ambit stav. „otvorená stĺpová chodba“ (od 18. stor.) • Z lat. ambitus, doslova „obchádzanie, chodenie dookola“, od lat. ambīre „obchádzať“; z toho „miesto, kde sa chodí dookola“ > „ochodza otvorená do vnútorného dvora (pôvodne v cirkevných stavbách), otvorená stĺpová chodba“.

kniž. „majúci dvojakú platnosť, zahŕňajúci súčasne aj protikladný význam“
Výraz (nem. ambivalent vo význame „dvojtvárny, rozštiepený“, o citoch) utvoril v r. 1916 rak. psychológ S. Freud na základe nem. Ambivalenz „súčasný výskyt protichodných citov“, utvoreného začiatkom 20. stor. obmenou nem. Äquivalenz „ekvivalencia“ podľa lat. ambō m., s., ambae ž. „oba“.

„zdravotná inštitúcia pre pacientov schopných pohybu; sanitné auto“, staršie „poľná nemocnica“ (od 20. stor.)
Z fr. ambulance, od fr. ambulant „pojazdný“, čo je prevzatie z lat. ambulāns, gen. ambulantis (> slk. ambulantný „chodiaci, pohyblivý, sťahovavý“, od 19. stor.)
- ide o príčastie od lat. ambulāre „chodiť (dookola), prechádzať sa“.
- ambulatórium „zdravotná inštitúcia pre pacientov schopných pohybu“ (od 20. stor.) • Od lat. ambulātōrius „chodiaci, pohyblivý“, od lat. ambulāre, ambulātum „chodiť (dookola)“.

„záverečné slovo kresťanských modlitieb a liturgických formúl“ (od 15. stor.)
Z cirk. lat. amen, čo je prevzatie z gr. bibl. amen (ἀμήν) – východiskom je hebr. ’āmen „nech je tak, skutočne“, od slovesa ’āman „podopierať; byť spoľahlivý, verný“.

„priesvitný fialový polodrahokam“ (od 18. stor.)
Z lat. amethystus, čo je prevzatie z gr. amethystos (ἀμέθυστος), doslova „neopitý, neopojený; neopájajúci“ – výraz vznikol na základe gr. a- a gr. methyō (μεθύω) „som opitý, opojený“, od gr. methy (μέθυ) „víno“. Polodrahokam je pomenovaný podľa farby silne rozriedeného červeného vína, ktoré už nemá opojné účinky.

„kruhovité divadlo so stupňovitým hľadiskom“ (od 19. stor.)
Z lat. amphitheātrum, čo je prevzatie z gr. amphitheātron (ἀμφιθέατρον), od gr. amphitheātros (ἀμφιθέατρος) „majúci dookola hľadisko“ – výraz je zložený z gr. amfi (ἀμφί) „okolo, dookola“ a theātron (θέατρον) „divadlo“; ďalej pozri teáter.

„antická štíhla nádoba s dvoma uchami“ (od 18. stor.)
Z lat. amphora, čo je prevzatie z gr. amphoreus (ἀμφορεύς) – slovo vzniklo zjednodušením staršieho amphiforeus (ἀμφιφορεύς), utvoreného na základe gr. amfi (ἀμφί) „okolo, dookola; na obidvoch stranách“ a ferō (φέρω) „nesiem“; pôvodný význam bol „nádoba, ktorá sa dá niesť z obidvoch strán (t. j. má dve uchá)“. Pozri aj ampula.

„udelenie milosti odsúdeným“ (od 18. stor.)
Z lat. amnestia „zabudnutie, odpustenie (viny)“ – ide o prevzatie z gr. amnestia (ἀμνηστία), doslova „zabudnutie“, od gr. amnēstos (ἀμνηστός) „zabudnutý“, t. j. „ktorý sa už nepripomína“, od gr. a- a gr. mimneskō (μιμνήσκω) „pripomínam“.

„chorobná zúrivosť“ (od 20. stor.)
Z malaj. amok; do záp. jazykov preniklo port. prostredníctvom (od 16. stor.)

chem. „čpavok“, staršie i amoniakum „živica amoniaková“ (od 18. stor.)
Z lat. ammōniacum, čo je prevzatie z gr. Ammōniakon (Ἀμμωνιακόν) „druh kamennej soli“, doslova „(soľ) z Ammónie“ – soľ bola pomenovaná podľa oázy v Egypte, v antike nazývanej podľa tamojšieho chrámu egypt. boha Amona, ktorá bola jej náleziskom. V novoveku sa týmto výrazom začal označovať aj čpavok. Pozri aj vitamín.

„bôžik v podobe chlapca s lukom a šípmi ako symbol lásky“ (od 18. stor.)
Podľa rím. boha lásky Amora (lat. Amor), čo je personifikovaná predstava lásky (lat. amor, od lat. amāre „milovať“).

odb. „beztvarý“ (od 20. stor.)
Z gr. amorphos (ἄμορφος) „nemajúci tvar“, zloženého z gr. a- a gr. morphē (μορφή) „tvar, podoba“.

peňaž. „umorovať“, ekon. „odpísať (dlh, hodnotu ap.)“, práv. „vyhlásiť listinu za neplatnú“ (od 19. stor.)
Prevzaté (s možným vplyvom nem. amortisieren) z fr. amortir, ktorého východiskom je ľud. lat. *admortīre, *ammortīre „usmrtiť, umoriť“, od ad- a lat. mortuus „mŕtvy“.

elektrotech. „jednotka elektrického prúdu“
Podľa fr. fyzika a matematika A. M. Ampéra (Ampère; 1775–1836), zakladateľa náuky o elektromagnetizme.

„rozhlas, reproduktor“
Podľa obchodnej značky (Amplión; od 20. rokov 20. stor.) londýnskeho výrobcu Alfréd Graham & Co. – akiste od lat. amplus „rozsiahly, priestranný“ (vo vzťahu k šíreniu zvuku ap.).

„baňatá nádobka s úzkym hrdlom“ (od 17. stor.) • Z lat. ampulla, čo je zdrobnenina od lat. ampora, predstavujúceho fonetický variant lat. amphora (↗ amfora) – význam sa posunul v smere „nádobka s dvoma uchami“ > „malá nádobka“.

„chirurgicky odstrániť (končatinu)“ (od 19. stor.) • Z lat. amputāre „odrezávať, odrezať“, od lat. amb(i)- „dookola“ a putāre „orezávať (stromy)“.

„predmet, ktorému sa pripisuje ochranná moc“ (od 18. stor.) • Z lat. amulētum, nejasného pôvodu – azda odvodenina od lat. amylum, amulum „škrob; múka“ (odtiaľ „z nich zhotovená kaša ako magický ochranný prostriedok“?), prevzatého z gr. amylon (ἄμυλον), doslova asi „niečo nezomleté na mlynčeku“, od ↗ a- a gr. mylé (μύλη) „mlyn; ručný mlynček“.

↗ a-

(↗ anabáza ap.) • Z gr. ana- (ἀνα-), od gr. ana (ἀνά) „navrchu, hore; nahor; na, až k, po“.

„dlhý a namáhavý ústup“, pren. „namáhavá cesta plná prekážok“ (od 20. stor.) • Z gr. anabasis (ἀνάβασις) „výstup“, od gr. anabainō (ἀναβαίνω) „vystupujem nahor“, zloženého z ↗ ana- a gr. bainō (βαίνω) „kráčam, stúpam“. Súčasný význam vznikol na základe názvu diela gr. historika Xenofonta (asi 430 – 355 pred Kr.), ktorý opísal náročný „výstup“ gr. vojska od pobrežia do perz. vnútrozemia.

farm., lek. „látka povzbudzujúca tvorenie bielkovinovej hmoty (svalstva)“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. anabolé (ἀναβολή) „zväčšovanie objemu“, od gr. anaballō (ἀναβάλλω) „hádžem (nahor); posúvam vpred a i.“, zloženého z ↗ ana- a gr. ballō (βάλλω) „hádžem“.

„kladenie udalosti, osoby ap. do obdobia, kam nepatria; prežitok“ (od 19. stor.) • Z gr. anachronismos (ἀναχρονισμός), od gr. anachronizomai (ἀναχρονίζομαι) „konám niečo s oneskorením“, utvoreného na základe ↗ ana- a gr. chronos (χρόνος) „čas, trvanie, meškanie“.

štýl. „vybočenie z väzby“ (od 20. stor.) • Z lat. anacolúthon, čo je prevzatie z gr. anakolúthon (ἀνακόλουθον), od gr. anakoluthos (ἀνακόλουθος) „nesúvislý, nespojitý; (o gramatickej konštrukcii) zmenený“, zloženého z an- (↗ a-) a gr. akolúthos (ἀκόλουθος) „idúci rovnakou cestou, sprevádzajúci, súvisiaci“, utvoreného na základe gr. a- (ἁ-), pôvodne ha- (a-) „spolu“ (z ide. *sip- „spolu, s-“, ↗ su-) a variantu gr. keleuthos (κελεῦθος) „cesta“.

„obrovský juhoamerický had (zool. Eunectes)“ (od 20. stor.) • Z angl. anaconda (pôvodne označenie cejlónskeho pytóna, neskôr prenesené na juhoamerického hada) – ide asi o výraz tamil. pôvodu (ānaik'k'onda „kto zabil slona“).

„negramotný človek“ (od 19. stor.) • Z lat. analphabetus, čo je prevzatie z gr. an-alfabétos (ἀναλφάβητος) „nepoznajúci abecedu“, utvoreného na základe an- (↗ a-) a gr. alfabétos (ἀλφάβητος) „abeceda“. Gr. názov abecedy je utvorený z názvov jej prvých dvoch písmen – alfa (gr. alfa, ἄλφα) a beta (gr. beta, βῆτα) – ktoré boli prevzaté (spolu s hláskovým písmom) od Feničanov.

farm. „látka zmierňujúca pocit bolesti“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. analgetos (ἀναλγητος), pôvodne „necítiaci bolesť, necitlivý“, od an- (↗ a-) a gr. algeō (ἀλγέω) „cítim bolesť“, od gr. algos (ἄλγος) „bolesť“.

anat. „konečníkový“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. änälis, od lat. änus „prsteň; prstenec, kruhový ritný otvor“.

