Etymologický slovník – písmeno C

zastar. „pevná bavlnená látka“ (od 17. stor.) • Z nem. Zeug „tkanina, látka“.

subšt. „značkovať“ (od 17. stor.) • Od staršieho cajch „znak, značka“ (od 16. stor.), z nem. Zeichen „znak“. Pozri aj ↗ ciacha.

subšt. „spolu (so všetkým)“ (od 20. stor.) • Podľa nem. mit Sack und Pack „so všetkým majetkom“, doslova „s vrecom aj uzlíkom“, od nem. Sack „vrece“ (z lat. saccus; ďalej pozri ↗ sáčik) a Pack „zväzok, uzlík“ (porov. aj ↗ pakovať).

subšt. „platiť“ (od 17. stor.) • Z nem. zahlen, od nem. Zahl „číslo, počet“.

[kamambér] „jemný plesňový syr“ (od 20. stor.) • Z fr. camembert, podľa názvu obce Camembert v Normandii, kde sa výroba tohto syra začala v r. 1791.

„samec kozy“ (od 17. stor.) • Prevzaté počas tzv. valašskej kolonizácie v Karpatoch (porov. rum. tap, alb. cjap ‚id.‘) – nejasného pôvodu, pôvodne azda citoslovce na privolávanie zvieraťa?

cit. (od *18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, podľa zvukov sprevádzajúcich úder, pád ap. Z odvodenín: cápať expr., k tomu capnúť i capiť a i.

[kapriččo] „hudobná skladba rozmarného rázu“ (od 20. stor.) • Z tal. capriccio (doslova „rozmar“); nejasného pôvodu. Usúvzťažňovalo sa so starším tal. caporiccio „želanie, vôľa“, azda od ľud. lat. capora, čo je tvar mn. č. od ľud. lat. capus (klas. lat. caput) „hlava“ – t. j. s vývinom „hlava“ → „hlavatosť, tvrdohlavé želanie ap.“? Pozri aj ↗ kaprie.

„titul panovníka u východných a južných Slovanov“ (od 18. stor.) • Z rus. car’ (царь), srb. car (цар) ap., pôvodne *csar’ < *cēsarь, čo je variant k *cēsarь; ďalej pozri ↗ cisár.

hovor. expr. „haraburdie“, staršie „nízky hustý porast, krovie, chrastie“ (od *16. stor.) • Nejasné.

hovor. „priehrada pre dobytok a hydinu“ (od 19. stor.), dial. i cárka • Nie celkom jasné – azda prevzatie z rum. fare „ohrada“ (slovo nejasného pôvodu), podľa iného výkladu z nem. Zarge „rám, obruba; bočná stena (škatule ap.)“.

[kózri] liter. „vtipná úvahová črta“ (od 20. stor.) • Z fr. causerie, pôvodne „beseda, rozhovor“, od fr. causer „zhovárať sa“, odvodeného od fr. cause „právny prípad, spor“ (odtiaľ i „dlhá diskusia“), čo je prevzatie z lat. causa (↗ kauza).

„struk na vemene“ (od 17. stor.) • Hláskoslovný variant k cicok (tak dial.), čo je zdrobnenina od cic, ktorého východiskom je azda už psl. *cicь „prsník“ (porov. aj ↗ cicať), pôvodom z detskej reči.

↗ céderom

„stredomorský ihličnatý strom“, staršie aj cedrus (od 17. stor.) • Z lat. cedrus, prevzatie z gr. kedros (κέδρος), ktoré asi pôvodne označovalo borievku a neskôr sa prenieslo na céder – výraz je azda odvodený od ide. *ked- ‚dymiť, čadiť‘ (↗ čadiť); pri spaľovaní borievky sa uvoľňujú aromatické látky. Pozri aj ↗ citrón.

„kompaktný disk obsahujúci permanentne uložené počítačové údaje“ • Podľa angl. CD ROM (od začiatku 80. rokov 20. stor.), čo je skratka za Compact Disc Read-Only Memory „pamäť určená len na čítanie, majúca formu kompaktného disku“; skrátene i cédečko hovor.

(od *16. stor.) • Psl. *céditi (*koid-); súvisí so stind. čhinátti „odsekáva, štiepa“, gr. schizô (σχίζω) „štiepim, trhám“, lat. scindere „štiepať“, lit. skáidyti „oddeľovať, triediť“, ↗ cesta, ↗ čistý a i. – všetko od ide. *skei-d- „rezať, oddeľovať“. Z odvodenín: precediť ap., k tomu preciedzať (*-cédjati), a i.

hovor. „list papiera s oznámením“ (od 16. stor.) • Zo strlat. cedula, ktorého východiskom je neskoré lat. schedula – ide o zdrobneninu od lat. schida, scheda „list papiera“, čo je prevzatie z gr. schida (σχίδα), doslova „čo je odtrhnuté ap.“, ktoré súvisí s gr. schizô (σχίζω) „štiepim, trhám“.

staršie i cecha (od 16. stor.) • Z nem. Zeche, nejasného pôvodu. Pôvodný význam bol asi „poriadok, usporiadanie“ (porov. po cechu „po poriadku“, 18. stor.), z toho „spoločenstvo (riadiace sa istým poriadkom ap.), spoločnosť“ → „stavovská organizácia remeselníkov“ (krajčírsky c. ap.). Význam „výrobný a organizačný útvar podniku“ (výrobný plán c-u) nadväzuje na „vlastníctvo určitého cechu remeselníkov“; „útrata, účet“ (zaplatiť c.) vzniklo z pôvodného „finančný príspevok na jedlo a pitie pri podujatiach spoločenstva, cechu“ (porov. i cech „členský podiel pri vstupe do cechu“, 17. stor.).

expr. „muknúť“ (od 17. stor.) • Azda z pôvodného *čbknǫti, od koreňa *čbk-, zvukomalebného pôvodu (porov. ↗ cikať); môže však ísť aj o expresívnu obmenu ↗ seknúť (↗ sekať) – k významu porov. ↗ odseknúť, ↗ odvrknúť.

