Etymologický slovník – písmeno CH

cha-cha, ch a ch a cit. (od *17. stor.) • Zvukomalebné.

expr. ,odlomená haluz; palica’ (od 17. stor.) • Málo jasné; z formálneho hľadiska môže súvisieť s ↗chabý, no významový vzťah nie je jasný - treba azda vychádzať z možného pôvodného významu „rezať ap.“‘ t. j . ,niečo od­rezané’ > ,niečo oddelené, odlomené’ > ,haluz, palica’?

expr. .chamtivo brať’ (od 20. stor.) • Málo jasné. Azda expresívna obmena *chaprať (porov. dial. chapriť sa expr. .namáhať sa, pechoriť sa‘), čo je asi odvodenina od ↗chápať (s možným významovým vývinom .chopiť sa niečoho’ > .chamtivo brať’ ap.); iné výklady tu predpokladajú „rýmový“ výraz k ↗babrať, resp. pôvodné cha-brať, odvodené od ↗brať pomocou expresívnej prípony cha- (porov. aj ↗chamraď).

.malátny; slabý, nedostačujúci’ (od 19. stor.) • Psl. *chabb. Porovnáva sa s lit. skábas .kyslý’ (t. j. .chuťovo ostrý’) - obidvoje azda od ide. *(s)keb(h)-, *skob(h)-, *skab(h)- ,rezať ostrým nástrojom, štiepať’ (ďalej pozri ↗štebeľ), čo predpokladá významový vývin typu .ostrý’ > kyslý (o potravinách)’ > .skysnutý, pokazený’ > .neužitočný, nedostačujúci ap.‘. Iné výklady usúvzťažňujú psl. *chabb s lit. kabé’ti .visieť’ (t. j. .visiaci, ovisnutý’ > .ochabnutý, bez sily ap.‘), resp. s gr. kôfos (ku>(ýój) .tupý, mdlý’ či s lit. nu-kapti .unaviť sa‘. Odvodené pochabý (od *15. stor.) vzniklo asi prenosom do duševnej sféry (.rozumovo slabý’ ap.). Pozri aj ↗chabina.

.baza’ (od 17. stor.) • Zo slovotvorného hľadiska cha-bzd-a, od psl. *bbzdb (porov. poľ. dial. best < *bezd, chorv. dial. bäzd ,bot. Sambucus nigra’), predstavujúceho variant psl. *hbz-b; ďalej pozri ↗baza. Začiatočné cha- sa vysvetľuje ako možná expresívna predpona; porov. aj ↗chamraď.

pejor. .chatrč’ (od 19. stor.), dial. i chajdža • Zrejme expresívne obmeny ↗chata.

hovor. expr. .(starší) chlapec’ (od 19. stor.) • Málo jasné. Azda súvisí so slk. dial. chalec expr. ,kto si často ničí oblek, trhan’, chalovať .ničiť, zodierať’, ktoré možno porovnať s rus. dial. chaljó (xajtbé) .staré, obnosené šaty’ - azda od psl. *chal- (*ks-ôl-) vo význame typu .niečo odtrhnuté, roztrhané ap.‘, od ide. *kes- (↗česať). Pozri aj ↗halena.

.dlhý voľný kabát’ (od 19. stor.) • Prevzaté (prostredníctvom tur. hilat, resp. jeho nárečových variantov) z arab. hiľa, nm. hiľät .slávnostný odev’.

.odroda jemnozmného kremeňa používaná ako polodrahokam’ (od *16. stor.) • Z lat. chalcédônius – v lat. preklade Biblie bol tento výraz použitý namiesto gr. chalkédôn (Χαλκηδών), označujúceho jeden z drahokamov zdobiacich základy mestských hradieb nového Jeruzalema (Zjv 21, 19). Obyčajne sa odvodzuje od názvu mesta Chalcedón v Malej Ázii (gr. Chalkédôn, Χαλκηδών), iný výklad tu však predpokladá pôvodné lat. carcédônius, odvodené od gr. názvu Kartága (gr. Karchédôn, Καρχηδών) a označujúce drahý kameň dovážaný zo sev. Afriky.

.morská riasa’ (od 20. stor.) • Podľa čes. chaluha, prevzatého v 19. stor. z jsl. jazykov (porov. sln. halóga, halúga .vodné riasy’ ap.). Východiskom výrazu je azda už psl. *chalQga (porov. stsl. chalQga (XtMXrtl) .plot, ohrada“, pôvodne azda o živom plote? a i.), nejasného pôvodu.

(od *15. stor.) • Psl. *chalupa; porovnáva sa s gr. kálybé {Kalhvfbrj) .chyža, prístrešok, staň ap.‘, no charakter súvislosti obidvoch výrazov nie je jasný - uvažuje sa aj o ich spoločnom prevzatí z jazykov starovekého Balkánu (ilýr. *kalubal), pričom rozdiel k~ ch a b ~ p v prípade psl. *chalupa sa vysvetľuje možným prostredníctvom germ. jazykov. Pozri aj ↗chatrč, ↗koliba.

.jašter meniaci farbu podľa okolia’ (od 18. stor.) • Z lat. chamaeleôn, čo je prevzatie z gr. chamaileón (Χαμαιλέων), doslova .zemský lev’ - výraz je zložený z gr. chamai (χαμαί) ,na zemi’ a leôn (λέων) ,lev‘.

expr. .burina; háveď’ (od 20. stor.) • Azda už psl. *chamordb; môže ísť o výraz zložený z expresívnej predpony *cha- (porov. aj ↗chabrať, ↗chabzda) a koreňa *mord-, usúvzťažňovaného s psl. *mbrdati (↗mrdať) - v takom prípade je pôvodnejším významom .háveď’ (k posunu ,čo sa pohybuje’ > .háveď ap.‘ porov. ↗hmyz), odtiaľ druhotne .škodlivý porast, burina’.

pejor. .hrabať pre seba’ (od *19. stor.) • Akiste súvisí so slk. dial. cham-l-ať, brať, habať; pratať, pažravo jesť’, cham-r-ať .brať, zhŕňať, habať’, chám-or-iť sa ,o dieťati: namáhať sa, pechoriť sa’ - všetko od koreňa *cham-, zrejme expresívneho, resp. zvukomalebného pôvodu.

hist. .mongolský, tatársky al. turecký vládca’ (od 17. stor.) • Z orientálnych jazykov (prostredníctvom tur. hán, resp. rus. chán (xan)). Východiskom výrazu je stturk. qayan, ujgur. kayan, mongol. kagan, prevzaté z čínštiny (ke ,veľký“, kuart .vládca“).

.neporiadok, zmätok“ (od 17. stor.) • Z lat. chaos, čo je prevzatie z gr. chaos (χάος), pôvodne asi .diera, dutina, prázdny priestor ap.“ - súčasný význam vznikol v nadväznosti na predstavy gr. kozmogónie, kde sa týmto slovom označovala aj (neusporiadaná) pralátka, z ktorej sa utvoril svet. Z odvodenín: chaotický.

(od 17. stor.) ♦ Psl. *chapati; porovnáva sa s gr. kaptô (καπτω) .prehltávam“, alb. kap .chytám“, lat. capere ,brať, chytať“, nem. haben ,mať“ (pôvodne .držať“) a i. - všetko od ide. *kap-, chytať“, čo je pôvodom asi zvukomalebný koreň (porov. i ↗chopiť) označujúci rýchle uchopenie. V slk. chápať nastal významový posun .chytať“ (porov. odvodené chápadlo) > .postihovať rozumom, chápať“. Pozri aj ↗chabrať, ↗chniapať.

