Etymologický slovník – písmeno B

(od 16. stor.) • Psl. *ba; porovnáva sa s avest. bä, arm. ba (zdôrazňujúce častice), gót. iba(i) „či, azda; aby ne-“, lit. bä „áno, určite“ a i. – všetko od ide. *bhe, *bho (potvrdzujúca a zdôrazňujúca častica). Pozri aj ↗ bo.

hovor. „(stará) žena“ (od *13. stor.) • Psl. *baba. Slovo detskej reči, utvorené zdvojením slabiky (ba-). Podobne ako pri iných slovách tohto typu (↗ ded, ↗ mama, ↗ tata ap.), pôvodne išlo asi o označenie príbuzenského vzťahu, z toho súčasný význam. Z odvodenín: zbabelý (od *zbabieť „stať sa babou“). Pozri aj ↗ bába, ↗ babušiť, ↗ ježibaba.

hovor., v rôznych významoch („prázdny koláč“, „haruľa“, „pandrava chrústa“, „jaternica z hrubého čreva“ a i.) • Môže ísť o výraz rovnakého pôvodu ako ↗ baba¹ (z detskej reči); iný výklad tu vychádza zo zvukomalebného koreňa *bab-, označujúceho tupé duté zvuky, druhotne i duté, resp. okrúhle predmety. Pozri aj ↗ bábovka, ↗ baburiatka.

„detská hračka znázorňujúca obyč. malé dieťa“ (od *17. stor.) • Rovnakého pôvodu ako ↗ baba¹. Z odvodenín: bábka, bábika i bába hovor. „novorodeniatko“ (*babq, gen. *babqte; porov. zdrobnené bábät-ko).

„povera“, staršie „čary, magické praktiky al. predmety“ (od 17. stor.) • Od slovesa baboniť, boboniť (dial. „čarovať, zaklínať“), z psl. *baboniti, *boboniti – ide o výrazy zvukomalebného pôvodu, označujúce i mrmlanie, šomranie ap., ktoré sa zrejme vzťahovali aj na magické praktiky (obradné zariekanie ap.).

„okrúhly koláč z treného cesta“ (od 19. stor.) • Pôvodne „forma na pečenie báby“, od bába vo význame „koláč“ (rovnakého pôvodu ako ↗ baba²) – odtiaľ „forma na pečenie“ > „v nej upečený koláč“.

hovor. expr. „špiniť, znečisťovať; chytať; kaziť, fušovať“ (od 18. stor.) • Psl. *babrati, zvukomalebného pôvodu; porov. i hláskovo blízke ↗ paprať sa. Pozri aj ↗ chabrať.

hovor. „jahňady“ (od 19. stor.) • Od koreňa babur-, čo je odvodenina od ↗ baba²; pôvodne išlo azda o „plody okrúhleho tvaru“.

expr. „priveľmi obliekať“ (od 19. stor.) • Azda od staršieho babucha „zahalená žena“, odvodeného od ↗ baba – pôvodne asi „haliť tak, ako sa zahaľujú ženy“.

hovor. expr. „zmätok, neporiadok; bludisko“ (od *16. stor.) • Podľa mezopotámskeho mesta Babylon, ktorého obyvatelia sa podľa starozákonnej tradície rozhodli stavať vežu siahajúcu až do neba, za čo im Boh zmiatol jazyky (Gn 11,1–9). Názov Babylon je prevzatý prostredníctvom cirk. lat. Babylon z gr. Babylon (Βαβυλών), akkad. pôvodu (doslova „brána bohov“).

det. „biť“ (od 19. stor.) • Málo jasný výraz. Môže byť odvodené od zvukomalebného citoslovca bác, napodobňujúceho zvuk pri údere, náraze ap.; iné výklady tu uvažujú o pôvodnom *bad-c-ať (od ↗ bádať v staršom význame typu „bodať“ > „udierať“), resp. *bat-s-ať (intenzívum k psl. *batati, od koreňa *bat- „biť“, porov. ↗ batoh a i.).

„choroboplodná baktéria“ • Názov (lat. Bazillus) utvoril v r. 1872 nem. prírodovedec F. J. Cohn na základe lat. bacillum „palička“, čo je zdrobnenina od lat. baculum „palica“ (Z ↗ bakuľa).

(od 16. stor.) • Výraz karpatskej pastierskej kultúry, nedostatočne jasného pôvodu. Východiskom je azda rum. baci (staršie i baciu), ktoré sa vysvetľovalo ako prevzatie z jsl. jazykov (porov. srb. bača (бача) „brat, švagor, mužské dieťa; priateľ“ < ide. *batja, ďalej pozri ↗ baťko); novší výklad hľadá pôvod rum. výrazu v jazyku starovekých Dákov a odvodzuje ho od ide. *bhag- „rozdeľovať“ (↗ boh a i.), čo predpokladá významový vývin typu „kto rozdeľuje“ → „predstavený, pán, majster (remesla)“ → „výrobca syra, horský pastier, bača“. Z odvodenín: bačovať „byť bačom“ (vo význame „zle gazdovať, šafáriť“ môže ísť aj o obmenu pôvodného z ↗ bašovať, s novším č podľa bača).

zastaráv. „ujo, ujko“ (od 18. stor.) • Z maď. bácsi, odvodeného od maď. bács, čo je variant maď. bátya „ujo, starší muž“, nejasného pôvodu – vysvetľuje sa ako slovo pochádzajúce z detskej reči, ale aj ako možné prevzatie slovanského pôvodu (k východiskovému výrazu pozri ↗ baťko). Z odvodenín: báčik, báčino zastaráv.

expr. „stará, zodratá obuv“, staršie aj bačkôr, bočkor (od 17. stor.) • Z maď. bocskor, čo je asi prevzatie zo strhnem. bot-schuoch „druh hrubej obuvi“ – výraz je zložený zo strhnem. *bot (dnešné nem. Botten m.) „čižma s krátkou sárou“ (prevzatie z fr.) a schuoch (nem. Schuh) „topánka“ (germ.).

z ↗ bača, ↗ bašovať

(od 18. stor.) • Málo jasné; azda z pôvodného *ob-adati (novšie pociťovaného ako o-badati), zloženého z ↗ ob- a slovesa *adati (*ōd-), príbuzného s gr. ozó (ὄζω) „vydávam vôňu“, lat. odor „pach, zápach; čuch, tušenie“, lit. uosti, uodžiu „oňuchávať“ – v takom prípade sa význam posunul v smere „vnímať čuchom“ → „vnímať, pozorovať (všeobecne)“.

