Etymologický slovník – písmeno E

„čierne drevo niektorých tropických stromov“ (od 18. stor.) • Z lat. ebenum, od lat. ebenus „ebenový strom“, čo je prevzatie z gr. ebenos (ejSevoj), ktorého východiskom je egypt. hbnj, asi núbijského pôvodu.

„čierny vulkanizovaný kaučuk“ (od 20. stor.) • Z angl. ebonite, od angl. ebony „eben, ebenové drevo“; jeho farba“, ktorého východiskom je lat. ebeninus, prevzaté z gr. ebeninos (éfiéiwoj) „ebenový“, čo je odvodenina od gr. ebenos.

[eku i ekii] „(pred zavedením eura) menová jednotka členských štátov Európskej únie“ • Podľa skratky ECU za angl. European Currency Unit „európska menová jednotka“ (zavedená v r. 1979 vo vtedajšom Európskom hospodárskom spoločenstve).

kniž. „raj“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. Eden, ktorého východiskom je hebr. bibl. (gan) 'eden.

„vydanie literárneho diela“ (od 18. stor.) • Z lat. éditiô, doslova „vyd(áv)anie“, od lat. édere, éditum „vydávať, vydať“, zloženého z ↗ ex- a lat. dare „dať“. Pozri aj ↗ editor.

hist. „úradný výnos“, staršie aj ediktum (od 17. stor.) • Z lat. ēdictum „(to) nariadené ap.“, od lat. ēdicere, ēdictum „verejne oznámiť, vyhlásiť, nariadiť“, zloženého z ↗ ex- a lat. dicere „hovoriť, vyhlasovať“.

„vydavateľ“ (od 20. stor.) • Z lat. editor, od lat. édere, éditum „vyd(áv)ať“; ďalej pozri ↗ edícia. Neživotné e. inform. „program na vytvorenie, spracovanie a upravenie textu“ je podľa angl. editor (z lat.), pôvodne „program umožňujúci úpravu programov al. údajov, resp. textov uložených v počítači“ (doložené od r. 1959).

„výchova a vzdelávanie v zodpovedajúcich ustanovizniach“ (od 18. stor.) • Z lat. ēducātiō „výchova“, od lat. ēducāre, ēducātum „vychovávať“, čo je intenzívum od lat. ↗ dūcere „viesť“, zloženého z ↗ ex- a lat. dūcere „viesť“.

„výsledok, účinok“ (od 17. stor.) • Z lat. effectus, od lat. efficere, effectum „spôsobiť, vykonať, vytvoriť, urobiť“, zloženého z ↗ ex- a lat. facere „robiť, konať“. Porov. aj ↗ koeficient.

kniž. „krátko trvajúci“ (od 19. stor.) • Prevzaté – s možným prostredníctvom záp. jazykov (fr. éphémère a i.) – z gr. ephēmeros (ἐφήμερος) „trvajúci jeden deň“, od ↗ epi- a gr. hēméra (ἡμέρα) „deň“.

„vyrovnať“ (od 20. stor.) • Z fr. égaliser, od fr. égal „rovný, rovnaký“, ktorého východiskom je lat. aequālis „id.“, odvodenina od lat. aequus „priamy, rovný; rovnako veľký“.

„zameranie na vlastnú osobu“ (od 20. stor.) • Z fr. égocentrisme, čo je odvodenina od staršieho égocentrique (> slk. egocentrický), utvoreného na základe lat. egō „ja“ a fr. centre, z lat. centrum (↗ centrum).

„sebectvo“ (od 19. stor.) • Z fr. égoïsme (pôvodne – v 18. stor. – o pisateľoch píšucich o sebe v 1. osobe), ktoré bolo utvorené na základe lat. egō „ja“.

bot. „Grossularia“ (od 17. stor.) • Z maď. egreš, čo je prevzatie zo stal. agrest „nezrelé, kyslé hrozno“, ktorého východiskom je lat. agrestis „poľný, v poli rastúci, planý“, od lat. ager „pole“. V maď. slove nastala asimilácia a-e- > e-e- (vplyv tzv. vokalickej harmónie) a zánik koncového -ŕ, ktoré sa pociťovalo ako zakončenie akuz. sg.; porov. i ↗ palcát.

cit. (od 18. stor.), ehe cit. (od 20. stor.) • Zvukomalebné.

„ozvena, ohlas“ (od 18. stor.) • Z lat. ēchō, čo je prevzatie z gr. Ēchō – v gr. mytológii išlo o meno lesnej víly – personifikovaný obraz ozveny; od gr. ēkhē (ἠχή) „zvuk“. Pozri aj ↗ ozvena.

[ej- i aj-] hovor. „druh polotvrdého syra“ (od 20. stor.) • Podľa mesta Edam [ej-] v Holandsku, známeho jeho výrobou; forma eidam je zrejme podľa rak. nem. E(i)damer (Käse) „edamský syr“.

cit. (od 18. stor.) • Zvukomalebné. Pozri aj ↗ hej.

kniž. „zjavný, presvedčivý“ (od 19. stor.) • Z fr. éclatant, čo je príč. prít. činné od fr. éclater „prasknúť, vybuchnúť; skvieť sa, žiariť“, germ. pôvodu.

„spájajúci prvky z rôznych názorov či smerov“ (od 19. stor.) • Prevzaté – s možným prostredníctvom záp. jazykov (nem. eklektisch, fr. éclectique a i.) – z gr. eklektikos (ἐκλεκτικός) „schopný vyberať; vyberajúci“, od gr. eklegō (ἐκλέγω) „vyberám“, zloženého z gr. ek (ἐκ) „z“ a legō (λέγω) „zbieram“.

astron. „zdanlivá dráha Slnka za rok“ (od 18. stor.) • Z lat. (linea) eclīptica, doslova „línia zatmenia“; od lat. eclīpticus „súvisiaci so zatmením“, čo je prevzatie z gr. ekleiptikos (ἐκλειπτικός) „id.“, odvodeného od gr. ekleipsis (ἔκλειψις) „vynechanie; (o Slnku) zatmenie“, od gr. ekleipō (ἐκλείπω) „vynechávam; (o Slnku) stmievam sa“, zloženého z gr. ek (ἐκ) „z“ a leipō (λείπω) „zanechávam“. Pomenovanie súvisí s tým, že zatmenia Slnka a Mesiaca nastávajú iba vtedy, keď je Mesiac v blízkosti bodov, v ktorých jeho dráha pretína ekliptiku.

„odbor zaoberajúci sa životným prostredím ap.“ • Názov (nem. Ökologie) zaviedol v 60. rokoch 19. stor. nem. biológ E. Haeckel; ide o zloženinu na základe gr. oikos (οἶκος) „dom, domov, domácnosť, hospodárstvo“ a nem. -logie (↗ -lógiá).

„veda o zákonitostiach spoločenskej výroby“ (od 18. stor.) • Z lat. oeconomia „spravovanie, hospodárenie“, čo je prevzatie z gr. oikonomiā (οἰκονομία), od gr. oikonomos (οἰκονόμος) „správca domu, hospodár“, od gr. oikos „dom“ a nemō (νέμω) „rozdeľujem, prideľujem; spravujem“. Z odvodenín: ekonomický, podľa gr. oikonomikos (οἰκονομικός) „súvisiaci so spravovaním domácnosti; sporivý, úsporný“; k tomu ekonomika.

„druh silnej trhaviny“ (od 19. stor.) • Utvorené na základe fr. écraser „rozdrviť, zničiť“, prevzatého zo strangl. crasen „rozbiť na kúsky“ (odtiaľ dnešné angl. to craze „trieskať; trhať sa“).

„celosvetový (v otázke cirkví)“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. oecūmenicus „vzťahujúci sa na celú (obývanú) zem, všeobecný“, čo je prevzatie z gr. oikoumenikos (οἰκουμενικός) „vzťahujúci sa na obývanú zem, na celý svet“, od gr. oikoumenē (gē) (οἰκουμένη γῆ) „obývaná zem“. Gr. oikoumenos (οἰκούμενος) „obývaný“ je príčastie od gr. oikeō (οἰκέω) „bývam niekde, obývam niečo“, od gr. oikos (οἶκος) „dom“.

„artistické umenie v udržiavaní rovnováhy“ (od 19. stor.) • Od fr. équilibriste „akrobat“, čo je odvodenina od fr. équilibre „rovnováha“, prevzatého z lat. aequilibrium „id.“, zloženého z lat. aequus „rovný, rovnaký“ a libra „váha“ (↗ libra).

„prepychový koč so záprahom“ (od 19. stor.) • Z fr. équipage, od fr. équiper „vybaviť, vystrojiť, zariadiť niečím“ (germ. pôvodu) – význam fr. výrazu vznikol vývinom „vybavenie, výstroj“ > „luxusnejší koč so záprahom a služobníctvom“.

„čo má rovnakú hodnotu“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Äquivalent, fr. équivalent) z lat. aequivalēns, gen. aequivalentis, čo je príč. prít. od lat. aequivalēre „byť rovnaký“, zloženého z aequus „rovnaký“ a valēre „byť silný, mať silu, moc, platnosť“.

[-gz-] lek. „lišaj“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. eczema, čo je prevzatie z gr. ekzēma (ἔκζεμα) „vyrážka na koži“, od gr. ekzēō (ἐκζέω) „vykypieť, prekypieť; (o chorobe) prepuknúť“, zloženého z gr. ek (ἐκ) „z“ a zēō (ζέω) „varím, kypím, vriem“.

„písomné spracovanie témy“ (od 19. stor.) • Z lat. elaborātum „(to) vypracované“, od lat. ēlabōrāre, elaborātum „vypracovať“, zloženého z ↗ ex- a lat. labōrāre „pracovať“; ďalej pozri ↗ laborant. Porov. i ↗ referát.

„nadšenie, oduševnenie“ (od 20. stor.) • Z fr. élan „rozbeh; nadšenie“, od fr. s’élancer „vrhnúť sa, rozbehnúť sa“, čo je odvodenina od fr. lancer „hádzať, vrhať“, z lat. lanceāre „vrhať kopiju“, od lat. lancea „kopija“ (kelt. pôvodu?). Životný e. vzniklo prekladom fr. élan vital (u fr. filozofa H. Bergsona, 1859 – 1941).

