Etymologický slovník – písmeno G

cit. (od *18. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: gágať (azda už psl. *gagatí), od toho gag-ot-ať, gagot. Pozri aj ↗ havran, ↗ kajka.

.vlnená al. bavlnená tkanina so šikmými vrúbikmi“ (od 20. stor.) • V konečnom dôsledku zo špan. gabardina – výraz vznikol skrížením špan. gabán „plášť, zvrchník“ (prevzatie z arab. qabā „vrchný odev s dlhými rukávmi“; ↗ kabát) a tabardina, čo je odvodenina od špan. tabardo, prevzatého zo stfr. tabar(d) „krátky a široký plášť nosený v stredoveku na brnení“, neznámeho pôvodu (z germ. jazykov?).

expr. „neokrôchaný človek“ (od 20. stor.) • Z róm. gadžo „roľník; Neróm“ – východiskom výrazu je údajne stind. gyhyah „domáci; mn. obyvatelia domu, usadlosti“, od stind. gyháh „dom“.

.prchavá aromatická látka“, staršie i kafor (od 18. stor.) • Zo strlat. camphora (aj ganphora ap.), čo je prevzatie z arab. kāfūr – arab. výraz bol prevzatý ind. prostredníctvom z austroázijských jazykov (porov. khmérske kāpôr a i.); pôvodne išlo o označenie stromu, z ktorého dreva sa získava gáfrová silica.

[geg] .komický nápad v divadle, filme ap.“ (od 20. stor.) • Z angl. gag, doslova „vypchávka“, od slovesa to gag „upchávať, zapchávať“ (asi zvukomalebného pôvodu, podľa zvuku sprevádzajúceho upchatie). Slovo prešlo významovým vývinom „upchávať, vypchávať“ > „vypchávka; (v divadelnom prostredí) hercova vsuvka do textu“ > „žart, vtip prednesený počas predstavenia ap.“

↗ gá

.pažerák, hltan (hydiny)“ (od 19. stor.) • Odvodené od slovesa gágať (↗ gá), resp. utvorené na základe jeho odvodeniny gágoriť (slk. dial. „veľa rozprávať, klebetiť“).

↗ gá

.ľudový hudobný nástroj“, staršie i gajda (od *15. stor.) • Z jazykov juhových. Európy; konečným východiskom výrazu je tur. gayda, obyčajne vysvetľované ako prevzatie z ľudového arab. gaita. Z odvodenín: gajdoš, gajdovať; rozgajdaný expr. „neporiadne oblečený“ (k významu porov. prirovnanie „šaty ako g-y“ – široké, neforemné) a i.

.slávnostný oblek; slávnostný (o predstavení ap.)“ (od 18. stor.) • Zo špan. gala „slávnostný odev“, čo je prevzatie zo stfr. gale „radosť, veselosť; slávnosť, zábava“, od slovesa galer „radovať sa, zabávať sa“; ďalej pozri ↗ galantný.

expr. „miasť, zavádzať“ (od 19. stor.) • Ktoré sa vysvetľuje ako expresívny útvar vzniknutý na základe psl. *kolomgiti (ďalej pozri ↗ kormútiť); novšie začiatočné gala- môže byť azda i podľa ↗ balamutiť. Z odvodenín: galamuta expr. „zmätok, trma-vrma“.

„drobný ozdobný tovar“ (od 20. stor.) • Z fŕ. galantérie, doslova „galantnosť“ (z toho i „prejav; malý darček pre dámu“), od fŕ. galant (↗ galantný). Význam slk. výrazu je podľa nem. Galanterie-waren „galantérny tovar“, ktoré bolo asi ovplyvnené špan. gala „slávnostný odev“ (↗ gala).

„zdvorilý a pozorný k ženám“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galant, pôvodne „živý, čulý“, neskôr „pekný, príjemný; čestný v konaní; zdvorilý vo vzťahu k dámam“ – ide o pôvodné príčastie od stfr. galer „radovať sa, zabávať sa“, prevzatého z germ. jazykov. Pozri aj ↗ gala.

astron. „sústava veľkého množstva hviezd“ (od 20. stor.) • Zo strlat. galaxia, ktorého východiskom je gr. galaxias (kyklos) (γάλαξιας κύκλος), doslova „mliečny (kruh)“, od gr. gala (γάλα), gen. galaktos (γάλακτος) „mlieko“ – výraz pôvodne označoval Mliečnu cestu; podľa gr. mytológie vznikla z mlieka bohyne Héry, ktoré sa vylialo, keď bohyňa odtrhla od svojich pŕs príliš prudko sajúceho Herakla.

expr. „používajúci prevažne ľavú ruku“ (od *16. stor.) • Vzniklo prešmyknutím z pôvodného balgavý, z maď. balog „id.“ (odtiaľ aj slk. dial. baloga „ľavá ruka“, balogár, balogáš „ľavák“), odvodeného od maď. bal „ľavý; ľavá ruka“.

„nútené veslovanie trestancov na lodiach“ (od 19. stor.) • Od staršieho galeja „loď s troma radmi vesiel, trojveslica“ (od 16. stor.), prevzatého prostredníctvom záp. jazykov (strlat. galea a i.) zo strgr. galea (γαλέα), ktorého východiskom je gr. galeé (γαλέη) „lasica, kuna; mačka“, resp. – v zmysle iného výkladu – gr. galeos (γαλεός) „žralok“: výraz sa preniesol aj na rýchlo sa pohybujúce bojové lode, odtiaľ i „trojveslica“. Keďže ako veslári na takýchto lodiach slúžili trestanci, slovo sa stalo symbolom nútených prác (poslať niekoho na g-e, pôvodne „poslať za trest veslovať na lode“), odtiaľ i galeje expr. „ťažká práca“.

(od 19. stor.) • Z tal. galleria, čo je obmena (s disimiláciou l-l- > l-r-) staršieho galilea, odvodzovaného od strlat. galilaea „predsieň kostola“. Východiskom slova je lat. Galilaea, názov oblasti Galilea v Palestíne, ktorá sa v Biblii charakterizuje ako pohanská (porov. Iz 8, 23; Mt 4, 15); v kresťanskom prostredí sa jej názov preniesol na predsieň kostola, kde sa počas bohoslužieb zdržiavali nepokrstení (t. j. ešte „pohanskí“) účastníci. Z významu „predsieň kostola“ vzniklo „krytá (kolonádová) chodba“ – z toho ďalej „chodba, kde sú umiestnené obrazy, sochy ap.“ > „zbierka umeleckých diel“ (Slovenská národná g.), ako aj „najvyššie rady sedadiel v divadle“ (sedieť na g-i).

expr. „lapaj, lagan“, pejor. „naničhodník, lotor“ (od 19. stor.) • Vzniklo asi na základe nem. výrazov typu Galgen-vogel „šibeničník, podliak“ (doslova „šibeničný vták“; pôvodne o krkavcovi ako vtákovi zdržiavajúcom sa pri obesených mŕtvolách), Galgen-strick „id.“ (pôvodne „šibeničný povraz“, prenesené aj na človeka zasluhujúceho trest obesením) ap., utvorených na základe nem. Galgen „šibenica“ (> staršie slk. galga, 18. stor.). K motívu šibenice pri expresívnych označeniach osôb porov. aj ↗ odroň, ↗ zurvalec.

expr. „neprítomnosť, mrzutosť“ (od 18. stor.) • Z maď. galiba, neznámeho pôvodu.

hovor., pejor. „motanica, zmätok, chaos“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galimatias, nejasného pôvodu. Môže ísť o skrátenie pôvodného *jargon degalimatias*, t. j. „reč Galimatijcov“ (obyvatelia fiktívnej Galimatie v satire zo 16. stor.); iný výklad tu vidí výraz zo študentského prostredia, utvorený na základe lat. gallus „kohút“ (prenesene aj o študentoch zúčastňujúcich sa na akademických dišputách) a gr. mathé (μάθη) „učenie (sa)“, od slovesa manthanô (μανθάνω) „učím sa“. Východisko sa hľadalo aj v gr. kata Matthaion (κατά Ματθαῖον) „podľa Matúša“ – údajne v nadväznosti na zložitý Kristov rodokmeň uvedený v Matúšovom evanjeliu (Mt 1, 1–17).

„cválať (na koni)“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galoper „cválať, uháňať, bežať“, prevzatého z germ. jazykov. Z odvodenín: galop.

„druh gumovej obuvi“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galoche, nejasného pôvodu. Odvodzuje sa (za predpokladu nepravidelného hláskového vývinu) z lat. gallicula „malý drevený sandál“, čo je zdrobnenina od lat. (solea) Gallica „galská črievica“, od lat. Gallicus „galský“, podľa provincie Gallia „Galia“, od lat. Gallus „Gal, Kelt“. Iné výklady tu predpokladajú pôvodné *calopsia, *galopsia ako obmeny neskorého lat. calopodia, utvoreného na základe gr. kalopus (καλόπους), gen. kalopodos (καλοπόδος) „obuvnícke kopyto“ (odtiaľ „obuv [natiahnutá na kopyto]“?), resp. súvislosť s fr. galet „žabica, plochý kameň“ (azda kelt. pôvodu) – východiskový výraz s významom „kameň“ sa mal preniesť na hrubý a pevný podklad obuvi.

v spojeniach g. článok, g‑é pokovovanie (aj galvanizácia) • Podľa tal. prírodovedca L. Galvaniho (1737 – 1798), jedného zo zakladateľov náuky o elektrine.