.povaha“ (od 17. stor.) ♦ Z lat. character, čo je prevzatie z gr. charakter (χαρακτήρ), od gr. charassô (χαράσσω) .ryjem, vyrývam, razím ap.“ - z významového hľadiska asi .niečo vyryté, vyrazené“ > .(rozlišujúci) znak“ > .charakteristické vlastnosti, povaha“.

[šaržé dafér] .diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu“ (od 20. stor.) • Z fr., doslova .poverený záležitosťami“ ( ↗aféra). Fr. chargé .poverený“ je príčastie od fr. charger .uložiť (niekomu niečo), poveriť (niekoho niečím)“, ktorého východiskom je lat. carricāre, pôvodne .naložiť (voz)“; ďalej pozri ↗karikovať. Pozri aj ↗šarža.

.dobročinnosť“ (od 20. stor.) • Z kresť. lat. cāritās (strlat. i charitas) .láska k blížnemu“ (odtiaľ jej prejavy“ > .dobročinnosť“) - slovo vzniklo významovým prehodnotením lat. cāritās .vážnosť, úcta, láska“, od lat. cārus .drahý, drahocenný; milý, obľúbený“. Z odvodenín: charitatívny (cirk. lat. cāritātīvus).

náb. .osobitný dar Ducha Svätého zameraný na dobro spoločenstva“, pren. .mimoriadna schopnosť pôsobenia na ľudí vôbec“ (od 20. stor.) • Z kresť. lat. charisma, gen. charismatis, čo je prevzatie z gr. charisma (χάρισμα), gen. charismatos (χαρίσματος) .priazeň; dar (z Božej milosti)“, od gr. charizomai (χαρίζομαι) ,rád, bohato dávam“; ďalej pozri ↗eucharistia. Z odvodenín: charizmatický.

[čárls-] .druh spoločenského tanca“ (od 20. stor.) • Z angl. Charleston (dance), podľa mesta v amer. štáte Južná Karolína.

.listina obsahujúca určité práva a zásady“, staršie .list, papier; písomné oznámenie“ (od 17. stor.) • Z lat. charta, čo je prevzatie z gr. chartis (χάρτης), pôvodne .papyrusový list“; azda egypt. pôvodu. Výraz prešiel významovým vývinom .papyrusový list“ > ,(z papyrusu zhotovený) materiál, na ktorý sa píše“ > ,čo je na ňom napísané; list, oznámenie, listina ap.‘. Pozri aj ↗karta, ↗kartáč¹, ↗kartel.

expr. .skupina veselých, družných (mladých) ľudí“ (od *16. stor.) • Obyčajne sa vysvetľuje ako prevzatie z germ. jazykov, porov. gót. hansa .vojenská jednotka, oddiel; dav“, sthnem. hansa .skupina bojovníkov“ (odtiaľ aj nem. Hanse .hanza“ ako historické označenie spoločnej organizácie obchodníkov v mestách sev. Nemecka) ap. Z odvodenín: cháska pejor. .zberba, čeliadka, banda, háveď ap.‘. Pozri aj ↗husár.

.menšia, obyč. drevená stavba (na prechodné ubytovanie, rekreáciu)“ (od 19. stor.), dial. .menší dom, domec“ • Psl. *chata; vysvetľuje sa ako možné prevzatie z irán. *kata- (porov. avest. kata- .komora [na zásoby], pivnica ap.‘), dial. i *xata-. Pozri aj ↗chajda, ↗chatrč, ↗koterec.

(od 20. stor.) • Asi podľa čes. chátrati, súvisiaceho s ↗chatrný.

(od 19. stor.) • Málo jasný výraz. Môže ísť o obmenu (novšie začiatočné cha- podľa ↗chatrný, resp. podľa ↗chalupa, ↗chata!) pôvodného *kotrč (porov. slk. dial. kotŕčka expr. ,malý chudobný dom, chatrč“), ktoré asi súvisí s ↗koterec (dial. i kotrec, kotrec). Iný výklad tu predpokladá už psl. *chatbn>čb ako možné prevzatie z irán. jazykov - východiskový irán. výraz sa rekonštruuje ako *xata-ruča- .obydlie s oknom vybudované sčasti v zemi“, zloženina irán. *xata- (ďalej pozri ↗chata) a *ruča- (porov. jagnobské rúča .otvor v streche prepúšťajúci svetlo a dym; okno“), od ide. *leuk- ,svietiť, žiariť; svetlý“ (↗lúč); dnešný význam slova (biedna ch. ap.) mohol vzniknúť aj pod vplyvom ↗chatrný.

(od 17. stor.) • Málo jasné; porovnávalo sa s lit. katéti .chudnúť, vädnúť“. Pozri aj ↗chátrať, ↗chatrč.

(od 15. stor.) • Psl. *chi>téti, *chbtjQ, čo je hláskový variant psl. *chotéti, *chotjQ (porov. rus. chotéť (хотеть), sln. hotéti a i. ,chcieť“; ↗hoci, ↗chuť, ↗ochota), ktoré azda súvisí s psl. *chytati (↗chytať), *chvatati (↗chvátať) - k možnej významovej súvislosti porov. lit. grébti ,chytať‘: lot. gribēt ,chcieť“. Iný výklad zbližuje psl. *chotéti s lit. ketéti .zamýšľať, chcieť“. Pozri aj ↗sťa.

cit. (od *17. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: chechtať sa, chechotať sa (od toho chechot).

.veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu“ (od *17. stor.) • Zo strlat. chémia, čo je prevzatie z gr. chimeía (χημεία), nejasného pôvodu. Gr. slovo (písané aj ako chymeía, χυμεία) sa odvodzovalo od názvu Egypta Chémia (Χημία; od egypt. Km t .Egypt“) - išlo by azda o pomenovanie náuky podľa jej pôvodu. Iný výklad tu uvažuje o odvodenine od gr. chyma (χύμα) ,čo sa vylieva al. prúdi“, od gr. cheô (χέω) .lejem“ - pôvodným významom slova mohlo byť .umenie odlievania, spracovania kovov“. Pozri aj ↗alchýmia.

náb. .anjel druhého najvyššieho stupňa hodnosti (po serafínovi)“ (od *16. stor.) • Podľa cirk. lat. Cherubíni mn. .cherubíni“, čo je obmena staršieho cirk. lat. Cherubim neskl. - výraz je prevzatý z hebr. karubím (porov. Ex 25, 18 - 22), čo je tvar mn. č. od hebr. karúb .cherubín“.

cit. (od *18. stor.) ♦ Zvukomalebné. Z odvodenín: chichotať sa, od toho chichot.

kniž. .mytologická obluda; vidina, mámenie“ (od 17. stor.) • Z lat. Chimaera, čo je prevzatie z gr. Chimaira (Χίμαιρα) — výraz označuje v gr. mytológii aj netvora, ktorého zabil hrdina Bellerofontés.

[-n-] .liek proti horúčke, malárii ap.“ (od 20. stor.) • Z tal. chinina, čo je odvodenina od tal. china (> staršie slk. china, od 18. stor.), prevzatého zo špan. quina¹, označujúceho rastlinu privezenú Španielmi z Peru. Pôvod názvu nie je jasný - uvažovalo sa o prevzatí z indián. jazykov (kečuánčina?); môže tu však ísť aj o prenesené použitie špan. quina² ,druh živice získavanej z niektorých ázijských rastlín“, čo je prevzatie z arab. qinna.