„pružný, ohybný“ (od 19. stor.) • Z lat. elasticus, utvoreného v novoveku na základe gr. elastos (ἐλαστός) „ťažný (o kove)“, od gr. elaunō (ἐλαύνω) „ženiem“.

kniž., expr. „raj“ (od 19. stor.) • Zo špan. El Dorado (už v 16. stor. vo vzťahu k akejsi bájoslovnej krajine v Juž. Amerike), zo spojenia el país dorado, doslova „pozlátená krajina“. Špan. el je určitý člen (z lat. ille „onen“), dorado je príčastie od špan. dorar „pozlátiť“, z ľud. lat. deaureāre „id.“, utvoreného na základe ↗ de- a lat. aurum „zlato“.

hovor. „švihák“ (od 19. stor.) • Z fr. élégant, čo je substantivizované adj. élégant, prevzaté z lat. ēlegāns, gen. ēlegantis „vyberajúci, majúci vkus, vkusný“ (> slk. elegantný, od 19. stor.) – ide o príčastie od lat. *ēlegāre, utvoreného na základe lat. ēligere „vyberať“, od ↗ ex- a lat. legere „zbierať“.

„umelecké dielo smutného rázu, žalospev“ (od 19. stor.) • Z lat. elegia, čo je prevzatie z gr. elegeia mn. (ἐλεγεία) – z hľadiska pôvodu ide o tvar mn. č. od gr. elegeion (ἐλεγεῖον) „spojenie 2 veršov, v ktorom sa strieda daktylský hexameter s pentametrom“, odvodeného od gr. elegos (ἔλεγος) „pieseň, melódia“, ktoré pochádza asi z jazykov Malej Ázie. Gr. slovo pôvodne označovalo diela s príslušným rytmickým pôdorysom (bez ohľadu na ich obsah), žalospevný charakter elégie nadobudli až v rím. poézii.

(od 19. stor.) • Z lat. electricus, doslova „súvisiaci s jantárom“ – od lat. ēlectrum „jantár“, čo je prevzatie z gr. ēlektron (ἤλεκτρον) „id.“. Slovo prvýkrát použil v r. 1600 angl. prírodovedec W. Gilbert na označenie schopnosti priťahovať ľahké telesá (vlastnej jantáru), t. j. vo vzťahu k statickej elektrine. Z odvodenín: elektrina; elektrifikovať „zavádzať, zaviesť elektrinu“ (↗ -fikovať).

„druh elektrického vodiča“ • Slovo (angl. electrode) utvoril v r. 1834 angl. fyzik M. Faraday na základe angl. electric „elektrický“; koncové -ode je podľa angl. anode (↗ anóda).

fyz. – (výklad pokračuje v ďalšej časti...)

„elementárna častica so záporným nábojom“ • Slovo (angl. electron) utvoril v r. 1891 ír. fyzik G. J. Stoney na základe angl. electric „elektrický“; koncové -on je asi podľa angl. ion (↗ ión). Pôvodne išlo o označenie veľkosti elektrického náboja; neskôr prenesené na časticu, ktorá ho nesie.

• Podľa angl. electronics mn., od angl. electronic „elektronický“ – názov zaviedol v r. 1902 angl. fyzik J. A. Fleming na základe angl. electron (↗ elektrón).

„prvok, zložka“, staršie elementum (od 17. stor.) • Z lat. elementum „pralátka, základná látka, prvok“; etymologicky nejasné.

„základný, začiatočný“ (od 19. stor.) • Z lat. elementārius, doslova „súvisiaci so základmi“, od lat. elementa mn. „počiatky, základy; počiatky náuk, základné pojmy“, od lat. elementum „pralátka, základná látka“.

tech. „dopravník so šikmou plochou“ (od 20. stor.) • Z angl. elevator – slovo bolo utvorené na základe lat. ēlevāre „zdvihnúť“, zloženého z ↗ ex- a lat. levāre „robiť ľahkým; nadľahčovať; dvíhať“, od lat. levis „ľahký“. Pozri aj ↗ eskalátor.

kniž. „vylúčiť“ (od 20. stor.) • Z lat. ēlimināre „vyhnať z domu“, od ↗ ex- a lat. līmen, gen. līminis „prah; vchod, dvere; príbytok, dom“.

„druh kužeľosečky“, lingv. „vypustenie výrazu“ (od 19. stor.) • Z lat. ellīpsis, čo je prevzatie z gr. elleipsis (ἔλλειψις), doslova „vynechanie, nedostatok“, od gr. elleipō (ἐλλείπω) „vynechávam; zostávam mimo, pociťujem nedostatok“, zloženého z gr. ek (ἐκ) „z“ a leipō (λείπω) „zanechávam; chýbam“. Už v antike slovo nadobudlo aj význam „vynechanie slova“; v geometrii začalo označovať kužeľosečku s „nedostatočným“ zaokrúhlením. Z odvodenín: eliptický (gr. elleiptikos, ἐλλειπτικός).

„najlepší, vybratí jednotlivci, skupiny“ (od 19. stor.) • Z fr. élite, doslova „čo je vybrané, výber“, od fr. élit „vyberaný, vybraný“ – ide o príčastie od fr. élire „vybrať“, z ľud. lat. exlegere (novšia forma za lat. ēligere) „vybrať, zvoliť“, zloženého z ↗ ex- a lat. legere „zbierať“.

„zázračný liečivý nápoj“ (od 17. stor.) • Zo strlat. elixīr „liečivý, magický nápoj“, čo je prevzatie z arab. al-iksīr, od určitého člena al- a arab. iksīr, z gr. xērion (ξηρίον) „vysušujúci zásyp na rany“, od gr. xēros (ξηρός) „suchý“.

hovor. „dlhohrajúca platňa“ (od 20. stor.) • Podľa angl. LP, čo je skratka za long play, pôvodne v spojení long play disc (record) „dlhohrajúca platňa (záznam)“; od angl. long „dlhý“ a play „hra“.

„vrchná lesklá náterová farba“ (od 19. stor.) • Z fr. email (stfr. esmal, esmait), čo je prevzatie z germ. jazykov – východiskový výraz súvisí s nem. Schmelz „smalt“; ďalej pozri ↗ smalt.

[imejl] inform. „elektronická pošta“ (od 20. stor.) • Z angl. e-mail, čo je skrátenie angl. electronic mail „elektronická pošta“; ďalej pozri ↗ elektronika, ↗ mail.

„vymaniť sa spod vplyvu, závislosti“ (od 19. stor.) • Z lat. ēmanicpāre „prepustiť zo svojej moci; vyhlásiť za slobodného, svojprávneho“ – ide o výraz zložený z ↗ ex- a lat. mancipāre „urobiť vlastníkom, odovzdať do vlastníctva, prenechať“, od lat. manceps „kupec štátneho majetku“, čo je zloženina lat. manus „ruka“ a capere „brať, chytať“.

„zákaz obchodovania s niektorými štátmi“ (od 20. stor.) • Zo špan. embargo, od slovesa embargar „zabaviť, zadržať; prerušiť; uvaliť (trest)“, ktorého východiskom je ľud. lat. *imbarricāre „zatarasiť závorami ap.“, utvorené na základe ↗ in- a gal.-román. *barra „žrď, brvno“ (pozri aj ↗ bar¹).

„znak, symbol“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Emblem, fr. emblème) z lat. emblēma, čo je prevzatie z gr. emblēma (ἔμβλημα) „niečo vložené“, od gr. emballō (ἐμβάλλω) „vhadzujem, vkladám“, zloženého z ↗ en- a gr. ballō (βάλλω) „vrhám, hádžem“ – slovo najskôr označovalo asi ozdoby „vkladané“ na plochy, odtiaľ význam „ozdobný motív“ > „znak, symbol (niečoho)“.

„náhle zapchatie cievy“ (od 20. stor.) • Utvorené v novoveku na základe lek. lat. embolus „krvná zrazenina“, čo je prevzatie z gr. embolos (ἔμβολος) „čo sa vkladá, vsúva (napr. klin, závora ap.)“, od gr. emballō „vkladám“.

„zárodok“ (od 19. stor.) • Z lek. lat. embryo, čo je prevzatie z gr. embryon (ἔμβρυον) „nenarodený plod“, od ↗ en- a gr. bryō (βρύω) „pučím, klíčim, vyrastám“.

hovor. „druh tvrdého syra“ (od 20. stor.) • Skrátenie spojenia ementálsky syr, podľa oblasti Emmental vo Švajčiarsku, doslova „údolie (nem. Tal) rieky Emme“.

odb. „citový dôraz v reči“ (od 19. stor.) • Z lat. emphasis, čo je prevzatie z gr. emfasis (ἔμφαϲις) „zobrazenie; vonkajší vzhľad, dojem; zmysel, význam“, od gr. emfainō (ἐμφαίνω) „robím viditeľným; ukazujem“, zloženého z ↗ en- a gr. phainō (φαίνω) „svietim; som viditeľný“.

„odísť žiť, vysťahovať sa do cudziny“ (od 19. stor.) • Z lat. ēmigrare „vysťahovať sa“, od ↗ ex- a lat. migrare (↗ migrovať).

„titul kardinála“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. ēminentia (ako oficiálny titul kardinálov od r. 1644), od lat. ēminēns, gen. ēminentis „vyčnievajúci, vysoký; vynikajúci, výborný, znamenitý“ (> slk. eminentný, od 19. stor.), čo je príčastie od lat. ēminēre „vyčnievať, vypínať sa“, zloženého z ↗ ex- a koreňa zachovaného v lat. mināx „vyčnievajúci“. Pôvodný význam lat. ēminentia bol „vyvýšenie, vyvýšenina“, vzhľadom na novšie významy lat. ēminēns slovo nadobudlo aj význam „vysoké postavenie“.

„arabské knieža, veliteľ, náčelník“ (od 18. stor.) • Z arab. amīr „veliteľ; knieža, emir“, od arab. amara „veliť, byť na čele“. Pozri aj ↗ admirál.

„vyslanec (s tajným poslaním)“ (od 19. stor.) • Z lat. ēmissārius „(osobitný) posol, vyzvedač“, od lat. ēmittere, ēmissum „vysielať, vypúšťať“ (> slk. emitovať, od 19. stor.), zloženého z ↗ ex- a lat. mittere „posielať“.

odb. „uvedenie do obehu“, fyz. „vyžarovanie“, odb. „výron škodlivých látok do ovzdušia“ (od 19. stor.) • Z lat. ēmissiō, doslova „vysielanie, vypúšťanie“, od lat. ēmittere, ēmissum „vysielať, vypúšťať“.