„tretie písmeno gréckej abecedy (γ)“ (od 19. stor.) • Z gr. gamma (γάμμα), pôvodom zo semit. jazykov.

„chránidlá proti zime na členky ap.; pletené dlhé priliehavé nohavice“, staršie gamašne (od 20. stor.) • Z fr. gamache, čo je prevzatie zo špan. guadamecí „druh mäkkej kože“, ktorého východiskom je arab. (gild) gadämasī, doslova „(koža) z Gadamesu“, podľa mesta v severozáp. Líbyi.

pejor. „pera“, staršie i gemba (od *16. stor.) • Málo jasný výraz. Po významovej stránke môže nadväzovať na psl. *gǫba „ústa, pera“, čo by však predpokladalo nepravidelný hláskový vývin (pravidelným reflexom psl. výrazu je ↗ huba2); preto sa uvažovalo aj o prevzatí z poľ. gęba „ústa, pery“, ktorého východiskom je spomenuté psl. *gǫba. Iný výklad predpokladá súvislosť so stčes. kabelka „ústa“ – pôvodná forma mohla byť v takom prípade *ka(m)ba, odtiaľ (s novším expresívnym g‑) gamba.

šach. „otvorenie hry obetovaním pešiaka“ (od 19. stor.) • Zo staršieho tal. gambitto (dnes gambetto), odvodeného od tal. gamba „noha“, z lat. gamba „(u koňa) kĺb medzi kopytom a holeňou“, čo je prevzatie z gr. kampé (καμπή) „ohyb, záhyb (aj končatiny)“. Ako šachový termín vzniklo asi na základe tal. dare il gambetto, doslova „podložiť nohu“.

[aj ge‑] „(až chorobný) hráč hazardných hier na hracích automatoch“ (od 20. stor.) • Z angl. gambler, od slovesa to gamble „hrať hazardne“, ktorého východiskom je str. angl. gammlen „hrať, žartovať“, v konečnom dôsledku odvodené od angl. game „hra“ (↗ gem).

„(organizovaná) zločinecká banda“ (od 20. stor.) • Z angl. gang, od germ. *gang‑ „ísť“; ďalej pozri ↗ gánok. Význam slova sa vyvinul v smere „ísť, schádzať sa“ → „skupina, ktorá sa schádza“ → „zločinecká skupina ap.“. Z odvodenín: gangster „člen gangu“ (angl. gangster).

pejor. „zazerať, mračiť sa“ (od 19. stor.) • Akiste obmena (s expresívnou zmenou k‑ > g‑) dial. kániť „id.“, nejasného pôvodu. Možno uvažovať o východiskovom *okániť (s oddelením začiatočného o‑, chápaného ako predpona?), odvodeného od slk. dial. okáne mu. expr. „veľké oči, očiská“ (od ↗ oko); porov. aj dial. okále mn. expr. „očiská“: okáliť expr. „uprene pozerať, vyvaľovať oči“.

zastar. „chodba“, staršie i gang, gáng (od 17. stor.) • Z nem. Gang, od germ. *gang‑ „ísť, chodiť“ (porov. i nem. Gang, čo je préteritum od nem. gehen „ísť“, a gegangen ako príč. min. od tohto slovesa). Významový vývin bol „ísť, chodiť“ → „chodenie“ → „miesto, kde sa chodí; chodba“. Pozri aj ↗ fašiangy, ↗ gang.

admin. „ručiteľ“ (od 20. stor.) • Z fr. garant, pôvodne príčastie od zaniknutého fr. *garir „potvrdzovať platnosť niečoho, ručiť za niečo“, prevzatého z germ. jazykov; východiskový výraz súvisí s nem. wahr „pravdivý“. Z odvodenín: garantovať, garancia.

hovor. expr. „výtržnosť, vystrájanie, hurhaj“ (od 18. stor.) • Asi od dial. garazdiť, garazdovať „vyčíňať, robiť výtržnosti“, čo sú odvodeniny od dial. garazda „výtržník, opilec“, prevzatého z maď. garázda „násilný, bitkársky; bitkár“, nejasného pôvodu.

„uzavretý priestor na úschovu motorového vozidla“ (od 20. stor.) • Z fr. garage, od slovesa garer „priviesť na chránené miesto“, germ. pôvodu (východiskový výraz súvisí s nem. wahren „chrániť“) – slovo sa pôvodne vzťahovalo na úschovu lodí, neskôr sa prenieslo aj na úschovu železničných vagónov a iných dopravných prostriedkov.

„remeselník spracúvajúci surové kože“, staršie i gerber, gerbiar (od 16. stor.) • Z nem. Gerber, od slovesa gerben „spracúvať kože“ (> staršie slk. gerbovať, garbovať, od 17. stor.), pôvodne „dokončovať, zhotovovať“.

„ozbrojený oddiel“ (od 18. stor.) • Z fr. garde „stráženie, chránenie; stráž, hliadka“, pôvodom z germ. jazykov (porov. nem. warten v pôvodnom význame „vyzerať, striehnuť“; dnes „čakať“). – garde (od 20. stor.) • Vo význame „ohrozenie kráľovnej (v šachu)“ prevzatie z fr. gardez, doslova „chráňte“ (t. j. svoju ohrozenú kráľovnú) – ide o tvar imperatívu od fr. garder „strážiť, chrániť“ (z germ. jazykov, ↗ garda); garde hovor. „osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti“ je skrátenie za ↗ gardedáma.

hovor., zastaráv. „žena sprevádzajúca dievča do spoločnosti“ (od 19. stor.) • Z rak. nem. Gardedáme, od fr. garde‑ (k fr. garde), „stráž“, y garda) a nem. Dáme (z fr.; ↗ dáma) – výraz bol utvorený podľa slov typu fr. garde-malade „ošetrovateľ“ (doslova „kto stráži chorého“) ap. — garderóba hovor, zastaráv. „šatňa; šatník“ (od 19. stor.) • Z fr. garde-robe, doslova „stráž, ochrana, úschovňa šiat“, od fr. garder „strážiť“ a robe (↗ róba).

typ., väčší typ písma* (od 20. stor.) • Podľa fr. výrobcu pečatí a písmolejca C. Garamonda (asi 1480–1561); forma s garm- je podľa jnem., rak. nem. Garmond.

[-n-] hovor. „ozdobovať, obkladať“ (od *18. stor.) • Z nem. *garnieren*, čo je prevzatie z fr. *garnir* „vybaviť, zabezpečiť niečím“, pôvodne „varovať, vystríhať pred niečím; zabezpečiť proti niečomu“ (z germ. jazykov, východiskový výraz súvisí s nem. *warnen* „varovať“). –

[-n-] „súprava, zostava“ (od 18. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. *Garnitūr* „súprava zložená z jednotlivých častí“) z fr. *garniture* „vybavenie, zariadenie, súprava“, od fr. *garnir* „zabezpečiť, vybaviť niečím“.

[-n-] „zariadenie, na ktoré sa upevňujú záclony“ (od 20. stor.) • Z rak. nem. *Kamische*, čo je variant rak. nem. *Kamiese*, nem. *Kamies* – výraz je prevzatý z román. jazykov (tal. *cornice* „rám; rímsa“, špan. *comisa* „rímsa“); východiskom je lat. *corōnis* „koncový ozdobný závit“, prevzaté z gr. *korōnis* (κορωνίς) „skrivený, ohnutý, zavinutý“. Slovo sa prenieslo aj na lišty s profilom v tvare písmena S, odtiaľ „lišty, tyč prispôsobená na pripevnenie záclony, závesu“ → „garniža“.

[-rs- i -rz-] „samostatná obytná miestnosť s príslušenstvom“ (od 20. stor.) • Asi obmena *garsoniéra* zastaráv., prevzatého z fr. *garçonnière* „(malý) byt pre slobodného muža“, od fr. *garçon* „mládenec; neženatý muž, starý mládenec“, germ. pôvodu. Inou výkladovou možnosťou je odvodzovanie od spojenia typu *garsónska izba* ap., od fr. *garçon* v uvedených významoch; porov. i staršie slk. *garsón* „(hotelový) sluha, čašník“ (od 19. stor.).

[-baj-] subšt. „robotník pracujúci v zahraničí (obyč. za nižšiu mzdu)“ • Z nem. *Gastarbeiter*, doslova „hosťujúci robotník“ – utvorené koncom 50. rokov 20. stor. v záp. Nemecku ako zloženina nem. *Gast* „hosť“ a *Arbeiter* „robotník“, od nem. *arbeiten* „pracovať“.

„kuchárske umenie“ (od 20. stor.) • Podľa gr. *gastronómia* (γαστρονομία), doslova asi „náuka o spravovaní žalúdka“ – ide o zloženinu na základe gr. *gastér* (γαστήρ) „brucho, žalúdok“ a *nomos* (νόμος) „zákon“. Takto sa už v antike označovalo dielo s kulinárskou tematikou od gr. autora Archestrata z Gély (4. stor. pred Kr.); v novoveku sa výraz rozšíril najmä vďaka dielu fr. básnika J. Berchouxa *La Gastronomie* (1800).

pejor. „šašo“ (od 20. stor.) • Podľa osobného mena *Gašpar*, z lat. *Gaspar* – podľa neskoršej tradície sa takto volal jeden z „mudrcov z východu“ (porov. Mt 2,1–12), ktorí sa prišli pokloniť novorodenému Ježišovi (sviatok Troch kráľov); v stredovekých trojkráľových divadelných hrách sa zobrazoval aj ako černoch, neskôr nadobudol atribúty komickej postavy – odtiaľ i *gašparko* „komická postava v bábkovom divadle“.