.lekár liečiaci mechanickými zákrokmi, najmä operáciou“ (od 18. stor.) • Z lat. chirurgus, čo je prevzatie z gr. cheirourgós (χειρουργός), pôvodne ,kto pracuje rukami, vykonáva ručné remeslo ap.“ - výraz (*cheiro-ergos) je zložený z gr. cheir (χείρ) ,ruka“ a ergon (ἔργον) ,čin, práca, dielo“.

biol. .organická látka v bunkovom tkanive húb a v tvrdom povrchu tela článkonožcov“ (od 20. stor.) • Ako termín utvorené v novoveku na základe gr. chitōn (χιτών) .spodný odev“, prenesene .akýkoľvek odev, pokrývka“ - asi prevzatie zo semit. jazykov.

(od *16. stor.) • Psl. *choldb. Porovnáva sa s lat. gelidus, gót. kalds, nem. kalt, angl. cold .chladný, studený“ (všetko od ide. *gel(a)- .studený; mrznúť“), resp. so stind. śī-śiraḥ .studené ročné obdobie (od polovice januára do polovice marca)“, avest. sarəta-, lit. šáltas .studený“ (od ide. *kel- .mrznúť; chladný“); ide. *gel(a)- a *kel- sa niekedy považujú za možné varianty rovnakého koreňa. Chládok hovor. expr. .väzenie“ (dostať sa do ch-u) je asi podľa nem. argot. im Kühlen ,vo väzení“, od nem. kühl ,chladný, studený“.

.(slovami) upokojovať, utišovať“ (od 17. stor.) • Psl. *cholcholiti; sloveso so zdvojením koreňa *chol-, zachovaného napr. v rus. chóliť (холить) .starostlivo opatrovať, pestovať ap.“ - východiskové *chol- sa interpretuje ako pôvodné *ks-ol-, od ide. *kes- .škriabať ap.‘; ďalej pozri ↗česať. K zdvojeniu koreňa porov. hlaholiť a i.

.dospelý muž; silný, mocný, šikovný muž“, staršie i .poddaný, sedliak“ (od 16. stor.) • Psl. *cholpb, obyčajne vysvetľované ako *chol-pb, čo je odvodenina (so zriedkavou príponou *-pb) od koreňa *chol-, nejasného pôvodu. Odvodzovanie od ide. *(s)kel- ,byť dlžný, mať povinnosť“ (porov. gót. skulan ,mať povinnosť, byť dlžný, musieť“, lit. skeleti ,byť dlžný“ a i.) predpokladá pôvodný význam .človek, ktorý pre dlžoby upadol do nevoľníctva, otroctva“ (porov. rus. cholópstvo (холопство) .nevoľníctvo“ ap.), odtiaľ asi .nevoľník, poddaný“ > .sedliak“ > .dospelý muž“. Iný výklad tu uvažuje o odvodenine od ide. *skel- .rezať“ (ďalej pozri ↗skala) s pôvodným významom „strihaný“ (podľa strihania vlasov pri rôznych rituáloch), t. j. *cholpb = pôvodne azda .príslušník mužského pohlavia, ktorý už dosiahol určitý vek“ ap. Z odvodenín: chlapec, už psl. *cholpbcb ako zdrobnenina od *cholpb vo význame .(dospelý) muž“. Pozri aj ↗pachoľa.

,(hlučne, hltavo) piť“ (od 18. stor.) • Azda už psl. *chlastati, zvukomalebného pôvodu. Porov. i ↗chvastať sa, ↗lastovička.

.chlípať, chľastať“ (od 18. stor.) • Azda už psl. *chlepbtati, čo je intenzívum od psl. *chlepati (porov. dial. chľapať expr. .rozlievať, špliechať; padať, kydať sa“), zvukomalebného pôvodu. Porov. i ↗chlípať.

(od *12. stor.) • Psl. *chlébt; staré prevzatie z germ. *hlaiba- (porov. gót. hlaifs, nem. Laib, angl. loaf ,bochník chleba“ ap.) - pôvodne asi označenie kvaseného chleba; k výrazu pre nekvasený (lámaný) chlieb porov. ↗okruch. Pozri aj ↗pochlebovať.

(od *13. stor.) • Psl. *chlévb; staré prevzatie z germ. *hlaiwa- (porov. gót. hlaiw ,hrob“ a i.) - slovo pôvodne označovalo asi jednoduchý prístrešok čiastočne vhlbený do zeme.

expr. ,sŕkať, chleptať“, staršie i ,chrliť (krv)“ (od *17. stor.) • Azda už psl. *chlipati, zvukomalebného pôvodu. Z odvodenín: chlipný, chlipný pejor. .chorobne, necudne zmyselný“, asi od chlípať v možnom význame typu ,ťažko dýchať“ (porov. sln. hlípati ,id.‘), odtiaľ aj .dychtiť, túžiť po niečom“ > .(chorobne) žiadostiť“. Porov. i ↗chleptať.

,v zachlopiť ap. (od *17. stor.) • Zvukomalebné, pôvodne azda o úderoch či nárazoch sprevádzaných zvukom; porov. hláskovo blízke ↗klopiť. Východiskový význam úderu je viditeľný v chlopnúť expr. .udrieť“ či zachlopiť expr. .zatresknúť, prudko zatvoriť“, podľa toho aj prichlopiť hovor. .privrieť, zavrieť“ (odtiaľ príchlop, príchlopka ,veko, vrchnák“), ako aj odchlopiť .odchýliť; odklopiť“.

(od 18. stor.) • Zrejme odvodenina od zvukomalebného ↗-chlopiť; pôvodne asi ako pomenovanie predmetov vydávajúcich zvuk. Na základe významu typu .poklop“ (porov. dial. chlopňa .sklápacie dvercia na chlieve, krmníku“) vznikli druhotné významy .horná, t. j. zakrývajúca vrstva“ (spis. chlopňa ,pruh látky na otvore vrecka; rozšírená predná časť goliera na šatách, kabáte ap.‘), resp.,oddeľujúca vrstva, priehrada ap.“ (srdcová ch. anat.).

.jedovatý plynný chemický prvok žltozelenej farby“ • Názov zaviedol v r. 1810 angl. chemik H. Davy v podobe chlorine, podľa gr. chlôros (χλωρός) .žltozelený“; slk. chlór je asi podľa nem. Chlór, fr. chlóre, ktoré sú utvorené bez prípony.

chem. .bezfarebná kvapalina používaná pri narkóze, ako rozpúšťadlo ap.“ • Názov (fr. chloroforme) zaviedol v r. 1834 fr. chemik J.-B. Dumas na základe fr. chlóre a formyle, čo je názov radikálu kyseliny mravčej (fr. acide formique, od lat. formīca ,mravec“).

bot. .zelené rastlinné farbivo“ • Názov (fr. chlorophylle) utvorili v r. 1817 fr. chemici P.-J. Pelletier a J. B. Caventou na základe gr. chlôros .žltozelený“ a phyllon (φύλλον) ,lisť“.

(od 16. stor.) • Azda už psl. *chhp-b, resp. *chblpb, málo jasný výraz - predpokladala sa aj súvislosť s psl. *lupati (↗lúpať¹; t. j. chlp ako ,čo sa vylupuje, vytrháva“?); začiatočné *ch- môže byť v takom prípade expresívneho pôvodu.

(od 18. stor.) • Psl. *chmara - vysvetľuje sa ako výraz vzniknutý skrížením psl. *chmura (↗chmára) a *mara; ďalej pozri ↗mariť sa.

expr. .chytať, (náhlivo) brať“ (od 18. stor.) • Azda obmena z chvátať; nové -m- môže byť podľa ↗macať, ↗hmatať ap. (s možnou významovou asociáciou .dotýkať sa“ ~ .siahať po niečom; brať do ruky“). Možno tu uvažovať aj o odvodenine od staršieho matať .dotýkať sa, hmatať“ (t. j. s vývinom matať nedok. > *matnúť dok. > chmatnúť dok. > chmátať nedok.?); k novšiemu expresívnemu ch- porov. i ↗hmatať (tam aj o etymológii matať).