„pohnutie, vzrušenie, cit“ (od 19. stor.) • Z fr. émotion „(citové) pohnutie“, od fr. émouvoir „uviesť do pohybu; spôsobiť citové pohnutie“ – východiskom výrazu je ľud. lat. *exmovēre, zložené z ↗ ex- a lat. movēre „hýbať“.

psych. „schopnosť vciťovať sa do duševných pochodov iného“ (od 20. stor.) • Z gr. empatheia (ἐμπάθεια) „náklonnosť, vášeň“, od gr. empathēs (ἐμπαθής) „nachádzajúci sa v určitom citovom stave“, zloženého z ↗ en- a gr. pathos (πάθος) „cit“ (↗ pátos) – v modernej psychológii bolo významovo prehodnotené na „v- (gr. en) + -ciťovanie sa“, údajne ako ekvivalent nem. Einfühlung, od nem. (sich) einfühlen „vcítiť sa, vciťovať sa (do niečej situácie, nálady ap.)“.

„klasicistický výtvarný sloh“ (od 20. stor.) • Podľa fr. Style Empire, doslova „(umelecký) sloh cisárstva“, od fr. empire „cisárstvo“ (prevzatie z lat. imperium; ↗ impérium), ktoré bolo použité aj vo vzťahu k obdobiu vlády Napoleona I. Bonaparta (1804 – 1814), označovanému ako (Premier) Empire „(prvé) cisárstvo“ – podľa toho aj použitie na označenie dobového výtvarného slohu.

„skúsenosť“ (od 19. stor.) • Z lat. empiria, čo je prevzatie z gr. empeiria (ἐμπειρία), od gr. empeiros (ἔμπειρος) „skúsený“, zloženého z ↗ en- a gr. peira (πεῖρα) „skúsenosť“.

odb. „kvapalina jemne rozptýlená v inej kvapaline“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. ēmulgēre, ēmulsum „vydojiť“, od ↗ ex- a lat. mulgēre „dojiť“ – názov zrejme odráža predstavu o „mliekovitom“ charaktere takýchto látok.

(↗ encefalitída ap.) • Z gr. en- (ἐν-), od gr. en- (ἐν-) „vnútri, dovnútra, tam, na tom, pri tom, medzi“.

[anblok] kniž. „ako celok, v celku“ (od 20. stor.) • Z fr. en bloc, doslova „v (jednom) bloku“, od fr. en „v“ (z lat. in) a bloc (↗ blok).

lek. „zápal mozgu“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. encephalitis, utvoreného na základe gr. enkephalos (ἐγκέφαλος) „mozog“, doslova „nachádzajúci sa v hlave, lebke“, zloženého z ↗ en- a gr. kephalē (κεφαλή) „hlava“.

„horec“ (od 17. stor.) • Z nem. Enzian, čo je prevzatie z lat. gentiāna – východiskom lat. slova je gr. gentiānē (γεντιανή), podľa antických svedectiev odvodzované od mena ilýr. kráľa Gentia.

cirk. „pápežský okružný list obsahujúci dôležité zásady a smernice“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. encyclica, podľa cirk. lat. litterae encyclicae mn. „okružný list“, od lat. litterae mn. „list“ a cirk. lat. encyclicus, od gr. enkyklios (ἐγκύκλιος) „kruhový; pohybujúci sa v kruhu, krúžiaci“, od ↗ en- a gr. kyklos (κύκλος) „kruh“ (↗ cyklus).

„náučný slovník“ (od 19. stor.) • Z lat. encyclopaedia „súhrn všetkých vied a umení“ (prvýkrát údajne doložené v r. 1508), čo je prevzatie z gr. enkyklopaideia (ἐγκυκλοπαιδεία) – slovo vzniklo na základe spojenia enkyklios paideia (ἐγκύκλιος παιδεία), doslova „bežné vzdelanie“ (o všeobecnom vzdelaní predchádzajúcom odbornému štúdiu), od gr. enkyklios (ἐγκύκλιος) „kruhový; pohybujúci sa v kruhu, vracajúci sa; každodenný, bežný, normálny“ a paideia (παιδεία) „výchova, vzdelávanie“, od gr. paideuō (παιδεύω) „vychovávam, vzdelávam“, od gr. pais (παῖς), gen. paidos (παιδός) „dieťa“. Pôvodne išlo o označenie príručiek poskytujúcich súbor poznatkov istého odboru, dnešný význam vznikol v 18. stor. pod vplyvom činnosti fr. encyklopedistov.

lek. „náuka o žľazách s vnútornou sekréciou“ (od 20. stor.) • Zloženina ↗ -lógia a endokrinný „majúci vnútornú sekréciu“, od gr. endon (ἔνδον) „vnútri“ a krinō (κρίνω) „oddeľujem“.

„sila schopná vykonávať prácu“ (od 19. stor.) • Z kresť. lat. energia „aktivita“, čo je prevzatie z gr. energeia (ἐνέργεια) „činnosť, pôsobenie“, odvodeného od gr. energos (ἐνεργός) „aktívny, činný“, čo je zloženina z ↗ en- a gr. ergon (ἔργον) „pôsobenie, dielo, práca“. Z odvodenín: energetický, podľa gr. energetikos (ἐνεργητικός) „schopný na niečo pôsobiť; účinný“. Pozri aj ↗ alergia.

[anfas] kniž. „tvárou dopredu“ (od 20. stor.) • Podľa fr. en face (de), doslova „do tváre (niekoho/niečoho)“, t. j. „na tej strane, kde je niečia tvár ap.“; od fr. en „v, do“ (z lat. in) a face „tvár“ (z lat. faciēs „id.“).

[angró] kniž. „vo veľkom“ (od 19. stor.) • Z rovnocenného fr. en gros, od fr. en „v“ a gros „veľký“ (↗ gros).

odb. „vydelené územie v cudzom prostredí“ (od 19. stor.) • Z fr. enclave, od fr. enclaver „uzavrieť, obkľúčiť (pozemok cudzím územím)“, ktorého východiskom je ľud. lat. *inclāvāre, od ↗ in- a lat. clāvis „kľúč“ (pozri aj ↗ kláves).

„mimoriadne veľký“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. enorm, fr. énorme) z lat. enormis „odchylný od pravidla, nepravidelný; neobyčajný, nesmierny, ohromný“, zloženého z ↗ ex- a lat. norma „pravidlo“ (↗ norma).

inform. „(počítačový kláves) vstup“ (od 20. stor.) • Z angl. enter – výraz je odvodený od slovesa to enter „vstúpiť“, prevzatého zo stfr. entrer (fr. entrer) „id.“, ktorého východiskom je lat. intrāre ako odvodenina od lat. intrā „vnútri, v“.

„náuka o hmyze“ (od 20. stor.) • Utvorené v novoveku na základe ↗ -lógia a gr. entomon (zōon) (ἔντομον ζῷον) „hmyz“, od gr. entomos (ἔντομος) „rozrezaný na kusy; majúci zárez“, od gr. entemnō (ἐντέμνω) „vrezávam, zarezávam (do niečoho)“, zloženého z ↗ en- a gr. temnō (τέμνω) „režem“ – pomenovanie súvisí so zárezmi na tele niektorých druhov; porov. aj ↗ insekticíd.

„oduševnenie, nadšenie, zápal“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom záp. jazykov: nem. Enthusiasmus ap.) z gr. enthousiasmos (ἐνθουσιασμός) „nadšenie“, od slovesa enthousiazō (ἐνθουσιάζω) „som vo vytržení, v extáze“, odvodeného od gr. entheos (ἔνθεος) „uchvátený, posadnutý božstvom“, doslova „v ktorom je božstvo“ – ide o zloženinu z ↗ en- a gr. theos (θεός) „božstvo, boh“.

„vypočítavanie, výpočet“ (od 20. stor.) • Z lat. ēnumerātiō, od lat. ēnumerāre, numerātum „vyčísľovať, vypočítavať“, utvoreného na základe ↗ ex- a lat. numerus „číslo, počet“ (pozri aj ↗ numero).

„súvisiaci so životným prostredím“ (od 20. stor.) • Z angl. environmental, od angl. environment „životné prostredie“ – výraz je odvodený od angl. to environ „obkolesovať“, prevzatého z fr. environner, od fr. environ „dookola“. Východiskom fr. slova je spojenie en viron „v kruhu“, od fr. en „v“ (z lat. in „id.“) a stfr. viron „kruh, okruh“, od fr. virer „otáčať (sa)“, z ľud. lat. *virāre, čo je novšia forma lat. vibrāre (↗ vibrovať).

„bielkovinová látka urýchľujúca chemické reakcie v živom organizme“ • Výraz (nem. Enzym) utvoril v r. 1878 nem. chemik W. F. Kühne na základe ↗ en- a gr. zymē (ζύμη) „kvások“.

„čalúnená časť nábytku“ • Pôvodne obchodná značka (Épéda) fr. spoločnosti Bertrand Faure (od r. 1929), vyrábajúcej sedadlá pre automobilový priemysel.

(↗ epicentrum ap.) • Z gr. epi- (ἐπι-), od gr. epi (ἐπί) „na tom, zvrchu, zhora, k tomu, tam, mimo toho“.

odb. „bod na zemskom povrchu nad ohniskom zemetrasenia ap.“ • Utvorené v 19. stor. na základe gr. epikentros (ἐπίκεντρος), doslova „nachádzajúci sa nad stredom“ – výraz je zložený z ↗ epi- a gr. kentron (κέντρον) „stred“ (↗ centrum).

(↗ epos)

„hromadná nákaza“ (od *18. stor.) • Zo strlat. epidemia, čo je prevzatie z gr. epidēmia (ἐπιδημία) „všeobecné rozšírenie (choroby)“, od gr. epidēmios „nachádzajúci sa medzi ľuďmi; (o ochorení) rozšírený“, zloženého z ↗ epi- a gr. dēmos (δῆμος) „ľud“.