„odborne skúmať“, staršie „bodať, pichať“ (od 18. stor.) • Psl. *badati (*bôd-), iteratívum od psl. *bosti (*bod-ti) „bodnúť“ (ďalej pozri ↗ bodať) – z významového hľadiska „bodať, pichať do niečoho“ → „sústredene sa niečím zaoberať, skúmať niečo ap.“. Pozri aj ↗ bacať, ↗ badkať, ↗ badúriť.

expr. „krivkať, cupkať“ (od 19. stor.) • Nie celkom jasné. Môže ísť o odvodeninu od ↗ bádať, ale aj o pôvodné *batkať, od koreňa *bat- „biť“ (ďalej pozri ↗ batoh) – súčasný význam pohybu mohol vzniknúť vývinom typu („bodať, pichať“ →) „biť“ → „badkať“, porov. aj ↗ batoliť sa (↗ batoľa), resp. trepať sa niekam ap.

expr. „podpichovať, podnecovať“ (od 19. stor.) • Azda odvodenina od ↗ bádať vo význame „pichať“; podľa iného výkladu je zložené zo starej predpony *ba- a psl. *duriti (z ↗ duriť). Z odvodenín: badurkať.

cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: baf(k)ať expr. Porov. i ↗ páchnuť.

„ťažká vojenská alebo pracovná obuv“, staršie i baganč, bakanč ap. (od 18. stor.) • Z maď. bakancs (staršie bokancs), čo je odvodenina od maď. boka „členok“, prevzatého z turk. jazykov (porov. čagat. bakay „holenná kosť ovce“, kirgiz. bakay „kosť nad kopytom“ a i.) – pôvodný význam bol asi „obuv siahajúca po členky“.

hovor. „veľmi malá suma, cena, hodnota“, staršie i bagateľa (od 18. stor.) • Z fr. bagatelle, čo je prevzatie z tal. bagatella „maličkosť, drobnosť“, nejasného pôvodu.

hovor., pejor. „zberba, svoloč“, staršie bagážia „družina, vojenský sprievod; batožina“ (od 17. stor.) • Prevzaté (cez nem. Bagagé) z fr. bagage „batožina“, odvodeného od fr. bagues m. „id.“, čo je asi prevzatie zo stal. baga „balík“, stprov. baga „vrece, mech“. Vo vojenskom prostredí slovo nadobudlo význam „časť vojska sprevádzajúca batožinu“; odtiaľ v nem. hanlivý význam „zberba“ – vojaci, ktorí sa aktívne zúčastňovali na bojových akciách, sa na nebojujúci batožinový sprievod dívali s opovrhnutím.

„rýpadlo“ (od 20. stor.) • Z nem. Bagger – výraz bol utvorený od slovesa baggern (> slk. bagrovať), prevzatého z hol. baggeren „odstraňovať bahno“, od hol. bagger „blato, bahno“, ktoré možno súvisí s ↗ bahno.

„biely chlieb v podobe dlhého tenkého valca“ (od 20. stor.) • Z fr. baguette, doslova „palička“ – ide o prevzatie z tal. bacchetta „palička, tyčka“, v konečnom dôsledku od lat. baculum (↗ bakuľa).

z ↗ bager

„druh kŕmnej ošípanej“ (od *18. stor.) • Podľa názvu Bakonského lesa (maď. Bakony), pohoria na sever od Balatonu, známeho chovom príslušného plemena svíň; zmena k > g sa vysvetľuje vplyvom tamojších nem. nárečí.

„jahňady“ (od 18. stor.) • Pravdepodobne súvisí s ↗ bahnica; k pomenovaniu (podľa jemných bielych, „jahňacích“ chĺpkov) porov. ↗ jahňada.

„jahňady“ (od 18. stor.) • Pravdepodobne súvisí s ↗ bahnica; k pomenovaniu (podľa jemných bielych, „jahňacích“ chĺpkov) porov. ↗ jahňada. (s možným prostredníctvom nem. Baktérie ž.) – z lat. bactérium s. „palička, tyčinka“ (ako označenie mikroorganizmov údajne od r. 1838), čo je prevzatie z gr. baktérion (βακτήριον) „id.“, ktoré súvisí s gr. baktéria (βακτηρία), baktron (βάκτρον) „palica“.

„plemenná ovca“ (od 18. stor.) • Do slova „ovca, ktorá sa bahní“, od ↗ bahniť sa¹ „(o ovci) kotiť sa“ (k nepríbuznému bahniť sa² pozri ↗ bahno). Sloveso vzniklo z dokonavého obahniť sa „okotiť sa“, kde sa začiatočné o- pociťovalo ako predpona; východiskom obahniť sa je však psl. *ob-agniti, doslova „objahniť sa“, od psl. *agnq (↗ jahňa). Pozri aj ↗ bahniatka.

(od 15. stor.) • Psl. *bagno, porovnávané s hol. bagger „blato, bahno“ (↗ bager), od ide. *bhogh-/*bhagh- „močiar, bahno“; podľa iného výkladu súvisí so stír. būal „voda“, stsev. bekkr, nem. Bach „potok“, a to cez pôvodné *bakno (↗ bakuľa).

„(o ovci) kotiť sa“ (od 17. stor.) • Sloveso utvorené z podstatného mena ↗ bahno v zmysle „špinavé, vlhké prostredie“ → „ležať v bahne“ → „plodiť v špine“ (?). Iné výklady ho pripájajú k ↗ bahnica.

„váľať sa v bahne“ • Z ↗ bahno.

„zdržiavať sa pri niečom, prieť sa“ (od 19. stor.) • Azda obmena výrazu ↗ bahniť sa²; môže súvisieť s dialektickým vývinom slova „bahniť“ → „bahrať“, ovplyvnené ↗ hašteriť sa.

(od 15. stor.) • Z čes. báj, zložené z praslov. *ba- (zo staršieho *fa-) a *-ja (abstraktná prípona); porov. rus. baika, ukr. bajka, poľ. bajka a i. – pôvodne „reč, výpoveď“ → „výmysel, rozprávka“. Pozri aj ↗ bájka, ↗ bájiť.

hovor. expr. „hovoriť, táranie, rozprávať nezmysly“ (od 16. stor.) • Z ↗ báj, porov. čes. bájiti.

(od 18. stor.) • Z čes. bajka, prevzatého z lat. fabula „rozprávka, bájka“; porov. ↗ báj.

(od 18. stor.) • Z fr. baïonnette, podľa mesta Bayonne vo Francúzsku, kde sa údajne začal tento typ bodáka vyrábať.

hovor. expr. „s nezarasteným fúzom“ (od 19. stor.) • Základom je slovo ↗ bajúz, odvodené od nem. Bajus „fúz“, pôv. z fr. bajoues „líca, fúzy“.

hovor. expr. „fúz“ (od 18. stor.) • Z nem. Bajus, čo je prevzaté z fr. bajoues „líca, fúzy“.

expr. „rozprávať vymyslené príbehy“ • Z ↗ báj.

(od 14. stor.) • Z lat. baccalaureus „mladý učenec“, odvodeného z bacca lauri „bobuľa vavrínu“ – symbol víťazstva; iný výklad ho pripája k baccalarius „vazal“.

„hýrenie, rozmařilé oslavy“ (od 19. stor.) • Z lat. Bacchanalia – oslavy boha vína Bakcha (Bacchus), pôvodne Dionýza.

„veda o baktériách“ • Medzinárodné slovo odvodené z ↗ baktéria + ↗ -lógia.