,bot. Humulus“ (od *12. stor.) • Psl. *chbmelb; staré prevzatie azda irán. pôvodu (*xum-ala-, porov. oset. xóymaellaeg, xumsellseg .chmeľ“ < *xum-ala-ka-), od irán. *hauma- (porov. avest. haoma- .liečivá a čarovná rastlina; z nej získavaný alkoholický nápoj“), zodpovedajúceho stind. sómah .božský omamný nápoj“. Prenos názvu na konkrétny rastlinný druh nastal asi v irán. prostredí,

pejor. .hlupák“ (od 18. stor.) • Nie celkom jasné. Môže ísť o odvodeninu od slk. dial. chmúliť sa .mračiť sa“, vysvetľovaného ako obmena chmáriť sa (odtiaľ azda .zachmúrený, zamračený“ > .spoločensky «hlúpy»“ ap., ďalej pozri ↗chmára); podľa iného výkladu vzniklo obmenou (s novším expresívnym ch-) dial. muľo, vysvetľovaného ako prevzatie - s možným prostredníctvom maď. mulya — z lat. mulus (↗mul¹). Pozri aj ↗chumaj.

kniž. .nebezpečenstvo, hrozba, beznádejnosť“; .smútok, starosť, nepokoj (v tvári)“ (od 18. stor.), dial. i .tmavý mrak“ • Psl. *chmura; asi odvodenina od adjektíva *chmun (porov. rus. chmáryj (хмурый) .chmúrny, pochmúrny, zachmúrený“ ap.), pre ktoré sa predpokladá súvislosť s psl. *smun; ďalej pozri ↗pošmárny. Z odvodenín: chmúrny, pochmúrny ap. Pozri aj ↗chmára, ↗chmuľo.

expr. .prudko chytať; biť, udierať“ (od 18. stor.) • Expresívna obmena zvukomalebného ↗chápať; novšie -n- sa vysvetľuje vplyvom nem. schnappen .chňapnúť“, takisto zvukomalebného pôvodu (podľa zvuku sprevádzajúceho rýchly pohyb).

(od *17. stor.) • Psl. *chobotb, pôvodne asi ,chvost‘. Odvodzuje sa od slovesa zachovaného v lit. kabéti ,visieť“ (t. j. chvost = ,čo visí, prívesok‘, porov. i slk. dial. chobot ,niečo podlhovasté, vlečúce sa; úzky výbežok naspodku rybárskej siete‘ ap.); iný výklad tu vychádza z pôvodného *ckvob-otb, súvisiaceho s psl. *chyb-ati vo význame typu ,kolísať, byť v kmitavom pohybe‘ (↗chýbať) - k významu porov. čes. oháněti se ,oháňať sa‘: oháňka ,chvost‘ ap. Na základe významu ,chvost‘ vznikli uvedené dial. významy; chobot ,svalnatý orgán‘ (sloní ch.) je podľa čes. chobot (prevzaté v 19. stor. z rus.). Z odvodenín: chobotnica (z jsl. jazykov?).

(od 15. stor.) • Psl. *choditi; porovnáva sa so stind. ā-sad- ,ísť niekam, dosahovať, približovať sa‘, avest. apa-had- ,odchádzať‘, gr. hodos (ὁδός) ,cesta‘ a i. - všetko od ide. *sed- ,ísť‘. Tento koreň môže byť z hľadiska pôvodu totožný s ide. *sed- (↗sedieť) - predpokladaný významový posun ,sedieť‘ > ,ísť‘ sa niekedy vysvetľuje novým spôsobom dopravy (sediac na zvierati, resp. na voze), porov. i rus. vsádnik (всадник) ,jazdec‘. Z odvodenín: chôdza (psl. *chodja), podobne schôdza (od staršieho s-chodiť sa ,zhromažďovať sa‘), ↗ochodza; chodba (utvorené ako kos-ba, plat-ba ap., pôvodne ,chodenie‘, odtiaľ ,miesto, kde sa chodí‘) i chodník; prechádzať ap. (*chad-j-ati < *chôd-), odtiaľ prechádzka, a i. Často koreluje s ↗ísť, porov. vy-jsť: východ, pôvodne ,vychádzanie‘ (v. zakázaný), odtiaľ ,miesto, kde sa vychádza‘ i ,svetová strana, kde vychádza slnko‘ a i.; podobne zájsť: záchod ako ,miesto, kam sa zachádza‘; prejsť: prechod (názov deja: ilegálny p. hraníc) i priechod (názov miesta: p. pre chodcov), odlíšené kvantitou e/ie; podobne pochod, doslova ,po-chodenie‘ (porov. po-chôdzka, od *po-chôdza); od toho pochodeň kniž. ,fakľa‘ (t. j. ,zdroj svetla pri po-chodení v noci, v tme‘); schod (od staršieho s-chodiť ,ísť nadol‘), pôvodne ,schádzanie (nadol)‘, z toho 1. ,miesto na schádzanie, zostupovanie nadol (resp. i na vystupovanie nahor)‘ (k tomu poschodie, od [ísť] po schodoch) aj 2. ,zostúpenie, pokles, úbytok‘ (porov. staršie schod mesiaca ,úbytok‘ i schodok ,deficit‘); dôchodok ,(pravidelný) príjem‘, od staršieho dôchod ,dochádzanie; čo do-chodí, prichádza (ako úžitok, výnos, zisk)‘, a i. Pozri aj ↗obchod.

hovor. expr. .dôvtip, prefíkanosť* (od 19. stor.) • Z jazyka jidiš; východiskový výraz je v konečnom dôsledku odvodený od hebr. hākām ,múdry, šikovný, skúsený‘.

(od *14. stor.) • Psl. *chochola, čo je azda expresívna obmena pôvodného *kochoh- (porov. priezvisko Kochoľ), ktoré sa vysvetľuje ako odvodenina od koreňa *koch-, súvisiaceho s psl. *čechati (*kech-) ako variantom psl. *česati (↗česať) - pôvodný význam mohol byť ,čo je vyčesané‘ ap.

.nákazlivá črevná choroba* (od 17. stor.) ♦ Z lat. cholera, čo je prevzatie z gr. cholera (χολέρα), od gr. cholé (χολή) ,žlč‘ - pôvodne išlo o označenie ochorenia sprevádzaného vylučovaním žlče z tela.

.energický, prudký až vášnivý človek (ako povahový typ)*, staršie cholerikus (od 17. stor.) • Z lat. cholericus, čo je prevzatie z gr. cholerikos (χολερικός), od gr. cholé ,žlč‘. Podľa typológie temperamentov od gr. lekára Hippokrata (pozri aj ↗flegmatik a i.) je cholerický temperament spôsobený prebytkom žlče v ľudskom tele.

biol., chem. .organická látka ako súčasť živočíšneho tkaniva s výraznými fyziologickými účinkami* (od 20. stor.) • Od gr. cholé ,žlč‘ a gr. stereos (στερεός) .pevný, tuhý‘.