„(netvorivý) nasledovník al. napodobňovateľ“ (od 19. stor.) • Z gr. epigonos (ἐπίγονος), doslova „narodený po (niekom), potomok“; súvisí s gr. epigignomai (ἐπιγίγνομαι) „rodím sa neskôr“, od ↗ epi- a gr. gignomai (γίγνομαι) „rodím sa“. Ako hoi Epigonoi (οἱ Ἐπίγονοι) sa v gr. tradícii označujú aj synovia hrdinov, ktorí zahynuli počas neúspešnej výpravy proti Tébam; ich potomkovia neskôr podnikli ďalšiu výpravu s cieľom pomstiť rodičov a dobyli Teby.

„(netvorivý) nasledovník al. napodobňovateľ“ (od 19. stor.) • Z gr. epigonos (ἐπίγονος), doslova „narodený po (niekom), potomok“; súvisí s gr. epigignomai (ἐπιγίγνομαι) „rodím sa neskôr“, od ↗ epi- a gr. gignomai (γίγνομαι) „rodím sa“. Ako hoi Epigonoi (οἱ Ἐπίγονοι) sa v gr. tradícii označujú aj synovia hrdinov, ktorí zahynuli počas neúspešnej výpravy proti Tébam; ich potomkovia neskôr podnikli ďalšiu výpravu s cieľom pomstiť rodičov a dobyli Téby, ktoré však medzitým upadli a ich obyvateľstvo stihlo včas opustiť mesto – odtiaľ dnešný význam neúspešného nasledovania ap.

„krátka báseň s vtipnou al. satirickou myšlienkou“, staršie aj epigramma (od 17. stor.) • Z lat. epigramma, čo je prevzatie z gr. epigramma (ἐπίγραμμα), doslova „nápis“, od gr. epigraphō (ἐπιγράφω) „píšem na niečo“, zloženého z ↗ epi- a gr. graphō (γράφω) „píšem“. Slovo označovalo aj nápisy na umeleckých predmetoch, často obsahujúce vtipnú pointu, preto sa stalo označením príslušného literárneho žánru.

↗ epos

„odstraňovanie chĺpkov z pokožky“ (od 20. stor.) • Z fr. épilation, od fr. épiler „zbavovať ochlpenia“, utvoreného na základe ↗ ex- a lat. pilus „vlas, chlp“.

„padúcnica“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. epilepsia, čo je prevzatie z gr. epilēpsia (ἐπίληψία), od gr. epilēptos (ἐπίληπτος) „chytený, uchvátený (aj chorobou); trpiaci padúcnicou“, od slovesa epilambanō (ἐπιλαμβάνω) „beriem, uchvacujem; (o chorobe) zachvacujem“, zloženého z ↗ epi- a gr. lambanō (λαμβάνω) „beriem“. Z odvodenín: epileptický (gr. epilēptikos, ἐπιληπτικός) a i.

„záver, doslov“ (od 19. stor.) • Z lat. epilogus, čo je prevzatie z gr. epilogos (ἐπίλογος) „záver reči“, od gr. epilegō (ἐπιλέγω) „hovorím v súvislosti s niečím, ešte niečo“, zloženého z ↗ epi- a gr. legō (λέγω) „hovorím“.

bibl. „list apoštola k veriacim“, liter. „básnický list“ (od 19. stor.) • Z lat. epistola, čo je prevzatie z gr. epistolē (ἐπιστολή), pôvodne „poslanie, posolstvo“ – výraz je odvodený od gr. epistellō (ἐπιστέλλω) „posielam“, zloženého z ↗ epi- a gr. stellō (στέλλω) „odosielam, vypravujem“.

„náhrobný nápis“, staršie aj epitafium (od 17. stor.) • Z lat. epitaphium, čo je prevzatie z gr. epitaphion (ἐπιτάφιον) „náhrobný nápis“ (z ↗ epigram), od gr. epitaphios (ἐπιτάφιος) „súvisiaci s pohrebom, hrobom“, zloženého z ↗ epi- a gr. taphos (τάφος) „pochovávanie, pohreb; hrob“, od gr. thaptō (θάπτω) „pochovávam“.

anat. „výstelka (tkanivo)“ (od 20. stor.) • Ako vedecký termín (lat. epithelium) utvorené na základe ↗ epi- a gr. thelē (θήλη) „prsná bradavka“ – výraz sa pôvodne vzťahoval na vrstvu pokožky na bradavke, neskôr sa jeho význam rozšíril.

štýl. „(básnický) prívlastok“ (od 19. stor.) • Z gr. (onoma) epitheton (ὄνομα ἐπίθετον), doslova „pridané (slovo)“ – od gr. epithetos (ἐπιθετός) „pridaný, priložený“, od slovesa epitithēmi (ἐπιτίθημι) „prikladám“, zloženého z ↗ epi- a gr. tithēmi (τίθημι) „kladiem“. Pozri aj ↗ adjektívum.

„drobná príhoda“ (od 19. stor.) • Prostredníctvom záp. jazykov (nem. Episode ž. < fr. épisode m.) prevzaté z gr. to epeisodion (τὸ ἐπεισόδιον) „(v gréckej dráme) dialogická časť medzi spevmi zboru“, doslova „niečo prichádzajúce zvonka, vsunuté ap.“, od gr. epeisodios (ἐπεισόδιος) „prichádzajúci zvonka“, zloženého z ↗ epi- a gr. eisodos (εἴσοδος) „vchod, vstup“, od gr. eis (εἰς) „dovnútra, do“ a hodos (ὁδός) „chod, cesta“.

„éra“ (od 19. stor.) • Zo strlat. epocha, čo je prevzatie z gr. epochē (ἐποχή), od gr. epechō (ἐπέχω) „zdržiavam, zadržiavam“, zloženého z ↗ epi- a gr. echō (ἔχω) „držím“. Grécky výraz pôvodne znamenal „zadržanie, zastavenie“, v astronómii nadobudol aj významy „postavenie nebeských telies“ a „určený časový bod, vo vzťahu ku ktorému sa definuje takéto postavenie, resp. jeho zmeny“ – odtiaľ i súčasný význam obdobia, éry.

↗ epos, kniž. „súhrn význačných činov, udalostí“ (od 19. stor.) • Z gr. epopoiia (ἐποποιΐα) „epické básnictvo“, doslova asi „tvorba epickej poézie“, od ↗ epos a gr. poieō (ποιέω) „robím, vytváram“. Koncové -eja (nie *-oja, porov. ↗ onomatopoja) je zrejme podľa nem. Epopöe (< gr.).

„plastická látka používaná na výrobu lepov, lakov ap.“ • Utvorené v 20. stor. na základe ↗ epi- a ↗ oxid.

„obdobie, epocha“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Ära) zo strlat. aera „id.“, čo je z hľadiska pôvodu tvar mn. č. od lat. aes, gen. aeris „meď, bronz, kov; (medená) minca“; významový posun „minca, peniaz“ → „obdobie“ (najskôr údajne v Španielsku) sa vysvetľuje počítaním času podľa rokov, keď sa platili dane.

hovor. „majetok štátu“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom rak. nem. Ärar) z lat. aerārium „štátna pokladnica, verejné financie“ – „pokladnica“, od lat. aes, gen. aeris „meď; (medená) minca, peniaze“.

„znak (rodu, mesta ap.)“ (od 17. stor.) • Doslova „dedičný rodový znak“, od stnem. erbe (nem. Erbe) „potomok, dedič; dedičstvo“ – k významu porov. i staršie slk. erb „dedičstvo“ (od 15. stor.).

staršie rdžať (od 17. stor.), dial. i eržať, hriať • Novšie obmeny *ržať (porov. rus. ržať (ржать) „erdžať“ a i.), utvoreného na základe pôvodného *rzať, *ržím, ktorého východiskom je psl. *rǫzati (*rug-), *rǫžg, súvisiace s gr. erygē (ἐρυγή) „ryhanie; revanie“, lat. rugīre „ručať (o levovi)“, strír. rucht „hluk“, staroangl. réoc „divý, zúrivý“ a i. – všetko od ide. *reug-, čo je rozšírenie zvukomalebného koreňa *reu- „revať, vydávať chrapľavé zvuky“; ďalej pozri ↗ revať.

„vresovec“ (od 20. stor.) • Z lat. erica, čo je prevzatie z gr. ereikē (ἐρείκη) „id.“.

geol. „rozrušovať pôsobením vody, vetra ap.“ (od 20. stor.) • Z lat. ērodere, ērosum, doslova „vyhrýzať, vyhlbovať“, od ↗ ex- a lat. rōdere „hrýzť, ohrýzať, hlodať“. Z odvodenín: erózia (lat. ērosiō).

„súvisiaci s pohlavnou láskou“ (od 19. stor.) • Z lat. erōticus, čo je prevzatie z gr. erōtikos (ἐρωτικός) „týkajúci sa pohlavnej lásky“, od gr. eros (ἔρως), gen. erōtos (ἔρωτος) „túžba, (pohlavná) láska“.

[erá-] typ. „súpis tlačových chýb“ (od 20. stor.) • Z lat. errāta mn., doslova „chyby“, od lat. errātum „omyl, chyba“, odvodeného od lat. errāre, errātum „blúdiť; mýliť sa“.

kniž. „vzdelanie, skúsenosť v odbore“ (od 19. stor.) • Z lat. ērudītiō „vzdelávanie“, od lat. ērudīre, ērudītum „vzdelávať, vychovávať, vyučovať“, doslova asi „vyvádzať zo stavu nevzdelanosti“, od ↗ ex- a lat. rudis „nespracovaný, surový, drsný; nevzdelaný“.

odb. „výbuch“ (od 20. stor.) • Z lat. ēruptiō, od lat. ērumpere, ēruptum „vyraziť von, vypuknúť“, zloženého z ↗ ex- a lat. rumpere „lámať, pretŕhať, prerážať“.

biol. „červená krvinka“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. erythros (ἐρυθρός) „červený“ a kytos (κύτος) „dutina; nádoba“. Pozri aj ↗ cytológia.