„podobnosť, obdoba“ (od 18. stor.) • Z lat. analógia, čo je prevzatie z gr. analógia (ἀναλογία), od gr. analogos (ἀναλογος) „primeraný, vhodný“ – výraz vznikol na základe spojenia ana logon (ἀνὰ λόγον) „podľa (toho istého) pomeru, podobne, obdobne“, od ↗ ana- a logos (λόγος) „slovo; počítanie; miera; pomer, vzťah“.

kniž. „letopisy“ (od 19. stor.) • Z lat. (libri) annālēs, doslova „ročné knihy“ (t. j. zachytávajúce udalosti podľa jednotlivých rokov), od lat. annālis „súvisiaci s rokom, ročný“, od lat. annus „rok“.

„rozbor“ (od 19. stor.) • Z lat. analysis, čo je prevzatie z gr. analysis (ἀνάλυσις) „uvoľňovanie; riešenie (problému rozoberaním jeho okolností)“, od gr. analyō (ἀναλύω) „uvoľňujem, odlučujem, rozdeľujem“, zloženého z ↗ ana- a gr. lyō (λύω) „uvoľňujem“. Z odvodenín: analytický (gr. analytikos, ἀναλυτικός) a i.

lek. „predchorobie“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. anamnésis, čo je prevzatie z gr. anamnesis (ἀνάμνησις), doslova „pripomínanie, spomínanie“, od slovesa anamimnéskō (ἀναμιμνήσκω) „pripomínam“, zloženého z ↗ ana- a gr. mimnēskō (μιμνήσκω) „id.“ – v lekárskom prostredí slovo prešlo významovým posunom „spomínanie“ > „rozpamätávanie sa na obdobie pred prijatím do liečenia, resp. na obdobie pred vypuknutím ochorenia* > „príslušné obdobie, predchorobie“.

(od 15. stor.) • Zo spojenia a ni (azda už psl. *a ni); pozri ↗ a, ↗ ni-.

chem. „bezfarebná jedovatá kvapalina používaná na výrobu farbív a liekov“ • Názov (nem. Anilín) utvoril v r. 1840 nem. chemik C. J. Fritzsche na základe port. anil, prevzatého z arab. an-nil „indigo“, čo je prevzatie z perz. nil – východiskom výrazu je stind. nili „indigovník; tmavá farba, indigo“, od stind. nilah „majúci tmavú farbu“ (porov. aj ↗ lilavý).

v spojení a. film „kreslený al. bábkový“ (od 20. stor.) • Podľa fr. dessin animé „kreslený film“ (doslova „oživená kresba“), od fr. animer „oživiť“, čo je prevzatie z lat. animāre „oživovať, vdychovať život; obdarovávať duchom“, od lat. animus „duch, duša“.

fyz. „záporne nabitý ión“ • Názov (angl. anion) zaviedol v r. 1834 angl. fyzik M. Faraday na základe gr. anión (ἀνιόν) „(to) stúpajúce nahor“ (podľa pohybu príslušných častíc k hornej elektróde pri kľúčovom pokuse), čo je príčastie od gr. anienai (ἀνιέναι) „stúpať nahor“, zloženého z ↗ am- a gr. ienai (ἰέναι) „ísť“.

„rastlina podobná rasci“ (od 17. stor.) • Z lat. anisum (aj anesum), čo je prevzatie z gr. anneson (ἄννησον), aneson (ἄνησον), azda substrátového pôvodu.

kresť. „nadprirodzená bytosť, Boží služobník a posol“ (od 16. stor.) • Z cirk. lat. angelus, čo je prevzatie z gr. angelos (ἄγγελος), pôvodne „posol“ – ide o slovo nejasného, azda orientálneho pôvodu, porov. aj gr. angaros (ἄγγαρος) „perzský rýchly posol“. V gr. texte Biblie bolo použité ako ekvivalent hebr. malʼāk „(Boží) posol“. Pozri aj ↗ archanjel, ↗ evanjelium.

„prieskum verejnej mienky“ (od 20. stor.) • Z fr. enquête „vyšetrovanie; výskum, prieskum“, ktorého východiskom je ľud. lat. *inquaesita, od lat. inquirere, inquisītum „vyhľadávať, pátrať, vyšetrovať“; ďalej pozri ↗ inkvizícia.

(od 15. stor.) • Vysvetľuje sa ako spojenie častíc ↗ a a ↗ jo, iný výklad však vychádza z pôvodného *a ono (ono ako častica zámeného pôvodu, súvisiaca s ↗ onen).

fyz. „kladná elektróda“ • Názov (angl. anode) utvoril v r. 1834 angl. fyzik M. Faraday na základe gr. anodos (ἄνοδος) „cesta nahor“ (podľa pohybu relevantných častíc k hornej elektróde pri kľúčovom pokuse; ↗ anión), zloženého z ↗ ana- a gr. hodos (ὁδός) „cesta“.

kniž. „nepravidelnosť“ (od 19. stor.) • Z lat. anomalia, čo je prevzatie z gr. anōmaliā (ἀνωμαλία), od gr. anōmalos (ἀνώμαλος) „nepravidelný“, pôvodne „nerovný“ – výraz je zložený z an- (↗ a-) a gr. homalos (ὁμαλός) „hladký, rovný“.

„nemenovaný, utajený pôvodca“ (od 19. stor.) • Z lat. anonymus, čo je prevzatie z gr. anōnymos (ἀνώνυμος) „nemajúci meno, bezmenný“, zloženého z an- (↗ a-) a gr. onoma (ὄνομα), dial. onyma (ὄνυμα) „meno“.

„krátka charakteristika knihy, článku ap.“ (od 20. stor.) • Prevzaté – s možným prostredníctvom záp. jazykov (nem. Annotation, fr. annotation) – z lat. annotātiō „písomná poznámka“, od lat. annotāre, annotātum „poznačovať, zaznamenávať“, zloženého z ↗ ad- a lat. notāre „označovať, zaznamenávať, poznamenávať“, od lat. nota „značka“ (↗ nota). Význam sa posunul v smere „(stručná) poznámka“ > „krátka charakteristika“.

„súbor, zbor (obyč. divadelný)“, staršie ensemble (od 20. stor.) • Z fr. ensemble. Výraz vznikol na základe príslovky ensemble „spolu“, z ľud. lat. *insemul, čo je obmena lat. insimul „vedno, spolu, súčasne, zároveň“ (od ↗ in- a lat. simul „súčasne, spolu“) podľa staršieho lat. semul „id.“, ktoré zostalo zachované v ľud. lat.

„nezmieriteľné protirečenie“ (od 20. stor.) • Prevzaté z moderných záp. jazykov (nem. Antagonismus, fr. antagonisme ap.) – výraz bol utvorený na základe gr. antagōnizomai (ἀνταγωνίζομαι) „bojujem proti (niekomu)“, zloženého z ↗ anti- a gr. agōnizomai (ἀγωνίζομαι) „bojujem“, od gr. agōn (ἀγών) „zápas“; ďalej pozri ↗ agónia.

odb. „(o listine) uvádzať skorší dátum napísania“ (od 20. stor.) • Doslova „pred-datovať“, od datovať „uviesť dátum“ (↗ dátum) a lat. ante „pred; prv, skôr, predtým“; pod vplyvom ↗ anti- sa používa aj v chybnej podobe antidatovať.

„konštrukcia na príjem al. vysielanie elektromagnetických vĺn“ • Z tal. antenna, pôvodne „žrď, stožiar; rahno“ (z lat. antemna, antenna „id.“, nejasného pôvodu); v súčasnom význame tento výraz ako prvý použil tal. fyzik G. Marconi v r. 1895.

„proti-“ (antifašizmus, antihmota ap.) • Z gr. anti- (ἀντί-), od gr. anti (ἀντί) „naproti, navzájom; oproti, pred; proti“.

„látka organického pôvodu umŕtvujúca baktérie a vírusy“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe ↗ anti- a gr. biōtikos (βιοτικός) „týkajúci sa života“, od gr. bios (βίος) „život“.

„časovo predbiehať, predvídať“ (od 17. stor.) • Z lat. anticipāre „prv, skôr brať; prv, skôr vykonávať“, utvoreného na základe lat. ante „pred“ a capere „brať“.

↗ antika

↗ antedatovať

„striedavý spev a chrámový verš najmä pri žalmoch v kresťanskej liturgii“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. antiphōna, od gr. antifonos (ἀντίφωνος) „znejúci ako odpoveď“, zloženého z ↗ anti- a gr. foné (φωνή) „hlas“.

„grécky a rímsky starovek; jeho kultúra, umenie“ (od 19. stor.) • Podľa nem. Antike ž., utvoreného na základe nem. antik „staroveký“, čo je prevzatie z fr. antique „staroveký, starodávny, antický“ – výraz je prevzatý z lat. antiquus „starý, starobylý“ (> slk. antický), pôvodne „predný“ (z toho „predchádzajúci“ > „minulý, dávny, starobylý“), od lat. ante „pred; prv, skôr“. Pozri aj ↗ antikvariát.

„zabránenie počatiu“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe ↗ anti- a lat. conceptiō „počatie“, od lat. concipere, conceptum „prijať (do seba); (o žene) počať“; ďalej pozri ↗ koncipovať.

„druh nehrdzavejúcej ocele“ (od 20. stor.) • Skrátenie spojenia typu antikorózna oceľ „nehrdzavejúca“, od ↗ anti- a korózia „hrdzavenie“ (z korodovať).

„zlý, bezbožný človek, zloduch“, pôvodne „protivník Krista, diabol“ (od 16. stor.) • Z cirk. lat. antichristus – východiskom výrazu je gr. antichristos (ἀντίχριστος) „Kristov protivník, diabol“, doslova „proti-Kristus“, zložené z ↗ anti- a gr. Christos (Χριστός) „Kristus“; k etymológii pozri ↗ kresťan. Pozri aj ↗ anciáš.

„obchod so staršími knihami ap.“ (od 20. stor.) • Odvodenina (zrejme i pod vplyvom nem. Antiquariat) od staršieho antikvár „starožitník“ (od 19. stor.), prevzatého z lat. antiquarius „milovník starožitností“, od lat. antiquus „starý, starobylý“; ďalej pozri ↗ antika.