(od 17. stor.) • Psl. *chomǫtb. Porovnáva sa s nem. Hamen ,chomút‘, lit. kämanos mn. ,uzda‘ a i. - môže ísť o odvodeniny od ide. *kem- ,tlačiť, stláčať‘; ďalej pozri ↗častý. Iné výklady tu predpokladajú prevzatie z vých. jazykov (mongol., resp. turk. pôvodu).

kniž. .chytiť, vziať* (od *17. stor.) • Psl. *chopiti, asi expresívneho pôvodu (označenie rýchleho pohybu ap., porov. aj ↗chápať). Z odvodenín: chopiť sa (niečoho); uchopiť, pochopiť (s prenosom do duševnej sféry); vzchopiť sa, vzhľadom na ↗vz- asi ,vychytiť sa, pohnúť sa (nahor)‘; schopný (od staršieho s-chopiť ,uchopiť‘), pôvodne asi ,ktorý (dobre) chytá, berie, chápe ap.‘, resp. ,ktorý možno vziať (pre jeho dobré vlastnosti)‘? a i.

, staršie i chórus (od 16. stor.) • Zo strlat. chorus ,zbor; miesto pre zbor v kostole‘ - východiskom je lat. chorus ,zborový tanec; zbor‘, prevzaté z gr. chóros (χορός) .zborový tanec‘. Slovo prešlo významovým vývinom ,zborový tanec‘ > ,zbor (tanečníkov, spevákov)‘ (spievať v ch-e); odtiaľ ,miesto pre zbor‘ (vyjsť na ch.). Pozri aj ↗korheľ.

.kresťanský liturgický (obyč. jednohlasný) spev; slávnostná zborová pieseň* (od *18. stor.) • Z cirk. lat. (cantus) choralis, doslova ,zborový (spev)‘; od lat. choralis ,súvisiaci so zborom‘, odvodenina od lat. chorus ,zbor‘.

,divadelný odbor zaoberajúci sa tancom a jeho technikou“ (od 20. stor.) • Doslova asi ,opis tanečných krokov“ - vzniklo v novoveku na základe gr. choreiä (χορεία) ,tanec (najmä zborový s hudbou)“, od gr. choros ,zborový tanec“, a grapho (γράφω) ,píšem, opisujem“.

(od *16. stor.) • Zjednodušenie pôvodného *chvorý (porov. stčes. chvorý, rus. chvóryj (хворый) ,chorý, nezdravý“ ap.), z psl. *chvon, ktoré sa porovnáva sa s avest. xvara- ,rana, zranenie“, sthnem. sweran .bolieť, zbierať sa (o rane), opúchať“, swero .telesná bolesť (najmä o vrede)“, nem. Schwäre ,vred“ a i. - všetko od ide. *suer- .rezať, pichať, zbierať sa (o rane), hnisať“. Z odvodenín: choroba, od toho chorobný, a i.

hovor. ,osoh, úžitok“, staršie i chasen, chasoň ap. (od 17. stor.) • Z maď. haszon (pôvodne o výnose z úrody, z hospodárskych zvierat ap.), nejasného pôvodu.

.územie patriace k obci“, staršie i .hranica, hraničný znak medzi územiami“ (od 15. stor.) • Obyčajne sa vysvetľuje ako prevzatie z maď. határ .hranica“, ktoré sa odvodzuje od slovesa hat ,byť schopný; ovládať; prenikať niekam a i.“ - výraz prešiel ďalším vývinom .hranica“ > .územie (vymedzené hranicou)“.

(od 15. stor.) • Psl. *chovati (*skou-), odvodzované od ide. *(s)keu- .dávať pozor na niečo“ (ďalej pozri ↗čuť); význam sa posunul v smere .dávať pozor ap.“ > .opatrovať, starať sa o niekoho, chovať“. Z odvodenín: chov; chova zastaráv. .strava“; odchovať, vychovať, (uschovať (.opatrovať“ > .strážiť“ > .skrývať, skryť“) ap., od toho odchov, výchova, úschova a i.; chovať sa (vhodnejšie správať sa, porov. však za-chovať sa ako hrdina ap.), asi s vývinom .starať sa o niekoho“ > .zaobchádzať (nejako) s niekým“ > .správať sa (nejako k niekomu)“, a i.

kniž. .statočný, smelý, udatný“ (od *13. stor.) • Psl. *chorbn>; súvisí so strír. cerb, stsev. skarpr, nem. scharf, angl. sharp, lot. skaŕbs .ostrý“ a i. - všetko od ide. *(s)ker-b(h)-, čo je rozšírenie ide. *(s)ker- .krájať, rezať“ (↗krájať); k posunu .ostrý“ > .chrabrý“ porov. lat. ācer ,ostrý; (o človeku) rázny, prudký“, resp. nem. schneidig .ostrý; (o človeku) rázny, energický“.

.chorľavieť, upadať“ (od 18. stor.) • Psl. *chrądnQti (*skrend-); súvisí so sthnem. scrinden .štiepiť sa“, lit. skrésti, skrentū .pokrývať sa vrstvou špiny, tvrdnúť“ - azda od ide. *(s)ker-d-, čo je rozšírenie ide. *(s)ker- ,krájať, rezať“ (↗krájať); z významového hľadiska asi .porezaný, popraskaný, zranený“ > .chorý, slabý“. Pozri aj ↗chruňo.

.kostol“ (od 17. stor.), dial. i .prístrešie pri poľných hospodárskych budovách“ • Psl. *chormъ (*skor-m-), odvodzuje sa od ide. *(s)ker-(m-) .krájať, rezať“ (↗krájať); pôvodný význam bol asi .zrubová stavba“, z toho 1. .prístrešie“ aj 2. .(zrubový) dom“ > .dom Pána, kostol, chrám“ (k významu porov. i ↗dóm).

(od 17. stor.) • Psl. *chorniti, azda odvodenina od psl. *chorna .strava, jedlo“ (porov. srb., chorv. hrána ,id.“ a i.); význam sa vyvíjal v smere jedlo“ > .poskytovať jedlo, kŕmiť“ > .opatrovať, starať sa o niekoho; ochraňovať, chrániť“. Psl. *chorna nemá jednoznačný výklad - odvodzovalo sa od ide. *ker- ,rásť; nechávať rásť, živiť“ (porov. gr. koros (κόρος) .nasýtenie“, lat. Cerēs .staroitalská bohyňa úrody“, lit. šérti .kŕmiť“ a i.), resp. od ide. *(s)ker- .krájať, rezať“ (↗krájať; t. j. jedlo = ,čo je rozkrájané ap.‘); uvažovalo sa aj o prevzatí z irán. jazykov. Z odvodenín: ochrániť, zachrániť ap., od toho ochrana, záchrana; schránka (zdrobnenina od staršieho schrána, schráň, od s-chrániť .ochrániť [odložením, uschovaním] ap.‘) a i.

expr. .chrastie, húština“, pejor. .háveď, zberba“ (od 20. stor.) • Nie celkom jasné. Vo význame .chrastie“ môže ísť o odvodeninu od ↗chrápať (k možnej zvukomalebnej motivácii pozri ↗chrasť), ale aj od koreňa *chorp-, zachovaného v ↗rapavý - t. j. pomenovanie chrastia podľa jeho „drsnosti“, pichľavosti ap.? Význam .zberba“ mohol vzniknúť v dôsledku zblíženia s ↗chrapúň.

(od 17. stor.) • Azda už psl. *chrapati, zvukomalebného pôvodu. Z odvodenín: expr. chrapkať, chrapčať i chrapšťať; chrapotať expr., od toho chrapot. Pozri aj ↗chrapač, ↗chrapúň.

pejor. .nevychovanec, neokrôchanec, bezočivec, surovec“, staršie .roľník (pejor.)“ (od 18. stor.) • Vysvetľovalo sa ako obmena pôvodného *chrupan < *krupan (od toho čes. křupan expr. .chrapúň, chruňo“), odvodzovaného od rovnakého koreňa ako stčes. krupec .grobian, surovec“; novšia forma s chráp- mohla vzniknúť zblížením s ↗chrápať - azda podľa predstavy o „chrapľavosti“, drsnosti ústneho prejavu? Pozri aj ↗chrapač.