„mikroorganizmus“ • (s možným prostredníctvom nem. Baktérie ž.) – z lat. bactérium s. „palička, tyčinka“ (ako označenie mikroorganizmov údajne od r. 1838), čo je prevzatie z gr. baktérion (βακτήριον) „id.“, ktoré súvisí s gr. baktéria (βακτηρία), baktron (βάκτρον) „palica“.

„hrubá zakrivená palica“ (od 18. stor.) • Z lat. baculum „palica“. Pozri aj ↗ bacil, ↗ bageta, ↗ debakel.

„niečo zvinuté (obyč. do valca)“ (od 17. stor.) • Nie celkom jasné. Azda odvodené od ↗ baliť v pôvodnom význame „zavinovať“, ktoré mohlo splynúť s výrazom z nem. Balle(n) „okrúhly balík“, príbuzné s nem. Ball „lopta“. Z odvodenín: ↗ balík.

hovor. „ples“ (od 18. stor.) • Z fr. bal, z fr. baller „tancovať“, z neskorého lat. ballare, ktoré azda pochádza z gr. ballizō (βαλλίζω) „tancujem“. Pozri aj ↗ balerína.

„smutná lyrickoepická báseň alebo hudobná skladba“ (od 19. stor.) • Z fr. ballade „tanečná pieseň“, prevzaté zo stprov. balada – odvodenina od stprov. balar „tancovať“, z lat. ballare „id.“. Súčasný význam vznikol v angličtine, kde tanečné piesne často stvárňovali smutné príbehy.

„ruský ľudový strunový hudobný nástroj“ (od 19. stor.) • Z rus. balalájka, ktorého pôvod je zvukomalebný (napodobenie drnkania strún).

expr. „miasť, zvádzať, šíriť chaos“ (od 19. stor.) • Z rus. balamutit′, pôvodne „kalit vodu“ → prenesene „kalit mysle, miasť“. Príbuzné s ↗ balamuta.

expr. „zvodca, burič, ten, kto mätie“ (od 19. stor.) • Z rus. balamút, súvisiace s ↗ balamutiť.

„udržiavať rovnováhu“ (od 19. stor.) • Z fr. balancer „vážiť, vyvažovať“, z neskorolat. bilanciare, odvodeného z bilanx „majúci dve váhy“ (bi- + lanx „miska“). Pozri aj ↗ balans.

„rovnováha“ • Z fr. balance „váha“, lat. bilanx „dvojmisková váha“. Porovnaj ↗ balansovať.

„zbytočná príťaž“ (od 18. stor.) • Z nem. Ballast „ťažké bremeno“, pôv. zo stnem. alebo hol. ballasten „zaťažovať loď“. V technickom význame pre preváženie hmotnosti alebo tlmenie. Prenesene „zbytočné bremeno“.

zdrobnenina od ↗ balík.

(od 17. stor.) • Z ↗ bal + prípona -ík. Pozri aj ↗ baliť.

„zaväzovať, obtáčať; lákať, zvádzať“ (od 17. stor.) • Z nem. ballen „zvinúť, zvinovať“, lat. ballare „tancovať“ – nepravdepodobné. Prípadne odvodené z praslovanského koreňa súvisiaceho s „zaviť, obtiahnuť“.

(od 11. stor.) • Starý výraz (asi už psl. *bakʷanb, *bolʷban), obyčajne považovaný za prevzatie z východných jazykov. Kirgiz. palvan, balvan „silák, hrdina“ (prevzatie z perz. pahlavān „hrdina, bojovník“), pre ktoré sa predpokladá ďalší významový vývin v smere „hrdina“ → „pamätný stĺp na jeho počesť“ → „veľký kameň“.

„voňavá živica, hojivá masť“ (od 17. stor.) • Z lat. balsamum, čo je prevzatie z gr. balsamon (βάλασαμον) „balzamový ker; z neho získavaný voňavý olej“, semitského pôvodu (porov. hebr. bôšem, bešem, bäsäm „balzamový ker“ a i.). Pozri aj ↗ pižmo.

„stará ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou“ (od 18. stor.) • Obmena staršieho banditka (tak doložené v čes.), od ↗ bandita – išlo o krátku zbraň, ktorá sa dala ľahko skryť v odeve, a preto ju často používali zločinci.

„tropická rastlina s drevnatými steblami“ (od 19. stor.) • Z nem. Bambus, čo je prevzatie z hol. bamboe (staršie aj bambus, bamboesen), východiskom hol. výrazu je port. bambu (mn. č. bambus), prevzaté z ind. jazykov; porov. maráth. bämbu a i.

m. „rúbanisko“ (od 17. stor.) • Etymologicky asi *bat-n-, od psl. *batati „biť, sekať“ (ďalej pozri ↗ batoh) – pôvodne „vysekané, vyrúbané miesto“.

ž. poet. „klenba oblohy“ (od 19. stor.) • Asi podľa čes. báň (porov. čes. nebesbáň „klenba nebies“), čo je variant čes. báne, zodpovedajúceho slk. ↗ baňa – z významového hľadiska „niečo klenuté“ > „klenba oblohy“.

• Psl. *banja. Obyčajne sa vysvetľuje ako prevzatie z ľud. lat. *bānea „kúpele“ (mn. č.), od lat. balneum (staršie balineum), prevzatého z gr. balaneion (βαλανεῖον) „kúpeľ“, čo je odvodenina od gr. balaneus (βαλανεύς) „sluha v kúpeľoch“. Podľa tvaru rímskych kúpeľov slovo nadobudlo významy „kupola; vypuklá nádoba“ (v slk. od 16. stor.) i „jama“ (od 13. stor.). Iný výklad považuje psl. *banja za domáci výraz a zbližuje ho s ↗ bán, ↗ báň¹ (od psl. *batati „biť, sekať“) – pôvodným významom malo byť „miesto, kde sa bije (t. j. vetvičkami pri kúpeli ap.)“, resp. „miesto, kde sa seká ruda“. Z odvodenín: ↗ baník (pôvodne azda *ban-ník). Pozri aj ↗ báň¹, ↗ baňatý, ↗ banka¹.

„všedný“ (od 19. stor.) • Z fr. banal, čo je odvodenina od fr. ban „územie nachádzajúce sa pod lénnou zvrchovanosťou jedného pána“, pôvodom z germ. jazykov. Význam banal sa vyvíjal v smere „patriaci k jednému územiu“ → „spoločne používaný, spoločný“ → „bežný, normálny“ → „všedný“.

„tropické ovocie“ (od 19. stor.) • Z afrických jazykov v oblasti Guiney alebo Konga; do Európy preniklo už v 16. stor. prostredníctvom špan. a port. banana „banán (plod)“.

„vydutý, guľatý“ (od 18. stor.) • Od ↗ baňa vo význame typu „vypuklá nádoba“.

pejor. „háveď, zberba“, hovor. „ľudová kapela“ (od 18. stor.) • Z fr. bande „skupina“ (germ. pôvodu) – pôvodne asi „zástava“, z toho „oddiel, skupina (pod jednou zástavou)“; k významovému posunu porov. ↗ prápor. Súčasný negatívny význam vznikol asi až v nem. Bande pod vplyvom nem. Bandit, prevzatého z tal. ↗ bandita.