„africký a ázijský párnokopytník“ (od 19. stor.) • Zo zool. lat. Antilopa; v súčasnom význame podľa angl. antelope. Východiskom angl. výrazu je strlat. antalopus, anthalopus, prevzaté z neskorého gr. antholops (ἀνθόλοψ) – výraz pochádza asi z afr. jazykov, v gr. sa však ľudovou etymológiou zblížil s gr. anthos (ἄνθος) „kvet“ a ōps (ὤψ) „oko“.

„biely lesklý kov“, staršie aj antimónium (od 17. stor.) • Zo strlat. antimonium, nejasného pôvodu.

odb. „protiklad, rozpor, protirečenie“ (od 20. stor.) • Z lat. antinomia, čo je prevzatie z gr. antinomia (ἀντινομία) „id.“ (pôvodne o rozporoch medzi zákonmi) – výraz bol utvorený na základe ↗ anti- a gr. nomos (νόμος) „zákon“.

„záporný citový postoj, odpor, nechuť“ (od 18. stor.) • Z lat. antipathia, čo je prevzatie z gr. antipatheia (ἀντιπάθεια) „(negatívna) reakcia na niečo“, od gr. antipathēs (ἀντιπαθής) „vzájomne pociťovaný; citovo opačný“, zloženého z ↗ anti- a gr. pathos (πάθος) „pocit a i.“ (↗ pátos).

„ničiaci choroboplodné zárodky“ (od 20. stor.) • Od ↗ anti- a septický „(o organizme) zaplavený toxickými produktmi hnisavého ložiska“, z lat. sépticus, čo je prevzatie z gr. séptikos (σηπτικός) „spôsobujúci hnilobu“, od gr. sépō (σήπω) „rozkladám sa, hnijem, zahnívam“.

„výber z literárnych prác“ (od 19. stor.) • Z lat. anthologia, čo je prevzatie z gr. anthologia (ἀνθολογία), doslova „zber kvetov“, od gr. anthos (ἄνθος) „kvet“ a legō (λέγω) „zbieram“; v byz. období bolo použité aj ako názov zbierky epigramov.

lingv. „slovo opačného významu“ (od 20. stor.) • Utvorené v modernej jazykovede pomocou predpony ↗ anti- na základe staršieho ↗ synonymum.

„vysoko výhrevné čierne uhlie“ (od 20. stor.) • Prostredníctvom záp. jazykov (nem. Anthrazit, fr. anthracite) prevzaté z lat. anthracitis „druh uhlia“, utvoreného na základe gr. anthrax (ἄνθραξ), gen. anthrakos (ἀνθράκος) „drevené uhlie“.

„veda o vývine človeka, ľudských plemien a ich kultúry“ (od 19. stor.) • Utvorené na základe gr. anthrōpos (ἄνθρωπος) „človek“ a ↗ -lógia.

„tehlová múčka používaná na úpravu povrchu ihrísk“ • Z angl. en-tout-cas, čo je prevzatie z fr. en tout cas, doslova „v každom prípade“. Angl. výraz pôvodne označoval slnečník použiteľný aj ako dáždnik; dnešný význam je podľa názvu londýnskej spoločnosti The En-Tout-Cas Company, ktorá vyrábala značenie pre tenisové dvorce odolné voči vplyvom počasia (ako ochranná známka zaregistrované v r. 1928).

peňaž. „ročná splátka“ (od 19. stor.) • Zo strlat. annuitas, od lat. annus „rok“.

„vyhlásiť za neplatné, zrušiť“ (od 20. stor.) • Z lat. adnullāre (novšie annullāre) „zničiť“, od ↗ ad- a lat. nūllus „nijaký, žiadny“.

anat. „hlavná tepna vychádzajúca z ľavej srdcovej komory“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. aorta, prevzatého z gr. aortē (ἀορτή), doslova asi „čo je spojené, pripojené“, od gr. synaeirō (συναείρω) „spájam, spolu spínam“ – táto tepna je akoby „pripojená“ na srdce. Porov. ↗ artéria.

„ročný dôchodok členov panovníckych a šľachtických rodín, ktorým nepatrí rodinný majetok“ (od 19. stor.) • Z fr. apanage, od slovesa apaner „zabezpečiť“, ktorého východiskom je strlat. appanare, doslova „zaopatriť chlebom (t. j. živobytím)“ – výraz vznikol na základe ↗ ad- a lat. pānis „chlieb“.

„prístroj“, staršie „ozdoba“ (od 17. stor.) • Z lat. apparātus „príprava; výstroj, prístroj“, od lat. apparāre „robiť prípravy“, zloženého z ↗ ad- a lat. parāre „pripravovať“. Novší význam „administratívny orgán“ (štátny, stranícky a.) vznikol na základe predstavy o štáte ako fungujúcom mechanizme ap. Z odvodenín: aparátnik pejor. „funkcionársky byrokrat“ (pôvodne o funkcionárovi aparátu komunistickej strany a ďalších vládnych štruktúr po r. 1948).

polit. „rasová diskriminácia farebného obyvateľstva“ (od 20. stor.) • Z afrikánčiny (úradný jazyk v Juhoafrickej republike, kde bola rasová diskriminácia zrušená až v 90. rokoch 20. stor.), doslova „oddelenosť“ – slovo je odvodené (príponou -heid, zodpovedajúcou nem. -heit, angl. -hood) od apart „stranou, bokom, oddelene“, z hol. apart, ktoré je prevzatím zo stfr. a part (dnešné fr. à part), od fr. à a fr. part „časť, strana“ (z lat. pars, gen. partis „časť“).

„(hotelová) bytová jednotka s príslušenstvom“ (od 20. stor.) • Z fr. appartement, čo je prevzatie z tal. appartamento „(oddelený, samostatný) byt“, odvodeného od tal. appartare „odlúčiť, oddeliť“, od ↗ ab- a tal. parte „časť“, z lat. pars, gen. partis „id.“.

hovor, zastaráv. „lekáreň“ (od 16. stor.) • Z lat. apothéca „sklad“, čo je prevzatie z gr. apothēkē (ἀποθήκη) „miesto na odkladanie, sklad, stodola ap.“, ktoré súvisí s gr. apotithēmi (ἀποτίθημι) „odkladám“, od ↗ apo- a gr. tithēmi (τίθημι) „kladiem“ – súčasný význam vznikol posunom typu „sklad (liečivých bylín ap.)“ > „lekáreň“. Pozri aj ↗ butik.

„ľahostajnosť, nevšímavosť“ (od 19. stor.) • Z lat. apathia, čo je prevzatie z gr. apatheia (ἀπάθεια) „necitlivosť“, od gr. apathēs (ἀπαθής) „necitlivý“, zloženého z ↗ a- a gr. pathos (πάθος) „pocit a i.“ (↗ pátos).

↗ apatéka

kniž. „obracať sa s výzvou“, práv. „odvolávať sa na vyššiu inštanciu“ (od 16. stor.) • Z lat. appellāre „oslovovať; volať na pomoc; odvolávať sa“, čo je intenzívum k lat. appellere „priháňať, hnať (k niečomu)“ (odtiaľ asi aj „hnať sa, smerovať k niekomu“ > „oslovovať ho“ ap.), od ↗ ad- a lat. pellere „tĺcť, biť, udierať do niečoho; uvádzať do pohybu“. Z odvodenín: apel kniž. „výzva; odvolanie“; apelatívum lingv. „všeobecné podstatné meno“, z lat. (nōmen) appellātīvum, od lat. appellāre, appellātum vo význame „oslovovať menom“ > „pomenúvať“.

„alkoholický nápoj požívaný pred jedlom“ (od 19. stor.) • Z fr. apéritif, pôvodne „otvárajúci uvoľňovanie nečistôt z tela“ (z toho asi aj „napomáhajúci dobré trávenie i chuť do jedla“), čo je prevzatie z neskorého lat. aper(i)tīvus „súvisiaci s otváraním, otvárajúci“, od lat. aperīre, apertum „otvárať“. Porov. aj ↗ ouvertúra.

hovor. „chuť do jedla“ (od 17. stor.) • Z lat. appetītus „žiadostivosť“ (porov. aj appetītus cibi „túžba po jedle“ [cibus]), od lat. appetere, appetītum „siahať po niečom; túžiť po niečom“, zloženého z ↗ ad- a lat. petere „smerovať niekam, k niečomu, siahať po niečom“.

„potlesk (v divadle ap.)“ (od 19. stor.) • Z lat. applausus, od lat. applaudere, applausum „udierať, biť; tlieskať (na pochvalu)“, zloženého z ↗ ad- a lat. plaudere „biť, tlieskať“.

„používať, uplatňovať; prispôsobovať“, staršie „pripájať; vzťahovať; užívať lieky“ (od 17. stor.) • Z lat. applicāre „pripájať, približovať; prikláňať, obracať niečo k niečomu“, od ↗ ad- a lat. plicāre „skladať, zvinovať“. Pozri aj ↗ plekať.

hovor. „otec“, staršie i apa (od 18. stor.) • Z maď. apa, pôvodne asi slovo detskej reči.