„umelecky podaná úvaha o filozofických ap. otázkach“ (od 19. stor.) • Z fr. essai, doslova „pokus“, ktorého východiskom je lat. exagium, doslova „vymeriavanie, váženie“ (od lat. exigere, exāctum „dôkladne vymerať“; ďalej pozri ↗ exaktný), z toho „preskúšavanie váhy“ → „pokus“. Špeciálny význam „literárny, filozofický a i. pokus, esej“ vznikol podľa názvu knihy filozofických pojednaní fr. filozofa M. de Montaigna *Essais* (1580), doslova „Pokusy“.

hovor. „(v mobilnej komunikácii) krátka textová správa“ (od 20. stor.) • Skrátenie za „správa SMS“, podľa angl. SMS message, doslova „správa (message) v rámci SMS“ – SMS je skratka za angl. *Short Message Service* „služba krátkych správ“.

„výťažok, extrakt“ (od 17. stor.) • Z lat. essentia, doslova „podstata, súcno“, od lat. *essēns, gen. *essentis, čo je príč. prít. od lat. esse „byť, jestvovať“. Lat. výraz bol utvorený ako ekvivalent gr. ousia (οὐσία), odvodeného od gr. ōn m. (ὤν), ousa ž. (οὖσα), on s. (ὄν) „jestvujúci“; porov. aj ↗ ontológia.

náb. „učenie o posledných veciach človeka a sveta súvisiace s koncom čias“ (od 20. stor.) • Z cirk. lat. eschatologia, od gr. eschatos (ἔσχατος) „krajný, najvzdialenejší, posledný“ a ↗ -lógia.

„zväzok vojnového loďstva al. letectva“ (od 20. stor.) • Z fr. escadre, čo je prevzatie z tal. squadra, pôvodne „pravouhlý trojuholník na kreslenie kolmíc, rovnobežiek ap.“ (z toho aj „lode plávajúce v takomto usporiadaní“ → „skupina, zväzok lodí“, neskôr prenesené na letectvo), od tal. squadrare „rozostaviť do tvaru s pravým uhlom“, z ľud. lat. *exquadrāre, zloženého z ↗ ex- a lat. quadrāre „robiť štvorhranným“; ďalej pozri ↗ kvadrát. – eskadróna „vojenská jazdecká jednotka“, staršie aj eskadrou (od 18. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Eskadrou ž.) z fr. escadron m., čo je prevzatie z tal. squadrone m., od tal. squadra, používaného aj v sfére vojenského jazdectva.

publ. „stupňovanie, zvyšovanie“ (od 20. stor.) • Z angl. escalation, ktoré vzniklo (podobne ako sloveso to escalate „stupňovať“ → slk. eskalovať) asi na základe angl. escalator (↗ eskalátor).

„pohyblivé schody“ • Z angl. escalator. Slovo (pôvodne obchodná značka amer. spoločnosti Otis Elevator Company, od r. 1899) bolo utvorené analogicky podľa angl. elevator „výťah“ (↗ elevátor) na základe angl. escalade „prekračovanie hradieb pomocou rebríka“ – výraz je prevzatý cez stfr. escalade z tal. scalata „id.“, odvodeného od tal. scalare „ísť po rebríku“, od tal. scala „rebrík“, ktorého východiskom je neskoré lat. scāla ako novšia forma za lat. scālae mn. „rebrík“ (↗ škála).

„artistický kúzelník“ (od 19. stor.) • Z fr. escamoteur, od fr. escamoter „nechať zmiznúť“, čo je asi prevzatie z prov. escamo(u)tar, odvodeného od stprov. escamar „rozvlákniť, rozstrapkať“ (pôvodne asi „oškrabať, ošúpať“), od ľud. lat. *scama, z lat. squāma „šupina“.

„ozbrojený sprievod“ (od 19. stor.) • Z fr. escorte, čo je prevzatie z tal. scorta, od tal. scorgere „viesť, sprevádzať (po ceste)“ – východiskom výrazu je ľud. lat. *excorrigere, zložené z ↗ ex- a lat. corrigere „narovnávať, naprávať, usmerňovať“ (↗ korigovať).

„najvyššia karta“ (od 20. stor.) • Zo strhnem. esse, ktorého východiskom je lat. ās, gen. assis „rímska minca“. Zrejme vzhľadom na použitie takýchto (drobných) mincí pri hre s kockami malo lat. ās v stredoveku aj význam „jednotka na hracej kocke“, neskôr sa používalo aj ako označenie hracej karty s jedným bodom – význam „najvyššia karta“ vznikol asi v hrách, kde sa takáto karta pokladala za najdôležitejšiu.

„najrozšírenejší umelý jazyk“ • Podľa pseudonymu jeho tvorcu, poľ. lekára L. L. Zamenhofa, ktorý sa pod prvú príručku tohto jazyka (vydanú v r. 1887) podpísal ako „Dr. Esperanto“, doslova „Dr. Dúfajúci“ – esperanto je príčastie od esperantského *esperi* „dúfať“, prevzatého z román. jazykov (porov. fr. espérer „dúfať“, špan. esperar „dúfať, čakať“ a i.); východiskom príslušných výrazov je lat. spērāre, od lat. spēs „očakávanie, nádej“.

„voľné priestranstvo pred významnými budovami“ (od 20. stor.) • Z fr. esplanade, čo je prevzatie z tal. spianata „vyhladené, urovnané miesto“, od slovesa spianare „vyrovnať“, ktorého východiskom je lat. explānāre „id.“, utvorené na základe ↗ ex- a lat. plānus „rovný“.

[-eso] (od 20. stor.) • Z tal. (caffè) espresso, doslova „vytláčaná, pretláčaná káva“, od tal. esprimere „vytláčať“, z lat. exprimere, od ↗ ex- a lat. premere „tlačiť“ (porov. aj ↗ expres). Význam „malá kaviareň“ je asi podľa angl. espresso (bar) „bar, kde pripravujú espresso“. Skrátená forma: *preso* hovor.

[-ri] „duchaplnosť, ostrovtip“ (od 19. stor.) • Z fr. esprit, čo je prevzatie z lat. spīritus „duch“; pozri aj ↗ špiritus.

[-išm-] polit., publ. „vládnuca skupina spoločnosti“ (od 20. stor.) • Podľa brit. angl. *the Establishment* (často s pejoratívnym zafarbením), od angl. *establishment*, doslova „ustanovenie; čo je ustanovené ap.“, od slovesa *to establish* „ustanoviť, dosadiť do funkcie“, prevzatého zo stfr. *establir* (fr. *établir*); ďalej pozri ↗ etablovať.

stav. „ochranná vodná stavba; cestná mostná konštrukcia“ (od 20. stor.) • Z fr. estacade, pôvodne „hrádza, priehrada“, čo je prevzatie z tal. *steccata*, resp. zo špan. *estacada* – ide o odvodeniny od tal. *stecca*, špan. *estaca* „tyč, kôl“, ktoré sú prevzaté z germ. jazykov (porov. angl. *stake* „kôl“ ap.).

„náuka o kráse“ (od 19. stor.) • Podľa názvu diela nem. filozofa A. G. Baumgartena *Aesthetica* (1750–1758) – príslušný lat. výraz bol utvorený na základe gr. *aisthētikos* (αἰσθητικός) „súvisiaci so zmyslovým vnímaním; citlivý, vnímavý“, od gr. *aisthēsis* (αἴσθησις) „vnímanie“, čo je odvodenina od gr. *aisthanomai* (αἰσθάνομαι) „cítim, vnímam“.

„pódium, tribúna (pre hudbu ap.); zábavné pásmo scénických útvarov“ (od 19. stor.) • Z fr. *estrade* ž., pôvodne „vyvýšená dlážka v miestnosti“, čo je prevzatie zo špan. *estrado* m., ktorého východiskom je lat. *stratum* „prestretá pokrývka, koberec; dláždenie“, od lat. *sternere, stratum* „prestierať“. Slovo prešlo ďalším vývinom v smere „vyvýšená dlážka“ → „drevené pódium (pri verejných vystúpeniach, slávnostiach ap.)“ → „program (realizovaný na takomto pódiu)“.

(od 16. stor.) • Psl. *ešče*; azda z pôvodného *etšče* < *ets-če*, kde *ets-* (*et-s-*) je rozšírenie ide. *et-* (porov. stind. *áti* „viac ako; veľmi“, gr. *eti* (ἔτι) „navyše, ďalej, ešte“, lat. *et* „a, aj, tiež, a ešte“, gót. *ip* „ale“ a i.) a *-če* je reflexom ide. *kwe* „a“ (porov. stind., avest. *ča*, gr. *te* (τε), lat. *-que* „a, aj“ a i.).

v chem. názvosloví (etán, etyl, etylén a i.) • Podľa ↗ éter.

„uvádzať do platnosti; budovať“ (od 19. stor.) • Z fr. *établir*, ktorého východiskom je lat. *stabilīre* „ustáliť, upevniť“, od lat. *stabilis* (↗ stabilný). Pozri aj ↗ establishment.

„druh tenkej polopriesvitnej tkaniny“ (od 20. stor.) • Z fr. *étamine*, čo je prevzatie zo strlat. *staminea* „mníšska vlnená košeľa“, od lat. *stāmineus* „nitkovitý“, odvodeného od lat. *stāmēn* „osnova (na tkáčskom stave); niť na cievke; niť, tkanina“.

„časť, úsek; fáza“ (od 19. stor.) • Z fr. *étape* (stfr. *estaple*), čo je prevzatie zo strhol. *stapel* „obchodný sklad“. Slovo prešlo významovým vývinom: „sklad potravín určených na zásobovanie armády“ → „miesto, kde sa vojenské oddiely zásobujú potravinami, odpočívajú ap.“ → „vzdialenosť, úsek medzi takýmito miestami“ → „úsek, etapa“.

v spojení e-é kúrenie (vykurovanie) „vykurujúce jedno podlažie al. byt“ (od 20. stor.) • Od staršieho etáž „poschodie“ (od 20. stor.), prevzatého z fr. étage (stfr. estage) „príbytok; priestor medzi dvoma dlážkami, poschodie“, ktoré je odvodené od stfr. ester „stáť, nachádzať sa, byť niekde“, z lat. stāre „stáť“.

v staršom chápaní „látka vypĺňajúca vesmír“, chem. „druh prchavej kvapaliny“ (od 19. stor.) • Z lat. aethēr, čo je prevzatie z gr. aithēr (αἰθήρ), u časti gr. filozofov označujúceho jemnú pralátku, z ktorej je zložený vesmírny priestor; odvodzuje sa od gr. aithō (αἴθω) „zapaľujem; horím, žiarim“. Pozri aj ↗ et..., ↗ polyester, ↗ polyetylén.

