Etymologický slovník – písmeno DZ a DŽ

„vyslovovať dz namiesto ď“ (v niektorých nárečiach, napr. dzedzina „dedina“) (od 20. stor.) • Zvukomalebného pôvodu.

(od 19. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, doslova „vydávať zvuk džav“.

(od 14. stor.) • Pôvodne *čbán, z psl. *čbbanъ, od koreňa *čbb- (*kīb-); ďalej pozri ↗ džber.

(od 16. stor.) • Z pôvodného *čber, ktorého východiskom je psl. *čbbъnъ, súvisiace s lit. kibiras „vedro“ a lot. ciba „drevená nádoba“ – ide asi o odvodeniny od slovesa zachovaného v lit. kibti „zachytiť (sa)“; pôvodným významom psl. *čbbъnъ mohlo byť „nádoba, ktorá sa dá zachytiť, zavesiť“, odtiaľ aj „nádoba s uchom“ > „džbán“.

„hustá ovocná zavarenina“ (od 20. stor.) • Z angl. jam, od slovesa to jam „stláčať, roztláčať“, azda zvukomalebného pôvodu.

„čestný, ušľachtilý muž so vzorným správaním“, pôv. pís. gentleman (od 19. stor.) • Z angl. gentleman, čo je zloženina angl. gentle „šľachetný“ (prevzatie z fr. gentil, ktorého východiskom je lat. gentilis „patriaci k tomu istému rodu“, od lat. gens, gen. gentis „rod“) a man „muž, človek“ (germ.). Výraz vznikol prekladom stfr. gentil ome (fr. gentilhomme) „šľachtic“, od stfr. ome (fr. homme) „človek, muž“, z lat. homô „id.“.

„pletená vlnená látka“, pôv. pís. jersey (od 20. stor.) • Z angl. jersey, podľa spojení typu jersey pullover „džeisejový pulóver“ — pôvodne „pulóver z ostrova Jersey“, podľa ostrova v Lamanšskom prielive.

„žáner modernej hudby“ (od 20. stor.) • Z amer. angl. jazz; nejasného pôvodu. Výraz môže odrážať kreolskú výslovnosť angl. to chase, resp. fr. chasser „hnať, poľovať“ (podľa rytmu džezových skladieb?); iný výklad vychádza zo slangového jazz „sexuálne vzrušujúci“ (t. j. „jazz music“ ako „vzrušujúca hudba“), keďže džez sa v 1. pol. 20. stor. údajne hrával aj v nočných podnikoch ap.

expr. „pchať, napchávať“ (od *19. stor.) • Expresívneho pôvodu.

„vojna vedená moslimami za rozšírenie al. obranu islamu“ (od 20. stor.) • Z arab. gihād „zápas, boj; vojna (proti neveriacim)“, od arab. gahada „usilovať sa o niečo, zápasiť, bojovať“. Pozri aj ↗ mudžahíd.

„alkoholický nápoj“, pôv. pís. gin (od 20. stor.) • Z angl. gin, čo je skrátenie staršieho angl. geneva „pálenka z obilia a sladu s prídavkom borovičky“, prevzatého z hol. genever, jenever – východiskom výrazu je stfr. genevre (fr. geniévre) „borievka; borovička“, z ľud. lat. *ieniperus, čo je novšia obmena lat. iúniperus „borievka“.

„nadprirodzená bytosť, duch (v islame)“ (od 20. stor.) • Z arab. ginn „duchovia“ (kolektívum), od slovesa ganna „zakrývať, zahaľovať (aj o tme); uvádzať do šialenstva, spôsobovať posadnutosť“.

„športové nohavice z pevnej látky“ (od 20. stor.) • Z angl. jeans mn., od angl. jean „druh bavlnenej látky“, čo je skrátenie pôvodného spojenia je(a)ne justian „janovská tkanina“ – podľa prístavného mesta Janov (tal. Génova, stangl. Jene), cez ktoré sa v stredoveku dovážala do Európy značná časť bavlny.

„terénne osobné vozidlo“ (od 20. stor.) • Z angl. jeep – výraz vznikol hláskovaním skratky GP [dží-pí] za angl. General Purpose „(vozidlo určené na) všeobecné účely“.

„japonský spôsob sebaobrany bez zbrane“, pôv. pís. jiu-jitsu (od 20. stor.) • Z angl. jiu-jitsu, ju-jitsu, čo je prevzatie z jap. džú-džucu, doslova „umenie obrany bez zbrane“ – výraz je zložený z jap. džú „mäkký, nežný; neozbrojený“ (prevzatie z čin. žou „mäkký“; pozri aj ↗ džudo) a džucu „vedomosť, znalosť, umenie (obrany)“.

hovor. expr. „(výhodná) práca“ (od 20. stor.) • Z angl. job, podľa spojenia job of work, doslova „kus práce“ (o príležitostnej práci) – od angl. job „kus“, nejasného pôvodu.

„šport, kondičný, rekreačný beh“, pôv. pís. jogging (od 20. stor.) • Z angl. jogging, od slovesa to jog „utekať“, nejasného pôvodu.

„profesionálny jazdec na koni“ (od 20. stor.) • Z angl. jockey, podľa muž. mena Jockey, čo je zdrobnenina od Jock, ktoré je nárečovou formou (sev. Anglicko, Škótsko) angl. mena Jack „Jakub“. Výraz pôvodne označoval pomocníka na statku, z toho „paholok starajúci sa o kone“ > „jazdec“. Diskdžokej je z angl. disc-jockey, pôvodne „rozhlasový hlásateľ uvádzajúci hudbu z gramoplatní“, od angl. disc, disk „(gramofónová) platňa“, prevzatého z lat. disceus (↗ disk).

„športové zápasenie vybudované na džiu-džicu“, pôv. pís. judo (od 20. stor.) • Prevzaté (prostredníctvom angl. judo) z jap. džúdó, doslova „nežný spôsob“ (t. j. ako bez zbrane premôcť protivníka) – výraz je zložený z jap. džú „mäkký, nežný; neozbrojený“ (prevzatie z čin. žou „mäkký“; pozri aj ↗ džiu-džicu) a dó „cesta, spôsob“ (prevzatie z čin. tao „id.“).

expr. „štuchať, strkať, drgať“ (od 18. stor.) • Azda expresívna obmena ↗ ďugať (dial. aj „štuchať“ ap.).

„hustý tropický les“ (od 20. stor.) • Pôvodom z ind. jazykov; porov. stind. jaygalah „neobývaná, neúrodná krajina chudobná na vodu“ (od stind. jatjgalah „suchý, skromne porastený, nie však neúrodný“), odtiaľ význam „územie s divým porastom, džungľa ap.“. Rozšírilo sa prostredníctvom angl. jungle.

„hustejšia ovocná al. zeleninová šťava“ (od 20. stor.) • Z angl. juice, čo je prevzatie zo stfr. jus (fr. jus) „šťava“, ktorého východiskom je lat. iūs „polievka, omáčka“.