(↗ apodiktický ap.) • Z gr. apo- (ἀπο-), od gr. apo (ἀπό) „od, preč, späť“.

kniž. „celkom istý, nezvratný, nepochybný“ (od 19. stor.) • Z lat. apodicticus „presvedčivý“, čo je prevzatie z gr. apodeiktikos (ἀποδεικτικός), odvodeného od gr. apodeiknymi (ἀποδεικνύμι) „dokazujem, osvedčujem“, čo je zloženina ↗ apo- a gr. deiknymi (δείκνυμι) „ukazujem“.

astron. „najvzdialenejší bod na dráhe telesa obiehajúceho Zem“ (od 20. stor.) • Z lat. apogeum, čo je prevzatie z gr. apogeion (ἀπογεῖον) „id.“, od gr. apogeios (ἀπόγειος) „(vychádzajúci) od Zeme; nachádzajúci sa ďaleko od Zeme“, utvoreného na základe ↗ apo- a gr. gē (γῆ) „Zem“.

cirk. „posledná kniha Nového zákona obsahujúca mystické proroctvá“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. apocalypsis, čo je prevzatie z gr. apokalypsis (ἀποκάλυψις), doslova „odhalenie, zjavenie“, od gr. apokalyptō (ἀποκαλύπτω) „odkrývam, odhaľujem, zjavujem“, zloženého z ↗ apo- a gr. kalyptō (καλύπτω) „pokrývam, zakrývam, zahaľujem“. Slovo sa používalo ako označenie Zjavenia apoštola Jána, tvoriaceho poslednú knihu Nového zákona; vzhľadom na jej obsah nadobudlo aj význam „hrôzostrašná vidina, pohroma“ (porov. apokalyptické vízie ap.).

náb. „nekanonizovaný biblický text“ (od 17. stor.) • Podľa spojení typu apokryfné spisy (cirk. lat. scripturae apocryphae), od lat. apocryphus, prevzatého z gr. apokryphos (ἀπόκρυφος) „skrytý“, od gr. apokryptō (ἀποκρύπτω) „skrývam“, zloženého z ↗ apo- a gr. kryptō (κρύπτω) „kryjem, zakrývam“. Význam sa vyvinul v smere „skrytý“ > „majúci skrytého, t. j. neznámeho autora“ > „nedostatočne autentický, nedôveryhodný; nekanonizovaný“.

„odbor teológie dokazujúci vierohodnosť právd zjavených Bohom“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. apologetica, od cirk. lat. apologeticus „slúžiaci na obranu“, čo je prevzatie z gr. apologētikos (ἀπολογητικός) „id.“, odvodeného od gr. apologētēs (ἀπολογητής) „kto (sa) obraňuje, obhajuje“ – výraz je odvodený od gr. apologeomai (ἀπολογέομαι) „obhajujem sa (slovne)“, od gr. apologos (ἀπόλογος) „rozprávanie“, utvoreného na základe ↗ apo- a gr. legō (λέγω) „hovorím“. – apológia „obrana, obhajoba istej myšlienky, učenia ap.“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. apologia, čo je prevzatie z gr. apologia (ἀπολογία), od gr. apologeomai „obhajujem (sa), bránim sa (slovne)“.

„znamienko (’) označujúce vypustenie hlásky“ (od 18. stor.) • Z lat. apostrophus, čo je prevzatie z gr. apostrophos (ἀπόστροφος), doslova „obrátený, otočený (o znaku)“, od gr. apostrephō (ἀποστρέφω) „obraciam naspäť“, zloženého z ↗ apo- a gr. strephō (στρέφω) „otáčam, krútim“. – apostrofa „oslovenie neprítomnej osoby al. veci“ (od 17. stor.) • Z lat. apostropha, čo je prevzatie z gr. apostrophē (ἀποστροφή) „obrat“, od gr. apostrephō „obraciam“ – pôvodne išlo o termín rétoriky, označujúci „obrat“ rečníka od všetkých ostatných k jednej osobe (a jej oslovenie).

bibl. „jeden z 12 Kristových učeníkov“ (od 15. stor.), „šíriteľ kresťanskej viery“, kniž. „hlásateľ, šíriteľ nejakej idey“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. apostolus, čo je prevzatie z gr. apostolos (ἀπόστολος) „posol, vyslanec“ (aj o Kristových učeníkoch vyslaných šíriť evanjelium), od slovesa apostellō (ἀποστέλλω) „odosielam, vysielam“, zloženého z ↗ apo- a gr. stellō (στέλλω) „staviam (do radu); pripravujem; vypravujem, posielam“.

„nadšená oslava“ (od 19. stor.) • Z lat. apotheōsis, čo je prevzatie z gr. apotheōsis (ἀποθέωσις), doslova „zbožštenie“, od gr. apotheoō (ἀποθεόω) „zbožšťujem“, utvoreného na základe ↗ apo- a gr. theos (θεός) „boh“.

„robiť konečnú úpravu (papiera, kože, rukopisu ap.)“ (od 20. stor.) • Z fr. appréter, ktorého východiskom je asi strlat. *appraestare „pripravovať, pripraviť“, utvorené na základe ↗ ad- a lat. praestō „naporúdzi, poruke“.

„štvrtý mesiac v roku“, staršie aj aprilis (od 16. stor.) • Z lat. Aprilis, nejasného pôvodu; azda súvisí so stind. áparah „nasledujúci; neskorší“, gót. afar „po“ – išlo by o pomenovanie apríla ako „neskoršieho“, t. j. druhého mesiaca v novom roku, ktorý sa v Ríme pôvodne začínal 1. marca.

kniž. „nezávisle od skúsenosti, vopred“ (od 19. stor.) • Z lat. ā priori, doslova asi „od skoršieho času“, od lat. ā „od“ a prior, gen. priōris „prednejší, predný; (o čase) skorší“. Odvodenina: apriórny (a. predpoklad ap.).

odb. „schválenie; spôsobilosť vyučovať istý predmet na istom type školy“ (od 17. stor.) • Z lat. approbātiō „schválenie, súhlas“, od lat. approbāre, approbātum „schvaľovať, súhlasiť; potvrdzovať“, zloženého z ↗ ad- a lat. probāre „skúšať, skúmať; schvaľovať“; ďalej pozri ↗ próba.

kniž. „mimochodom“, pôv. pís. à propos (od 18. stor.) • Z fr. à propos, čo je spojenie z à a fr. propos „rozhodnutie, úmysel, zámer; to, o čom sa hovorí“, od fr. proposer „navrhnúť, ponúknuť“, zloženého z ↗ pro- a fr. poser „postaviť, položiť ap.“ (ďalej pozri ↗ póza) – z významového hľadiska asi „v súvislosti s tým, o čom sa hovorí; čo sa týka (niečoho)“ > „na okraj (niečoho), mimochodom“.

odb. „priblíženie“ (od 19. stor.) • Z lat. approximātiō, od lat. approximāre, approximātum „približovať“, utvoreného na základe ↗ ad- a lat. proximus „najbližší“, čo je superlatív k lat. prope „blízko“.

odb. „(polkruhový) priestor na oltár, pričlenený k chrámovej lodi“ (od 19. stor.) • Z lat. apsis, gen. apsidis, čo je prevzatie z gr. hapsis (ἁψίς), gen. hapsidos (ἁψίδος) „slučka, oko (siete); oblúk, klenba“, ktoré súvisí s gr. haptō (ἅπτω) „pripevňujem“.

„plošná miera (100 m²)“ (od 19. stor.) • Z fr. are (ako plošná miera zavedené v období Fr. revolúcie); utvorené na základe lat. ārea „voľné miesto, priestranstvo“.

„pestro sfarbený papagáj“ (od 20. stor.) • Skrátenie pôvodného arara, z tupíjskych jazykov juhoamer. Indiánov.

„plochý ornament z geometrických tvarov štylizovaných rastlín; krátka poviedka al. hudobná skladba“ (od 19. stor.) • Z fr. arabesque ž., čo je prevzatie z tal. arábesco „súvisiaci s Arabmi; v arabskom štýle“, od tal. Arábo „Arab“ – pôvodne išlo o názov ornamentov inšpirovaných arab. tradíciou, neskôr sa rozšírilo aj do iných oblastí umenia.

„(odborne) upravovať; usporadúvať“ (od 19. stor.) • Z fr. arranger „usporiadať, upraviť, zariadiť“, od ↗ ad- a fr. ranger „zoradiť; usporiadať“, od fr. rang „rad“ (↗ rang). Z odvodenín: aranžér (fr. arrangeur), aranžmán (fr. arrangement).

„plod podzemnice olejnej“ (od 20. stor.) • Z fr. arachide, čo je prevzatie z lat. arachidné „druh hrachora“, ktorého východiskom je gr. arachidna (ἀραχίδνα), súvisiace s gr. arakos (ἄρακος), arachos (ἄραχος) „druh hrachora“, asi substrátového pôvodu.

kniž. „ľubovoľný“ (od 19. stor.) • Z lat. arbitrārius, resp. (v prípade formy s -é-) z fr. arbitraire (prevzatie z lat.), čo je odvodenina od lat. arbiter „rozhodca, zmierovací sudca“ (> slk. arbiter, od 16. stor.). Význam sa vyvíjal v smere „súvisiaci so sudcom, so súdom“ > „ktorý nie je určený prirodzeným spôsobom, ale závisí od (akéhokoľvek) rozhodnutia autorít“ > „ľubovoľný“. – arbitráž „riešenie sporov splnomocnenými rozhodcami“ (od 20. stor.) • Z fr. arbitrage, od fr. arbitrer „rozhodnúť, rozsúdiť“, od fr. arbitre „rozhodca, arbiter“, prevzatého z lat.

„vyšší stupeň hodnosti“ (arcibiskup, arciknieža ap.) • Podľa gr. archi- (ἀρχι-), ku gr. archō (ἄρχω) „som prvý; vládnem“; forma arci- (s -c-) odráža strlat. výslovnosť.

„vymedzená časť územia; oblasť výskytu“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Areál) z lat. āreālis „súvisiaci s plochou, priestorom“, od lat. ārea „voľné miesto, priestranstvo“.

„priestor, kde sa konajú zápasy, predstavenia ap.“ (od 19. stor.) • Z lat. arēna „piesok; (pieskom vysypaný) priestor na zápasy“.

zastaráv. „(pre)nájom pozemku al. domu; nájomné“ (od 17. stor.) • Zo strlat. arrenda, od strlat. ar(r)endare „prenajímať“, utvoreného na základe ↗ ad- a lat. reddere (strlat. rendere) „dať naspäť, vrátiť; priniesť plody ap.“; ďalej pozri ↗ renta. Dlhé začiatočné á- je asi podľa maď. árenda (prevzatie zo strlat.).

zastar. „väzenie, žalár“ (od 16. stor.) • Zo strlat. ar(r)estum, doslova „zadržanie“, od strlat. ar(r)estare „zadržať“, zloženého z ↗ ad- a lat. restāre „zostať, ostávať“; ďalej pozri ↗ rest. Dlhé ä- môže byť podľa maď. äristom „id.“ (prevzatie zo strlat.).

„reč protispoločenskej skupiny s vyjadrovacími prostriedkami, ktoré majú utajiť komunikované skutočnosti“ (od 20. stor.) • Z fr. argot (pôvodne označenie asociálnych skupín ap., druhotne o ich reči), nejasného pôvodu.