„pevný ochranný obväz“ (od 19. stor.) • Z fr. bandage, od fr. bander „obväzovať“, čo je odvodenina od fr. bande „obväz, ovínadlo“ (z germ. jazykov; východiskový výraz súvisí s nem. binden „viazať“).

„lupič, lúpežník“, staršie aj bandit (od 17. stor.) • Z tal. bandito, pôvodne asi „vyhnaný; vyhnanec“, čo je príčastie od tal. bandire „poslať do vyhnanstva; vyhnať, vypudiť“ (germ. pôvodu); druhotne sa zblížilo s etymologicky nesúvisiacim ↗ banda, t. j. bandita bolo pochopené ako „príslušník bandy“. Pozri aj ↗ bambitka.

„pracovník v bani“ • Od ↗ baňa.

„súhrn peňazí, ktoré do hry vložili hráči a o ktoré sa hrá“ (od 19. stor.) • Z fr. banque, pôvodne „banka (peňažný ústav)“, čo je prevzatie z tal. banca (z ↗ banka²); prenesene aj „súhrn peňazí, o ktoré sa hrá“.

„vydutá nádobka s úzkym hrdlom“ (od 16. stor.) • Zdrobnenina od ↗ baňa (z ľud. lat. *bānea „kúpele“), význam „vydutá nádobka“ vznikol na základe tvaru kupolovitých rímskych kúpeľov.

„finančná inštitúcia“ (od 18. stor.) • Z tal. banco m., banca ž., pôvodne „lavica, stôl“ (prevzatie zo sthnem. bank „lavica“). Slovo zaznamenalo významový vývin „lavica, pri ktorej ponúka svoje služby peňazomenec“ → „finančná inštitúcia“; novší význam „súbor dát“ (↗ databanka) je podľa angl. bank. Pozri aj ↗ bank, ↗ banket.

„oficiálna slávnostná hostina“ (od 17. stor.) • Z tal. banchetto, čo je zdrobnenina od tal. banco „lavica, stôl“ (z ↗ banka²). Z významu „stôl“ sa vyvinul aj význam „stolovanie, jedlo, hostina“; zdrobnenina banchetto bola využitá na označenie zvláštnej slávnostnej hostiny.

„úpadok, platobná neschopnosť“ (od 18. stor.) • Z tal. banca rotta, doslova „rozbitá lavica“; od tal. banca „lavica“ (↗ banka²) a rotta m., rotta ž. „rozbitý“, z lat. ruptus, čo je príčastie od lat. rumpere, ruptum „zlomiť, rozbiť“. Pomenovanie odráža dobovú prax známu z Talianska, kde sa pri platobnej neschopnosti obchodníka rozbíjala jeho lavica či stôl – na verejnú potupu i na znak toho, že nemôže ďalej vykonávať svoje zamestnanie.

„ľutovať“ (od 16. stor.) • Z maď. bán, čo je asi prevzatie z turk. jazykov.

hovor. „vyrušovať, znepokojovať“ (od 16. stor.) • Z maď. bánt „ubližovať, trápiť“, čo je kauzatívum od maď. bán „ľutovať“ – pôvodným významom slova bolo „spôsobovať, aby niekto ľutoval“, z toho „trápiť, ubližovať“ > „vyrušovať, znepokojovať“.

„pult na podávanie nápojov a jedál; zábavný podnik“ (od 20. stor.) • Z angl. bar, čo je prevzatie zo stfr. barre „brvno, tyč, závora“ (z ľud. lat. *barra). Výraz údajne najskôr označoval závoru oddeľujúcu výčapný pult od priestoru pre hostí; odtiaľ „pult stojaci na danom mieste“ > „podnik (s takýmto pultom)“. Ďalším vývinom vznikli významy „nočný zábavný podnik“, ale aj spojenia typu denný b. či mliečny b. Z odvodenín: ↗ barman (angl. barman, od angl. man „muž, človek“). Pozri aj ↗ baráž, ↗ bariéra, ↗ embargo.

fyz. „staršia jednotka barometrického tlaku“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe gr. baros (βάρος) „váha, bremeno“, súvisiaceho s gr. barys (βαρύς) „ťažký“.

„hoci (aj), aj keby“ (od 16. stor.) • Z maď. bár – slovo vzniklo hláskovou redukciou pôvodného bátor „hoci“, od maď. bátor „odvážny; istý“ (prevzatie z turk. *bayatur „hrdina“, porov. aj ↗ bohatier); význam sa posunul v smere „iste“ > „isteže (avšak...)“ > „aj keď, aj keby, hoci“. Koncové -s v bárs vzniklo asi skrátením pôvodného ↗ -si. Pozri aj ↗ trebárs; iného pôvodu je ↗ nebárs.

„drevená stavba na dočasné spoločné ubytovanie“ (od 19. stor.) • Z fr. baraque, pôvodne „ochranný prístrešok zhotovený z dosiek“ – málo jasné, azda substrátového pôvodu.

(od *13. stor.) • Psl. *baram, nejasného pôvodu. Vysvetľovalo sa ako prevzatie z jazykov alpskej oblasti (porov. stal. dial. ber, birr, bero, bar a i.), resp. z východných jazykov (irán. *varan, súvisiace so stind. úrartah „baran, jahňa“, gr. arén (ἀρήν) „ovca, jahňa“ a i.). Iný výklad tu predpokladá domácu odvodeninu od volania na zvieratá, porov. rus. dial. bar’-bar’-bar’ (барь-барь-барь) ap. ako volanie na ovce. Z odvodenín: ↗ baranidlo tech. „stroj na zatĺkanie nosných stĺpov“ (od baran ako označenia nástrojov na zatĺkanie, búranie ap.).

šport. „vylučovací zápas o postup al. o udržanie sa vo vyššej súťaži“, staršie i „uzatvárajúca delostrelecká paľba“ (od 20. stor.) • Z fr. barrage „zahatanie, zahradenie“ (porov. spojenia tir de barrage „uzatvárajúca paľba“, match de barrage „vyraďovací zápas“), pôvodne „čo uzatvára cestu, bariéra“, od fr. barre „tyč, žrď“; ďalej pozri ↗ bar¹.

(od 17. stor.) • Z lat. barbarus, čo je prevzatie z gr. barbaros (βάρβαρος) „cudzí, negrécky“. Ide o výraz zvukomalebného pôvodu, utvorený zdvojením koreňa bar- označujúceho nezrozumiteľnú reč (porov. aj hláskovo blízke ↗ brblať a i.); u Grékov išlo o pomenovanie cudzích národov (porov. barbarské kmene), ktoré nehovorili po grécky, ale iným (t. j. nezrozumiteľným) jazykom, resp. hovorili po grécky s chybami – odtiaľ význam „nekultivovaný, surový človek“ (barbarské ničenie prírody ap.). Pozri aj ↗ bravo, ↗ rebarbora.

kniž. „básnik (ako predstaviteľ národa), pevec“ (od 19. stor.) • Z fr. barde, čo je prevzatie z gal.-lat. bardus, asi keltského pôvodu, porov. stír. bard, wales. bardd „básnik, spevák“ a i.