„malá obytná miestnosť so skromným zariadením“ (od 18. stor.) • Z lat. celia „komora“. Pozri aj ↗ celuloid.

cirk. „slúžiť omšu“, staršie i „vykonávať právny akt“ (od 17. stor.) • Z lat. celebrāre „sláviť, oslavovať“, od lat. celeber „často a hojne navštevovaný; slávny“. Porov. ↗ koncelebrovať.

expr. „opáľať“ (od 19. stor.) • Málo jasné, azda súvisí s ↗ kolembať.

„povinný slobodný stav rímskokatolíckych kňazov“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. caelibātus, od lat. caelebs „neženatý“.

„priehľadná látka z celulózy“ • Názov (fr. cellophané) utvoril okolo r. 1910 vynálezca celofánu švajč. chemik J.-E. Branderberger na základe fr. cellulose (↗ celulóza) a gr. -phanēs „viditeľný“, ktoré je zachované napr. v gr. tēle-phanēs (τηλεφανής) „ďaleko viditeľný“ a súvisí s gr. phainō (φαίνω) „svietim; pas. žiarim, som viditeľný“.

hovor. „nepremokavá plachta, stanový dielec“, staršie celt (od 18. stor.) • Z nem. Zelt „stan“.

„pružná, ľahko zápalná plastická látka“ • Názov látky (angl. celluloid; patentované v r. 1871 v USA) bol utvorený na základe angl. cellulose (↗ celulóza) a ↗ -oid. – celulóza „stavebná látka rastlinných buniek; buničina“ • Názov (fr. cellulose) utvoril v r. 1834 fr. chemik A. Payen na základe fr. cellule „bunka“ (prevzatie z lat. cellula, čo je zdrobnenina od lat. celia „malá izbička, komôrka; bunka v úli“, ↗ cela). Pozri aj ↗ buničina, ↗ celofán.

(od 15. stor.) • Psl. *cēlъ (*kai-lo-); súvisí s gót. hails, nem. heil, angl. whole „neporušený, celý, zdravý“, stprus. kailūs tikšan akuz. sg. „zdravie“ a i. – všetko od ide. *kai-lo-, *kai-lu- „zdravý, neporušený“. K významu „neporušený“ porov. i ↗ celina („neporušená, t. j. nezoraná pôda“ → „neobrábaná, úhorom ležiaca pôda“), sceliť sa, zaceliť sa (o rane), ↗ skorocel. Z ďalších odvodenín: ↗ celok, od toho ↗ celkom (t. j. „[berúc] ako celok“), ↗ vcelku a i.

„stavebná hmota na prípravu betónu, malty“, staršie i cementum „prostriedok na zvyšovanie rýdzosti zlata“ (od 16. stor.) • Z lat. caementum, pôvodne „lámaný kameň, stavebný kameň“; od lat. caedere „tiecť; lámať kamene“.

(od 15. stor.) • Psl. *cēna; súvisí s avest. kačnā- „trest“, gr. poinē (ποινή) „odplata, pomsta, trest“, lit. káina „hodnota, cena“ – všetko z ide. *kroi-nā „trest; pokuta; hodnota“ (z toho ďalej „cena“), odvodeného od ide. *krei- „dávať pozor na niečo; ctiť si; trestať, pokutovať ap.“ (porov. stind. čáyate „mstí sa, trestá“, gr. tinō (τίνω) „splácam, mstím sa, trestám“, ↗ čaj si a i.). Porov. aj ↗ kajať sa.

(od 19. stor.) • Expresívneho pôvodu.

expr. „zvukovo osloviť, zazvoniť“ (od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu – hláskovo blízke ↗ cveng¹. Z odvodenín: cengať (od toho ceng-ot-ať, cengot), cinkať a i.

„stotina základnej menovej jednotky“ (od 20. stor.) • Z angl. cent (v USA od 18. stor.), z lat. centum „sto“, čiže pôvodne „stotina“ – porov. aj ↗ percento. V nem. Cent „kvintál“ (nem. Maß für Getreide), čo súvisí s iným významovým vývinom z lat. centum.

„stred, jadro, stredisko“ (od 19. stor.) • Z lat. centrum „stred“, pôvodne „hrot kružidla“ (z gr. κέντρον, kentron „bod, tŕň, osten“, prenesene „stred“), ktoré pochádza z gr. κεντεῖν „bodnúť, pichať“. Porov. aj ↗ centrálny.

„jednotka rímskeho vojska, skupina sto mužov“ (od 19. stor.) • Z lat. centuria „sto“, „stovka“ (z centum „sto“); v antickom Ríme označovalo vojenskú alebo správnu jednotku.

„časť mláťačky, náradie na mlátenie obilia“ (od 14. stor.) • Z praslov. *čepъ, súvisí s tč. Zep „časť zbrane“, pravdepodobne onomatopoického pôvodu. Porov. aj ↗ cepovať.

„ukazovať zuby, vyškierať sa“ (od 15. stor.) • Z praslov. *čeriti „odhaľovať zuby“, pravdepodobne onomatopoického pôvodu. Porov. aj ↗ ceruzka (nepríbuzné).

„písací nástroj s tuhým grafitovým jadrom“ (od 19. stor.) • Z nem. Zerrutschke, odvozené z franc. crayon „krieda, ceruzka“, z lat. creta „krieda“. Nepríbuzné s ↗ ceriť.

„dráha pohybu, spojenie medzi miestami; výprava, putovanie“ (od praslov. obdobia) • Z praslov. *cěsta, porov. ruské cesta, poľ. droga (nepríbuzné). Súvisí s pojmom pohyb po vyšliapanej alebo upravenej trase. Porov. aj ↗ cestovať, ↗ cestička.

„hmota z múky a vody (príp. iných prísad) na pečenie, varenie“ (od 15. stor.) • Z praslov. *često, ktoré je pravdepodobne príbuzné s lat. cista „nádoba“, v prenesenom význame „hmota uložená v nádobe“. Alternatívne sa vyvodzuje z *tiskati (z ↗ tiskať), t. j. cesto ako „čo je tlačené, miesené ap.“ Porov. aj ↗ cestička.

(od 16. stor.) • Vzniklo asi disimiláciou č-z- > c-z- zo staršieho čez (tak i dial.), čo je zjednodušená forma pôvodného *črez (porov. sln. črez, čéz, rus. čérez „cez“ a i.). Východiskom je psl. *čerzb, pôvodne *čersb (zmena s > z nastala azda pod vplyvom predložiek *vbz, *jbz – pozri ↗ vz-, ↗ z'), porovnávané s gr. epikársios (ἐπικάρσιος) „priečny, šikmý“, lit. skérsas „priečny“, stprus. lárscha „naprieč, cez“ – všetko od ide. *(s)kert-s- „priečne cez“, od ide. *(s)ker- „krájať, rezať“ (↗ krájať). Pozri aj ↗ skrz.