,krovie, húština“ (od *13. stor.) • Psl. *chvorstb, azda zvukomalebného pôvodu; k pomenovaniu porastu podľa vydávaných zvukov porov. srb., chorv. šúma ,les‘, od psl. *šuméti (↗šumieť), ap. Porov. i ↗chrapač.

(od 17. stor.) • Zo staršieho krasta (tak ešte dial.), zmena kr- > chr- zrejme súvisí s možným expresívnym charakterom slova. Východiskom je psl. *korsta, odvodzované od ide. *kars- „škriabať, driapať, česať (kone), mykať, česať (vlnu)“ (porov. stind. kašati „škrabe, trie“, lat. car(r)ere „mykať vlnu“, nem. harsch „drsný“, lit. karšti „rozčesávať ľan, vlnu“ a i.) – išlo by o pomenovanie podľa škrabania sprevádzajúceho rôzne kožné ochorenia. Iný výklad zbližuje psl. *korsta s psl. *kora (↗kôra), keďže chrasty tvoria akúsi „kôru“ na rane, koži ap. – k významu porov. i slk. dial. kôravieť „nadobúdať drsný, rapavý povrch“.

(od 15. stor.), dial. i chrbet • Psl. *chrbbbtt; pravdepodobne súvisí s psl. *chribb „chrbát“ (zachované v názvoch kopcov, vŕškov typu Chrib, Chríb – k významovej súvislosti porov. horský ch., ako aj dial. chribet „chrbát“), čo je výraz nejasného pôvodu.

(od 17. stor.) • Psl. *chbrčati, zvukomalebného pôvodu. Z odvodenín: chrček ,zool. Cricetus“ (k zvukomalebnému pomenovaniu porov. i ↗svišť, ↗škrečok a i.).

,bot. Armoracia“ (od *13. stor.) • Psl. *chrěnъ, nejasného pôvodu – azda súvisí s gr. kerain (akuz. sg. Κεραῖv), doloženým už u gr. prírodovedca Teofrasta (3. stor. pred Kr.) ako lekársky názov istého druhu reďkovky (bot. Raphanus); je možné, že v obidvoch prípadoch ide o prevzatie názvu starej kultúrnej rastliny z rovnakého zdroja.

expr. (od 19. stor.), chriakať expr. (od 17. stor.) • Zvukomalebného pôvodu.

,zool. Rallus“ (od 18. stor.) • Azda expresívna obmena pôvodného *kriasteľ (porov. stsl. krastélь (КРАСТЕΛЬ) „chrapkáč al. prepelica“, rus. korostéľ (коростель) „chrapkáč poľný“ a i.), z psl. *korstelь, resp. *korstélь, ktoré sa odvodzuje od zvukomalebného koreňa *korst– – vták je pomenovaný podľa zvukov, ktoré vydáva.

(od 18. stor.) • Azda už psl. *chripěti, zvukomalebného pôvodu. Z odvodenín: chripľavý, ochripieť, zachrípnuť a i. Pozri aj ↗chrípka.

(od 19. stor.) • Ako novodobý termín asi prevzaté (prostredníctvom nem. Grippe) z fr. grippe; začiatočné ch- môže byť podľa ↗chripieť. Fr. grippe je azda odvodené od fr. gripper „prudko schytiť“ (z germ. jazykov, porov. nem. greifen „chytiť, uchopiť“, ↗grif) – chrípka je pomenovaná ako náhle prepukajúce ochorenie.

(od 19. stor.) • Zjednodušenie pôvodného *chvrliť (porov. bulh. chvarľam (хвърлям) „hádžem, vrhám“ ap.), zrejme zvukomalebného pôvodu.

(od 18. stor.) • Psl. *chrobakъ; odvodenina od psl. *chrobati (porov. sln. hróbati „chrupotavo jesť“, rus. dial. chróbať (хробать) „chamtivo jesť“ a i.), zvukomalebného pôvodu. K pomenovaniu (podľa zvuku kroviek) porov. i ↗chrúst.

(od *18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu; porov. i formálne blízke krochkať, od citoslovca kroch!

.veľmi tvrdý striebrobiely kov“ • Názov (fr. chromé) zaviedol v r. 1797 fr. chemik N.-L. Vauquelin (podľa návrhu mineralóga R.-J. Haüyho) na základe gr. chromá (χρῶμα) „farba“, podľa farebnosti zlúčenín tohto kovu. – chromatický .týkajúci sa farieb“ (od 20. stor.) • Z lat. chrōmaticus, čo je prevzatie z gr. chrōmatikos (χρωματικός) „id.“, od gr. chromá, gen. chrōmatos (χρώματος) „farba“. Označenie ch-á stupnica vzniklo prirovnaním zvyšovania či znižovania tónov o poltón k zmenám odtieňov farieb. – chromozóm biol. .vláknitý útvar v bunkovom jadre obsahujúci gény“ • Ako vedecký termín (nem. Chromosom) zaviedol v r. 1888 nem. prírodovedec W. von Waldeyer-Hartz; názov – od gr. chromá „farba“ a sōma (σῶμα) „telo“ – údajne odráža skutočnosť, že chromozómy možno urobiť viditeľnými, ak sa zafarbia.

(od 15. stor.) • Psl. *chromъ. Obyčajne sa porovnáva so stind. srāmáh „chromý“ (už ide. *sromo-?), problémom je však objasnenie začiatočného *ch-. Iné výklady odvodzujú tento výraz od ide. *(s)ker- „krútiť, ohýbať“ (ďalej pozri ↗kruh), čo predpokladá významový vývin „ohnutý, skrivený, zhrbený“ > „zmrzačený, chromý“, resp. od paralelného *(s)ker- „krájať, rezať“ (↗krájať) – t. j. „zrezaný ap.“ > „poškodený, zmrzačený“ > „chromý“. Z odvodenín: dochrámať expr. „dolámať, dokaličiť“ (k *do-chromiť „urobiť chromým, zmrzačeným“, porov. i dial. dochrom-oždiť sa expr. „dokaličiť sa“). Pozri aj ↗ochrnúť.

.dlhotrvajúci, zdĺhavý“ (od 20. stor.) • Z lat. chronicus, čo je prevzatie z gr. chronikos (χρονικός) „súvisiaci s časom“, od gr. chronos (χρόνος) „čas“ – v lekárskom prostredí nastal posun „trvajúci dlhý čas“ > „(o ochorení) vleklý, dlhotrvajúci“. Porov. i ↗kronika. – chronológia „zaznamenávanie javov podľa časovej postupnosti“ (od 18. stor.) • Z lat. chronologia, od gr. chronos „čas“ a ↗-lógia.

expr. „prudko vyliať, špľachnúť“ (od 20. stor.) • Zvukomalebného pôvodu.

.plemeno poľovných psov“ (od 15. stor.) • Psl. *chvrtb, nedostatočne jasného pôvodu. Pri rekonštrukcii *sp-to- sa odvodzuje od ide. *ser- „červený, červenastý“ (porov. lit. sārtas „o koňoch: majúci tehlovú farbu“, lot. sārts „červený v tvári“ a i.; pozri aj ↗srna), išlo by teda o pomenovanie podľa sfarbenia srsti. Z odvodenín: vychrtlý kniž. expr. „veľmi vychudnutý“ (od *vy-chrtnúť „vychudnúť ako chrť“).