„kovový sud (na naftu ap.); anglická dutá miera“ (od 20. stor.) • Z angl. barrel, pôvodne „drevená nádoba“, čo je prevzatie zo stfr. boril (fr. boril), asi keltského pôvodu.

„čiapka podobná baretke, nosená ako symbol istej funkcie“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Barett) zo strlat. barretum, ktoré sa vysvetľuje ako obmena staršieho birretum, odvodeného od ne­skorého lat. birrus „krátky plášť s kapucňou“, asi keltského pôvodu (porov. stír. berr, strwales. byrr „krátky“ a i.).

„plochá čiapka bez striešky“ (od 20. stor.) • Z fr. barrette, čo je prevzatie z tal. dial. barretta, ktorého východiskom je stprov. berret, od lat. birrus „krátky plášť s kapucňou“.

„hrubá bavlnená látka“ (od *18. stor.) • Zo staršieho nem. Barchet (dnešné Barchent), prevzatého zo strlat. barrachanus, barrachanum, ktorého východiskom je arab. barrakän „hrubý odev nosený v severnej Afrike“.

„ohrada, zábradlie; priehrada, zátarasa“ (od 19. stor.) • Z fr. barrière, čo je odvodenina od fr. barre „brvno, tyč, závora“ (↗ bar¹).

„turecký paša“ (od 16. stor.) • Z tur. başa, čo je hláskoslovný variant tur. paşa (↗ paša²). Pozri aj ↗ bašovať.

expr. „neobmedzene vládnuť, šafáriť“ (od 20. stor.) • Nie celkom jasné. Niekedy sa odvodzuje od mena rytiera Mateja Baša (†1549), ktorý podnikal z Muránskeho hradu lúpežné výpravy do oblasti Gemera, Malohontu a Spiša; môže však ísť aj o odvodeninu od ↗ baša „paša“ (porov. b-nie Turkov na Slovensku). Variantné „bačovať“ v rovnakom význame vzniklo asi druhotným zblížením s etymologicky nesúvisiacim ↗ bača – azda podľa predstavy o ťažko kontrolovateľnom bačovom hospodárení na odľahlom salaši?

„vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže“ (od *13. stor.) • Z tal. bastia, od staršieho tal. bastire „stavať“ (germ. pôvodu).

hovor. expr. „(nevhodne) chytať, nedať pokoj“ (od 20. stor.) • Nie celkom jasné. Vzhľadom na starší význam „brúsiť“ (od 19. stor.) tu možno uvažovať o odvodenine od staršieho „baštrn“ „želiezko na noži“ s možným východiskom vo fr. bastringue, označujúcim rôzne nástroje (výraz neznámeho pôvodu); nie je však jasný vzťah k ↗ štrngať, resp. ↗ strkať – azda expresívna obmena „poštrngávať niečím“, resp. „postrkovať“!

(od *15. stor.) • Psl. *bojati sę, *boję sę; súvisí so stind. bháyate „bojí sa“, lit. bijóti „báť sa, mať strach“, ↗ boj a i. – všetko od ide. *bhei(a)-, *bhī- (↗ biť). Sloveso prešlo významovým vývinom „biť“ → „byť zbitý, báť sa“, porov. napr. gr. plēssō (πλήσσω) „bijem“: pas. ekplēssomai (ἐκπλήσσομαι) „som vyľakaný“. Z odvodenín: „bojazlivý“ (↗ bázeň), „nebojácny“ kniž. (odvodenina od „nebojaci“); „boha-bojný“ je od *bojný „bojaci sa“ (porov. aj staršie „hojnosť“ „strach, bázeň“); „nebojsa“ expr. „smelý, odvážny človek“ (podľa rozprávkovej postavy Nebojsa); „obávať sa“ (azda od *o-báť sa o niečo [so zhodou predpony a predložky typu „na-písať na niečo“ ap.], resp. od *o-báť sa „začať sa báť“ [porov. „o-citnúť sa“, ↗ cítiť]!), od toho „obava“ a i. Pozri aj ↗ bes.

zastar. „vojenský oddiel, prápor“ (od 17. stor.) • Z tal. battaglione, od tal. battaglia v staršom význame „bojový oddiel“, ktorého východiskom je neskoré lat. battuālia mn. „cvičenia vojakov al. gladiátorov“, od lat. battuere „biť (sa), bojovať“. Porov. i ↗ patália.

(od 19. stor.) • Z fr. batterie, od fr. battre „biť“, z lat. battuere (neskoré lat. battere) „biť (sa)“. Pôvodným významom bolo „bitie, boj“ (porov. i delostrelecká batéria „bojová jednotka“); východiskom pre vznik technických významov (batéria kotlov, fliaš; vaňová batéria, neskôr i batéria „galvanický článok“, k tomu odvodené „baterka“ ap.) bolo vo fr. „kované (t. j. bité) náradie“.

„jemná bavlnená al. ľanová látka“ (od *18. stor.) • Z fr. batiste (staršie batiché) – asi odvodenina od fr. battre „biť; trepať (konope, ľan)“, z lat. battuere. Novšia forma batiste vznikla zblížením s muž. menom Baptiste, z cirk. lat. baptista „krstiteľ“ (aj ako atribút sv. Jána Krstiteľa), čo je prevzatie z gr. baptistés (βαπτιστής) „krstiteľ“, od gr. baptizō (βαπτίζω) „krstím“, odvodeného od gr. baptō (βάπτω) „ponáram“ – význam sa posunul v smere „ponárať (do vody na znak krstu)“ → „krstiť“.

hypok. „oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka“ (od 19. stor.) • Zdrobnenina od ↗ báťa „starší muž z príbuzenstva“ (od *16. stor.), ktorého východiskom je psl. *batja (s možným expresívnym fonetickým variantom *baťa), hypokoristikum na základe psl. *brat(r)-ь (↗ brať); pôvodne azda používané vo vzťahu k staršiemu bratovi. Pozri aj ↗ bača, ↗ báči.

„noša“ (od 17. stor.), dial. i „bič; palička na odkrúcanie a natáčanie priadze“ • Psl. *batogъ, asi odvodenina od psl. *batati „biť“ (pozri aj ↗ bacať, ↗ badkať, ↗ bán, ↗ baňa, ↗ batoľa); porovnávané s lat. battuere „biť“. V takom prípade sa význam vyvíjal v smere „biť“ → „čo slúži na bitie“ → „bič; palica“ (porov. uvedené významy v slk. nárečiach); odtiaľ i „palica používaná na nesenie nákladu, bremena“ (tak rus. dial. batóg, ukr. batih) → „náklad nesený na chrbte; noša“. Z odvodenín: „batožina“ (doslova „súbor batohov“), „batôžtek“ (*batôž-ček) a i.