„cencúľ“ (od 19. stor.) • Nie celkom jasné. Vysvetľovalo sa ako prevzatie z nem. Zagel „chvost“; možno tu však uvažovať aj o odvodenine na základe nem. Zacke „hrot (skaly); zub (na hrebeni ap.)“ – k významu porov. nem. Eiszacke „cencúľ“, doslova „ľadový zub ap.“.

„úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh ap.“, staršie i „znak“ (od 16. stor.) • Hláskoslovný variant staršieho cajch; ďalej pozri ↗ cajchovať.

„dutá byľ cibule, cesnaku“ (od 19. stor.) • Málo jasné; vysvetľovalo sa ako obmena (za predpokladu nepravidelného hláskového vývinu st- > ts- > c-) pôvodného *stib- „dutý stvol ap.“, azda súvisiaceho so ↗ steblo.

liturg. „nádoba na uschovávanie hostií (vo svätostánku)“ (od 18. stor.) • Z lat. cibōrium, čo je prevzatie z gr. kibṓrion (κιβώριον) „oplodie egyptského lekna; pohár podobného tvaru“, asi egypt. pôvodu. Pozri aj ↗ cimburie.

„zdokonaľovať cvičením, pestovaním“ (od 19. stor.) • Vzhľadom na dial. cibriť sa expr. „parádiť sa“ tu možno azda uvažovať o pôvodnom *cifriť (s nahradením cudzieho f domácim b, porov. ↗ berla a i.), od ↗ cifra² „ozdoba“ – z významového hľadiska „zdobiť“ > „(zdobením) skrášľovať, zdokonaľovať“ > „zdokonaľovať cvičením ap.“.

„bot. Allium cepa“ (od 16. stor.) • Zo stnem. zibolle (dnešné nem. Zwiebel), čo je prevzatie zo strlat. cipolla, caepola – tieto formy vznikli na základe lat. cēpula, čo je zdrobnenina od lat. cēpa „cibuľa“.

hypokor. „mačka“ (od 18. stor.) • Podľa vábiaceho citoslovca cic! (od 18. stor.).

(od 18. stor.) • Azda už psl. *cicati – pôvodne „sať prsník“, odvodenina od psl. *cicb (pozri aj ↗ cecok), *cica „prsník“ (> slk. dial. cica „id.“), z detskej reči. Iný výklad tu uvažuje o expresívnej obmene pôvodného *sisať < *sysať (k zmene s > c porov. ↗ cieňa ap.), ktorého východiskom je psl. *sysati (*sūs-) ako iteratívum k psl. *sъsati (↗ sať). Z odvodenín: cicavec – zool. (o „cicavom“ živočíchovi, ktorého mláďatá cicajú materinské mlieko).

strukovina podobná hrachu (od 17. stor.) • Z lat. cicer.

tenký, slabý prúd tekutiny (od *17. stor.) • Zdrobnenina od *cícer, čo je asi expresívna odvodenina na základe citoslovca ci, znázorňujúceho zvuk prúdu tekutiny; porov. ↗ cikať – od toho zrejme i dial. cikorkom „cícerkom“.

staršie i cíl (od 16. stor.) • Zo strhnem. zil (nem. Ziel) – azda odvodenina od sthnem. az „k“, súvisiaceho s lat. ad „k, do“.

„kôlňa, šopa“ (od 18. stor.) • Z hľadiska pôvodu totožné so ↗ sieň (staršie i siena „kôlňa na vozy a náradie“). K zmene s > c porov. ↗ cloniť, ↗ cvrček, dial. compeľ „sopeľ“ a i.; novšie cieňa, cieň však mohlo vzniknúť aj na základe slov typu predsieň (foneticky [precieň]), staršie podsien [pocieň] „krytá prízemná chodba“ ap.

(od 17. stor.) • Psl. *céva (σκεί-μα); súvisí s lit. šeivà „(tkáčska) cievka, trubica na fajke“ – odvodzuje sa od ide. *skei- „rezať, odrezávať, oddeľovať“ (ďalej pozri ↗ cep); pôvodne azda „odrezaný (okrúhly) kus dreva“ (cievka na navíjanie priadze ap.), druhotne „rúrka (v organizme a i.)“.

„číslica“ (od 17. stor.) • Zo strlat. cifra, pôvodne „nula“, čo je prevzatie z arab. sifr „prázdny; nič; nula“ (preklad stind. śūnyāh „prázdny“, śūnyam „prázdnota; nič; nula“) – významový posun „nula (ako číslica arabského systému)“ > „arabská číslica (všeobecne)“ sa vysvetľuje tým, že nula bola najdôležitejšou inováciou arab. číselnej sústavy. Z odvodenín: ciferník (na hodinách). Pozri aj ↗ šifra.

hovor. „ozdoba“ (od *16. stor.) • Rovnakého pôvodu ako ↗ cifra¹. Význam môže byť podľa maď. cifra – posun „číslica (nula)“ > „ozdoba“ sa vysvetľuje využívaním malých krúžkov (t. j. symbolov nuly) pri tvorbe ornamentov; porov. aj odvodené cifrovať „zdobiť, parádiť; robiť ozdoby, figúry pri tanci“. Pozri aj ↗ cibriť.

„druh ovce s jemnou vlnou“ (od 20. stor.) • Z rum. Țigaie, nejasného pôvodu.

hovor. „klamať“, staršie i „kradnúť“ (od 18. stor.) • Doslova „správať sa, konať ako Cigán“ – výraz je odvodený od etnického názvu Cigán „Róm“ (od *14. stor.), jeho význam odráža vlastnosti zovšeobecňujúco pripisované príslušníkom tohto etnika (porov. i cigánsky „klamársky, luhársky, zlodejský“, od 17. stor.). Samotný názov Cigán sa obyčajne vysvetľuje ako prevzatie z ngr. Tsinganos (Τσιγγάνος), ktorého východiskom je strgr. athinganos (ἀθίγγανος), doslova asi „nedotknutý; nedotknuteľný“ (zloženina na základe α- a gr. thinganō θιγγάνω „dotýkam sa“) – takto sa v stredoveku označovali heretici, resp. príslušníci najnižších spoločenských vrstiev.