„bot. Castanea“, staršie aj *kaštan* (od 17. stor.) • Z lat. *castanea*, čo je prevzatie z gr. *kastanea* (καστανέα) „gaštan (strom)“, pôvodom azda z jazykov Malej Ázie. Pozri aj ↗ kastanety.

„široké nohavice ľudového oblečenia“, hovor. „nohavice; mužské spodky“ (od 17. stor.) • Z maď. *gatya*, čo je prevzatie zo sl. jazykov; východiskom výrazu je prasl. *gatjé* (jeho očakávaným domácim reflexom by bolo slk. *hace*, porov. stčes. *hácé, hacé* „spodný odev zakrývajúci spodnú časť trupu“ a i., ako aj odvodené slk. dial. *hacník* „látkový záhyb na nohaviciach, kadiaľ sa prevlieka opasok“ < *gatj-bnikъ*). Prasl. *gatjé* sa odvodzuje od ide. *gʰē-* „ísť“ (ďalej pozri ↗ hať), významový vývin slova však nie je celkom jasný – pôvodne azda „odev, v ktorom sa chodí“?

„pohovka s operadlami; diván“ (od 20. stor.) • Z angl. *couch*, čo je prevzatie zo stfr. *couche* „lôžko“, odvodeného od fr. *coucher* „položiť, uložiť; uložiť sa, ľahnúť si“, ktorého východiskom je lat. *collocāre* „umiestniť, položiť“, od lat. *col-* (↗ kom-) a *locus* „miesto“.

hovor., pejor. „ničomník, lotor, podliak“ (od 20. stor.) • Z nem. Gauner (staršie Jauner), pôvodne „falošný hráč“. Slovo pochádza z nem. argot. Joner, od slovesa junen, jonen „podvádzať pri hre v karty“ – výraz sa usúvzťažuje s jidiš jôwen „Grécko“, ktorého východiskom je hebr. yāwān „Grécko“, doslova „krajina Iónov“, od gr. Iōn (Ἴων) „Ión“. Slovo vzniklo po dobytí Byzancie Turkami (r. 1453), keď mnoho Grékov utieklo do záp. Európy, kde sa im často pripisovali nečestné praktiky; porov. fr. grec „Grék; šikovný zlodej, falošný hráč“ ap.

slang., „tvrdá vojenská al. väzenská posteľ“ (od 20. stor.) • Obmena pôvodného *kavalet, prevzatého z tal. cavalletto, doslova „koník“, čo je zdrobnenina od tal. cavallo, z lat. caballus „(ťažný) kôň“. Význam sa vyvíjal v smere „koník“ > „stojan, drevená konštrukcia“ > „na nej sa nachádzajúce lôžko“ (porov. i slk. dial. koník „lavica“, ↗ dereš).

„rytier, šľachtic, dôstojník; veľkorysý, veľkodušný človek“ (od 18. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Kavalier, fr. cavalier) z tal. cavaliere „jazdec, rytier“, čo je prevzatie zo stprov. cavalier – východiskom výrazu je neskoré lat. caballārius, od lat. caballus „kôň“ (porov. i ↗ kafiléria). Slovo najskôr označovalo jazdca na koni, z toho i rytier (sprevádzajúci dámu); „šľachtic ap.“ > „galantný, veľkodušný človek“.

↗ gaudžať

„druh indického krokodíla (zool. Gavialis)“ (od 20. stor.) • Z fr. gavial (doložené od r. 1789), čo je prevzatie z hind. ghaṇyāl.

[gej] „homosexuál“ (od 20. stor.) • Z angl. gay, pôvodne „veselý“ (prevzatie z fr. gai „id.“, germ. pôvodu), z toho „vyhľadávajúci pôžitky“ > „vedúci nemravný život“ (pôvodne o ženách), neskôr i „homosexuálny“.

„riedka obväzová tkanina“ (od 20. stor.) • Z fr. gaze, nejasného pôvodu. Vysvetľuje sa ako prevzatie z arab. qazz, pôvodne „surový hodváb“, perz. pôvodu; menej pravdepodobné je odvodzovanie od názvu mesta Gaza (arab. Gazza) v Palestíne.

(od *16. stor.) • Z maď. gazda, čo je prevzatie zo sl. *gospoda „panstvo“ (> staršie slk. hospoda „prístrešie, príbytok“ ap.; doslova „[priestor, kde sa zdržiava] panstvo“), čo je staré kolektívum od psl. *gospodь „pán“; ďalej pozri ↗ hospodár. Z odvodenín: gazdiná (asi od pôvodného *gazdina žena, od *gazd-in „gazdov“), gazdovať, gazdovstvo a i.

„rýchle stepné zviera podobné srne“ (od 19. stor.) • Z fr. gazelle (resp. zool. lat. Gazella), čo je prevzatie z arab. gazāl, dial. (v sev. Afrike) i gazél.

hovor., „terénne auto“ (od 20. stor.) • Odvodenina od gaz, podľa ms. GAZ (ГАЗ), čo je skratka za ms. Gór’kovskij avtomobíľnyj zavód (Горьковский автомобильный завод), podľa názvu rus. mesta Gorkij (do 1932 a od 1990 Nižnij Novgorod), kde sa tieto terénne automobily vyrábali.

hovor., „stály plat (pri vojsku, v divadle ap.)“ (od 18. stor.) • Z nem. Gage ž., čo je prevzatie z fr. gages mn. „žold, plat, mzda“, od fr. gage m. „záloha, preddavok“ (z franského *waddi, ktoré súvisí s nem. Wette „vklad, záloha; stávka“). Pozri aj ↗ angažovať.

hovor. expr., „robiť špinavým“ (od 20. stor.) • Nejasné; azda obmena (s expresívnou znelosťou) pôvodného *kep-r-iť, súvisiaceho so slk. dial. kep „špinavec“ a so starším čes. kpice „zlá žena“ – tieto výrazy sa odvodzujú od psl. *kъpъ ako označenia ženských pohlavných orgánov (porov. stpoľ. kiep, stčes. kep „id.“), ktoré sa druhotne začalo používať aj ako nadávka človeku (porov. čes. dial. kep „hlupák“, kepský „hlúpy, nezmyselný“ ap.). Psl. *kъpъ nemá jednoznačnú etymológiu – azda súvisí so stind. kupah „jama, diera, studňa“, gr. kupē (κύπη) „diera, jaskyňa“ a i., od ide. *keu-p- „ohýbať; niečo ohnuté, vyduté“; ďalej pozri ↗ skupina. Pozri aj ↗ gebuzina.

hovor., pejor. „nechutné jedlo, nechutný nápoj; táranina“ (od 19. stor.) • Málo jasné. Vzhľadom na nárečový význam „podradná miešanina, odpad v niečom“ (v žite je veľa g-ý) môže súvisieť s dial. gebzať „miešať, zosypať“ a ďalej azda s ↗ gebriť (t. j. z významového hľadiska „primiešavať niečo nečisté; znečisťovať primiešaním“?); nedá sa tu vylúčiť ani vplyv ↗ gebuľa2 „nechutné jedlo“. Vývinu „niečo nechutné ap.“ > „táranina“ porov. ↗ drístať.

„profesionálna spoločníčka v japonských exkluzívnych zábavných podnikoch“ (od 20. stor.) • Z jap. geiša (pôvodne označenie profesionálnej tanečnice, speváčky alebo hudobníčky), čo je zloženina jap. gei „umenie, predstavenie“ a ša „človek“.

„(horúci) prameň vystrekujúci v istých intervaloch“ (od 20. stor.) • Podľa isl. Geysir (doslova „vyvieračka“, od isl. geisa, geysa „vyvierať“), čo je názov jedného z takýchto prameňov na juž. Islande; do iných jazykov bolo prevzaté ako výraz so všeobecným významom „horúci prameň“.

odb. „látka, ktorej zložky sú v sebe navzájom rozptýlené a tvoria spojitú štruktúru“ (od 20. stor.) • Zo záp. jazykov (nem. Gel, angl. gel), vzniklo zrejme ako skrátenie názvu želatíny (fr. gélatine a i., ↗ želatína).

„drevená nádoba na mlieko a mliečne výrobky“, staršie i galatňa, galeta (od 18. stor.), dial. i geľata, galata • Výraz súvisiaci s tzv. valašskou kolonizáciou v Karpatoch, rum. pôvodu (spis. rum. găleată); konečným východiskom je lat. gallēta „vedro“.

šport. „jedna hra v tenise, úsek setu“ (od 20. stor.) • Z angl. game „časť hry; hra“, pôvodne asi „(spoločná) účasť“; súvisí s gót. ga-man „účastník, spoločník“, od gót. ga- „spolu s“ a manna „muž, človek“. Pozri aj ↗ gambler.

biol. „základný faktor dedičnosti v chromozóme bunky“ • Slovo (nem. Gen; prvýkrát použité v nemecky písanej štúdii z r. 1909) utvoril dánsky biológ W. Johanssen na základe gr. genos (γένος) „rod“, resp. gr. zloženín s koncovým -genēs (↗ génny).

hist. „odbor zaoberajúci sa štúdiom rodov“ (od 19. stor.) • Z neskorého lat. genealogia, čo je prevzatie z gr. genealogia (γενεαλογία) „sledovanie, skúmanie rodokmeňa, pôvodu“, utvoreného na základe gr. genea (γενεά) „rod“ a ↗ -lógia.