„dieťa medzi 1. a 3. rokom života“ (od 20. stor.) • Od „batoliť sa“ „chodiť neistým krokom“ (od 18. stor.), čo je asi odvodenina od *batať sa (k prípone -ol- porov. „drmať“ : „drmol-iť“ a i.), od psl. *batati „biť“ (↗ batoh). Význam sa posunul v smere „biť“ → „ťažko, namáhavo, neisto sa pohybovať“ – porov. aj „trepať sa niekam“ a i.

pozri ↗ batoh

„hliníková ruda“ (od 20. stor.) • Podľa obce Les Baux v juhových. Francúzsku, kde bola táto ruda objavená v r. 1821.

(od 17. stor.) • Psl. *baviti, čo je kauzatívum od psl. *byti (↗ byť). Pôvodný význam bol 1. „spôsobovať, aby (niekde) niekto bol, niečo bolo“ (porov. vybaviť niekoho niečím [od toho výbava], k tomu i vybaviť niečo „zariadiť“), odtiaľ 2. „zdržiavať niekoho niekde (aj niečím zaujímavým, príjemným ap.)“, porov. zabaviť, zábava (k významu porov. aj staršie zabaviť „skonfiškovať [tovar ap.]“, t. j. „zadržať“), a nakoniec 3. „poskytovať potešenie ap.“ (práca ho b-í). Z ďalších odvodenín: odbaviť, k staršiemu odbyť „poslať preč, odohnať“ a i.; zbaviť, k staršiemu zbyť „stratiť“ (pôvodne asi „byť mimo niečoho“ > „ponechať mimo niečoho“, ďalej pozri ↗ byť) a i.

(od *16. stor.) • Nie celkom jasné. Vysvetľovalo sa ako prevzatie z tal. bavella „surový hodváb“ (porov. i staršie slk. bavelna; forma bavlna mohla vzniknúť zblížením s ↗ vlna²), čo je odvodenina od tal. bava „rozstrapatená priadza“, pôvodne asi *baba, expresívny výraz z detskej reči. Nemožno tu vylúčiť ani zjednodušenie pôvodného *baumvlna, vzniknutého čiastočným prekladom nem. Baum-wolle „bavlna“, doslova „stromová (Baum-) vlna (Wolle)“ – nem. výraz pôvodne označoval vlákna určitých kríkov dovážané Arabmi z Indie, prívlastok „stromový“ tu bol použitý asi v nadväznosti na zmienku gr. historika Herodota (5. stor. pred Kr.), že v Indii rastie na stromoch ešte kvalitnejšia vlna ako tá, ktorá sa získava z oviec.

„bot. Sambucus“ (od *12. stor.) • Dial. aj beza, buoza a i.; všetko z psl. *bъza ž., čo je variant psl. *bъb m. (> slk. dial. bez a i.) – ide o nedostatočne jasný výraz, ktorý sa obyčajne porovnáva s kurd. buz, bawz „brest“ (to sa však novšie odvodzuje od ide. *uei(a)-, ↗ viť), pričom sa predpokladá ďalšia súvislosť obidvoch výrazov s ide. názvom buka (*bhāgó-; ↗ buk). Pozri aj ↗ chabzda.

kniž. „základňa, základ“ (od 19. stor.) • Z lat. basis „id.“, čo je prevzatie z gr. basis (βάσις), pôvodne asi „chôdza“ (súvisí s gr. bainō [βαίνω] „kráčam“), s ďalším významovým vývinom „chôdza“ → „miesto, kde sa chodí, kadiaľ možno chodiť“ → „základ, základňa“. Z odvodenín: bazírovať hovor. „klásť dôraz, prikladať význam“ (doslova „brať ako základ“; z nem. basieren, od nem. Basis < lat.). Pozri aj ↗ bašta, ↗ bejzbal, ↗ databáza.

„bot. Ocimum“ (od 18. stor.) • Nepravidelná obmena staršieho bazalika (od *17. stor.) < bazilika (od 17. stor.) – východiskovou formou slova je bazilikon (18. stor.), podľa gr. názvu tejto rastliny basilikon (βασιλικόν), doslova „(to) nádherné“, od gr. basilikos (βασιλικός) „kráľovský; nádherný“ (↗ bazilika).

„trh v Oriente“, pren. „obchod s menej kvalitným al. použitým tovarom“ (od 19. stor.) • Z perz. bäzär „trh“.

„umelá vodná nádrž na kúpanie“ (od 19. stor.) • Z fr. bassin, ktorého východiskom je ľud. lat. baccinus, odvodenina od ľud. lat. *bacca „nádoba na vodu“, azda keltského pôvodu. Pozri aj ↗ činely.

(od 16. stor.) • Vzniklo kontrakciou (porov. *stojatí > stáť ap.) z *bojazeň (porov. staršie slk. bojazn-osť „strach“, 18. stor., ako aj odvodené bojazlivý), ktorého východiskom je psl. *bojaznь, od psl. *bojati sę (↗ báť sa); doslova „bátie sa“, t. j. „strach“.

„člen mníšskej rehole sv. Bažila Veľkého“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. Basiliānus, podľa zakladateľa tejto rehole – gr. Basíleios (Βασίλειος; asi 329 – 379), lat. Basilius.

„kresťanský chrám obdĺžnikového tvaru s 2 al. 4 bočnými loďami“ (od 19. stor.) • Z lat. basilica – v starom Ríme sa takto nazývali súdne alebo obchodné budovy stavané podľa gr. vzoru; slovo sa prenieslo aj na najstaršie kresťanské chrámy s podobnou architektúrou. Lat. basilica je prevzaté z gr. basilikē (stoā) (βασιλική στοά) „kráľovská stoa (stĺpová sieň)“, od gr. basilikos (βασιλικός) „kráľovský“, čo je odvodenina od gr. basileus (βασιλεύς) „kráľ“. Pozri aj ↗ bazalka.

↗ báza

(od 17. stor.) • Zo stnem. fasant (dnešné nem. Fasan), čo je prevzatie z lat. (avis) Phāsiāna, ktoré vzniklo prekladom gr. (ornis) Phāsiānos (ὄρνις Φασιανός), doslova „(vták) od rieky Fásis“, podľa rieky Fásis (gr. Phāsis, Φᾶσις) v Kolchide.

„veľmi túžiť“, staršie „bažať“ (od 18. stor.) • Psl. *bažiti, *bažati (*bhóg-); porovnáva sa s gr. phógō (φόγω) „pražím“, stnem. bahhan, nem. backen „piecť“ a i. – všetko od ide. *bhōg- „zohrievať, piecť“; pôvodný význam bol asi „horieť túžbou po niečom“. Z odvodenín: bažný zried. „túžiaci“ (porov. ctibažný, slávybažný). Pozri aj ↗ pachtiť (sa).

(od 16. stor.) • Psl. *bъděti (*bud-); súvisí so stind. budhyate „je pozorný, bdelý“, buddháḥ „prebudený“, gr. pynthanomai (πυνθάνομαι) „dozvedám sa“, nem. bieten „ukazovať, ponúkať“, lit. budéti „bdieť“ a i. – všetko od ide. *bheudh- „bdieť, budiť, pozorovať“ a i. Z odvodenín: bdelý (asi „ktorý bdeľ“ → „ktorý dával pozor“ → „ostražitý, bdejúci“). Pozri aj ↗ bedliť, ↗ bodrý, ↗ budhizmus, ↗ budiť, ↗ nezbedný.

cit. (od 17. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: békať, od toho bečať (azda už psl. *bekati, *bečati).