(od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Zigarre ž.) zo špan. cigarro m. – východiskom slova je mayské zicer „zvinutý tabakový list“.

(od 19. stor.) • Z fr. cigarette, čo je zdrobnenina od fr. cigare „cigara“, prevzatého zo špan. cigarro.

subšt. „násadec (na cigarety)“ (od 20. stor.) • Z nem. Zigarrenspitze, doslova „ostrý náustok cigary“ (zloženina s nem. Spitze, ↗ špic1); druhotne prenesené na násadec na cigarety,

„kávová náhradka vyrábaná obyč. z čakanky“ (od 17. stor.) • Zo strlat. cichorea, cico- rea ž. – z hľadiska pôvodu ide o tvar mn. č. od lat. cichorium, čo je prevzatie z gr. kichorion („Ki%ópiov) „čakanka“, neznámeho pôvodu,

„hmyz južných krajín vydávajúci prenikavý zvuk“ (od 20. stor.) • Z lat. cicāda „cvrček“, azda prevzatie z jazykov stredomorskej oblasti.

det. „močiť“ (od 18. stor.) • Azda už psl. *cikati, zvukomalebného pôvodu (porov. aj ↗ ceknúť) – od citoslovca typu ci-ci, znázorňujúceho tenký zvuk; prenesené aj na prúd tekutiny (pozri aj ↗ cícerok). Nemožno vylúčiť ani expresívnu obmenu pôvodného ↗ síkať.

hovor. „kľukato, krivolako“ (od 19. stor.) • Z nem. zickzack. Výraz vznikol zdvojením koreňa (s obmenou koreňovej samohlásky, porov. ↗ mišmaš, ↗ virvar ap.) zachovaného v nem. Zacke „hrot (skaly); zub (hrebeňa, vidličky ap.); vrúbok, zúbok (čipky)“ – z významového hľadiska „vrúbkovaný, zúbkovaný“ > „nerovný, kľukatý“.

expr. „(jemne) cengať“ (od 20. stor.) • Zvukomalebného pôvodu,

„bicí strunový hudobný nástroj“ (od 17. stor.) • Z lat. cymbalum, čo je prevzatie z gr. kymbalon (Kvpfiakov) „kovový činel, cimbal“, odvodeného od gr. kymbé (KÚgfir]) „nádoba na pitie, misa“. Pozri aj ↗ čembalo.

„zakončenie hradieb, veže v podobe zubov“, staršie i cimbura (od 18. stor.) • Azda podľa čes. cimbuň (stčes. cimburie, cimboŕie, zried. i cimboŕ, cibof), ktorého východiskom je cibôrium „nádoba na uschovávanie hostií (vo svätostánku); oltárny ap. baldachýn; stĺpovitý prístrešok“, prevzaté z lat. cibôrium (↗ cibôrium). Začiatočné cimb- v čes. výraze môže byť podľa stnem. zimbern (dnešné nem. zimmern) „tesať; stavať drevené konštrukcie“ (pozri aj ↗ cimra); význam slova mohlo ovplyvniť aj nem. Zinne „cimburie“.

„rodový znak, erb“ (od 17. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom maď. címer) z fr. cimier „vrchol prilby“, od fr. cime „vrcholec“. Význam sa posunul v smere „znak na vrchole prilby (vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu)“ > „erb“.

hovor., expr., v spojení (roztrhať, rozsekať, rozstrieľať) na c. „na zdrapy, na franforce“ (od 20. stor.) • Z nem. zimper- -zamper, ktoré sa usúvzťažňuje s rak. nem. Zimp(f)erl „drobný kúsok“.

subšt. „izba (v hromadných ubytovniach)“, staršie (i címer) „izba (všeobecne)“ (od 17. stor.) • Z nem. Zimmer, pôvodne „stavebné drevo“ (porov. i staršie slk. cimra „drevená výstuž banských priestorov, výdreva“, cimrovať „vystužovať výdrevou“), neskôr i „drevená stavba“; zúženie významu v smere „izba v hromadných ubytovniach“ nastalo asi vo vojenskom prostredí. Porov. i ↗ cimburie.

(od 16. stor.) • Zo stnem. zin (nem. Zinn), nejasného pôvodu,

↗ ceng

expr. „slabý, krehký, dengľavý“, staršie i cintavý (od *18. stor.) • Nejasné; uvažovalo sa o prevzatí – za predpokladu nepravidelného hláskového vývinu (*citt- > cint-1) – z nemčiny; porov. nem. zittern „triasť sa, chvieť sa“, s ďalším významovým vývinom „trasúci sa (od slabosti)“ > „slabý“ ap.

(od 17. stor.), dial. i cimiter (od 15. stor.), cimeter, cmiter, cinter, cintor a i. • V konečnom dôsledku prevzatie z ľud. lat. cĕmĕtĕrium, čo je novšia forma za kresť. lat. coemĕtĕrium, prevzaté z gr. koimētērion (κοιμητήριον) „spálňa; pohrebisko“, od gr. koimaô (κοιμάω) „ukladám na odpočinok, na spánok“, ktoré súvisí s gr. keimai (κεῖμαι) „ležím, odpočívam“.

[čindzáno i činzáno] „druh sladkého vína“ (od 20. stor.) • Z tal. cinzano – pôvodne išlo o obchodnú značku istého druhu vermútu vyrábaného v Taliansku, podľa priezviska jeho výrobcov.

(od 15. stor.) • Zo stnem. zipf (dnešné nem. Zipf-el) „ostrý koniec, hrot, výbežok“.

expr. „sliepka, kura“ (od *19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, podľa citoslovca cip-cip!, znázorňujúceho volanie na sliepky,

lek. „zatvrdnutie orgánu“ • Z lek. lat. cirrhōsis – pomenovanie utvoril v r. 1805 fr. lekár R. Th. H. Laennec na základe gr. kirrhos (κιρρός) „oranžovo-žltohnedý“; názov súvisí so sfarbením takto postihnutej pečene,

hovor. „približne, asi, okolo“ (od 20. stor.) • Z lat. circā „okolo“ (ako príslovka i častica vyjadrujúca približnosť); súvisí s lat. circus „kruhová čiara, kruh“ (↗ cirkus).