„pokolenie“ (od 19. stor.) • Z lat. generatio, pôvodne „plodenie“, od lat. generare, generatum „plodiť, rodiť, tvoriť“ (> ↗ generovať „vytvárať“), od lat. genus, gen. generis „rod, rodina, kmeň“. Pozri aj ↗ rasa.

„najvyšší vojenský dôstojník; predstavený niektorých reholí“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. generalis „všeobecný, najvyšší predstavený mníšskeho rádu“, od lat. generalis „všeobecný“ (↗ generálny), z cirkevnej sféry preniklo aj do oblasti vojenstva.

tech. „prístroj premieňajúci jednu energiu na inú“ (od 20. stor.) • Ako technický termín vznikol významovým prehodnotením lat. generator „ploditeľ; zakladateľ rodu, predok“, od lat. generare „plodiť, tvoriť“.

biol. „veda o zákonoch dedičnosti a premenách organizmov“ • Ako vedecký termín zavedené v 20. stor. podľa gr. gennetikos (γεννητικός) „súvisiaci s rodením, plodením“, od gr. gennaō (γεννάω) „plodím, rodím“, z gr. gignomai (γίγνομαι) „rodím sa, vznikám“. – genéza „vznik, pôvod; začiatok“ (od 19. stor.) • Z lat. genesis, prevzatie z gr. genesis (γένεσις) „narodenie, zrod, pôvod“.

anat. „pohlavné ústroje“ (od 20. stor.) • Z lat. genitalia mn., od lat. genitalis „súvisiaci s plodením“, od lat. gignere, genitum „plodiť, rodiť“. – genitív gram. „2. pád“ (od 18. stor.) • Z lat. genitivus, od lat. gignere „plodiť“; lat. názov je prekladom gr. genikē ptōsis (γενική πτῶσις) „(pád) označujúci rod, pôvod“.

„velikán, veľduch“ (od 18. stor.) • Z lat. genius; súvisí s lat. gignere, genitum „plodiť, rodiť“. Pôvodný význam slova bol „ploditeľ“, odtiaľ „ochranný duch (u muža)“, prenesene i „sila, energia stelesnená v mužovi“. Pozri aj ↗ ženijný.

„vyhladzovanie národa, rasy, etnickej al. náboženskej skupiny ap.“ • Podľa angl. genocide (doložené od r. 1944), resp. fr. génocide (od r. 1945) – výraz vznikol počas 2. svetovej vojny na základe gr. genos (γένος) „rod“ a lat. -cīdere „zabíjať, usmrcovať“ (v zloženinách typu occīdere „zabiť“), od lat. caedere „biť, zabíjať“.

„zem; týkajúci sa zeme, Zeme“ (geológia, geopolitický ap.) • Z gr. geô- (γεω-), od gr. ge (γῆ) „zem, pôda, krajina“.

„zememeračstvo“ (od 20. stor.) • Utvorené v novoveku (lat. geôdaesiá) na základe gr. geôdaisiá (γεωδαισία) „rozdeľovanie zeme; zememeračstvo“, od ↗ geo- a gr. daiomai (δαίoμαι) „delím, rozdeľujem“. Geodet „zememerač“ je podľa lat. geôdaetes, z gr. geôdaités (γεωδαιτήϛ) „id.“.

„zemepis“ (od 18. stor.) • Z lat. geógraphia, čo je prevzatie z gr. geographia (γεωγραφία), od gr. geôgrafos (γεωγράϕος) „kto opisuje zem; zemepisec“ (> lat. geôgraphus > slk. geograf), zloženého z ↗ geo- a gr. grafo (γράφω) „píšem, opisujem“.

„odbor matematiky zaoberajúci sa plošnými a abstraktnými priestorovými útvarmi“ (od 18. stor.) • Z lat. geometria, čo je prevzatie z gr. geometria (γεωμετρία), od gr. geômetrés (γεωμέτρης) „zememerač“ (> lat. geômetrés > slk. geometer, zastar. „id.“), od ↗ geo- a gr. metreô (μετρέω) „meriam“; ďalej pozri ↗ -metria.

„bot. Dahlia“ • Zo staršieho bot. lat. Georgina, podľa rus. etnografa nemeckého pôvodu I. I. Georgiho (1729–1802).

„mačkovitá šelma (zool. Acinonyx)“ (od 20. stor.) • Z fr. guépard (staršie gapard), čo je prevzatie z tal. gattopardo – výraz je zložený z tal. gatto „kocúr“ (z neskorého lat. cattus; pozri aj ↗ kocúr) a pardo „leopard“ (z lat. pardus; ďalej pozri ↗ leopard).

„šľachtená rastlina s kvetom podobným astre“ • Z bot. lat. Gerbera; podľa nemeckého prírodovedca T. Gerbera (1710–1743).

„odbor medicíny skúmajúci ochorenia staroby“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. géras (γῆρας) „staroba“ a ↗ -iatria.

„náuka o starobe, starnutí“ (od 20. stor.) • Od gr. gerôn (γέρων), gen. gerontos (γέροντος) „starec“ a ↗ -lógia.

lingv. „slovesné podstatné meno nahrádzajúce neurčitok v niektorých väzbách“ (lat. *ars amandi* „umenie milovať“, ↗ modus vivendi, angl. *reading* „čítanie“ ap.), gerundívum lingv. „(v latinčine) slovesné prídavné meno s významom nutnosti (↗ legenda, ↗ memorandum ap.)“ (od 19. stor.) • Lat. pôvodu, podľa lat. gerundium, resp. (modus) gerundivus (doslova „gerundívny spôsob“); od lat. gerere „niesť“, gerundus „ktorý má byť nesený“.

práv., ekon. „poverenie výkonom istej funkcie; riadenie a koordinovanie verejnoprávnej ap. činnosti“ (od 20. stor.) • Z lat. gestiô, doslova „konanie, vykonávanie“, od lat. gerere, gestum „niesť, nosiť; konať, vykonávať“; z toho „vykonávanie funkcie“ > „poverenie jej výkonom“. Z odvodenín: gestor „kto je poverený gesciou“ (lat. gestor, doslova „kto vykonáva“).

„tajná polícia v nacistickom Nemecku“ • Z nem. *Gestapo*, čo je skrátená forma nem. *Geheime Staatspolizei* „tajná štátna polícia“ (v Nemecku v r. 1933–1945).

„robiť posunky“ (od 19. stor.) • Z lat. gesticulārī, od lat. gestus „pohyb, posunok“ (↗ gesto).

„pohyb, posunok“, staršie aj gestus (od 17. stor.) • Z lat. gestus „pohyb, posunok“, od lat. gerere, gestum „niesť; konať, vykonávať; počínať si, správať sa“.

„uzavretá mestská štvrť pre istú časť obyvateľstva“ (od 19. stor.) • Z tal. *ghetto*, čo je prevzatie z benát. *ghéto* (zodpovedá spis. tal. *getto*) – východiskom je názov benátskeho ostrova *Getto Nuovo*, kam boli umiestnení miestni Židia. Ostrov (doslova „nová zlievareň“) bol pomenovaný podľa stredovekých zlievarní; tal. *getto* „zlievareň“ je odvodené od tal. *gettare* „liať, odlievať kov“, pôvodne asi „prevrhnutím vylievať“, z ľud. lat. *iectāre*, od lat. *iacere*, *iactum* (novšie *iectum*) „hádzať, vrhať“.

„menšia opica (zool. Hylobates)“ (od 20. stor.) • Z jazykov vých. Indie; do Európy preniklo prostredníctvom fr. *gibbon* (už pred r. 1768).

„obor; velikán“, staršie aj gigas (od 18. stor.) • Podľa názvu pokolenia obrov v gr. mytológii (gr. *Gigās*, Γίγας; mn. *Gigantes*, Γίγαντες).

„mechanizmus na popravovanie sťatím“ • Z fr. *guillotine*, podľa lekára J.-I. Guillotina, ktorý koncom r. 1789 predstavil toto zariadenie s cieľom uľahčiť utrpenie odsúdencov.

„oblúkovito zavesená výzdoba z kvetov, stúh ap.“ (od 19. stor.) • Z tal. *ghirlanda*, neznámeho pôvodu.

„tmeľ“ (od 20. stor.) • Z nem. *Kitt* „id.“

„brnkací strunový hudobný nástroj“ (od 19. stor.) • Zo špan. guitarra, čo je prevzatie z arab. qītār, qīṯāra – východiskom arab. výrazu je gr. kithara (κιθάρα) „strunový hudobný nástroj“, slovo neznámeho pôvodu. Pozri aj ↗ citara.

[–zé, –sé] (od *19. stor.) • Z fr. glacé, doslova „zamrznutý, zľadovatený“, prenesene „majúci hladký a lesklý povrch“. G. rukavičky je čiastočný preklad za fr. gants glacés mn. „rukavičky z hladenej kože“; odtiaľ slk. glacé vo význame „jemná hladená koža“. Fr. glacé „zamrznutý“ je príčastie od fr. glacer „zmraziť, premeniť na ľad“, ktorého východiskom je lat. glaciāre „id.“, od lat. glaciēs „ľad“.

„starorímsky zápasník“ (od 19. stor.) • Z lat. gladiātor, od lat. gladius „meč“.