„slávnosť prijímania nových študentov“ (od 20. stor.) • Od beán „(v stredoveku) študent nováčik“, ktorého východiskom je strlat. beanus, vzniknuté asi latinizáciou fr. bec-jaune, béjaune „hlupák“ (podľa fr. avoir le bec jaune „byť mladý, neskúsený“, doslova „mať žltý zobák“). V stredoveku sa beanus špekulatívne vysvetľovalo aj ako údajné skratkové slovo zo spojenia Beanus est animal nesciens vitam studiosorum „beán je zviera nepoznajúce život študentov“.

jednotka aktivity • Podľa fr. fyzika A. H. Becquerela (1852–1908).

↗ bé

(od 16. stor.) • Vzniklo na základe ↗ bieda (pôvodne asi v kontextoch typu „bieda ti, ak...“ → „bude ti bieda, budeš mať biedu, starosti“ > „beda ti, ak...“); zmena vetnočlenskej platnosti bola sprevádzaná aj formálnym odlíšením (využitie rozdielu v kvantite -ie-/-e-). Z odvodenín: bedákať „lamentovať“ (t. j. „hovoriť beda!“; k príponám porov. bože-k-ať a i.). – bedač, bedár z ↗ bieda.

„knižný cestovný sprievodca“ • Podľa nem. vydavateľa a kníhkupca K. Baedekera, ktorý v r. 1829 založil sériu turistických sprievodcov.

„bot. Lepiota“ (od 20. stor.) • Zrejme podľa čes. bedla, zavedeného ako termín v 19. stor. (podľa poľ. bedla) – východiskom výrazu je psl. *b-bdla (*búd-), usúvzťažňované s lit. budé „druh nejedlej huby“; ide azda o odvodeniny od ide. *b(e)u-, *bh(e)u- „nafukovať (sa), puchnúť“.

(od *16. stor.) • Asi podľa čes. bedliti, utvoreného na základe čes. bedlivý „opatrný, pozorný“ (porov. čes. bedlivý spánek „pri ktorom sa všetko vníma“), od čes. bdíti „bdieť“, z psl. *btdéti (z ↗ bdieť).

„hra s raketami a košíkovou loptičkou“ (od 20. stor.) • Z angl. badminton – podľa Badmintonu, vidieckeho sídla vojvodu z Beaufortu v grófstve Gloucestershire, kde sa táto hra (pochádzajúca z Indie) hrávala od konca 60. rokov 19. stor.

staršie i bedro (od 18. stor.) • Z psl. *bedro – ide o výraz nejasného pôvodu, porovnávaný s arm. port „pupok, brucho“ a lat. femur „stehno“. Pozri aj ↗ bedrovník.

„bot. Pimpinella“, staršie i bederník (od 17. stor.) • Málo jasné. Usúvzťažňuje sa s ↗ bedrá (podľa použitia v magických praktikách súvisiacich s plodivou silou, za ktorej sídlo sa pokladali práve bedrá); iný výklad tu však uvažuje o odvodenine od predpokladaného psl. *bednъ „šťastný“, ktoré by súviselo so stind. bhadráh „šťastný, radostný“ (t. j. pôvodne „rastlina prinášajúca šťastie“ – ide o liečivú rastlinu, ktorá sa v minulosti využívala aj ako omladzovací prostriedok).

„kočovný pastier v Arábii a severnej Afrike“ (od 19. stor.) • Z fr. bédouin, čo je prevzatie z arab. dial. bedewin – ide o tvar nm. č. od arab. badawi „obyvateľ púšte“, súvisiaceho s arab. badw „púšť“.

„okrasná rastlina“ (od 20. stor.) • Z bot. lat. Begonia – podľa M. Bégona (1638–1710), fr. guvernéra mesta Santo Domingo (v dnešnej Dominikánskej republike) a podporovateľa botaniky.

(od *13. stor.) • Psl. *bégati, čo je iteratívum od psl. *bégti (zachované v poľ. biec, rus. dial. beč „behať“ a i.), ktoré súvisí s hind. bhäg-, lit. bė́gti, lot. bēgt „utekať“ a i. – všetko od ide. *bheǵh- „utekať“. Z odvodenín: behať sa „(o krave) mať čas párenia“; beh, bežný (staršie i „b-é peniaze“ „nachádzajúce sa v obehu“ → „každodenne používaný“ > „všedný, obyčajný“); rovnobežný, lichobežník (↗ lichý); bežať (už psl. *béžati), od toho bežec; vybehnúť, obiehať, prebehnúť, zbehnúť ap., od toho výbeh, obeh, priebeh, zbeh, podobne príbeh (asi podľa čes. příběh „priebeh, čo sa stalo [niekomu]“), súbeh (porov. ↗ konkurz); zbehlý kniž. „zručný, skúsený“ (pôvodne asi „ktorý prebehol veľa krajín“); prebehlík, pobehlica „nemravná žena“, pobehaj pejor. „neseriózny človek“.

šport. „hra s odpaľovacími palicami a tvrdou loptou“ (od 20. stor.) • Z angl. baseball, čo je zloženina angl. base „základňa; oporný bod; méta na bejzbalovom ihrisku“ (z lat.; ↗ báza) a ball „lopta“ (germ.).

↗ bé

šport. „úder rukou smerom od tela“, pôv. pís. backhand (od 20. stor.) • Z angl. backhand, čo je zloženina angl. back „zadný“ a hand „ruka“.

↗ biely – belasý (od 17. stor.) • Psl. *bélasъ, odvodené od psl. *béh (↗ biely) vo význame typu „žiariaci“; z toho ďalej „majúci žiarivú, svetlú farbu“ > „svetlomodrý“. – belavý, ↗ biely

zastaráv. „drevená kolíska“ (od 16. stor.) • Z maď. bölcső, čo je prevzatie z turk. jazykov (porov. kypč. bešik, tur. beşik a i. < *bešik).

„krásna literatúra“ (od 19. stor.) • Utvorené na základe fr. belles-lettres mn. „id.“, od fr. beau, bel „krásny“ (z lat. bellus „id.“) a lettres mn. „písomníctvo, literatúra“, z lat. litterae mn. (↗ litera).

↗ biely

„brnkací hudobný nástroj“, pôv. pís. banjo (od 20. stor.) • Z angl. banjo, čo je skrátenie staršieho banjore (pôvodne bandore), prevzatého zo špan. bandurria, port. bandurra – východiskom týchto výrazov je lat. pandura, prevzaté z gr. pandura (πανδοῦρα) „hudobný nástroj s 3 strunami“, pôvodom azda z jazykov starého Blízkeho východu. Pozri aj ↗ mandolína.

„príslušník katolíckej mužskej rehole“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. Benedictinus, podľa sv. Benedikta (lat. Benedictus) z Nursie, ktorý v r. 529 založil túto rehoľu na hore Monte Cassino.