(od 16. stor.) • Starý výraz (porov. už stsl. crъky (цръкꙑ), gen. crъkъve (цръкъве) „zhromaždenie, obec, cirkev; chrám, kostol“), prevzatý germ. prostredníctvom z gr. to kyri(a)kon (δῶμα) (τὸ Κυριακὸν δῶμα) „Pánov dom, chrám“, od gr. kyriakos (κυριακός) „patriaci pánovi“, od gr. kýrios (κύριος) „vládca, pán“. Význam sa posunul v smere „(Pánov) chrám, kostol“ > „okolo neho zhromaždené spoločenstvo veriacich“ > „obec veriacich, cirkev“.

hovor. „strojová kotúčová píla“ (od 20. stor.) • Podľa technického termínu cirkulárna píla, od cirkulárny odb. „kruhový“, prevzatého z lat. circulāris, od lat. circulus, čo je zdrobnenina od lat. circus „kruh“ (↗ cirkus).

„obiehať“, staršie cirkulovať sa (od 17. stor.) • Vzhľadom na význam asi utvorené na základe cirkulácia (od 18. stor.), čo je prevzatie z lat. circulātiō „obeh, kruhový pohyb“, pôvodne „nesenie do kruhu“ – výraz vznikol zjednodušením lat. circumlātiō, od lat. circumferre, circumlātum „nosiť dookola“, zloženého z lat. circum „okolo, do kruhu“ (od lat. circus „kruh“) a ferre „niesť“.

„kočujúci zábavný podnik s vystúpením artistov ap.“ (od 19. stor.) • Prostredníctvom záp. jazykov (nem. Zirkus ap.) prevzaté z lat. circus, pôvodne „kruhová línia, kruh“ – novodobý význam vznikol v nadväznosti na lat. Circus Maximus ako názov štadióna v starom Ríme. Pozri aj ↗ cirka, ↗ rešerš.

bot. Sorgum (od 20. stor.) • Z maď. cirok, čo je prevzatie z jsl. jazykov (sln. strek, chorv. sirak) – východiskom je lat. (grānum) Syricum, doslova „sýrske zrno“, od lat. Syricus „sýrsky“; rastlina pochádza z vých. Stredomoria, odkiaľ sa v stredoveku dostala do Európy.

„titul monarchického panovníka“ (od *13. stor.) • Pravdepodobne už psl. *cēsarь (súčasná forma s -i- je asi podľa čes. cisár, pôvodná slk. forma bola ciesar; porov. staršie ciesar [16. stor.] i priezvisko Ciesar, Ciesarik), prevzaté – s možným prostredníctvom gót. Kaisar – z lat. caesar: išlo o panovnícky titul vzniknutý na základe rím. dedičného mena, ktorého nositeľom bol Gaius Iulius Caesar (100–44 pred Kr.); k posunu „meno (panovníka)“ > „panovnícky titul“ porov. i ↗ kráľ. Cisársky rez je preklad podľa lat. sectiō caesarea, na základe výkladu rím. prírodovedca Plínia, ktorý odvodzoval meno Caesar od lat. caedere, caesum „biť, sekať; vyrývať, vyrezávať“ (prvého nositeľa tohto mena údajne vyrezali z tela matky). Pozri aj ↗ cár.

„zatvorená nádrž na kvapaliny“ (od 16. stor.) • Z lat. cisterna, čo je odvodenina od lat. cista „skrinka, schránka“, prevzatého z gr. kistē (κίστη) „id.“. Pozri aj ↗ kisňa.

↗ cítiť

„pevnosť ovládajúca opevnené mesto“ (od 18. stor.) • Z tal. cittadella, čo je odvodenina od staršieho tal. cittade (dnešné tal. città) „mesto“ – východiskom slova je lat. cīvitās, gen. cīvitātis „občianske právo, občianstvo; spoločenstvo občanov, obec, mesto“, od lat. cīvis „občan“.

„brnkací strunový hudobný nástroj“ (od 16. stor.) • Z lat. cithara, ktorého východiskom je gr. kithara (κιθάρα), prevzatie neznámeho pôvodu. Pozri aj ↗ gitara.

(od 17. stor.) • Vzhľadom na koreňové -i- zrejme prevzatie z čes. cítiti, ktorého východiskom je stčes. cútiti – sloveso vzniklo z pôvodného *ocútiti, kde sa o- pociťovalo ako predpona, hoci tu ide o reflex psl. *ot-jutiti (k predpone pozri ↗ od), od psl. *jutiti, príbuzného s lit. jausti „cítiť, vnímať“, jautrus „citlivý“. Domáceho pôvodu je dial. cútiť „kriesiť“ (t. j. „privádzať k vedomiu, vnímaniu ap.“), k významu porov. precitnúť z mdlôb. Z ďalších odvodenín: citlivý; cit (k tomu citoslovce, ↗ slovo); pocítiť, od toho pocit, ap.; ocitnúť sa niekde (pôvodne azda „začať si uvedomovať, vnímať [nové] okolie“), útlocitný kniž. „jemnocitný“ (↗ útly) a i.

hovor. „predvolávať na úrad“ (od 16. stor.) • Z lat. citāre „vyvolávať, privolávať; predvolať (pred súd)“, pôvodne „uvádzať do rýchleho pohybu, hýbať, rozhýbavať“ – ide o intenzívum k lat. ciēre „uvádzať do pohybu“.

„doslovne uvádzať cudzí výrok“ (od 17. stor.) • Rovnakého pôvodu ako ↗ citovať¹ – význam „uvádzať (v texte)“ vznikol vývinom v smere „vyvolávať“ > „volať menom, menovite uvádzať“ > „uvádzať (v texte) výrok cudzieho autora, citáty“. Pozri aj ↗ recitovať.