„dôvod, dôkaz“, staršie aj argumentum (od 17. stor.) • Z lat. argumentum „znázorňovací prostriedok; dôvod, dôkaz“, od lat. arguere „jasne podať, ukázať; dokazovať; usvedčovať niekoho z niečoho“.

bibl., v spojeniach Noemova a. (podľa starozákonného príbehu o Noemovi, resp. Noachovi, ktorý vďaka svojmu korábu prežil potopu; Gn 6 – 8), a. zmluvy „posvätná schránka s dvoma kamennými tabuľami Desatora“ (porov. Ex 25, 10 – 22), cirk. „zatvárací krídlový oltár“ (od 17. stor.) • Zo sthnem. archa, strhnem. arche (dnešné nem. Arche), čo je prevzatie z lat. arca „skriňa, skrinka; truhla“, odvodzovaného od lat. arcēre „zatvárať, ohradzovať; chrániť“. Pozri aj ↗ rakva.

kniž. „dávny, starobylý“, lingv. „zastaraný“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom záp. jazykov: fr. archaïque ap.) z gr. archaïkos (ἀρχαϊκός) „starodávny, staromódny“, čo je odvodenina od gr. archaios (ἀρχαῖος) „prvopočiatočný; starobylý“, od gr. archē (ἀρχή) „začiatok“ – „o čom sa hovorí; čo sa týka (niečoho)“ > „na okraj (niečoho), mimochodom“.

náb. „anjel vyššieho stupňa hodnosti“ (od 15. stor.) • Z cirk. lat. archangelus, čo je prevzatie z gr. bibl. archangelos (ἀρχάγγελος), zloženého z gr. archi- (↗ arci-) a angelos (↗ anjel).

„veda skúmajúca spôsob života a kultúru dávnych ľudských spoločností na základe vykopaných predmetov“ (od 19. stor.) • Podľa nem. Archäologie, nadväzujúceho na gr. archaiologia (ἀρχαιολογία) „starodávna tradícia, staré legendy al. dejiny“, od ↗ -lógia a gr. archaios (ἀρχαῖος) „prvopočiatočný; starobylý“, od gr. arche (ἀρχή) „začiatok“.

„odborník v navrhovaní stavieb ap.“ (od 19. stor.) • Z lat. architectus. Východiskom výrazu je gr. architektón (ἀρχιτέκτων), doslova „hlavný staviteľ; správca stavby“ (k forme porov. odvodené architekton-ický), zložené z archi- (↗ arci-) a gr. tektōn (τέκτων) „tesár; remeselník; tvorca, autor“. Porov. i ↗ tektonika.

„zbierka písomností, dokumentov“, staršie aj archiva, archívum (od 17. stor.) • Z lat. archīvum, čo je prevzatie z gr. archēion (ἀρχεῖον), archéion (ἀρχείον) „vládna budova; úrad; mn. verejné písomnosti“, od gr. arche (ἀρχή) „začiatok, pôvod; vláda, moc“.

„hudobná skladba pre sólový spev s inštrumentálnym sprievodom“ (od 18. stor.) • Z tal. aria, ktorého východiskom je lat. āēr, akuz. āera, prevzaté z gr. āēr (ἀήρ), gen. āeros (ἀέρος) „vzduch“. Významový vývin slova nie je jasný – azda 1. „vzduch“ (pozri aj ↗ malária) > „čo sa šíri vzduchom; zvuk“ > „melódia“, resp. aj 2. „vzduch“ > „nadýchnuť sa, nafúknuť sa, získať istý vzhľad“ > „vzhľad; podoba (melódie)“.

„v nacistickom chápaní príslušník indoeurópskej rasy“ (od 20. stor.) • Podľa nem. Arier „príslušník tzv. nordickej rasy“, arisch „árijský“ – podľa stind. āryah „príslušník jednej z troch najvyšších spoločenských vrstiev“, irán. *arya- (odtiaľ i názov krajiny Irán; porov. aj staršie označenie árijské jazyky „indické a iránske“), ktoré súvisí so stind. āryah „pán (poskytujúci pohostinstvo)“, āryah „pán domu“. Z odvodenín: arizovať, podľa nem. arisieren, t. j. „prevádzať majetok «neárijských» židovských vlastníkov na «árijcov»“.

„šľachta; privilegovaná časť spoločenskej vrstvy“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Aristokratie) z gr. aristokratiā (ἀριστοκρατία), utvoreného na základe gr. aristos (ἄριστος) „najlepší“ a kratos (κράτος) „sila, moc; vláda“ – pôvodný význam bol „vláda najlepších, najušľachtilejších“ (t. j. na rozdiel od monarchie aj demokracie).

„odbor matematiky skúmajúci vlastnosti a vzťahy čísel“ (od 17. stor.) • Z lat. arithmētica, čo je prevzatie z gr. arithmētikē (technē) (ἀριθμητικὴ τέχνη) „umenie počítania“, od gr. arithmētikos (ἀριθμητικός) „súvisiaci s počítaním“, odvodeného od gr. arithmeō (ἀριθμέω) „počítam“, od gr. arithmos (ἀριθμός) „číslo“.

↗ árijec

stav. „oblúk stojaci na stĺpoch al. na pilieroch“ (od 20. stor.) • Z fr. arcade, čo je asi prevzatie z tal. arcata, od tal. arco „oblúk“, z lat. arcus „id.“; pozri aj ↗ hárok.

„krytý výklenok na budove“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom čes. arkýř, staršie i arkéř) zo stnem. ärkēr (nem. Erker), čo je výraz prevzatý zo stfr. arquiere „strieľňa“ – východiskom je neskoré lat. *arcuārium, od lat. arcus „oblúk“. Porov. i ↗ vikier.

voj. „operačné zoskupenie väčších jednotiek“; „ozbrojené sily štátu, vojsko“ (od 18. stor.) • Z tal. armata „ozbrojená (t. j. skupina ap.)“, čo je tvar žen. rodu od tal. armato „vyzbrojený, ozbrojený“, ktorého východiskom je lat. armātus, príčastie od lat. armāre, armātum „vyzbrojovať“, od lat. arma mn. „zbrane“; koncové -áda je podľa špan. armada „vojnové loďstvo“ (porov. i staršie nem. Armada „veľká vojnová flotila“).

„výstroj“, stav. „výstuž“ (od 20. stor.) • Z lat. armatūra, pôvodne „vybavenie (zbraňami)“, od lat. armāre, armātum „vyzbrojovať“. Pozri aj ↗ háv.

„liečivá rastlina“ (od 20. stor.) • Z bot. lat. Arnica, nejasného pôvodu – azda na základe názvu Achillea ptarmica, podľa gr. ptarmikē (πταρμική) „id.“, od gr. ptarnymai (πταρνύμαι) „kýcham“; pomenovanie odráža dráždivé účinky rozdrvených listov rastliny.

„bezočivo povýšený, nadutý“ (od 20. stor.) • Z lat. arrogāns, gen. arrogantis „namyslený, bezočivý; náročný“, čo je príč. prít. činné od lat. arrogāre „privlastňovať si, robiť si na niečo nárok“, zloženého z ↗ ad- a lat. rogāre „pýtať sa na niečo, prosiť, žiadať“ – význam sa posunul v smere „robiaci si nárok na niečo cudzie“ > „opovážlivý, bezočivý“ ap.

„(silná) vôňa“, staršie „korenina, prísada“ (od 18. stor.) • Z lat. arōma „voňavá rastlina, korenie“, čo je prevzatie z gr. arōma (ἄρωμα), gen. arōmatos (ἀρώματος) „id.“. Z odvodenín: aromatický (gr. arōmatikos, ἀρωματικός) a i.

anat., „tepna“ (od 18. stor.) • Z lat. artéria „id.“, čo je prevzatie z gr. artéria (ἀρτηρία), pôvodne asi *aertériā, od gr. syn-aeirō (συναείρω) „spájam, spolu spínam“ – k významu porov. s ↗ aorta.

v spojení a-a studňa „so spodnou vodou prúdiacou samočinne pod tlakom“ (od 19. stor.) • Z fr. artésien (porov. i fr. puits artésien „artézska studňa“), čo je odvodenina od názvu oblasti Artois v sev. Francúzsku.

„stredomorská zelenina (bot. Cinara)“, staršie aj artičok (od 18. stor.) • Zo stal. articciocco (spis. tal. carciofo) „artičoka“ – výraz vznikol asi obmenou pôvodného *arcarciqffb, prevzatého zo staršieho špan. alcarchofa (dnes alcachofa), ktorého východiskom je špan.-arab. al-ljaršīf(a), predstavujúce variant arab. al-huršuf „id.“.

hovor. „tovar“ (od 17. stor.) • Z nem. Artikel, čo je prevzatie z lat. articulus „článok (prsta), kĺb, členok; časť, odsek“ (> staršie slk. artikul „článok, odsek, bod textu al. výpovede“ a i., od 15. stor.), čo je zdrobnenina od lat. artus „kĺb; úd“. Súčasný význam slova vznikol vývinom „článok (v dohode o dodaní tovaru)“ > „príslušná tovarová položka ap., tovar“. – artikulovať „tvoriť hlásky“, kniž. „dôrazne, zreteľne hovoriť“ (od 19. stor.) • Z lat. articulāre „zreteľne vyslovovať“, od lat. articulus vo význame „časť (reči)“ – pôvodný význam bol asi „členiť reč na (zreteľné) časti“, odtiaľ „zreteľne hovoriť“.

„cirkusový al. varietný umelec“ (od 19. stor.) • Z fr. artiste, pôvodne „kto vykonáva nejaké remeslo“, čo je prevzatie zo strlat. artista „id.“ (> staršie slk. artista „kto vyrába chemické a iné úžitkové zmesi“, 17. stor.), od lat. ars, gen. artis „obratnosť, zručnosť (remeselná, umelecká), umenie“.