„mečík“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Gladiole ž.) z lat. gladiolus m., čo je zdrobnenina od lat. gladius „meč“ – rastlina je pomenovaná podľa tvaru listov.

hovor. „fáza stavby dokončenej po krov; ozdobený stromček pripevňovaný na stavbu pri tejto príležitosti“, staršie i glajch (od 18. stor.) • Podľa rak. nem. (Dach-)Gleiche „sviatok remeselníkov a stavebníka po dokončení surovej stavby“, od nem. Dach „strecha“ a Gleiche (na základe spojenia in die Gleiche bringen „uviesť do poriadku, urovnať“), od nem. gleich „rovnaký“.

subšt. „lesk“ (od 18. stor.) • Z nem. Glanz. Z odvodenín: glancovať, glančiť „leštiť“.

„povrchová sklovitá vrstva na keramickom výrobku“, hovor. „poleva“ (od 20. stor.) • Z nem. Glasur, doslova „sklovitý povlak“, od nem. Glas „sklo“.

„lep spravidla organického pôvodu, používaný najmä v stolárstve“ (od 18. stor.) • Z pôvodného *klej, ktorého východiskom je psl. *kbléjb/*kblbjb, od ide. *kol(e)i- „lepidlo, maz“ (porov. gr. kólia (κόλλᾰ) „lepidlo“, strdnem. helen „lepiť“ a i.). Z odvodenín: preglejka „doska zlepená z niekoľkých vrstiev dýh“ (t. j. z „preglejeného“ materiálu).

(od 19. stor.) • Psl. *glbgati, zvukomalebného pôvodu; môže azda súvisieť s psl. *gh>tati (↗ hltať).

„glazúra“, staršie i glejda (od 18. stor.), dial. i gľejta, gléta • Zo strhnem. glete, doslova „hladkosť, hladký povrch“ (nem. Glätte), od nem. glatt „hladký“.

„celkový, súhrnný“ (od 20. stor.) • Zo záp. jazykov (fr. global a i.); utvorené na základe lat. glōbus „(zeme)guľa“ (↗ glóbus) – význam „celkový ap.“ vznikol posunom v smere „týkajúci sa celej zeme(gule), celého sveta“. Z odvodenín: globalizácia (g. svetového hospodárstva ap.) a i.

„guľa znázorňujúca zemský povrch al. postavenie hviezd“ (od 19. stor.) • Z lat. glōbus „guľa“, od stredoveku aj ako označenie guľovitého modelu Zeme (porov. i lat. terrae glōbus „zemeguľa“). Pozri aj ↗ hemoglobín.

cit. (od 20. stor.) • Zvukomalebné.

kniž. „oslavovať, velebiť“ (od 20. stor.) • Z kresť. lat. glōrificāre, od lat. glōria „sláva, česť“ a -ficāre (↗ -fikovať).

„svätožiara“ (od 19. stor.) • Z lat. gloriola, čo je zdrobnenina od lat. glōria „sláva“ – súčasný význam je podľa cirk. lat. gloriola, vzťahujúceho sa na korunu získavanú podľa niektorých teológov vo večnosti za zachovanie panenstva, prijatie mučeníctva a za mimoriadne znalosti teológie.

„vysvetľujúca poznámka, komentár“ (od 17. stor.) • Z lat. glōssa, čo je prevzatie z gr. glôssa (γλῶσσα) „jazyk (v ústach); reč; zastaraný al. cudzí výraz, ktorý treba vysvetliť“ – odtiaľ neskôr i „vysvetlenie takéhoto výrazu; vysvetľujúca poznámka, komentár“.

„hustá hladká bavlnená tkanina“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Cloth v zúženom význame) z angl. cloth, doslova „látka“.

chem. „hroznový cukor“ • Názov (fr. glucose) utvoril v r. 1838 fr. chemik J.-B. A. Dumas na základe gr. gleukos (γλεῦκος) „sladké víno“; koreňové -u- je podľa etymologicky súvisiaceho gr. glykys (γλυκύς) „sladký“.

chem. „hustá olejovitá kvapalina používaná v lekárstve, kozmetike ap.“ • Názov (fr. glycérine) zaviedol v r. 1823 fr. chemik M. E. Chevreul na základe gr. glykeros (γλυκερός) „sladký“, odvodeného od gr. glykys „id.“

chem. „cukry, sacharidy, uhľohydráty“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. glykys „sladký“.

(od 18. stor.) • Psl. *gnaviti (s expresívnym zmäkčením *gnjaviti), čo je azda iteratívum od nedoloženého *gnoviti (*gn-ou-), súvisiaceho so stsev. knýja „zvierať, udierať“, stangl. cnii(w)ian „rozbíjať v mažiari“ – ide o odvodeniny od ide. *gen-, *gn-eu- „stláčať, zvierať“.

kniž. „stručne vyjadrená myšlienka, senten­cia“ (od 20. stor.) • Z gr. gnōmē (γνώμη) „myšlienka, názor; ich vyjadrenie“; od rovnakého koreňa ako gr. gignōskō (γιγνώσκω) „poznávam“.

filoz. „teória poznania“ (od 20. stor.) • Utvorené v modernej filozofii na základe ↗ -lógia a gr. gnōsis (γνῶσις), gen. gnōseōs (γνώσεως) „poznávanie; poznanie“, majúceho rovnaký koreň ako gr. gignōskō „poznávam“.

„ručne tkaný al. vyšívaný nástenný koberec“ (od 19. stor.) • Z fr. gobelín, od názvu parížskej kráľovskej továrne nazvanej podľa rodiny Gobelinovcov (fr. Gobelíns mn.), slávnych farbiarov a tkáčov v 15. a 16. stor.

„v športe umiestnenie lopty ap. do brány“ (od 20. stor.) • Z angl. goal (nejasného pôvodu) – najskôr „hranica“, odtiaľ „konečný bod pretekov“ i „bránka, do ktorej sa musí dostať lopta na získanie bodu v súťaži“ → „získanie takéhoto bodu, gól“.

„športová hra s loptičkou a palicou“ (od 20. stor.) • Z angl. golf, nejasného pôvodu. Obyčajne sa vysvetľuje ako prevzatie z hol. kolf „palica; pažba“ – v takom prípade išlo asi o označenie hry, pri ktorej sa loptičky odrážali palicami do bránok; ďalším vývinom vznikol golf v dnešnom ponímaní. Z odvodenín: golfky hovor. „nohavice stiahnuté pod kolenami“ (t. j. „golfové nohavice“, pôvodne nosené pri golfe).

„široký morský záliv“ (od 19. stor.) • Z tal. golfo „záliv, zátoka“, čo je prevzatie z gr. kolphos (κὄλφος), ktoré je variantom staršieho kolpos (κὄλπος) „ohyb, záhyb; morský záliv“. Golský prúd „teplý prúd v Atlantickom oceáne“ je asi preklad podľa nem. Golfstrom, od nem. Strom „prúd“ (germ.) a Golf „záliv“ (< tal.), tvoriaceho súčasť nem. názvu Golf von Mexiko „Mexický záliv“ (v minulosti považovaný za východiskovú oblasť tohto morského prúdu).

(od 17. stor.) • Zo stnem. gollier (nem. Koller), čo je prevzatie (prostredníctvom fr. collier) z lat. collārium „nákrčník“, odvodeného od lat. collum „krk, šija“; výraz pôvodne označoval súčasť brnenia. Porov. aj ↗ kolár.

(od 17. stor.) • Zdrobnenina od gomb (od 17. stor.), čo je prevzatie z maď. gomb „id.“, pôvodne azda „niečo okrúhle“. Pozri aj ↗ guba.

„benátsky čln“ (od 19. stor.) • Z tal. gondola – ide azda o prevzatie zo strgr. kontúra (κοντούρα), kondura (κονδούρα), doslova asi „krátkochvostý (čln)“ (t. j. plavidlo s krátkou a tenkou zadnou časťou), zloženého z gr. kontos (κοντός), kondos (κονδός) „krátky“ a oura (οὐρά) „chvost“.

„plochý kovový bicí nástroj“ (od 20. stor.) • Z jazykov juhových. Ázie (porov. malaj. gung, jávske gong), výraz zvukomalebného pôvodu; v záp. jazykoch doložené už od 17. stor.

„časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi veľkosťou uhlov a strán v trojuholníku“ (od 20. stor.) • Od gr. gōniā (γωνία) „uhol, roh“ a ↗ -metria.

„vrchár z oblasti slovensko-poľských hraníc“ (od 20. stor.) • Z poľ. goral, od poľ. góra „hora“ – zodpovedá slk. horal; ďalej pozri ↗ hora.

v spojení gordický uzol kniž. „ťažký, skoro neriešiteľný problém“ (od 18. stor.) • Podľa lat. nōdus Gordius – takto sa označoval uzol (lat. nōdus), ktorý spájal jarmo a oje na voze kráľa Gordia (gr. Gordios, Γόρδιος; lat. Gordius), vládnuceho v Gordiu (gr. Gordion, Γόρδιον) v maloázijskej Frýgii. Alexander Veľký údajne dostal prísľub, že ak tento uzol rozpletie, získa nadvládu nad Áziou; keďže ho nevedel rozpliesť, rozťal ho mečom – podľa toho aj slk. preťať, rozťať gordický uzol „rázne vyriešiť ťažký problém“.