„azbestovocementová krytina“ (od 20. stor.) • Podľa rak. ochrannej známky (Eternit) – utvorené azda na základe lat. aeternus „večný, nesmrteľný“ (narážka na trvanlivosť krytiny?), súvisiaceho s lat. aetas „vek“.

„mravouka; morálka“ (od 20. stor.) • Z lat. ēthica „náuka o morálke ako súčasť filozofie“, od lat. ēthicus „súvisiaci s mravmi“ (> slk. etický, od 19. stor.), čo je prevzatie z gr. ēthikos (ἠθικός), od gr. ēthos (ἦθος) „zvyk, mrav“.

„nálepka s udaním obsahu; súhrn pravidiel spoločenského správania“ (od 19. stor.) • Z fr. étiquette, pôvodne „štítok označujúci obsah niečoho“ – doslova „čo je pripevnené“, od stfr. estechier „prišpendliť, pripevniť“ (germ. pôvodu, porov. nem. stecken „nastoknúť, pripichnúť“). Význam „súhrn pravidiel správania ap.“ vznikol posunom „štítok s nápisom“ → „nápis, zoznam, prehľad“ → „dokument upravujúci správanie na kráľovskom dvore“ – pôvodne v špan. etiqueta (prevzatie z fr. étiquette vo význame „štítok“), údajne za vlády kráľa Karola I. (V.; 1516 – 1556). Pozri aj ↗ tiket.

„týkajúci sa národnosti, národa“ (od 20. stor.) • Prostredníctvom záp. jazykov (nem. ethnisch ap.) prevzaté z gr. ethnikos (ἐθνικός) „ľudový, národný“, od gr. ethnos (ἔθνος) „kmeň, ľud, národ“. Z odvodenín: etnikum; v zloženinách etno- (porov. etnografia, etnológia ap.).

[-u- i -u-] hud. „cvičná skladba“ (od 20. stor.) • Z fr. étude „cvičný kúsok“, pôvodne „štúdia, naštudovanie“, čo je prevzatie z lat. studium (↗ štúdium).

lingv. „náuka o pôvode, prvotnom význame a príbuznosti slov; pôvod slova; jeho výklad“ (od 19. stor.) • Z lat. etymologia, čo je prevzatie z gr. etymologia (ἐτυμολογία), utvoreného na základe gr. to etymon (τὸ ἔτυμον) „skutočný význam slova (z hľadiska jeho pôvodu)“, od gr. etymos (ἔτυμος) „pravý, pravdivý, skutočný“, a ↗ -lógia – podľa dobových predstáv išlo o hľadanie pôvodného či „pravého“ významu slov, neskresleného neskoršími zmenami ap. Ako ľudová etymológia (podľa nem. *Volksetymologie*; pomenovanie zaviedol v r. 1852 nem. bádateľ E. Förstemann) sa označujú procesy súvisiace s prispôsobovaním etymologicky nepriezračných výrazov (prevzatia z cudzích jazykov, zastarané slová ap.), ktoré nezohľadňujú ich reálne etymologické súvislosti; porov. napr. ↗ bokombrada, ↗ šaľbiar, ↗ veľryba a i.

„dobrý, správny, kladný ap.“ (↗ eufemizmus a i.) • Z gr. eu- (εὐ-), od gr. eu (εὖ) „dobre“.

„zjemňujúce pomenovanie“ (od 20. stor.) • Z gr. eufemismos (εὐφημισμός), doslova „použitie vhodnejšieho výrazu namiesto nevhodného“, od gr. eufemizomai (εὐφημίζομαι) „používam priaznivé, vhodné, dobre znejúce ap. výrazy“, utvoreného na základe ↗ eu- a gr. femē (φήμη) „reč, slová“.

odb. „ľubozvučnosť“ (od 18. stor.) • Z lat. euphonia, čo je prevzatie z gr. euphonia (εὐφωνία), pôvodne „dobrá kvalita hlasu“, od gr. euphonos (εὔφωνος) „majúci dobrý (sladký, zvučný, príjemný) hlas“, zloženého z ↗ eu- a gr. phōnē (φωνή) „hlas, zvuk“.

„subjektívny pocit dobrej nálady, zdravia“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. euphoria, čo je prevzatie z gr. euphoria (εὐφορία) „schopnosť ľahko niečo znášať; (pri chorobe) stav pociťovaný ako dobrý“, od gr. euphoros (εὔφορος) „dobre znášaný; schopný znášať“, utvoreného na základe ↗ eu- a gr. pherō (φέρω) „nesiem“.

„veda o činiteľoch zlepšujúcich dedičné vlastnosti a vývin populácie“ • Názov (angl. *eugenics*) utvoril v r. 1883 angl. prírodovedec F. Galton na základe ↗ eu- a gr. genikos (γενικός) „súvisiaci s rodom ap.“, od gr. genos (γένος) „rod, pôvod, druh“.

cirk. „sviatosť ustanovená Kristom pri Poslednej večeri“ (od 20. stor.) • Z cirk. lat. *Eucharistia*, čo je prevzatie z gr. eucharistia (εὐχαριστία) „vďačnosť; prejav vďačnosti, vzdávanie vďaky“ – slovo je odvodené od gr. eucharistos (εὐχάριστος) „vďačný“, utvoreného na základe ↗ eu- a gr. charizomai (χαρίζομαι) „zavďačujem sa, preukazujem láskavosť; rád, bohato dávam, obetujem“, od gr. charis (χάρις) „pôvab, krása; radosť, vďačnosť, odmena, láskavosť“. Porov. i ↗ charizma.

„teplomilný strom“ • Z bot. lat. *Eucalyptus*, doslova „dobre zakrytý“ – názov utvoril v r. 1788 fr. botanik Ch. L’Héritier na základe ↗ eu- a gr. *kalyptos* (καλύπτος) „zahalený, skrytý“, od gr. *kalyptō* (καλύπτω) „zahŕňam, zakrývam“; názov súvisí s pevnou vrstvou zakrývajúcou nerozvinuté puky.

„vykastrovaný muž; háremový strážca“ (od 18. stor.) • Z lat. *eunuchus* „kastrát“, čo je prevzatie z gr. *eunouchos* (εὐνοῦχος), doslova „strážca lôžka“, od gr. *eunē* (εὐνή) „lôžko“ a *echo* (ἔχω) „držím (pod kontrolou), spravujem, strážim“. Dozor nad spálňami či priestormi vyhradenými pre ženy sa obyčajne zveroval kastrátom; v slove nastal ďalší významový vývin: „(vykastrovaný) strážca“ → „vykastrovaný muž (vo všeobecnosti)“.

„menová jednotka krajín Európskej únie“ • Ako názov oficiálne schválené v decembri 1995 na zasadnutí Európskej rady v Madride. Slovo vzniklo na základe názvu Európa, ktorého východiskom je gr. *Eurōpē* (Εὐρώπη), bez jednoznačného výkladu – azda prevzatie substrátového pôvodu, resp. zo semit. jazykov (porov. akkad. *ēreb šamši* „západ slnka“ ap.).

podľa starozákonnej tradície prvá stvorená žena • (Byť) v Evinom rúchu „nahá“, podľa prvotnej nahoty v raji (Gn 2, 25).

„vyprázdniť; vysťahovať (z ohrozenej oblasti)“ (od 20. stor.) • Z lat. *ēvacuāre* „vyprázdniť“, zloženého z ↗ ex- a lat. *vacuāre* „id.“, od lat. *vacuus* „prázdny“; pozri aj ↗ vákuum.

„hodnotenie“ (od 20. stor.) • Z fr. *évaluation*, od fr. *évaluer* „odhadnúť, ohodnotiť“ – sloveso vzniklo na základe fr. *é-* (z lat. ↗ ex-) a staršieho fr. *value* „hodnota“, od fr. *valoir* „mať hodnotu“, z lat. *valēre* „byť silný, mocný, mať vplyv; (o peniazoch) platiť“.

[-ňie-] „príslušník kresťanskej cirkvi vychádzajúcej z učenia M. Luthera“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. *evangelicus*, pôvodne „súvisiaci s evanjeliom, evanjeliový“, od lat. *Evangelium* (↗ evanjelium). Súčasný význam súvisí s tým, že reformátor M. Luther (1483–1546) kládol vo svojej vierouke dôraz na evanjelium, resp. na Bibliu.

[-ňie-] „Kristovo učenie; časť Biblie opisujúca Kristov život a skutky“ (od 16. stor.) • Z cirk. lat. *Evangelium*, čo je prevzatie z gr. *euangelion* (εὐαγγέλιον), doslova „dobrá správa, zvesť“ (t. j. v kresťanskom ponímaní zvesť o vykupiteľskom poslaní Krista ako Božieho Syna) – výraz je odvodený od gr. *euangelos* (εὐάγγελος) „majúci dobrú správu“, utvoreného na základe ↗ eu- a gr. *angelos* (ἄγγελος) „posol“ (↗ anjel).

„možný, prípadný“ (od 20. stor.) • Od lat. *eventus* „výsledok, (ne)úspech, osud“, čo je odvodenina od lat. *ēvenīre, eventum* „vychádzať; stávať sa“, zloženého z ↗ ex- a lat. *venīre* „prichádzať“.

[evrgrín] „pieseň, ktorej obľuba pretrváva“ (od 20. stor.) • Z angl. *evergreen*, doslova „večne zelený“, čo je zloženina angl. *ever* „večný; večne“ a *green* „zelený“ – odtiaľ prenesene aj „vždy svieži, nevädnúci ap.“ → „stále obľúbený“.

„vedenie záznamov, prehľad“ (od 19. stor.) • Z lat. *ēvidentia* „názornosť, zreteľnosť“, od lat. *ēvidēns*, gen. *ēvidentis* „viditeľný, zrejmý“ (> slk. evidentný, od 20. stor.), utvoreného na základe lat. *vidēre* „vidieť“, analogicky podľa lat. *ēlūcēns* „žiariaci; viditeľný, zreteľný“, čo je príčastie od lat. *ēlūcēre* „žiariť; javiť sa, ukazovať sa“ (zložené z ↗ ex- a lat. *lūcēre* „svietiť, žiariť; skvieť sa; byť zrejmý“, od lat. *lux*, gen. *lūcis* „svetlo“). Súčasný význam vznikol asi na základe spojení typu *dať do evidencie*, pôvodne „dať, uviesť do názorného, zreteľného stavu“ → „zapísať do (prehľadnej) dokumentácie, zaznamenať“ → „prehľad; vedenie záznamov“; k tomu aj sloveso *evidovať*.

kniž. „vyvolať v mysli“, staršie „úradne vyzývať, predvolávať“ (od 17. stor.) • Z lat. *ēvocāre* „vyvolávať (von); vyzývať“, od ↗ ex- a lat. *vocāre* „volať“.