„chemický prvok“ (od 20. stor.) • Z lat. arsenum, ktoré vzniklo v novoveku obmenou lat. arsenicum (> slk. arzenik, od 17. stor.), z gr. arsenikon (ἀρσενικόν), prevzatého asi semitským prostredníctvom (porov. sýr. zarməkā „arzenik“ ap.) zo strperz. *zarnīk „zlatý, majúci farbu zlata“ (pomenovanie súvisí so žltým sfarbením zlúčenín síry); gr. forma vznikla v dôsledku ľudovoetymologického zblíženia s gr. arsenikos (ἀρσενικός) „mužský“, od gr. arsēn (ἄρσην) „muž; mužský“.

„sklad zbraní“ (od 18. stor.) • Z tal. arsenale (používané najmä vo vzťahu k zbrojnici v Benátkach), čo je prevzatie z arab. dār as-sinā‘a „budova, kde sa niečo vyrába“, od arab. dār „dom“ a sinā‘a „zručnosť, remeslo, výroba“.

„upravovať zdravotne nevyhovujúci priestor“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným vplyvom rak. nem. assanieren) z fr. assainir „ozdraviť“, od ↗ ad- a fr. sain „zdravý“, z lat. sānus „id.“.

psych. „prejavujúci pevné a otvorené stanovisko nenásilným, miernym spôsobom“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. asserere, assertum „privlastňovať si, nárokovať si; tvrdiť, ubezpečovať“, pôvodne „priraďovať, pripájať (k svojim veciam)“, zloženého z ↗ ad- a lat. serere „stavať do radu, pripájať“.

„čierna lesklá živicová látka používaná pri stavbe ciest ap.“ (od 18. stor.) • Z lat. asphaltus, čo je prevzatie z gr. asphaltos (ἄσφαλτος), ktoré sa obyčajne odvodzuje od ↗ a- a gr. sfallō (σφάλλω) „spôsobujem pád, prevrhnem ap.“ (podľa použitia tejto látky na upevňovanie múrov); uvažuje sa aj o substrátovom pôvode výrazu.

(od 16. stor.) • Psl. *asi, zložené z psl. *a (↗ a) a častice *si, stotožňovanej so ↗ -si v prípadoch typu kto-si, kde-si ap.

„prispôsobovať“ (od 19. stor.) • Z lat. assimilāre „pripodobňovať“, od ↗ ad- a lat. similis „podobný“.

„aktívne pomáhať pri istej činnosti“ (od 17. stor.) • Z lat. assistere „pomáhať“, pôvodne „postaviť sa k niekomu; stáť pri niekom“, od ↗ ad- a lat. sistere „postaviť“. Z odvodenín: asistent (lat. assistēns „pomáhajúci“) a i.

„sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. ascēsis, čo je prevzatie z gr. askēsis (ἄσκησις) „cvičenie“, od gr. askeō (ἀσκέω) „cvičím (sa)“ – dnešný význam vznikol posunom v smere „cvičenie v striedmosti, sebazaprení ap.“. Askéta je podľa gr. askētēs (ἀσκητής) „milovník cvičenia“, cirk. lat. ascēta „kto sa cvičí v odriekaní ap.“.

odb. „združovať, spájať“ (od 19. stor.) • Z lat. associāre „pripájať“, od ↗ ad- a lat. sociāre „spájať, združovať“, od lat. socius „spoločný; spoločník“.

poet. „zhoda samohlások v slovách na konci veršov“ (od 20. stor.) • Ako termín poetiky vzniklo v Španielsku (doložené od 17. stor.) – špan. asonancia je odvodenina od špan. asonar „zosúlaďovať zvuky“, ktorého východiskom je lat. assonāre „znieť pri niečom“ (o ozvene) ozývať sa‘, zložené z ↗ ad- a lat. sonāre, „znieť“.

„izbová rastlina“ (od 17. stor.) • Z lat. asparagus, čo je prevzatie z gr. asparagos (ἀσπάραγος), pôvodne „špargľa“ – málo jasné, azda substrátového pôvodu.

„zorný uhol, hľadisko, stránka“, staršie aj „poloha planét“ (od 17. stor.) • Z lat. aspectus „pohľad“, od lat. aspicere, aspectum „pozerať, hľadieť, dívať sa“, zloženého z ↗ ad- a lat. specere „dívať sa, hľadieť“.

„rôsol“ (od 19. stor.) • Z fr. aspic, čo je asi prevzatie zo stprov. espig „klas; levanduľa“ (rastlina je pomenovaná podľa klasovitých súkvetí), ktorého východiskom je lat. spica, spicum „obilný klas“. Fr. slovo označovalo aj levanduľový olej či esenciu, druhotne sa prenieslo i na ďalšie rôsolovité látky podobnej konzistencie.

„liek podobný acylpyrínu“ • Názov (nem. Aspirín) zaviedol v r. 1899 nem. chemik K. Witthauer; začiatočné a- je podľa názvu kyseliny acetylsalicylovej a -spir- podľa názvu tavoľníka (bot. lat. Spiraea), z ktorého kvetov sa táto kyselina získavala.

(od 17. stor.) • Zloženina os, čo je redukovaná forma ↗ asi (porov. stčes. as mým skutkom verte „verte aspoň mojim skutkom“), a dial. poň „asi, aspoň“ (od 17. stor.), ktorého východiskom je psl. *poné (porov. stsl. poné (понѣ) „aspoň, čo len“ a i.), nejasného pôvodu – azda spojenie po a častice *né s neurčitým významom („nie-“).

„chudý, obyčajne aj telesne slabý človek“ (od 20. stor.) • Z lat. asthenicus, čo je prevzatie z gr. asthenikos (ἀσθενικός) „slabučký“, odvodeného od gr. asthenés (ἀσθενής) „slabý, chorý“, zloženého z ↗ a- a gr. sthenos (σθένος) „sila“. Pozri aj ↗ neurasténia.

„záduch“ (od 19. stor.) • Z lat. asthma, čo je prevzatie z gr. asthma (ἅσθμα), gen. asthmatos (ἅσθματος), nejasného pôvodu – azda súvisí so stind. āni-ti „(on) dýcha“. Z odvodenín: astmatický (gr. asthmatikos, ἀσθματικός) a i.

„záhradná rastlina“ (od 19. stor.) • Z bot. lat. Aster, čo je prevzatie z gr. aster (ἀστήρ) „hviezda“.

„učenie o vplyve postavenia hviezd na ľudský osud“ (od 19. stor.) • Z lat. astrologia, čo je prevzatie z gr. astrologia (ἀστρολογία), od gr. astrologos (ἀστρολόγος) „znalec hviezd“ (> lat. astrologus > slk. astrológ, od 18. stor.), od gr. astron (ἀστρον) „hviezda, súhvezdie“, čo je novšia odvodenina od gr. aster „hviezda“, a legō (λέγω) „hovorím, rozprávam (o niečom)“.

„kozmonaut“ (od 20. stor.) • Zo záp. jazykov (angl. astronaut, pôvodne v USA, atď.); utvorené na základe gr. astron „hviezda“ a nautis (ναύτης) „plavec“.

„hvezdárstvo“ (od 18. stor.) • Z lat. astronomia, čo je prevzatie z gr. astronomia (ἀστρονομία), od gr. astronomos (ἀστρονόμος) „pozorovateľ hviezd“ (> lat. astronomus > slk. astronóm, od 17. stor.), od gr. astron „hviezda“ a nemo (νέμω) „rozdeľujem, prideľujem; spravujem, ovládam, dávam pozor ap.“.

kniž. „robiť si nároky, uchádzať sa“ (od 19. stor.) • Z lat. aspirare „dýchať na niečo, dychtiť po niečom, domáhať sa niečoho“, čo je zloženina ↗ ad- a lat. spirare „dýchať“.

kniž. „(za)útočiť“ (od 18. stor.) • Z fr. attaquer „id.“, čo je prevzatie z tal. attaccare – východiskom slova je asi ľud. lat. *attacticare, odvodenina od lat. attingere, attactum „dotýkať sa, doknúť sa“, zloženého z ↗ ad- a lat. tangere „týkať sa, dotýkať sa“ (↗ tangovať). Fr. význam „útočiť“ vznikol na základe spojení typu tal. attaccare battaglia „zúčastňovať sa na boji“ (doslova „dotýkať sa boja“). Z odvodenín: atak kniž. „útok“ (fr. attaque).

„kozácky náčelník“ (od 19. stor.) • Z rus. ataman (атаман); málo jasného pôvodu, azda cudzojazyčné prevzatie – z turk. jazykov?

„pridelenec“ (od 20. stor.) • Z fr. attaché, čo je príč. min. trpné od fr. attacher „priviazať (k niekomu), prideliť (niekomu)“, ktorého východiskom je stfr. estachier (pôvodne asi „priviazať ku kolu“), od stfr. estache „kôl, pilóta“, prevzatého z germ. jazykov (franské *stakka- „kôľ“). Pozri aj ↗ detašovať.

„vlastnosti, znaky zdedené po vzdialených predkoch“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. atavus „starý otec prastarého otca; vzdialený predok“, odvodeného od lat. avus „starý otec“.

„filozofický názor popierajúci jestvovanie Boha“ (od 18. stor.) • Zo záp. jazykov (nem. Atheismus, fr. athéisme ap.) — výraz vznikol v 16. stor. na základe gr. atheos (ἄθεος) „bezbožný“, od ↗ a- a gr. theos (θεός) „boh“.

„dielňa (výtvarných) umelcov“ (od 19. stor.) • Z fr. atelier „dielňa“, ktorého východiskom je stfr. astelier „miesto, kde remeselník spracúva drevo“, pôvodne asi „hromada dosiek“ – výraz je odvodený od stfr. ustelie „doska“ (dnešné fr. attelle „chirurgická dlaha“ ap.), ktorého východiskom je neskoré lat. astelia, odvodené od lat. assula „trieska“.

„útok na život z politických pohnútok“ (od 19. stor.) • Z fr. attentat, čo je prevzatie z lat. attemptātum, od slovesa attemptāre „pokúšať sa o niečo, pokúšať niekoho, dobiedzať, útočiť na niekoho“, zloženého z ↗ ad- a lat. temptāre „ohmatávať, siahať; napádať, útočiť“.