(od 17. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Zitrone) zo staršieho tal. citróne, odvodeného od lat. citrum „citrón“, od lat. citrus „citrónovník“ (> slk. citrus, od 20. stor.), prevzatého – etrus. prostredníctvom? – z gr. kedros (κέδρος); ďalej pozri ↗ céder.

expr. „tupo, bez záujmu sa dívať, zízať; chradnúť, pomaly hynúť“ (od *19. stor.) • Etymologicky *cievieť; stavové sloveso k nedoloženému *cieviť, ktorého východiskom je psl. *céviti „vyčerpávať“, porovnávané s lit. kàivinti „vyčerpávať (pôdu)“. Význam vyčerpanosti ap. je dobre zachovaný vo vycivený „zbavený síl, sviežosti, vychudnutý“ (staršie i v-á zem, v-é polia „zbavené hodnoty, využité“ ap.), dnešný význam „zízať“ (c. do prázdna) akiste súvisí s predstavou o apatickom pohľade vysileného, vyčerpaného človeka.

„vyšší stupeň rozvoja spoločnosti“ (od 19. stor.) • Z fr. civilisation, pôvodne „čo začleňuje jednotlivcov do spoločnosti; historický proces spoločenského a kultúrneho vývoja“ (od 18. stor.), od fr. civiliser vo význame typu „robiť spoločenským“, odvodeného od fr. civil „občiansky, súvisiaci s občanmi, so spoločnosťou ap.“, čo je prevzatie z lat. civilis „občiansky“ (> slk. civilný, od *16. stor.; vo význame „nevojenský“ – porov. i civilista, hovor. prepustiť do civilu ap. – od 18. stor.), od lat. cīvis „občan“.

kniž. „cibriť, brúsiť (jazyk, štýl)“ (od 19. stor.) • Z fr. ciseler „tepať; cibriť, brúsiť“, odvodeného od staršieho fr. cisel (dnešné fr. ciseau) „dláto“ – východiskom výrazu je ľud. lat. *cisellum ako obmena pôvodného *caesellum, od lat. caedere, caesum „biť, tĺcť“.

↗ klip

(od 18. stor.) • Zjednodušenie pôvodného *cklivý < *tsklivý, od koreňa *tbsk- (porov. čes. teskný „smutný, clivý“, rus. toská (тоска) „smútok, clivota“, toščij (тощий) „chudý, vychudnutý“ ap.); súvisí so stind. tuščhyāh „prázdny; márny, bezvýznamný“, lat. tesquae mn. „pustatiny“, lit. túščias „prázdny, chudobný“ ap. – všetko od ide. *teus- „vyprázdňovať“. Pozri aj ↗ cnieť sa, ↗ ošklivý, ↗ stesk.

„poplatok za tovar prevážaný cez hranice“ (od 17. stor.) • Zo stnem. zol (nem. Zoll), čo je prevzatie zo strlat. toloneum – východiskom výrazu je lat. telōneum, prevzaté z gr. telōneion (τελώνειον) „colnica“, čo je odvodenina od gr. telōnēs (τελώνης) „vyberač daní, cla“, od gr. telos (τέλος) „poplatok“ (porov. i ↗ filatelia). Z odvodenín: colný, precliť ap.

(od 19. stor.) • Etymologicky *sloniť (k zmene s- > c- porov. ↗ cieňa a i.), ktorého východiskom je psl. *sloniti, azda odvodené od ide. *kel- „nakláňať, skláňať“ (porov. stind. śrayati „opiera o niečo“, gr. klinō (κλίνω) „skláňam, opieram“, lat. aus-cultāre „pozorne počúvať, načúvať [t. j. nakláňať ucho]“, in-clināre „nakláňať, skláňať“, stsev. halia „skláňať, nakláňať“, nem. lehnen, lit. šlieti „opierať o niečo“ a i.); pozri aj ↗ kloniť. Význam sa posunul v smere „nakláňať (sa) nad niečo“ > „zatieňovať, zacláňať“. Z odvodenín: clona; zacloniť, od toho záclona, a i. Pozri aj ↗ slon.

„odtučnená smotana po zmútení“, staršie aj cmer (od 17. stor.), dial. i cmiar • Zo stnem. smer (nem. Schmer) „tuk“.

expr. (od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, doslova „vyd(áv)ať zvuk cmuľč“ (pri bozkávaní ap.).

(od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, porov. i hláskovo blízke ↗ cumľať.

(od 19. stor.) • Zrejme utvorené na základe staršej príslovky cno (je mi cno „clivo“), od cný „clivý“ (od 18. stor.), vysvetľovaného ako zjednodušenie pôvodného *ckný < *tskný, od koreňa *tbsk-; ďalej pozri ↗ clivý.

(od *16. stor.) • Zjednodušenie staršieho ctnosť, resp. *čtnosť, od staršieho ctný, čtný „ctený; počestný“ (od *15. stor.), ktoré vznikli hláskovým zjednodušením pôvodného *cstný, resp. *čstný, odvodeného od ↗ česť, gen. cti (*čstí).

„staršia dĺžková miera, palec“ (od 18. stor.) • Z nem. Zoll, pôvodne azda „odrezok“ (s nem. Zoll „clo“ nesúvisí, ↗ clo).

hovor. „drevený skladací meter“ (od 20. stor.) • Z nem. Zollstock, doslova „cólová palica“, čo je zloženina nem. Zoll „palec, cól“ a Stock „palica“ (pozri aj ↗ štočok).

↗ clo

expr. „kývať, knísať“, staršie combilať (od 18. stor.) • Odvodené od staršieho combať „hojdať“ (18. stor.), akiste expresívneho pôvodu.

hovor. expr. „odrastený, veľký chlapec, mládenec“ (od 18. stor.) • Nejasné. Azda súvisí s dial. cagan, cogaň expr. „odrastený chlapec“, cohán „veľmi vysoký, urastený človek“ a i.; pôvod týchto výrazov však nie je známy — predpokladala sa aj ich súvislosť s dial. cabaj, cabal „odrastený chlapec, skoro mládenec“, caban „veľký, mohutný, neobratný človek“, čo sú takisto nejasné výrazy.

[k- -kti] „usvedčujúci predmet, dôkaz“ (od 19. stor.) • Z lat. corpus delicti, od lat. corpus „telo, teleso; hlavná vec, jadro“ (↗ korpus) a dēlictum (gen. sg. -ti) „priestupok, previnenie“ (↗ delikt).

[kulómb] fyz. „jednotka elektrického náboja“ • Podľa fr. fyzika Ch. A. de Coulomba (1736 – 1806), bádateľa v oblasti elektriny a magnetizmu.