„druh opíc“ • Zo zool. lat. Gorilla; ako názov zavedené v r. 1847 podľa gr. Gorillai mn. (Γορίλλαι) – slovo sa zachovalo v texte cestopisu kartáginského cestovateľa Hannóna (5. stor. pred Kr.), ktorý ho zaznamenal od svojich tlmočníkov ako označenie divých, ochlpených bytostí na pobreží záp. Afriky. Výraz sa porovnával s koreňom gor, kor, gur „človek“, známym v domorodých jazykoch v oblasti Senegalu (t. j. gorily ako „bytosti podobné človeku“); mohol však azda vzniknúť i mylným čítaním pôvodného Gorgadas ako Gorillas – slovo mohlo pôvodne znamenať „strašné (bytosti), majúce strašnú tvár ap.“; išlo by o odvodeninu od gr. gorgos (γοργός) „strašný“.

„vytvorený v stredovekom umeleckom slohu charakterizovanom v staviteľstve lomenými oblúkmi“ (od 19. stor.) • Podľa fr. gothique, resp. tal. gotico, ktorých východiskom je lat. Gothicus „súvisiaci s Gótmi, gótsky“, od lat. Gothi „Góti“ (označenie východogerm. kmeňov). V období humanizmu sa ako „gótske“ označovalo umelecké obdobie medzi antikou a renesanciou, chápané ako „barbarské“ (t. j. umenie nevytvárané Grékmi a Rimanmi ako v antike, ale barbarskými národmi); stavebný sloh dnes označovaný ako gotický či ↗ gotika sa v humanizme hodnotil negatívne.

„pôvab, ladnosť, elegancia“ (od 19. stor.) • Z lat. grātia, od lat. grātus „pôvabný, krásny“. Spojenie tri g-e „tri ženy, ktoré sú stále spolu“ je podľa grácií (lat. Grātiae) – v rím. mytológii išlo o tri bohyne pôvabu a krásy, ktorých meno vzniklo na základe lat. grātia „pôvab“ (porov. i slk. grácia expr. „pôvabná mladá žena“), od lat. grātus „pôvabný, krásny; príjemný, milý“. Pozri aj ↗ grátis.

hovor. „stupeň alkoholu v nápoji“, staršie (aj grádus) „stupeň vlastnosti (teplo, rýdzosť kovu ap.)“ (od 17. stor.) • Z lat. gradus „stupeň“, od slovesa gradī „ísť, kráčať, stúpať“. Pozri aj ↗ degradovať, ↗ grejder, ↗ postgraduálny. – gradácia „stupňovanie; zosilňovanie“ (od 17. stor.) • Z lat. gradātiō „stupňovanie“, od lat. gradus „stupeň“.

„zachytenie údajov a priebehu procesu, javu na kresbe“ (od 20. stor.) • Zo záp. jazykov (nem. Graph, fr. graphe, angl. graph); vzniklo na základe gr. gráphō (γράφω) „píšem, kreslím, znázorňujem“. – graféma lingv. „písmeno, litera“ (od 20. stor.) • Z gr. gráphēma (γράφημα) „čo je napísané; písmeno“, od gr. gráphō „píšem“. – grafika „výtvarné umenie zahŕňajúce diela kresbového rázu“ (od 20. stor.) • Z lat. (ars) graphicē, čo je prevzatie z gr. graphikē (technē) (γραφικὴ τέχνη) „maliarske umenie“, od gr. graphikós (γραφικός) „súvisiaci s písaním, kreslením, maľovaním“ (> lat. graphicus > slk. grafický), od gr. gráphō „píšem, kreslím, maľujem“. – grafit miner. „čierny mäkký nerast, tuha“ • Názov (nem. Graphit) utvoril v r. 1789 nem. geológ A. G. Werner; od gr. gráphō „píšem“; pomenovanie súvisí s využitím tohto nerastu na výrobu ceruziek.

„obrazy vytvárané sprejmi na fasádach budov“, pôv. pís. graffiti (od 20. stor.) • Z tal. graffiti mn., od tal. graffito „obrázok al. nápis vyrytý do tvrdých materiálov“, čo je príčastie od tal. graffire „vyrývať“, ktorého východiskom je ľud. lat. *graphīre, od lat. graphium „rydlo na písanie (na voskových tabuľkách)“; ďalej pozri ↗ grafika. Slovo sa pravdepodobne zblížilo aj s tal. graffiare „škriabať; vyrývať do čerstvej maľovky“, odvodeného od tal. graffio „hák, háčik“, čo je prevzatie z germ. jazykov. Pozri aj ↗ sgrafito, ↗ šrafy.

„skúmanie rukopisu človeka v súvise s jeho povahovými vlastnosťami“ • Názov (fr. graphologie) zaviedol v r. 1868 fr. abbé Michon, zakladateľ vedeckej grafológie, na základe gr. gráphō (γράφω) „píšem“ a ↗ -lógia.

„druh čierneho diétneho chleba“ (od 20. stor.) • Z angl. Graham (bread), doslova „Grahamov chlieb“, podľa amer. duchovného a diétológa S. Grahama (1794–1851).

hist. „čiastková menová jednotka v Rakúsku“, hovor. „malý peniaz“ (od 17. stor.) • Z nem. Kreuzer, doslova „minca s krížom“, od nem. Kreuz „kríž“ (sthnem. krūzi, kriuze), čo je prevzatie z lat. crux, gen. crucis – pôvodne išlo o označenie strieborných mincí razených v sev. Taliansku (Verona, Merano), na ktorých bol zobrazený ležatý kríž.

„jednotka hmotnosti“ (od 19. stor.) • Z fr. gramme, čo je prevzatie z gr. grámma (γράμμα) „niečo napísané; písmeno“, od gr. gráphō (γράφω) „píšem“; význam „jednotka hmotnosti“ vznikol neadekvátnym prekladom lat. scrīpulum (1/24 uncie) = 1,14 g, ktoré pôvodne znamenalo „ostrý kameň“ (↗ škrupuľa), no mylne sa pociťovalo ako odvodenina od scrībere, scrīptum „písať“. Ako oficiálna váhová jednotka bol gram zavedený vo Francúzsku počas Fr. revolúcie.

„stavba jazyka (morfológia a syntax)“ (od 17. stor.) • Z lat. grammatica, čo je prevzatie z gr. grammatikē (technē) (γραμματικὴ τέχνη), od gr. grammatikós (γραμματικός) „súvisiaci s písaním ap.“, od gr. grámma (γράμμα), gen. grámmatos (γράμματος) „písmeno“, od gr. gráphō „píšem“. Pôvodne „ovládanie písmen, umenie čítania a písania“, už v antike „náuka o jazyku“.

expr. „skrehnutý, stŕpnutý; nešikovný, ťarbavý“ (od 19. stor.) • Etymologicky asi *krambľavý, od dial. krambľa „skoba“, čo je nepravidelná obmena pôvodného kľam(b)ra, prevzatého z nem. Klammer (dial. aj Klamber) „id.“; ďalej pozri ↗ kramľa. Význam slk. grambľavý súvisí asi s predstavou o vykrivených, a preto neohybných, nešikovných rukách.

„zariadenie na prehrávanie gramofónových platní“ (od 20. stor.) • Utvorené z gr. gramma „písmo, zápis“ a gr. phōnē „hlas, zvuk“ – teda doslova „zvuk z písma (záznamu)“; porov. aj ↗ fonograf, utvorený z rovnakých výrazov, no v opačnom poradí.

„ovládajúci čítanie a písanie“ (od 20. stor.) • Z rus. grámotnyj (грамотный), od rus. grámota (грамота) „čítanie a písanie“. Rus. výraz (znamenajúci aj „listina, oficiálny dokument ap.“) je prevzatý z gr. grammata (γράμματα) „písmená; súbor písmen; list, listina a i.“, od gr. gramma „niečo napísané; písmeno“. Význam „gramotný“ vznikol akiste vývinom „súvisiaci s gramotou, písomným dokumentom“ → „schopný pracovať s ním; znalý čítania a písania“.

„tmavočervený polodrahokam“ (od 17. stor.) • Z lat. (lapis) grānātus, od lat. grānātus „majúci zrnká, zrnitý“, odvodeného od lat. grānum „zrnko, jadro“ – pôvodne azda „kameň so zrnkami“ (v prírode sa granát často vyskytuje spolu s útvarmi zrnitej štruktúry), mohlo však vzniknúť aj na základe ↗ granát², t. j. išlo by o „polodrahokam farby granátového jablka“. Odvodenina: granátky hovor. „korále“ (pôvodne s takýmto polodrahokamom).

v spojení granátové jablko „plod granátovníka pánskeho (bot. Punica)“ (od 18. stor.) • Z lat. (mālum) grānātum, doslova „(jablko) so zrnkami, jadierkami“, od lat. grānātus „majúci zrná“ – názov súvisí s vysokým obsahom jadierok v ovocí.

„druh munície plnenej výbušninou“ (od 17. stor.) • Z tal. granata, pôvodne „granátové jablko“, z lat. grānāta, čo je tvar mn. č. od lat. grānātum, id. – v slove nastal významový posun „granátové jablko ako guľaté ovocie obsahujúce jadierka“ → „munícia (pôvodne delová guľa) naplnená výbušninou“.

„španielsky šľachtic“, pren. hovor. „veľkodušný, štedrý človek“ (od 19. stor.) • Zo špan. grande „príslušník španielskej šľachty“, ktorého východiskom je lat. grandis „veľký, silný; významný, dôležitý; vznešený“. Z odvodenín: grandiózny „veľkolepý, mohutný, imponujúci“ (špan. grandioso).