„preverenie odbornej spôsobilosti skúškami (u vedeckých pracovníkov, lekárov)“ (od 20. stor.) • Z lat. attestātiō „svedectvo, osvedčenie, potvrdenie“, od lat. attestārī, attestātus sum „dosvedčovať, dokazovať“ (> slk. atestovať, od 18. stor.), zloženého z ↗ ad- a lat. testārī „vypovedať ako svedok, svedčiť, dosvedčovať“; ďalej pozri ↗ testament.

„kniha máp“ (od 19. stor.) • Podľa názvu kartografického diela hol. geografa G. de Kremera (lat. Mercator) z r. 1595 – na prvej strane bol zobrazený mytologický titan Atlas (gr. Atlās, lat. Atlas), nesúci na pleciach nebeskú klenbu.

text. „hladká lesklá tkanina“ (od 16. stor.) • Z arab. atlas.

„športovec v niektorých disciplínach“ (od 19. stor.) • Z lat. āthlēta, čo je prevzatie z gr. āthlētēs (ἀθλητής) „pretekár na verejných hrách“, od gr. āthleō (ἀθλέω) „zápasím, pretekám“, odvodeného od gr. āthlos (ἆθλος), āthlon (ἆθλον) „bojová odmena; súboj, zápas“, nejasného pôvodu.

„ovzdušie“ (od 18. stor.) • Utvorené v novoveku (lat. atmosphaera) na základe gr. atmos (ἀτμός) „para“ a sfaira (σφαῖρα) „guľa“ (↗ sféra) – výraz pôvodne označoval vrstvu pary, podľa starších predstáv vylučovanú nebeskými telesami.

„najmenšia časť chemického prvku schopná vstúpiť do chemickej reakcie“ (od 18. stor.) • Z lat. atomus, čo je prevzatie z gr. atomos (ἄτομος) „nedeliteľný“, od ↗ a- a gr. temnō (τέμνω) „režem; rozrezávam, delím“.

„príťažlivé vystúpenie, predstavenie“ (od 20. stor.) • Z lat. attractiō, doslova „priťahovanie“ (odtiaľ i „čo priťahuje“), od lat. attrahere, attractum „ťahať; priťahovať, lákať“, zloženého z ↗ ad- a lat. trahere „vliecť, ťahať“. Z odvodenín: atraktívny „príťažlivý“ (fr. attractif) ap.

„farebná tekutina na písanie“ (od 17. stor.) • Z lat. ātrāmentum (pôvodne o čiernej tekutine), od lat. āter „tmavý, čierny“.

„napodobnenina (tovaru na reklamu ap.)“ (od 20. stor.) • Z fr. attrape „žartovný predmet“ (staršie i „pasca, osídlo; zrada, vierolomnosť“), od fr. attraper „chytiť, dostať, oklamať, dobehnúť“, pôvodne „chytiť do pasce“, od ↗ ad- a fr. trappe „pasca, klepec“ (germ. pôvodu).

kniž. „charakteristický znak, príznak“, gram. „prívlastok“ (od 17. stor.) • Z lat. attribūtum, doslova „(to) pridelené“, od lat. attribuere, attribūtum „prideľovať“, zloženého z ↗ ad- a lat. tribuere „deliť (na časti); rozdeľovať, prideľovať“, od lat. tribus „jedna z (pôvodne troch) častí obyvateľstva starého Ríma“.

„ústredná časť rímskeho domu“, stav. „vnútorný nekrytý dvor“ (od 20. stor.) • Z lat. ātrium, nejasného pôvodu – odvodzovalo sa aj od lat. āter „tmavý“, údajne podľa stien začadených od dymu z domáceho ohniska. Význam „vnútorný nekrytý dvor“ vznikol na základe podoby rím. átrií, kam svetlo vnikalo otvorom uprostred strechy.

lek. „zmenšenie al. oslabenie normálne vyvinutého orgánu“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. atrophia, čo je prevzatie z gr. atrophia (ἀτροφία), odvodeného od gr. atrophos (ἀτροφός) „zle živený“, zloženého z ↗ a- a gr. trophē (τροφή) „výživa, potrava“, od gr. trephō (τρέφω) „nechávam hustnúť; robím hustým, tučným; živím, vyživujem“ – dnešný význam slova nadväzuje na predstavu o zmenách súvisiacich s nedostatočnou výživou príslušného orgánu. Pozri aj ↗ dystrofia, ↗ hypertrofia.

„prudký jed z ľuľka používaný v očnom lekárstve“ (od 20. stor.) • Podľa bot. lat. Atropa belladonna „ľuľkovec zlomocný“ – názov utvoril C. Linné asi na základe lat. āter „tmavý, temný, čierny“ (podľa farby plodu) so zrejmou narážkou na gr. Atropos (Ἄτροπος; v gr. mytológii meno sudičky prestrihujúcej niť ľudského života, doslova asi „neoblomná“).

„oficiálne prijatie a vypočutie u významnej osobnosti“ (od 16. stor.) • Z lat. audientia, doslova „počúvanie“, od lat. audiēns, gen. audientis „počúvajúci“, čo je príčastie od lat. audīre „počúvať“ – v slove nastal významový posun „počúvanie“ > „oficiálne (prijatie a) vypočutie“.

„sluch, sluchový, týkajúci sa počutia ap.“ (audiokazeta, audiovizuálny ap.) • Podľa lat. audīre „počuť, počúvať“, audio „počúvam“.

„overenie správnosti účtovej uzávierky“ (od 20. stor.) • Z lat. auditus, t. j. doslova „počúvanie, vypočutie“, od lat. audīre, auditum „počúvať“ – súčasný význam vznikol vývinom „vypočutie sťažností, žalôb na súde“ > „preskúmanie veci s vypočutím svedkov ap.“ > „preskúmanie, overenie ap.“ Z odvodenín:

„overenie správnosti účtovej uzávierky“ (od 20. stor.) • Z lat. auditus, t. j. doslova „počúvanie, vypočutie“, od lat. audire, auditum „počúvať“ – súčasný význam vznikol vývinom „vypočutie sťažností, žalôb na súde“ > „preskúmanie veci s vypočutím svedkov ap.“ > „preskúmanie, overenie ap.“. Z odvodenín: audítor (lat. audítor, doslova „kto počúva [t. j. správy o činnosti ap.]“). – auditórium „poslucháreň“ (od 18. stor.) • Z lat. auditórium „id.“, od lat. audíre, audítum „počúvať“.

lingv. „slovo so zveličeným významom (napr. psisko)“ (od 20. stor.) • Od lat. augmentāre, augmentātum „zväčšovať“, čo je odvodenina od lat. augmen, augmentum „zväčšenie, prírastok“, od lat. augēre „rozmnožovať, zväčšovať“.

„ôsmy mesiac v roku“, staršie augustus (od 18. stor.) • Z lat. (mēnsis) Augustus: mesiac bol pomenovaný na počesť rím. cisára Oktaviána (27 pred Kr. – 14 po Kr.), ktorý dostal titul Augustus, doslova „vznešený“ (súvisí s lat. augēre „rozmnožovať, zveľaďovať; zvelebovať, oslavovať“).

„dražba“, staršie „pôžička za zálohovaný majetok“ (od 17. stor.) • Z lat. auctiō (pretii), doslova „zväčšovanie, zvyšovanie (ceny)“, od lat. augēre, auctum „rozmnožovať, zväčšovať“.

„slávnostná sieň“, staršie „panovnícky dvor“ (od 17. stor.) • Z lat. aula, čo je prevzatie z gr. aulē (αὐλή) „dvor, predsieň, obydlie“.

„neviditeľná vrstva obklopujúca telo vnímaná senzibilmi“, lek. „predzvesť epileptického záchvatu“ (od 20. stor.) • Z lat. aura „vánok; vzduch, povetrie, nebo; záblesk, ligot“, čo je prevzatie z gr. aura (αὔρα) „vánok; epileptická aura“, ktoré súvisí s gr. aēr (ἀήρ) „vzduch“.

„svätožiara, gloriola“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. aureola, ktorého východiskom je lat. (corōna) aureola, doslova „zlatý veniec, zlatá koruna“, od lat. aureolus „zlatý“, odvodeného od lat. aurum „zlato“, aureus „zlatý“.

šport. „priestor za hraničnými čiarami ihriska; zahranie lopty von z ihriska“ (od 20. stor.) • Z angl. out, doslova „von, vonku; vonkajší“; súvisí s ↗ vy-.

„pôvodný, hodnoverný, pravý“ (od 18. stor.) • Z lat. authenticus, čo je prevzatie z gr. authentikos (αὐθεντικός), doslova „súvisiaci s pôvodcom“, od gr. authentés (αὐθέντης) „pôvodca“, pôvodne azda „kto sám tvorí“ – výraz je asi utvorený na základe gr. autos (αὐτός) „sám“ a enéō (ἐνέω) „konám“.

„automobil“ • Skrátená forma ↗ automobil; vzniklo vo Francúzsku (doložené od 90. rokov 19. stor.).

„sám, samo-, seba-; vlastný“ (autobiografia, autocenzúra ap.) • Z gr. auto- (αὐτο-), od gr. autos (αὐτός) „sám, vlastný, svoj“.

„automobilový“ (autobazár, automechanik ap.) • Od ↗ auto, resp. ↗ automobil.

(od 20. stor.) • Zloženina ↗ auto-² a bus, čo je skrátenie staršieho omnibus, pôvodne označujúceho koč na prepravu viacerých cestujúcich – názov zaviedol v 2. polovici 20. rokov 19. stor. fr. priekopník mestskej dopravy S. Baudry (pôsobiaci v meste Nantes, neskôr v Paríži), ktorý sa údajne inšpiroval reklamným štítom klobučníka Omnésa „Omnés omnibus“ (Omnés pre všetkých), využívajúcim slovnú hračku v podobe súzvuku priezviska Omnés a lat. omnis „všetok“, omnēs „všetci“, omnibus dat. pl. „všetkým, pre všetkých“. Pozri aj ↗ trolejbus.

„skúšobná al. pretekárska trať pre motorové vozidlá“ • Vzniklo v 20. stor. obmenou (s využitím ↗ auto-²) staršieho ↗ hipodróm.