[kán-] hud. „populárna hudba v štýle amerického folklóru“ (od 20. stor.) • Z angl. country (music), pôvodne country-and-western music, t. j. „vidiecka a západná hudba“ ako označenie hudby z príslušných oblastí USA. Angl. country „krajina; kraj; vidiek“ je prevzatie zo stfr. contree (dnešné fr. contrée), ktorého východiskom je ľud. lat. *(regiō) contrāta „(krajina) ležiaca naproti“ (z hľadiska pozorovateľa), od lat. contrā „naproti, oproti“.

(od 20. stor.), crkať, cŕkať (od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu,

↗ česť

(od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, možno z detskej reči.

„osievaním čistiť (obilie ap.)“ (od 17. stor.) • Málo jasné – odvodzovalo sa od *ocúdiť (pociťovaného ako *o-cúdiť), pre ktoré sa rekonštruovalo východisko: 1. *ot-juditi (s koreňom zodpovedajúcim stsl. judéti „pohybovať sa chvejúco“, od ide. *ieu-dh- „byť v prudkom pohybe“), resp. 2. *ot-suditi (porov. stind. śundhati „čistí“, śuddháh „čistý“; od ide. *keu-dh- „svietiť, svetlý“?). Pozri aj ↗ cudný.

„čistý (v pohlavnom živote); hanblivý“ (od 19. stor.) • Azda etymologicky totožné s čudný (od ↗ čudo, s významovým vývinom v smere „čudný, neobyčajný“ > „neobyčajne krásny, čistý“ ap.), nie je však jasná zmena č- > c- (vplyv stčes. cudný, cidný „zázračný, obdivuhodný“, resp. poľ. cudny „neobyčajne krásny“?). Menej pravdepodobné sa zdá hľadanie východiska v podobe protikladného necudný < nestudný „nemajúci stud“ (s problematickou zmenou -st- > *-ts- > -c-), resp. odvodzovanie od ↗ cúdiť (s prenosom do morálnej sféry).

(od 15. stor.) • Psl. *tjudjb (*teud-j-); súvisí s chet. tuzzi- „vojsko, oddiel“, osk. touto „obec“, stír. túath „ľud, kmeň“, gót. piuda „národ, ľud“, sthnem. diot „ľud“, diutisc „ľudový“ (nem. deutsch „nemecký“, pôvodne „patriaci k vlastnému kmeňu, ľudu“), lit. tautà „ľud“ a i. – všetko od ide. *teutā „ľud, krajina“. Problémom je psl. forma *tjudjb (*teud-j-) namiesto očakávaného *tjutjb (*teut-j-), preto sa tu niekedy uvažuje o prevzatí germ. výrazu (t. j. *tjudjb ako „patriaci ku germánskemu etniku“ > „patriaci k inému etniku, cudzí“); iný výklad vysvetľuje prítomnosť znelého *d vplyvom psl. *ljudbje „ľudia“ (z ↗ ľud). Z odvodenín: cudzina, od toho cudzinec, cudzinka; cudzoložný, cudzoložstvo (obidvoje z „lôžko“) a i.

záhr. „tekvica podobná uhorke (bot. Cucurbita pepo)“ (od 20. stor.) • Z tal. zucchetta, čo je zdrobnenina od zucca „tekvica“ – slovo vzniklo asi skrátením z *cozucca, čo je obmena (s prešmyknutím) tal. dial. cucuzza, cocuzza, z neskorého lat. cucutia, ktoré vzniklo asi skrížením lat. cucurbita „tekvica“ a eutis „id.“ –

záhr. „cuketa“ (od 20. stor.) • Z tal. zucchina, čo je zdrobnenina od tal. zucca.

staršie i cuker, cukr (od 16. stor.) • Prevzaté – s možným prostredníctvom maď. cukor, stnem. zu(c)ker, nem. Zucker – z tal. zucchero (staršie zuccaro), ktorého východiskom je arab. sukkar, pôvodom z ind. jazykov (porov. stind. śārkarā „[hrubý] piesok; štrk; cukor“). Pozri aj ↗ sachar…

cit. (od 20. stor.) • Zvukomalebné,

(od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu; porov. hláskovo blízke ↗ cmúľať.

hrub. „pobehlica“ (od *16. stor.) • Vzhľadom na dial. cundra „útržok, zdrap obnoseného šatstva al. látky, handra“ tu azda možno predpokladať významový vývin „otrhaná žena“ > „neporiadna, špinavá žena“ (dial. c. ucundraná; porov. i dial. cundrať „špiniť“) > „nemravná žena“ (k významu porov. aj dial. handra „id.“); ďalej málo jasné.

cit. (od 18. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: cupk-ať¹ expr. (orechy c-ú na zem ap.; iného pôvodu je ↗ cupkať¹); cupot-ať expr., od toho cupot, a i.

↗ cup

„rozoberať nite na okrajoch tkaniny, strapkať“ (od 20. stor.) • Z nem. zupfen (dial. i zopfen), čo je odvodenina od nem. Zopf „pramienok, pletenec vlasov“ (> dial. cop „vrkoč“) – pôvodný význam nem. slovesa bol asi „oddeľovať v pramienkoch ap.“ (pri spracovaní ľanu a konopí).

↗ cup

hovor. „cúvať“ (od 19. stor.) • Dial. i curikať, curikovať; utvorené na základe nem. zurück „naspäť“ (> slk. dial. curik ako povel koňovi, aby išiel dozadu), ktorého východiskom je sthnem. ze rucke, pôvodne „na chrbtovú stranu“ (súvisí s nem. Rücken „chrbát“, porov. i ↗ ruksak).

„pohybovať sa naspäť, dozadu“, staršie aj cúfať (sa), cofať (od 18. stor.) • Z bavor. nem. tsoufn, resp. zo stredonem. zöfen, zoffen „stiahnuť späť“ – východiskom týchto výrazov je stnem. zäfen, zäven „ťahať“.

(od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu,

(od *18. stor.) • Z bavor. nem. zwalon, ktoré zodpovedá spis. nem. quälen „biť, trápiť“ – pôvodne sa používalo asi v spojení *cválať koňa „nútiť (bitím ap.) do rýchleho behu“, odtiaľ druhotne cválať (na koni).

cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné; porov. i hláskovo blízke ↗ ceng a i. Z odvodenín: staršie cvengať, od toho cveng² „cvenganie“ (c. pohárov, expr. mať dobrý c. „dobrú povesť“) i cveng-ot-ať, od toho cvengot; cvendžať a i.

hovor. „niť“ (od 17. stor.) • Z nem. Zwirn, pôvodne „niť z dvoch vláken“, od nem. zwei „dva“.