„postupná zmena; vývin, vývoj“ (od 19. stor.) • Z lat. *ēvolūtiō*, pôvodne „rozvinutie (napr. papyrusového zvitku)“, od lat. *ēvolvere, ēvolūtum* „rozvinúť“, zloženého z ↗ ex- a lat. *volvere* „valiť, kotúľať, vinúť“; z toho všeobecnejší význam „rozvinutie, (postupné) rozvíjanie“ → „rozvoj, vývoj, vývin“.

1. hovor., v spojení vypiť na ex „naraz; až do dna“ (od 20. stor.) • Asi podľa nem. ex trinken „na jeden dúšok vypiť za pohár alkoholického nápoja“ – spojenie vzniklo v študentskom prostredí žartovnou obmenou nem. austrinken „vypiť“ (zložené z nem. aus- „vy-“ a trinken „piť“), keď bola predpona aus- nahradená lat. ↗ ex-1.

2. ex-1 „vy-, z-, znútra, von, nahor“ (↗ exkomunikovať ap.) • Z lat. ex- (pred b, d, g, l, m, n, r, i, u vo forme e-), od lat. ex „z, spomedzi, zhora nadol, od“; resp. z gr. ex- (ἐ- pred spoluhláskami ek-, eu-), od gr. ex (ἐξ) „von, z“. Pozri aj ↗ ex-1.

3. ex-2 „bývalý“ (exkráľ, exmajster a i.) • Z lat. ex- (porov. už lat. excōnsul „bývalý konzul“), od lat. ex „z, von“ (↗ ex-1), v slk. aj podľa súčasných záp. jazykov (porov. fr. ex-ministre, nem. Exminister „bývalý minister“ a i.). Odtiaľ i substantivované ex2 hovor. „bývalý partner, bývalá partnerka“ (ísť so svojím, svojou ex na večeru ap.). – ex2 „bývalý partner“ ↗ ex-2

„založený na matematických metódach, presný“ (od 19. stor.) • Z lat. exāctus „presný, dokonalý“, pôvodne „presne vymeraný“ – ide o príčastie od lat. exigere, exāctum „dôkladne vymerať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. agere „hnať, uvádzať do pohybu“ (z toho aj „uvádzať do pohybu [o váhach]“ → „zisťovať hmotnosť; vážiť, merať“). Pozri aj ↗ esej, ↗ examinátor.

„prepiato nadšený, vzrušený“ (od 20. stor.) • Od staršieho exaltovať „nadchýnať, vzrušovať“ (od 19. stor.), čo je prevzatie z lat. exaltāre „zvyšovať; vyvyšovať, zvelebovať“ (porov. i staršie exaltovať „zvyšovať rýdzosť drahého kovu“, 17. stor.), od ↗ ex-1 a lat. altus „vysoký“.

„skúšajúca osoba“ (od 17. stor.) • Z lat. examinātor, od lat. examināre „skúmať, skúšať“, od lat. exāmen, gen. exāminis „skúmanie, skúška“, pôvodne „skúška hmotnosti vážením“, od lat. exigere, exāctum „vymerať, odvážiť“; ďalej pozri ↗ exaktný.

„titul vysokých štátnych funkcionárov“ (od 18. stor.) • Z lat. excellentia „vyššie postavenie; vznešenosť“, od lat. excellēns, gen. excellentis „vynikajúci, výborný“ (> slk. excelentný, od 20. stor.), čo je príčastie od lat. excellere „vynikať (nad niekoho), prevyšovať niekoho“ (> slk. excelovať, od 20. stor.).

odb. „ležiaci mimo stredu“; „výstredný“ (od 19. stor.) • Obmena (s novším ↗ ex-1) strlat. eccentrus, prevzatého z gr. ekkentros (ἐκκεντρος) „(v astronómii, o kruhových dráhach) nemajúci v strede Zem; vysunutý zo (základnej) svetovej strany“, od gr. ek (ἐκ) „z“ a kentron (κέντρον) „stred“ (↗ centrum).

„zhotovovať výpisky“ (od 19. stor.) • Z lat. excerpere, excerptum „vytrhávať; vyberať; robiť výťahy, výpisky“, od ↗ ex-1 a lat. carpere „trhať“. Z odvodenín: excerpcia (lat. excerptiō).

hovor. expr. „preháňať, šikanovať“ (od 20. stor.) • Zjednodušenie (s disimiláciou r-r- > 0-r-) staršieho exercírovať (od 17. stor.), prevzatého z nem. *exerzieren* „cvičiť (najmä vo vojenskej sfére)“, ktorého východiskom je lat. exercīre „uvádzať do pohybu; neprestajne niekoho niečím zamestnávať; cvičiť niekoho v niečom“. Pozri aj ↗ exercície.

„nútené úradné zhabanie a predaj“, staršie i „vnútené uskutočnenie súdneho rozhodnutia; vyberanie daní; poprava“ (od 16. stor.) • Z lat. ex(s)ecūtiō, od lat. ex(s)equī, ex(s)ecūtus sum „nasledovať (až do konca); vykonávať, plniť; uplatňovať (právo), stíhať (súdne)“ (> slk. exekvovať, od 16. stor.), zloženého z ↗ ex-1 a lat. sequī „nasledovať“.

„jeden zo skupiny rovnorodých predmetov“ (od 16. stor.) • Z lat. exemplār „obraz; odpis, kópia“, od lat. exemplum „vzor, model, príklad“, doslova „čo je vybraté (z množstva rovnakých vecí)“ – súvisí s lat. eximere „vybrať“, od ↗ ex-1 a lat. emere „brať“.

cirk. „duchovné cvičenia“ (od 20. stor.) • Z cirk. lat. *exercitia (spiritualia)* mn., od lat. exercitium „cvičenie, výcvik“, od lat. exercēre, exercitum „cvičiť“. Pozri aj ↗ execírovať.

„vypúšťanie priemyselných škodlivín do ovzdušia“ (od 20. stor.) • Z lat. exhālātiō, od lat. exhālāre, exhālātum „vydychovať, vyparovať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. hālāre „dýchať, vydychovať“. Pozri aj ↗ inhalovať.

„predvedenie vynikajúceho výkonu; predvádzanie sa“, staršie „vyhotovenie úradného dokumentu“ (od 18. stor.) • Z lat. exhibitiō, gen. exhibitiōnis, od lat. exhibēre, exhibitum „prinášať, podávať; (pre)ukazovať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. habēre „držať, mať“. Z odvodenín: exhibicionizmus „pútanie záujmu nápadným správaním; lek. úchylka prejavujúca sa obnažovaním pred príslušníkmi opačného pohlavia“.

„(úradne) vykopať pochovanú mŕtvolu“ (od 20. stor.) • Zo strlat. exhumāre, od ↗ ex-1 a lat. humāre „ukladať do zeme, pochovávať“, od lat. humus „zem“. Pozri aj ↗ humus.

„vyhnanstvo“, staršie *exilium* (od 17. stor.) • Z lat. *exilium*, od lat. *exul* „vyhnaný, vyhostený; vyhnanec“. Pozri aj ↗ exulant

„byť, jestvovať“ (od 19. stor.) • Z lat. *ex(s)istere* „vystúpiť; ukázať sa, vyskytnúť sa, stať sa; byť, jestvovať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. *sistere* „postaviť (sa); pevne stáť“, ktoré súvisí s lat. *stāre* „stáť“. Z odvodenín: *existencia* (lat. *ex(s)istentia*).

„rýpadlo, bager“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe lat. *excavāre* „vydlabávať, vyhlbovať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. *cavāre* „robiť dutým, dlabať, hĺbiť“, od lat. *cavus* „dutý, vydutý, vyhĺbený“.

„výlučný, mimoriadny“ (od 20. stor.) • Prostredníctvom záp. jazykov (nem. *exklusiv* ap.) prevzaté zo strlat. *exclusīvus* „vylučujúci“, utvoreného na základe lat. *exclūdere, exclūsum* „oddeľovať, vydeľovať, vylučovať“, od ↗ ex-1 a lat. *claudere, clausum* „zatvárať, zamykať“.

„vylúčiť z cirkvi al. z nejakého spoločenstva“ (od 17. stor.) • Z cirk. lat. *excommūnicāre* „vylúčiť z obce kresťanských veriacich“, od ↗ ex-1 a lat. *commūniō* „pospolitosť, spoločnosť; spoločenstvo, obec veriacich“, od lat. *commūnis* „spoločný“.

kniž. „odbočenie od hlavnej témy“ (od 20. stor.) • Z lat. *excursus*, od lat. *excurrere, excursum* „vybehnúť, vybiehať; odbočovať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. *currere* „utekať, bežať“ – výraz sa vzťahuje na „vybehnutie“ z hlavnej línie textu, odbočenie s cieľom vysvetliť niečo ap.

„kolektívna vychádzka s poučným cieľom“ (od 20. stor.) • Z lat. *excursiō* „vybiehanie; vybehnutie, výlet“, od lat. *excurrere, excursum* „vybehnúť“.

[-gzl-] „umelecky spracovaná knižná značka“, staršie *ex libris* (od 20. stor.) • Z lat. *ex libris*, doslova „z kníh“, od lat. *ex* „z“ a *līber* „lyko; zvitok papyrusu; kniha“. Príslušný nápis na nálepke či pečiatke v knihe znamená asi „(toto je jedna) z kníh (majiteľa XY)“; neskôr prenesené aj na značku s takýmto nápisom.

[egzofo] „z úradnej moci“ (od 19. stor.) • Skrátenie lat. *ex officiō*, od lat. *ex* „z“ a *officium* „úrad“; ďalej pozri ↗ oficiálny.