„vlastnoručný podpis“ (od 20. stor.) • Zrejme novšia obmena – podľa výrazov typu ↗ diagram, ↗ telegram ap. – pôvodného autograf „pôvodný rukopis; dielo napísané vlastnou rukou; vlastnoručný podpis“, ktorého východiskom je gr. to autografon (τὸ αὐτόγραφον) „(to) napísané vlastnou rukou“, od gr. autografos (αὐτόγραφος) „napísaný vlastnou rukou“, od ↗ auto-¹ a gr. grapho (γράφω) „píšem“.

„týkajúci sa pôvodného obyvateľstva“, odb. „nachádzajúci sa na mieste svojho pôvodu“ (od 19. stor.) • Ako vedecký termín prevzaté z gr. autochthōn (αὐτόχθων), doslova „majúci svoju zem; žijúci na vlastnej zemi, domorodý“, zloženého z ↗ auto-¹ a gr. chthōn (χθών) „zem“.

„turistický autobus“ (od 20. stor.) • Z fr. autocar, čo je prevzatie (s významovým posunom) z angl. autocar „automobil“, utvoreného na základe ↗ auto-² a angl. car „id.“, v konečnom dôsledku z lat. carrus „(štvorkolesový dopravný) voz“; pozri aj ↗ kára.

„prístroj samočinne vykonávajúci určené úkony“ (od 19. stor.) • Z lat. automaton, automatum, čo je prevzatie z gr. automaton (αὐτόματον), od gr. automatos (αὐτόματος) „(o osobách) konajúci z vlastnej vôle; (o veciach) samočinný“, od ↗ auto-¹ a koreňa (-ma- < *-mn-) zachovaného v gr. men-os (μένος) „sila, vytrvalosť, myseľ, moc“.

„dvojstopové cestné motorové vozidlo“ • Výraz vznikol okolo r. 1890 vo Francúzsku na základe spojenia voiture automobile „samostatne sa pohybujúce vozidlo“, od fr. automobile „samostatne sa pohybujúci“, utvoreného obmenou (pomocou ↗ auto-¹) staršieho fr. locomobile „schopný premiestňovania; parný stroj“, ktoré vzniklo na základe lat. locus „miesto“ a fr. mobile „pohyblivý“ (prevzatie z lat. mōbilis; ↗ mobilný).

„samospráva, nezávislosť“ (od 18. stor.) • Z lat. autonómia, prevzatého z gr. autonómia (αὐτονομία) „politická nezávislosť, samostatnosť“, od gr. autonomos (αὐτόνομος) „majúci vlastné zákony, nezávislý“, zloženého z ↗ auto-¹ a gr. nomos (νόμος) „zákon“.

„pôvodca, tvorca“ (od 16. stor.) • Z lat. auctor (strlat. i aut(h)or) „kto rozmnožuje, zveľaďuje; tvorca, pôvodca“, od lat. augēre, auctum „rozmnožovať, zväčšovať, zveľaďovať“. Pozri aj ↗ naoktrojovať.

„uznávaná vážnosť“, staršie autoritát, autoritáš (od 17. stor.) • Z lat. auctōritās „vážnosť, moc, vplyv“, od lat. auctor, gen. auctōris „tvorca, pôvodca; predchodca, vzor, príklad, autorita“.

„diaľnica“ (od 20. stor.) • Z tal. autostráda, utvoreného na základe tal. automobile „automobil“ a strada „cesta, ulica“, ktorého východiskom je lat. (via) strata „dláždená cesta“; ďalej pozri ↗ trieda².

„skupina priekopníkov, predvoj“, staršie „predný oddiel vojska“ (od 18. stor.) • Z fr. avant-garde, čo je zloženina fr. avant „pred, vpredu“ (prevzatie z lat. abante, zloženého z lat. ab „od“ a ante „pred“) a garde „hliadka“ (↗ garda) – pôvodne išlo o vojenský termín s významom „predvoj“, odtiaľ prenesene „kto kliesni cestu určitému smeru, prúdu ap.“.

„odpor, nechuť“ (od 20. stor.) • Z fr. aversion, čo je prevzatie z lat. āversiō, gen. āversiōnis, doslova „odvracanie sa (od niečoho)“, od lat. āvertere, āversum „odvracať“, zloženého z ↗ ab- a lat. vertere „otáčať, obracať“.

„namáčanie textílií v špeciálnom roztoku s cieľom zlepšiť ich vzhľad ap.“ (od 20. stor.) • Z fr. avivage, doslova „oživenie, osvieženie“ – od fr. aviver „oživiť, osviežiť“, utvoreného na základe ↗ ad- a fr. vif „živý; (o farbách) jasný“, z lat. vivus „živý“.

„oznámenie, správa“ (od 20. stor.) • Z tal. awiso „upovedomenie, oznámenie“, čo je prevzatie zo stfr. avis (fr. avis) „oznam, informácia“, ktoré vzniklo spojením predložky à „po, podľa“ (↗ a) a stfr. vis, z lat. visum „(to) videné“; ďalej pozri ↗ vízum.

„kôstkovité tropické ovocie“ (od 20. stor.) • Z indián. jazyka nahuatl (ahuacatl), do Európy preniklo prostredníctvom staršieho špan. avocado (dnešné špan. aguacate) – táto forma vznikla ľudovoetymologickým zblížením so starším špan. avocado (dnešné abogado), z lat. advocātus (↗ advokát).

hovor. „druh skoku pri krasokorčuľovaní“ • Podľa nór. krasokorčuliara Axela Paulsena, ktorý predviedol tento skok v r. 1882 vo Viedni.

„základná pravdivá veta platná bez dôkazov“ (od 19. stor.) • Z lat. axióma, gen. axiōmatis, čo je prevzatie z gr. axióma (ἀξίωμα), gen. axiōmatos (ἀξιώματος), doslova „dôstojnosť, úcta“, od gr. axios (ἄξιος) „hodný, dôstojný“, axioō (ἀξιόω) „považujem za dôstojné, vierohodné“. Z významu „úcta“ vznikol vo filozofii význam „čo požíva všeobecnú úctu, čo je všeobecne uznávané, čo netreba dokazovať“. Z odvodenín: axiomatický, podľa gr. axiōmatikos (ἀξιωματικός) „dôstojný“.

„bot. Rhododendron arborescens“ (od 20. stor.) • Zdrobnenina od staršieho azalea, prevzatého z bot. lat. Azalea, nejasného pôvodu. Odvodzuje sa od gr. azaleos (ἀζαλέος) „suchý, vyprahnutý“, od gr. azō (ἀζῶ) „suším“ (podľa suchých, piesočnatých pôd, kde tieto rastliny rastú); iný výklad hľadá východisko slova v arab. as-salīha „škoricovník čínsky (bot. Cinnamomum cassia)“.

„vláknitý nehorľavý minerál používaný na izoláciu“ (od 18. stor.) • Z lat. asbestos, čo je prevzatie z gr. asbestos (ἄσβεστος) „(o ohni) nehasnúci“ – k dnešnému významu porov. i gr. lithos asbestos (λίθος ἄσβεστος) „kameň, ktorý nehorí“ – od ↗ a- a gr. sbennymi (σβέννυμι) „zhasínam“.

„slovanské písmo“ (od 19. stor.) • Podľa názvu jeho dvoch prvých písmen: A – az-b (ďalej pozri ↗ ja¹), B – buky „písmeno“ (súvisí s ↗ buk, germ. pôvodu; východiskový germ. výraz označoval asi bukové doštičky, na ktoré sa vyrývali runy).

(od 16. stor.) • Nie celkom jasné. Vysvetľuje sa ako obmena pôvodného *aza (opytovacia častica; porov. stpoľ. aza nie słyszysz „vari/ či nepočuješ?“ a i.), zloženého z ↗ a a ↗ za, pričom sa predpokladá, že novšie koncové -da môže byť podľa častice da (↗ da-). Iný výklad uvažuje o redukcii pôvodného *asi-da (> *asda > azda), zloženého z ↗ asi a častice da.

pejor. „divoch, barbar“ (od 19. stor.) • Od staršieho Aziat „obyvateľ Ázie, Ázijčan“, aziatický, aziatský „ázijský“ (od 18. stor.), ktorého slovotvorným východiskom je lat. Asiaticus, prevzaté z gr. Asiātikos (Ἀσιατικός) „ázijský“, od gr. Asia (Ἀσία) „Ázia“, Asiātes (Ἀσιάτης) „Ázijčan“. Význam typu „barbar“ vznikol neskôr.

geogr. „uhol, ktorý zviera zvislá rovina s rovinou poludníka“ (od 20. stor.) • Z fr. azimut, čo je prevzatie zo špan. acimut, ktorého východiskom je arab. as-samt, mn. as-sumut „cesta“.

kniž. „blankyt“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prevzatím záp. jazykov: nem. Azur, fr. azur a i.) zo strlat. azzurum – východiskom výrazu je arab. lāzuward (ďalej pozri ↗ lazúr); začiatočné l- sa v román. jazykoch pociťovalo ako určitý člen (fr. le ap.) a bolo odsunuté.

„(politické) útočisko“ (od 19. stor.) • Z lat. asylum „útočisko“, čo je prevzatie z gr. asylon (ἄσυλον) „id.“, od gr. asylos (ἄσυλος) „ktorý nemožno skonfiškovať; neporušiteľný, bezpečný“, zloženého z ↗ a- a gr. sylaō (συλάω) „právo skonfiškovať loď al. lodný náklad cudzieho obchodníka (s cieľom nahradiť ním spôsobené straty)“. V novovekých záp. jazykoch slovo nadobudlo význam „útulok“, odtiaľ v jazyku medzinárodného práva „politické útočisko“.

(od 16. stor.) • Azda už psl. *aže, spojenie ↗ a a zosilňujúcej častice ↗ že.

.mriežková výšivka“ (od *19. stor.) • Z fr. ajour, utvoreného na základe ↗ a a fr. jour ,deň; denné svetlo“ (ďalej pozri ↗ žúr) – doslova .otvor na prepúšťanie svetla“, neskôr prenesené na otvor v čipke či výšivke, odtiaľ .výšivka s otvormi“ > .mriežková výšivka“. – ažúr2 .načas“, pôv. pís. á jour (od 20. stor.) • Podľa fr. á jour ,k (určitému) dňu“, od fr. á ,k“ (z lat. ad) a jour ,deň“.