„cvičenie“ (od 17. stor.) • Od ↗ cvičiť (od 16. stor.); nie celkom jasný výraz. Keďže slovo sa vzťahuje aj na výcvik zvierat, uvažovalo sa o prevzatí z nem. zwicken (↗ cvikať) vo význame typu „udierať bičom, krotiť ap.“; prevzaté ↗ cvikať sa však asi zblížilo s domácimi výrazmi typu na-vykať (niekoho na niečo), z-vykať si ap. (↗ -vykať).

hovor. „klin (v dreve, na šatách ap.)“ (od 17. stor.) • Zo staršieho nem. Zweck, Zwick „klin“; pozri aj ↗ cvok¹.

hovor. „dierkovať, štikať“ (od 20. stor.) • Z rak. nem. zwicken. Pozri aj ↗ cvik¹.

„okuliare upevňované na koreni nosa“ (od 19. stor.) • Z jnem., rak. nem. Zwicker, čo je skrátenie staršieho Nasenzwicker, doslova „čo zacvikáva nos“ – výraz, zložený z nem. Nase „nos“ & zwicken „zacviknúť“ (↗ cvikať), vznikol asi prekladom rovnoznačného fr. pince-nez, od fr. pincer „zovrieť (do klieští)“ a nez „nos“.

„bot. Beta vulgaris crassa conditiva“ (od 17. stor.) • V konečnom dôsledku zo strgr. seuklon (σευκλον), ktorého východiskom je klasické gr. teutlon (τεύτλον), dial. seútlon (σεύτλον), označujúce druh repy; v gr. ide asi o prevzatie neznámeho pôvodu.

„klinček so zaoblenou hlavičkou“ (od 18. stor.) • Z bavor. nem. zwogkx (zodpovedá spis. nem. Zwecke, staršie Zweck; pozri aj ↗ cvik²).

subšt. „blázon“ (od 20. stor.) • Rovnakého pôvodu ako ↗ cvok¹ – nem. Zweck znamenalo i „klinec uprostred terča“ (t. j. miesto, ktoré treba pri streľbe zasiahnuť), odtiaľ aj význam „čo je trafené“ > „(o človeku) trafený, strelený; pomätenec, blázon“.

(od *16. stor.) • Od ↗ cvrkať, podľa vydávaného zvuku (porov. cvrčky cvrkajú); prenesený význam „malé dieťa, malý človek“ mohol azda vzniknúť i v dôsledku zblíženia s nepríbuzným nem. Zwerg „trpaslík“. Porov. aj ↗ svrček.

(od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu (porov. i ↗ svrkať); pozri aj ↗ cvrček.

(od 19. stor.) • Zvukomalebné, porov. ↗ cvrlikať.

„izbová rastlina“ (od 19. stor.) • Z lat. cyclamen, gen. cyclaminis, čo je prevzatie z gr. kyklammos (κυκλάμινος), od gr. kyklos (κύκλος) „kruh“ (↗ cyklus) – kvet je pomenovaný podľa tvaru svojich cibuliek.

↗ bicykel

„vzdušný vír v tropických oblastiach“ • Ako meteorologický termín utvorené v polovici 19. stor. v Anglicku (angl. cyclone) na základe lat. cyclus (↗ cyklus) – cyklóny sa vyznačujú kruhovitým pohybom vzdušnej masy.

„prístroj na rozmnožovanie písomností“ • Z angl. cyclostyle – názov bol utvorený na konci 19. stor. na základe lat. cyclus (↗ cyklus) a angl. style, prevzatého z lat. stilus, stylus „ostrý kôl; rydlo“; ďalej pozri ↗ štýl.

„pravidelný kolobeh času, pravidelne sa opakujúci súbor postupov ap.“ (od 18. stor.) • Z lat. cyclus, čo je prevzatie z gr. kyklos (κύκλος) „kruh, koleso“; súvisí s ↗ kolo. Pozri aj ↗ bicykel, ↗ cyklámen, ↗ encyklika, ↗ recyklovať.

„predmet valcovitého tvaru“ (od 18. stor.) • Z lat. cylindrus, čo je prevzatie z gr. kylindros (κύλινδρος) „valec, zvitok“, od gr. kylindō (κυλίνδω) „valím, krútim“.

(od 18. stor.) • Z lat. cynicus, čo je prevzatie z gr. kynikos (κυνικός) „psí; patriaci ku kynickej škole“, od gr. kyōn (κύων), gen. kynos (κυνός) „pes“. Pôvodne išlo o označenie príslušníkov filozofickej školy v starom Grécku (4. stor. pred Kr.), ktorí pohŕdali spoločenskými konvenciami; odtiaľ význam „neuhladený, hrubý ap. človek“. Porov. i ↗ kynológia.

„ihličnatý strom (bot. Cupressus)“, staršie i cypres, cypris (od 17. stor.) • Z lat. cupressus, ktoré súvisí (možné prevzatie?) s gr. kyparissos (κυπάρισσος), pôvodom asi z jazykov stredomorskej oblasti.

„slovanské písmo založené na veľkých písmenách gréckej abecedy“, staršie i cynika, cyrrilica (od 19. stor.) • Zo spojenia cyrilské písmo, podľa sv. Cyrila (vlastným menom Konštantín, zvaný Filozof; 827 – 869), ktorý pred začiatkom misie na Veľkej Morave (od r. 863) vytvoril samostatné sl. písmo, založené na malých písmenách gr. abecedy (↗ hlaholika); Cyrilovým menom sa však začalo označovať novšie písmo (cyrilika v dnešnom význame), ktoré sa nakoniec presadilo u časti Slovanov.

lek. „chorobná dutina v tkanive organizmu“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. cystis, čo je prevzatie z gr. kystis (κύστις) „mechúr“.

„odbor biológie skúmajúci organickú bunku“ (od 20. stor.) • Ako vedecký termín utvorené na základe gr. kytos (κύτος) „dutina; nádoba“ a ↗ -lógia. Pozri aj ↗ erytrocyt, ↗ leukocyt.