šport. „týkajúci sa štyroch hlavných turnajov“ (od 20. stor.) • Podľa angl. grand slam, od angl. grand „veľký; veľkolepý, skvelý; celkový, konečný“ (prevzaté cez stfr. z lat. grandis) a slam, neznámeho pôvodu – pôvodne išlo o názov kartovej hry, neskôr sa zaužívalo ako označenie série víťazstiev v takýchto hrách (najmä v bridži); dnešné použitie vzniklo prenesením do sféry bejzbalu a tenisu (porov. aj angl. Grand Slam ako označenie štyroch hlavných svetových turnajov v tenise).

„žula“ (od 18. stor.) • Z tal. granito, od tal. grano „zrno“, z lat. grānum, id. – pomenovanie horniny odráža jej štruktúru (zloženie z rôznofarebných častíc).

„pridelenie finančných prostriedkov na vyriešenie výskumnej ap. úlohy“ (od 20. stor.) • Z angl. grant, od slovesa to grant „poskytnúť, dať k dispozícii“, prevzatého zo stfr. granter, ktorého východiskom je ľud. lat. *crēdentāre, od lat. crēdens, gen. crēdentis „zverujúci, odovzdávajúci“, čo je príčastie od lat. crēdere „dôverovať, veriť; zverovať, odovzdávať“.

odb. „malá hrudka, zrnko (vyrobené obyč. umelo)“ (od 20. stor.) • Od lat. grānulum „zrnko“, čo je zdrobnenina od lat. grānum „zrnko“.

„neúrodná kamenistá roľa (obyč. na svahu)“ (od *18. stor.) • Z rum. groapă „jama“ (u nás asi s ďalším vývinom v smere „terénna nerovnosť“ → „[kamenistý] svah“ → „roľa na ňom“); neznámeho pôvodu – usúvzťažňovalo sa s alb. gropë „jama“ i sl. *grobt (↗ hrob), vzájomný vzťah týchto výrazov však nie je jasný.

[grejpfŕút] „druh citrusového plodu (bot. Citrus paradisi)“ (od 20. stor.) • Z angl. grapefruit, čo je zloženina z angl. grape „strapec“ (prevzatie zo stfr. grape [fr. grappe], germ. pôvodu) a fruit „ovocie“ (z fr.) – pomenovanie odráža skutočnosť, že ovocie rastie v strapcoch. Skrátená forma: grep hovor. (asi zjednodušenie pôvodného *grejp).

kniž. „zadarmo“ (od 20. stor.) • Z lat. grātīs (pôvodne grātiīs) „zadarmo“, doslova asi „s preukázanými láskavosťami“ – grātiīs je tvar abl. pl. od lat. grātia „pôvab, krása; náklonnosť; preukázaná láskavosť“ (↗ grácia).

lek. „tehotný“ (od 20. stor.) • Z lat. gravidus, od lat. gravis „ťažký“ – k významu porov. ↗ tehotný.

„ryť, vyrývať (písmo ap.)“ (od 20. stor.) • Z nem. gravieren, čo je prevzatie z fr. graver, germ. pôvodu; východiskový výraz súvisí s nem. graben „ryť, vyrývať“.

fyz. „(zemská) príťažlivosť“ (od 19. stor.) • Ako vedecký termín utvorené v 17. stor. na základe lat. gravitās „ťažkosť, tiaž, váha“, od lat. gravis „ťažký“ – rozšírilo sa vďaka prácam angl. fyzika I. Newtona (1643 – 1727).

fyz. „jednotka dávky“ • Podľa brit. fyzika J. A. Graya (1884 – 1966).

subšt. „uličník, lapaj, výtržník“ (od 20. stor.) • Podľa J. G. Grasela (1790 – 1817, popravený vo Viedni), vodcu lúpežnej bandy pôsobiacej na juž. Morave a v Rakúsku.

hrub. „vracať, dáviť“ (od 20. stor.) • Obmena (s expresívnou zmenou br- > gr-) pôvodného krcať (tak dial.), z psl. *kbrcati, ktoré súvisí s psl. *kbrkati (↗ kŕkať) – ide o slovesá zvukomalebného pôvodu.

• Podľa mestskej časti Greenwich v Londýne, kde sa od r. 1675 nachádza hvezdáreň – g. poludník „nultý“ je poludník prechádzajúci touto hvezdárňou, v r. 1851 určený ako východisko pre počítanie zemepisnej dĺžky; podľa toho i g. čas „svetový“.

• G. chorál „jednohlasný liturgický spev“ je podľa cirk. lat. cantus Gregorianus, podľa pápeža Gregora I. Veľkého (590 – 604), ktorý ho kodifikoval; g. kalendár je pomenovaný podľa pápeža Gregora XIII. (1572 – 1585), ktorý ho zaviedol v r. 1582.

„stroj na zemné práce“ (od 20. stor.) • Z angl. grader, od slovesa to grade „vyrovnávať terén“, doslova asi „vytvárať plynulé stúpanie“, z angl. grade „stupeň, sklon“, čo je prevzatie z fr. grade, z lat. gradus „stupeň“ (↗ grád).

„kolektív vedúcich inštitúcie, orgánu“ (od 19. stor.) • Z lat. grémium, pôvodne „lono“ – z toho asi ďalej „kto patrí do lona“, t. j. „do dôverného okruhu“.

„grapefruit“

expr. „rihať“ (od 18. stor.) • Expresívny znelý variant slovesa krkať (tak dial.), zvukomalebného pôvodu; ďalej pozri ↗ kŕkať.

hovor., expr. „(šikovný) hmat“, staršie i „spôsob, postup“ (od 17. stor.) • Z nem. Griff – súvisí s nem. greifen „chytiť, uchopiť“.

„zariadenie na pečenie jedál bez tuku“ (od 20. stor.) • Z fr. grille „mreža, rošt“, z lat. crāticula, zdrobnenina od crātis „pletivo“.

kuch. „pálený cukor s prísadami“ (od 20. stor.) • Z fr. grillage, doslova „pečenie (ovocia v cukre)“, z griller „piecť“ (> slk. grilovať).

„úškľabok“, staršie grimás (od 18. stor.) • Z fr. grimace; azda obmena staršieho grimuche „groteskná postava“, z franského *gríma „maska“.

„višňový likér“ (od 20. stor.) • Z fr. griotte; pôvodne názov druhu višní s kyslastou chuťou, neskôr prenesené na likér z nich; z prov. agriota, z agre, z lat. ācer „ostrý, tuhý“.

„veľký sivý americký medveď (Ursus horribilis)“ (od 20. stor.) • Z angl. grizzly bear, doslova „sivý medveď“, z angl. grizzly, z grizzle, z fr. gris „sivý“ – germ. pôvodu, porov. nem. greis.

„nevyvinutý ovocný plod“ (od 18. stor.) • Zrejme odvodenina od koreňa grm- (porov. dial. grmál, grmeľ), z pôvodného *krm-, z psl. *kbrm-, azda od ide. *(s)ker- „krájať“ – pôvodne „čo je zrezané, kýptik“ > „nedorastené“.

↗ gros

„nevychovaný, hrubý človek, surovec“ (od 18. stor.) • Z nem. Grobian, utvorené pomocou lat. koncovky -ianus z nem. grob „hrubý“; vzorom boli lat. mená ako Cassianus.

„príslušník vyššej šľachty“ (od 16. stor.) • Z nem. Graf – pôvodne azda „kto nariaďuje“, od slovesného koreňa v gót. ga-gréfts „rozhodnutie“.

„horúci alkoholický nápoj“ • Z angl. grog, pomenovanie podľa britského admirála Vernona („Old Grog“), ktorý rozkazoval riediť rum vodou (18. stor.). – Z fr. gros grain, doslova „veľké, hrubé zrno“ (fr. gros „veľký“, z lat. grossus „id.“, porov. ↗ gros; grain „zrno“, z lat. grānum „id.“).

v spojení „byť grogy“ hovor., expr. „celkom vyčerpaný alebo porazený“ (od 20. stor.) • Z angl. groggy, od ↗ grog – doslova „byť pod vplyvom grogu“, t. j. „byť malátny, bezvládny od opitosti ap.“.

kniž. „hlavná časť, jadro“ (od 20. stor.) • Z fr. gros, čo je substantivizovaná forma fr. gros „veľký; tučný, tlstý“, z lat. grossus „hrubý, tučný, tlstý“. Pozri aj ↗ en gros, ↗ grog. – groš hist. „stredoveké strieborné platidlo“; „peňažná jednotka v niektorých krajinách“, hovor. „malý peniaz“ (od 16. stor.) • Zo strlat. (denarius) grossus, doslova „hrubý denár“, od lat. grossus „hrubý, tučný“ – ide o názov mince razenej od r. 1266 vo francúzskom Tours, ktorá sa po r. 1300 razila aj v Prahe (pražský groš, lat. grossus Pragensis).

„umelecký útvar s humoristickými, karikatúrnymi prvkami ap.“ (od *19. stor.) • Z tal. grottesca, od tal. grottesco, doslova „na spôsob jaskýň, jaskynný“, čo je odvodenina od tal. grotta „jaskyňa“, z lat. crupta, ktoré je variantom lat. crypta (↗ krypta) – ako „jaskyne“ (tal. grotte mn.) sa označovali aj rím. katakomby, resp. pozostatky antických stavieb, kde sa nachádzali aj zvyšky starých malieb, od 15. stor. napodobňované renesančnými umelcami; odtiaľ groteska ako termín výtvarného umenia („fantastický, vyumelkovaný nástenný ornament“ ap.), neskôr prenesené aj na oblasť literatúry a filmu.