(od *18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, porov. i hláskovo blízke ↗chrápať.

pejor. „hlupák“ (od 19. stor.) • Málo jasný výraz. Azda tu možno uvažovať o odvodenine od *chruna ako označenia nejakej kožnej choroby (porov. čes. dial. chruňa „lupiny vo vlasoch; prašivina, svrab“, dluž. kšuna [*chruna] „malomocenstvo, svrab, prašivina“ a i.), t. j. chruňo = pôvodne „človek postihnutý chrunou, prašinou ap.“ – význam „hlupák“ mohol vzniknúť vzhľadom na expresívny charakter slova, porov. i slk. prašivec vo funkcii opovržlivej nadávky). *Chruna vzniklo azda zjednodušením pôvodného *chrudna, ktorého východiskom môže byť už psl. *chrǫdbna, od rovnakého koreňa ako psl. *chrǫdnǫti (↗chradnúť). Pozri aj ↗chumaj.

(od 18. stor.) • Azda už psl. *chrupati, zvukomalebného pôvodu; porov. i hláskovo blízke ↗chrúmať. Z odvodenín: chrup (asi „čím sa chrúpe, hryzie“ > „súbor zubov“), chrupka, hovor. chrupavka „tuhé pružné tkanivo“.

.zool. Melolontha“ (od 17. stor.) • Psl. *chrǫstъ, od slovesa *chrǫstati (> slk. chrústať „chrumkať, chrúpať tvrdé jedlá“), zvukomalebného pôvodu. K pomenovaniu (podľa zvuku kroviek) porov. i ↗chrobák.

.bot. Dendranthema“ (od 19. stor.) • Prevzatie (s možným prostredníctvom nem. Chrysantheme ž.) z lat. chrysanthemum s., čo je prevzatie z gr. chrysanthemon (χρυσάνθεμον), doslova „zlatý kvet“, od gr. chrysos (χρυσός) „zlato“ a anthemon (ἄνθεμον) „kvet“.

(od 15. stor.) • Psl. *chudъ. Porovnávalo sa so stind. kšó́dati „rozdrobuje, rozdrvuje“, kšudráh „malý, drobný“ (od ide. *kseud- „roztlačiť nadrobno“); iný výklad tu predpokladá súvislosť s lit. skaudus „bolestivý, prudký“ (ide. *skeud- „mrzutý, neprívetivý“). Starším významom slova bolo asi „vychudnutý, tenký“ (porov. chudnúť), z toho ďalej „trpiaci nedostatkom“ > „biedny“ – odtiaľ chudák „bedár, úbožiak“, chudina i chudera, chudorľavý expr. „neduživý, slabý“; chudoba „bieda“, k tomu chudobný.

(od 20. stor.) • Zdrobnenina od *chuchval, ktoré zrejme súvisí s dial. chuchol (od 17. stor.), čes. chuchel a i., nejasného pôvodu. Vysvetľovalo sa ako výraz zložený z expresívnej predpony chu- a koreňa *chvál- (resp. – v prípade foriem chuchol, chuchel – variantného *chbl-), porovnávaného s nem. schwellen „puchnúť, napučiavať, vzdúvať sa“. V zmysle iného výkladu ide o expresívne odvodeniny od koreňa *kuk- < *kouk- < ide. *keu-k- „ohýbať“ (t. j. pôvodne azda „niečo spletené do guľovitého tvaru“ ap.); ďalej pozri ↗kučera. Pozri aj ↗chumáč.

vulg. „penis“ (od 20. stor.) • Psl. *chujъ; usúvzťažňuje sa s alb. hu (*skuja) „kôl; penis“ a ďalej s psl. *chvoja (↗chvoja, tam i možný výklad) – z významového hľadiska zrejme „niečo ostré“ > „chvoja, konár, (ostrá) palica, kôľ“ > „penis“.

pejor. „výtržník, uličník“ • Z angl. hooligan (prvýkrát doložené v r. 1898) – odvodzuje sa od priezviska Hooligan v dobovej piesni opisujúcej skutky zločineckej ír. rodiny.

(od 19. stor.) • Psl. *chuliti (se) – pôvodne azda *ksou-l- < *skou-l-, od koreňa *skeu- ako možného variantu ide. *keu- „ohýbať“; ďalej pozri ↗kučera. Pozri aj ↗chýliť, ↗-skytnúť, ↗škúliť, ↗šúľať, ↗šúľok. – chúlostivý (od 18. stor.) • Azda podľa čes. choulostivý (stčes. chúlostivý), od stčes. chúlost „ostych, ostýchavosť, stud“, odvodeného od stčes. chúliti sé „chúliť sa“.

(od *17. stor.) • Málo jasné; azda obmena (novšie chu- podľa ↗chuchvalec?) pôvodného chomáč (tak i čes.), ktoré sa vysvetľuje ako expresívna odvodenina od psl. *kombъ (porov. napr. rus. kom „hruda, kus niečoho“ a i.), nie celkom jasného pôvodu – azda od ide. *kem- „tlačiť, stláčať“; ďalej pozri ↗častý. Pozri aj ↗hmota, ↗chumeľ, ↗komoliť.

(od 19. stor.) • Málo jasné; azda obmena (novšie ch‑ podľa ↗chmulo, ↗chruňo ap.?) slk. dial. mumaj expr. „málovravný, ťažkopádny človek (obyč. nadávka)“, od rovnakého koreňa ako ↗mumák.

expr. „chumáč, chuchvalec“ (od *17. stor.) • Azda utvorené (s novou príponou –eľ) na základe ↗chumáč. Z odvodenín: chumeliť sa („padať v chumľoch“ > „padať husto; valiť sa; víriť sa“), chumelica. Pozri aj ↗frmol.

[ch‑] „vládny orgán s dočasnou právomocou, často s vojenským a nedemokratickým rázom“ (od 20. stor.) • Zo špan. junta „zhromaždenie, rada, výbor“, od špan. junto „spojený, zjednotený“, ktorého východiskom je lat. iūnctus „spájať“ (príčastie od lat. iūngere, iūnctum). Súčasný význam vznikol podľa takto označovaných vlád v krajinách Lat. Ameriky.

(od *16. stor.) • Psl. *chqťъ; z hľadiska pôvodu variant s expresívnou nazalizáciou? – psl. *choťъ (porov. stsl. choťь (хоть) „túžba, žiadostivosť“, čes. choť m., ž. „manžel, manželka“ [pôvodne asi „milá, žiadaná osoba“] a i.), majúceho rovnaký koreň ako ↗chcieť. Z odvodenín: chutiť, chuťný, chutnať „skúšať chuť“ a i.

(od 16. stor.) • Psl. *chvala, bez jednoznačného výkladu. Porovnáva sa so stsev. skvala „kričať, volať“ (zvukomalebného pôvodu), čo predpokladá významový vývin „volať (na slávu)“ > „oslavovať, vzdávať vďaku, chváliť“ (porov. i chvala bohu = vďaka Bohu). Iný výklad zbližuje psl. *chvala s psl. *chyliti (↗chýliť), išlo by teda o „nachýlenie sa“ (poklona ap.) ako prejav úcty. Uvažovalo sa tu aj o starom prevzatí z irán. jazykov (z alanského *xvala < *xvar‑ya , od irán. *xvar‑ „sláva“). Z odvodenín: chváliť, chválietbný (od *chválitь ; k slovotvorbe porov. modliť (sa): modlitba), chválenkár hovor. „kto sa rád chváli“ (zrejme od chválenie, chválený), pochváliť, od toho pochvala; schváliť (staršie i pochváliť „vysloviť chválu“ > „odobriť, dať súhlas“), k tomu schválny „zámerný, robený náročky“ (pôvodne azda „robený tak, aby sa dal pochváliť, odobriť“), naschvála i. Pozri aj ↗chvastať sa.