„cudzokrajný; neobyčajný, zvláštny“ (od 19. stor.) • Z lat. *exōticus*, čo je prevzatie z gr. *exōtikos* (ἐξωτικός) „vonkajší; nachádzajúci sa mimo (niečoho), cudzí, cudzokrajný“, odvodeného od gr. *exō* (ἔξω) „vonku, mimo“ – v moderných jazykoch sa význam posunul v smere „cudzokrajný“ → „(pre nás) neobyčajný, zvláštny“.

odb. „zväčšovať objem, rozpínať sa“; pren. „rozširovať sa s cieľom niečo získať“ (od 20. stor.) • Z lat. *expandere, expānsum* „rozťahovať, roztvárať, rozvíjať“, od ↗ ex-1 a lat. *pandere* „napínať, rozpínať“. Z odvodenín: expanzia (lat. *expānsiō*). Pozri aj ↗ špás.

„výprava; odosielanie, vypravovanie“ (od 19. stor.) • Z lat. *expedītiō* „vojenská výprava“, od lat. *expedīre, expeditum* „vymotávať, uvoľňovať niekoho z niečoho; uvádzať do pohybu; pripravovať do boja, podnikať vojenskú výpravu“ (> slk. expedovať „vypravovať, odosielať“: e. tovar, poštu; podľa toho aj expedícia „odosielanie“ [e. novín], expedient „kto expeduje, odosiela“). Lat. *expedīre* vzniklo na základe ↗ ex-1 a lat. *pēs*, gen. *pedis* „noha“ – pôvodný význam bol „uvoľniť nohy“. Pozri aj ↗ špedícia.

„(vedecký) pokus“ (od 18. stor.) • Z lat. *experimentum* „pokus, skúška“, od lat. *experīrī* „robiť pokus, skúšku“, odvodeného od ↗ ex-1 a koreňa zachovaného v lat. *perīculum* „skúška, pokus“. – expert „odborný znalec“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom fr. *expert*) z lat. *expertus*, doslova „kto niečo skúsil; skúsený“, od lat. *experīrī, expertus sum* „robiť pokus, skúšku; skúsiť; skúsenosťou poznať“. Z odvodenín: expertíza „znalecký posudok“ (fr. *expertise*).

kniž. „formálne vyjadrený, výslovný“ (od 20. stor.) • Z lat. *explicitus*, čo je príčastie od lat. *explicāre, explicitum* „rozvíjať, rozkladať; (slovami) vykladať, vysvetľovať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. *plicāre* „zvinúť, zvinovať“. Pozri aj ↗ exploatovať. – explikácia kniž. „výklad, vysvetlenie“ (od 20. stor.) • Z lat. *explicātiō*, od lat. *explicāre, explicitum* (aj *explicātum*) „vysvetľovať“.

„hospodársky využívať; vykorisťovať“ (od 19. stor.) • Z fr. *exploiter* „vykonať niečo; získať hodnotu z niečoho; využívať s cieľom dosiahnuť zisk, vykorisťovať“, ktorého východiskom je ľud. lat. *explicitāre*, od lat. *explicāre, explicitum* „rozvíjať, rozkladať; rozostavovať; vykonávať, uskutočňovať“; ďalej pozri ↗ explicitný.

„vybuchnúť“ (od 19. stor.) • Prostredníctvom záp. jazykov (nem. *explodieren*, angl. *to explode* a i.) prevzaté z lat. *explōdere, explōsum*, pôvodne „(o hercoch) vyhnať z javiska tlieskaním“, od ↗ ex-1 a lat. *plōdere* (staršie *plaudere*) „biť, tĺcť, tlieskať“. V moderných jazykoch sa význam slova posunul v smere „tlieskať“ → „robiť hluk“ → „(hlučne) vybuchovať“. Z odvodenín: explózia (podľa lat. *explōsiō* „vytlieskanie“).

„vystavovať“ (od 20. stor.) • Z lat. expōnere, expositum „vykladať, vyložiť; verejne vystaviť“, od ↗ ex-1 a lat. pōnere „klásť“. E. film vzniklo posunom v smere „vystaviť svetlu“ ap.; e. sa „spoločensky sa prejavovať“; „angažovať“ (k tomu aj exponent: politický e. ap.) je z pôvodného „verejne prezentovať svoj postoj“ ap. Z odvodenín: expozícia (lat. expositiō), exponát a i. Pozri aj ↗ expozé.

„vyvážať do zahraničia“ (od 19. stor.) • Z lat. exportāre „vynášať von; posielať (tovar) na trh“, od ↗ ex-1 a lat. portāre „niesť“. Z odvodenín: export a i.

„dodatočne“ (od 20. stor.) • Z lat. ex post, doslova asi „z neskoršieho času“, od lat. ex „z“ a post „(o čase) za, po, od; potom, neskoršie“.

dipl., publ. „výklad člena vlády v parlamente“ (od 19. stor.) • Z fr. exposé, pôvodne príč. min. trpné od fr. exposer „vystaviť“, prevzatého z lat. expōnere (↗ exponovať).

„diaľkový rýchlik“ (od 19. stor.) • Z angl. express (train), doslova „zvláštny vlak“ (odtiaľ „vlak idúci mimoriadnou rýchlosťou“ ap.). Angl. express je prevzaté z fr. expres (↗ expres²).

„rýchle (o doručení zásielky)“ (od 20. stor.) • Z fr. expres „výslovný; (o poslovi) poverený doručením súrnej zásielky“, ktorého východiskom je lat. expressus „výrazný“ – ide o príč. min. trpné od lat. exprimere, expressum „vytlačiť; vyjadriť“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. premere „tlačiť“. Porov. aj ↗ espreso.

lingv. „vyjadrujúci citový al. vôľový vzťah“ (od 20. stor.) • Z fr. expressif, utvoreného na základe lat. exprimere, expressum „vyjadriť“.

lek., fon. „vydychovanie, výdych“, farm. „skončenie času účinnosti lieku“ (od 20. stor.) • Z lat. exspīrātiō (pôvodne „vyparovanie, výpar“), od lat. exspīrāre, exspīrātum „vydychovať; naposledy vydýchnuť, skonať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. spīrāre „dýchať“. Význam „skončenie času účinnosti lieku“ mohol vzniknúť vývinom typu „skonať“ → „prestať platiť; stratiť účinnosť“, azda aj v spojení s predstavou o „vyparení“, vyprchaní účinných látok v liečive.

„mimoriadne vzrušenie, uchvátenie, vytrženie“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. ecstasis, extasis, čo je prevzatie z gr. ekstasis (ἔκστασις), súvisiaceho s gr. existēmi (ἐξίστημι) „premiestňujem; (celkom) mením; vyvádzam človeka z (normálneho) duševného stavu, mätiem“ ap., od ↗ ex-1 a gr. histēmi (ἵστημι) „staviam“.

kniž. „improvizovaná poznámka v prejave“ (od 20. stor.) • Z lat. ex tempore, doslova asi „(von) z času“ – t. j. „čo je (navyše, improvizované) prednesené v rámci času určeného na prejav“; od lat. ex „z“ a tempus, gen. temporis „čas“.

„zameraný (iba) na rozsah, šírku“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom záp. jazykov) z lat. extēnsīvus, pôvodne „umožňujúci rozťahovanie“, od lat. extendere, extēnsum „rozťahovať, rozširovať“, zloženého z ↗ ex-1 a lat. tendere, tentum (novšie tēnsum) „napínať, naťahovať“. Použitie v oblasti ekonómie (e-e hospodárstvo) je podľa angl. extensive (< lat.).

„vonkajšia časť, vonkajší vzhľad“ ap. (od 20. stor.) • Z fr. extérieur „vonkajší; zovňajšok“, čo je prevzatie z lat. exterior – ide o tvar komparatívu od lat. exter(us) „vonkajší“.

„vonkajší“ (od 20. stor.) • Z lat. externus, čo je odvodenina od lat. exter(us) „vonkajší“.

hovor. „osobitne, oddelene“ (od 18. stor.) • Z lat. extra „na vonkajšej strane, vonku; mimo niečoho“, od lat. exter „vonkajší“. Z významu osobitnosti („mimo“) vznikol aj význam mimoriadnosti, vyššej kvality (nič extra; extraliga ap.).

chem. „vylúhovať“, lek. „trhať“ (od 20. stor.) • Z lat. extrahere, extractum, doslova „vyťahovať“, od ↗ ex-1 a lat. trahere „ťahať“. Z odvodenín: extrakcia (lat. extractio), extrakt (lat. extractum) a i.

„výstredný“ (od 19. stor.) • Z fr. extravagant, čo je prevzatie z lat. extrāvagāns, gen. extrāvagantis (doslova asi „šíriaci sa mimo [niečoho]“), zloženého z lat. extra (↗ extra) a vagāns, gen. vagantis, čo je príč. prít. od lat. vagārī „túlať sa, blúdiť; pohybovať sa, šíriť sa“ – lat. výraz spočiatku označoval pápežské nariadenia nezaradené do oficiálnych zbierok zákonov (cirk. lat. [partēs] Extrāvagantēs), vo fr. sa význam slova rozšíril.

archit. „vonkajšie územie obce za hranicami vlastnej zástavby“ (od 20. stor.) • Z uhorského lat. extravillanum, utvoreného na základe lat. extrā villam „mimo majetku (obce)“, od lat. villa „(vidiecky) majetok; osada, dedina“ (↗ vila), resp. od strlat. (fundus) extravillanus „pôda mimo dediny“, takisto podľa uvedeného spojenia.

„krajný“ (od 20. stor.) • Z lat. extrēmus „najzadnejší, najvzdialenejší“, čo je superlatív od lat. exter(us) „vonkajší“. Z odvodenín: extrém, od toho extrémizmus a i.

„zameraný mimo svojho vnútra, na vonkajší svet“ • Termín (nem. extravertiert) zaviedol v r. 1921 švajč. psychológ C. G. Jung na základe lat. extrā „vonku, von“ (↗ extra) a vertere „otáčať, obracať“; začiatočné extro- v slk. slove je asi podľa ↗ introvertný.

„vyhnanec z vlasti“ (od 19. stor.) • Z lat. exulāns, gen. exulantis, čo je príč. prít. od lat. exulāre „byť vyhnancom, žiť vo vyhnanstve“, od lat. exul „vyhnaný, vyhostený; vyhnanec“. Pozri aj ↗ exil.