„(o ošípanej) vydávať chrochtavý zvuk“ (od 18. stor.) • Zvukomalebné, doslova „vydávať zvuk grú“ (porov. i slk. dial. gru-čať si „mrmlavo si pospevovať“); k príponám ↗ kvíliť a i.

„nezalesnené horské úbočie“ (od 17. stor.) • Vysvetľuje sa ako prevzatie z rum. dial. gruniu (spis. grui) „kopec, pahorok“, ktorého východiskom je pravdepodobne lat. grunnium „prasačí rypák“ (od lat. grundire, grunnire „krochkať, grúliť“, zvukomalebného pôvodu) – prírodné objekty sa často označujú názvami častí tela, porov. rameno, ústie rieky, úpätie vrchu, morské oko ap.

hovor. „základ, fundament“, zastaráv. „gazdovské pozemky, gazdovstvo“ (od 16. stor.) • Z nem. Grund, pôvodne asi „zem, pôda“. Pozri aj ↗ krumpeľ.

„zoskupovať“ (od 19. stor.) • Od staršieho grupa „skupina“ (od 19. stor.), prevzatého (s možným prostredníctvom nem. Gruppe ž.) z fr. groupe m., ktorého východiskom je tal. gruppo m. „súhrn osôb al. vecí“, prevzaté z germ. *kruppa (porov. nem. Kropf „hrča, hrvoľ“ ap.).

„chlpatý pokrovec z ovčej vlny; huňa“ (od *17. stor.) • Z maď. guba, pôvodne „chlpatý plášť z vlny“, nejasného pôvodu – predpokladá sa tu súvislosť s maď. gomb „niečo okrúhle ap.“ (↗ gombík); išlo by teda o látku z kučeravej vlny.

„územnosprávna jednotka v Rusku“ (od 19. stor.) • Z rus. gubérnija (губерния). Výraz vznikol na základe rus. gubernátor (губернатор → slk. gubernátor „náčelník gubernie“, od 19. stor.), prevzatého poľ. prostredníctvom z lat. gubernátor „kormidelník; správca“, od lat. gubernāre „spravovať, viesť“, pôvodne „viesť loď“, čo je prevzatie z gr. kybernaô (κυβερνάω) „som kormidelníkom; vediem, riadim (pôvodne o lodi)“. Pozri aj ↗ guvernantka, ↗ kybernetika.

expr. „hrča“ (od 19. stor.) • Expresívna obmena pôvodného *kuča (porov. rus. kúča (куча) „kopa, hŕba, hromada“ a i.), ktorého východiskom je psl. *kuča (*kouk-j-), od ide. *keu-k- „niečo ohnuté, zahnuté“; ďalej pozri ↗ kučera. Pozri aj ↗ gundža.

[gines-], v spojeniach guinnessovský výkon „veľmi veľký“, guinnessovský rekord • Podľa Guinnessovej knihy rekordov (angl. The Guinness Book of Records), prvýkrát vydanej v r. 1955 (pod názvom The Guinness Book of Superlatives) na podnet predstaviteľov pivovaru Guinness.

(od *14. stor.) • Vysvetľuje sa ako reflex psl. *gula (*goul-), ktoré súvisí so stind. gulah „guľa“, gr. gyalon (γύαλον) „oblúk (na brnení)“ a i., od ide. *géu-l- „ohýbať, kriviť, robiť vypuklým“ (pozri aj ↗ zván); v tom prípade však nie je jasné zachovanie g (očakávaným reflexom psl. výrazu je dial. huľa „hruda, guľa“) – azda pod vplyvom novšieho kula (tak dial., od 17. stor.), prevzatého zo strhnem. kule „guľa“ (odtiaľ aj stčes. kule, kúle, čes. koule „id.“), od rovnakého ide. koreňa.

„názov siete pracovných táborov v býv. ZSSR; prenesene: sústava represívnych zariadení“ (od 20. stor.) • Z rus. GULag, akronym z Glavnoje upravlenije lagerej „Hlavná správa táborov“ – názov ústredného sovietskeho orgánu spravujúceho trestanecké tábory.
Súostrovie Gulag (publikované v r. 1973 – 1975 na Západe).

„dusené jedlo z kúskov mäsa s paprikou a inými prísadami“ (od 19. stor.) • Z maď. gulyás, čo je skrátenie zloženín typu gulyás-hús (doslova „pastierske mäso“), gulyás-étel („pastierske jedlo“) ap., utvorených na základe maď. gulyás „pastier (rožného statku)“, odvodeného od maď. gulya „dobytok; stádo hovädzieho dobytka“.

staršie gumi (od 17. stor.) • Z lat. cummi, gummi, prevzatého prostredníctvom gr. kommi (Κόμμι) z egyptčiny; pôvodne išlo o názov istého druhu voňavej živice. – gumolit „druh podlahovej krytiny“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe ↗ guma, zakončenie je azda podľa ↗ bakelit.

„samec husi“ (od 17. stor.) • Z maď. gúnár, čo je prevzatie nem. pôvodu – k východiskovej forme porov. nem. dial. (Spiš) gômr „gunár“ ap.

expr. „hrča“ (od *19. stor.) • Variant (s druhotným -n-) formy gudža (tak dial.), čo je zrejme expresívna obmena ↗ guča.

hovor. „smelosť, odvaha, odhodlanosť“ (od 17. stor.) • Z fr. courage, čo je odvodenina od fr. coeur „srdce“, z lat. cor „id.“ – vznik významu „smelosť atď.“ súvisí s tým, že vnútorné orgány sa často považujú aj za sídla citov (porov. slk. srd-it sa „hnevať sa“, súvisiace so srd-ce; ↗ frenetický, ↗ splín ap.). Z odvodenín: rozgurážiť sa hovor. „dostať guráž, rozohniť sa“, podgurážiť (sa) hovor. expr. „dodať guráže (obyč. alkoholom)“.

„pôžitkár, labužník“ (od 19. stor.) • Z fr. gourmand, nejasného pôvodu – pôvodne asi označenie sluhu majúceho na starosti nákup vína, odtiaľ „degustátor“ → „znalec vína“ → „milovník kvalitného vína, kvalitného jedla“ ap.

hovor. „pôžitok, chuť, potešenie; vkus“ (od 19. stor.) • Z tal. gusto, ktorého východiskom je lat. gustus „chuť (zmysel i chuťový vnem)“. Z odvodenín: gustiózny hovor. „chutne, vkusne vyzerajúci“ (podľa rak. nem. gustiôs, od nem. Gusto „chuť“ < tal.). Pozri aj ↗ degustovať, ↗ ragú, ↗ vkus.

(v minulosti) „domáca vychovávateľka al. učiteľka“ (od 18. stor.) • Z fr. gouvernante, doslova „spravujúca (t. j. vychovávajúca dieťa)“, pôvodne príčastie od fr. gouverner „viesť, spravovať“, z lat. gubernāre; ďalej pozri ↗ gubernia. – guvernér „vysoký správny úradník“ (od 19. stor.) • Z fr. gouverneur, ktorého východiskom je lat. gubernātor „správca“ (↗ gubernia).

mal. „krycia vodová farba; maliarska technika používajúca takúto farbu“ (od 20. stor.) • Z fr. gouache, čo je prevzatie z tal. guazzo – východiskom slova je asi lat. aquātiō, pôvodne „prinášanie, nanášanie vody“, od lat. aquāre, aquātus sum „nosiť vodu“, od lat. aqua „voda“.

pejor. „umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom“ (od 20. stor.) • Z nem. Kitsch (objavuje sa po r. 1870 v maliarskych kruhoch); výraz nejasného pôvodu. Môže súvisieť s nem. kitschen „zhrabúvať blato, mazať“ (od nem. Kitsche, čo je názov nástroja na túto činnosť); v takom prípade pôvodne „mazanica, mazanina“ ako označenie maľby bez umeleckej hodnoty. Iný výklad tu uvažuje o súvislosti s nem. verkitschen „(lacno) predávať s cieľom získať peniaze“ (argotového pôvodu, azda expresívna odvodenina od ver-kiuten „zameniť“) – t. j. „gýč“ ako „lacné, málo hodnotné, bezcenné dielo“.

„telesné cvičenia“ (od 19. stor.) • Z lat. (ars) gymnastica, čo je prevzatie z gr. gymnastikē (technē) (γυμναστική τέχνη), doslova asi „umenie telesných cvičení“, od gr. gymnastikos (γυμναστικός) „súvisiaci s telesnými cvičeniami“ – výraz je odvodený od gr. gymnastēs (γυμναστής) „cvičiteľ“, od gr. gymnazomai (γυμνάζομαι) „telesne (sa) cvičím“, odvodeného od gr. gymnos (γυμνός) „nahý“ (v antickom Grécku sa cvičilo bez odevu). – gymnázium „druh strednej školy“ (od 17. stor.) • Z lat. gymnasium, čo je prevzatie z gr. gymnasion (γυμνάσιον) „telesné cvičenie; miesto na telesné (aj duševné) cvičenia; škola“, od gr. gymnazomai „cvičím (sa)“; význam „stredná škola“ vznikol v období humanizmu.

„ženské lekárstvo“ (od 20. stor.) • Utvorené v novoveku na základe gr. gynē (γυνή), gen. gynaikos (γυναικός) „žena“ a ↗ -lógia.

hovor. „sadra“ (od 17. stor.) • Z lat. gypsum, čo je prevzatie z gr. gypsos (γύψος) „krieda; sadra; cement“, pôvodom azda zo semitských jazykov.