(od *16. stor.) • Psl. *chvastati (sę), málo jasný výraz. Vysvetľovalo sa ako odvodenina od psl. *chvostъ (↗chvost) s pôvodným významom „biť, udierať, trepať (chvostom)“, druhotne aj vo vzťahu k rečovému prejavu – odtiaľ azda „hovoriť (o sebe hlúpo, klamlivo ap.)“ (porov. i trepať expr. „tárať“) > vychvaľovať sa, chvastať sa. Iné výklady uvažujú o zvukomalebnom pôvode slova (porov. hláskovo blízke ↗chľastať), resp. predpokladajú tu nie celkom jasnú obmenu chváliť sa (↗chvála; nové zakončenie azda podľa výrazov typu ↗drístať !). Z odvodenín: chvastúň pejor.

„v rýchlosti brať, schytávať“ (od *17. stor.) • Psl. *chvatati, imperfektívum od *chvatiti (> slk. dial. chvatiť „schytiť, schmatnúť“, porov. spis. schvátiť expr. „id.“), ktoré súvisí s *chytať (↗chytiť); ďalej pozri ↗chytať. Ide o slovnú rodinu bez spoľahlivej etymológie; azda súvisí s psl. *chotěti (↗chcieť). Z odvodenín: uchvátiť kniž., k tomu úchvatný; obchvátiť „obkolesiť (aj protivníka pri vojen. manévri)“, zachvátiť, a i. Pozri aj ↗chmátať, ↗chvost.

(od 17. stor.) • Psl. *chvějati (sę); porovnávalo sa s wales. chwid „šikovný pohyb“, sthnem. swäien „vyšvihnúť sa“, angl. to sway „kolísať sa, kývať sa“ a i. – všetko azda od ide. *sue(j)- „ohýbať, krútiť, kývať (sa)“; pozri aj ↗švihať. Z odvodenín: rozchvieť (sa), od *ochvieť sa „otriasť sa“ – porov. i neochvejný kniž., neotrasiteľný.

(od 15. stor.) • Zo sthnem. hwila (dnešné nem. Weile) „id.“

„čečina“ (od *13. stor.) • Psl. *chvoja (*skuoi-); porovnáva sa so stír. scé „hloh“, lit. skuja „chvoja“, lot. skuja „ihličie“ a i. – východiskom je ide. *sk(h)uoi-, *sk(h)u(i-) „ihlica, osteň, tŕň (na rastline)“. Pozri aj ↗chuj.

(od 17. stor.) • Psl. *chvostъ, málo jasné slovo. Porovnávalo sa s nem. Quast „strapec, štetka, metla“ (porov. i Bade-Quast „metlička na bitie v kúpeli“), resp. s avest. xvasta- „mlátený (o obilí)“ (k významu porov. i staršie čes. chvostati „biť, šľahať [metličkou v kúpeli, bičom ap.]“); iný výklad tu rekonštruuje pôvodné *chvot-t-, súvisiace azda s ↗chvátať – t. j. išlo by o expresívnu odvodeninu od slovesa s významom rýchleho pohybu. Pozri aj ↗chvastať sa.

(od 16. stor.), chybiť (od *16. stor.) • Psl. *chybati, *chybiti; porovnáva sa so stind. kšúbhjati „chveje sa“, avest. hšāob‑ „rozrušiť sa, rozčúliť sa“, perz. ašuftan „uviesť do pohybu“ (ide. *kseubh‑ „váhať, kolísať, byť v kmitavom pohybe“), resp. aj gót. af‑skiuban „odsúvať, odvrhovať“ a i. (ide. *skeub‑, *skeubh‑ „strieľať, vrhať, posúvať“; ďalej pozri ↗šklbať). Významov typu „kolísať“, resp. „pohybovať sa“(> „byť nestabilný, neistý“) možno zrejme objasniť aj odvodené pochybovať; význam omylu – porov. odvodeninu chyba – vznikol asi v kontextoch typu chyb­iť sa „niečo pri pohybe minúť (cieľ ap.)“ (porov. chyb­alávky hovor., od chyb­iť sa lávky „minúť lavičku“, t. j. „zisť zo správnej cesty, pomýliť sa“), odtiaľ i chýbať „predstavovať nedostatok, byť neprítomný ap.“. Pozri aj ↗chobot, ↗iba, ↗mýliť.

(od 17. stor.) • Psl. *chyliti, azda odvodenina od psl. *chyhъ (porov. čes. chylý „nahnutý, sklonený“ ap.), ktoré nemá jednoznačný výklad – azda z pôvodného *skū‑l‑, od ide. *keu‑/*skeu‑ „ohýbať“ (ďalej pozri ↗chúliť sa); v takom prípade z významového hľadiska „ohnutý“ > „sklonený“ > „skláňať sa, schyľovať sa k niečomu“. Z odvodenín: odchýliť, k tomu odchýlný, odchýlka; podobne nachýliť – náchylný (k významu porov. „majúci sklon k niečomu“), úchýliť sa – úchylný, úchylka ap. Pozri aj ↗chvála, ↗chystať.

„zvesť, správa“ (od 16. stor.) • Z maď. hír, neznámeho pôvodu. Z odvodenín: chýrny i chýrečný (zo staršieho chýrešný, prevzatého z maď. híres „id.“).

(od 16. stor.) • Pravdepodobne už psl. *chystati; pôvodne azda *cky‑sta‑ti ako intenzívum od nejakého slovesného koreňa – usúvzťažňovalo sa s psl. *chyliti (↗chýliť) t. j. z významového hľadiska azda „chýliť sa, nachýľovať sa, nakláňať sa“ > „pripravovať sa, chystať sa na niečo“ ap.?

(od 16. stor.) • Psl. *chytiti; perfektívum od psl. *chytali (→ slk. chytáť, od 17. stor.), súvisiaceho s psl. *chvatiti; ďalej pozri ↗chvátať. Z odvodenín: zachytiť, od toho záchytný, záchytka; odchytiť, k tomu odchyt; úchytom „narýchlo“ (od *úchytok „uchytenie“, t. j. asi „[jedným rýchlym] uchytením, uchmatnutím“), výchytený expr. „všeobecne obľúbený, chýrny“ (zrejme k vychytiť „prudko vziať, vytrhnúť“, t. j. pôvodne „ktorý všetci odniekiaľ vytrhávajú, o ktorý majú intenzívny záujem“ ap.) a i.

(od 16. stor.) ♦ Psl. *chytrъ, odvodenina od psl. *chytiti; k prípon e –rb porov. ↗kyprý, ↗mokrý ap. Pôvodný význam bol asi „rýchlo chytajúci“, z toho v slk. 1. „rýchly, náhlivý“ (chytrý krok, chytrá robota, chytrý „rýchlo“) a 2. „rýchlo chápajúci, dôvtipný, bystrý“ (chytrá hlava), z toho ďalej 3. „prefíkaný“ (porov. chytrák pejor., od toho chytráčiť hovor., pejor.).

„izba; dom“ (od 15. stor.), dial. i „senník“ • Psl. *chyža (*chyz‑ja); odvodenina od psl. *chyzъ (porov. poľ. chyża „chyža“ ap.), staré prevzatie z germ. *husa‑ (porov. nem. Haus, angl. house „dom“ ap.). Z odvodenín: chyžná (skrátenie pôvodného spojenia chyžná služka „upratujúca chyžu“).