„dobročinný“ (od 20. stor.) • Odvodené od lat. beneficium „dobrodenie, láskavosť, ochota“, čo je zloženina lat. bene „dobre“ a facere „robiť, konať“.

kniž. „zhovievavý, blahosklonný“ (od 19. stor.) • Z lat. benevolēns, gen. benevolentis „dobromyseľný, láskavý“, doslova „ktorý želá dobro“ – výraz je zložený z lat. bene „dobre“ a volēns „želajúci“, čo je príčastie od lat. velle „chcieť, želať (si)“.

hovor. „prudko horiaca zmes; oslnivé farebné osvetlenie“, z toho „výtržnosť, hurhaj; poplach“ (od 20. stor.) • Zo spojenia bengálsky oheň, podľa angl. Bengal fire (staršie Bengal light, doslova „bengálske svetlo“) – išlo o druh ohňostroja vytvárajúci živé modré svetlo a používaný na signalizáciu, nazvaný podľa ind. oblasti Bengálsko.

lek. „neškodný, nezhubný“ (od 20. stor.) • Z lat. benignus, pôvodne „dobrotivý, láskavý“, čo je zloženina lat. bonus „dobrý“ a gignere „rodiť; byť pôvodcom, spôsobovať“; v lekárskom prostredí bolo využité ako protiklad k lat. malignus (↗ malígny).

hovor. „najmladší člen rodiny alebo skupiny“ (od 18. stor.) • Podľa biblického muž. mena Benjamín („syn pravice, resp. šťastia“) – išlo o najmladšieho syna patriarchu Jákoba (porov. Gen 35, 18).

• Názov (nem. Benzin) utvoril v r. 1833 nem. chemik E. Mitscherlich na označenie uhľovodíka získaného destiláciou kyseliny benzoovej (dnes známy ako benzol), neskôr sa takto začala nazývať zmes uhľovodíkov používaná ako pohonná hmota. Slovo vzniklo na základe názvu kyseliny benzoovej, získavanej z benzoovej živice, nem. Benzoe-harz („živica“): Benzoe je latinizovaná forma špan. benjuí ako označenia živice dovážanej z Blízkeho východu, ktorá sa používala ako kadidlo. Špan. benjuí je prevzaté z katalán. (lo) benjuí, ktorého východiskom je arab. lubān jāwī „javské kadidlo“ (podľa indonézskeho ostrova Jáva); začiatočné lu- v arab. názve bolo pri preberaní do katalánčiny pochopené ako katalán. určitý člen lo a odsunuté.

„ozdobná vysoká palica ako symbol moci“ (od 18. stor.) • Zo sthnem. fer(a)la, čo je prevzatie z lat. ferula „prút, palica“ (↗ feruľa). Pozri aj ↗ barla.

„nohavice z ľahkého pestrofarebného materiálu s dĺžkou po kolená“ • Z angl. Bermudas mn., čo je skrátenie spojenia Bermuda shorts (od r. 1953), doslova „bermudské krátke nohavice“ (↗ šortky), podľa súostrovia Bermudy (angl. Bermuda) v Atlantickom oceáne.

1. „mních rehole sv. Bernarda“ (od 20. stor.) • Podľa sv. Bernarda z Clairvaux († 1153), zakladateľa tejto rehole.
2. „plemeno veľkých psov“ (od 19. stor.) • Skrátenie spojenia bernardínsky pes, podľa nem. Bernhardiner (Hund) – podľa útulku vo Veľkom priesmyku sv. Bernarda (nem. Grosser Sankt Bernhard) vo Švajčiarsku, kde boli tieto psy od 17. stor. cvičené na záchranu stratených osôb.

↗ brať

miner. „farebný šesťuholníkový nerast, ktorého drahokamové odrody sa uplatňujú v klenotníctve“ (od 17. stor.) • Z lat. béryllus, čo je prevzatie z gr. béryllos (βήρυλλος), ktorého východiskom je prákr. veruliya < veluriya, pôvodom drávid. výraz odvodený od názvu mesta Belúr v juž. Indii. Pozri aj ↗ brilantný.

(od *15. stor.) • Psl. *bésъ (*béd-sъ); súvisí s lat. foedus „mrzký, ohavný“, lit. baisús „strašný“ a i. – všetko od ide. *bhoidh- „strašný, ohavný“, odvodeného od rovnakého koreňa ako ↗ báť sa. Z odvodenín: besný, od toho besnota, besnieť a i.

(od 17. stor.) • Psl. *beseda. Pôvodne azda *bez-séd-a ako zloženina psl. *bez v staršom význame „vonku“ (↗ bez) a koreňa *séd- (↗ sedieť) – v takom prípade s pôvodným významom „sedenie vonku“, odtiaľ „posedenie s rozhovorom“ > „rozhovor, debata ap.“ (družná b., rozhlasová b.) i „miesto na takéto posedenie, stretnutie ap.“ (porov. osvetová b. i besiedka „záhradný domček“).

tech. „spracovanie surového železa na kujné al. na oceľ“ • Podľa angl. metalurga H. Bessemera (1813–1898), vynálezcu príslušného technologického postupu.

↗ beseda

↗ bes

„mimoriadne úspešná kniha“ (od 20. stor.) • Z angl. bestseller, utvoreného na základe angl. best „najlepší, veľmi dobrý“ a to sell „predávať“.

kuch. „druh omáčky“ (od 20. stor.) • Z fr. béchamel(le), podľa L. de Béchamela (1630–1703), hlavného čašníka na dvore Ľudovíta XIV.

„dravé zviera, šelma“ (od 16. stor.) • Z lat. beštia „zviera; šelma, divá zver“.

hovor. expr. „čert, diabol“ (v kliatbach typu ký b.!, na kieho b-al ap.), staršie „zlá bytosť spôsobujúca choroby“ (od 18. stor.), dial. „padúcnica“ • Z maď. beteg „chorý“, neznámeho pôvodu.

hovor. „figliar, huncút“ (od 19. stor.) • Z maď. betyár, čo je prevzatie zo srb., chorv. béčär „starý mládenec; veselý človek; žoldnier, cudzí nádenník“ – východiskom slova je tur. bekär „tulák, starý mládenec“, perz. pôvodu.

„plastické zobrazenie Ježišovho narodenia, jasličky“ (od 19. stor.) • Podľa Ježišovho rodného mesta Betlehem (z hebr. Bét-lehem „dom chleba“). Najstaršie doložené betlehemy pochádzajú zo 4. stor. (Taliansko), rozšírili sa až neskôr (od 13., resp. 16. stor.); v Rakúsku a Uhorsku zľudoveli v 18. stor.

„stavebná hmota vzniknutá zmiešaním štrku, cementu a vody“ (od 20. stor.) • Z fr. béton (stfr. betun), čo je prevzatie z lat. bitumen „smola, živica, asfalt“.

(od *12. stor.) • Psl. *bez; porovnáva sa so stind. bahíḥ „vonku, mimo“, lit. bé, lot. bez, stprus. bhe „bez“ – všetko z ide. *b(h)e, *b(h)egh- „mimo, bez“. Pozri aj ↗ beseda.

↗ nádej

(od 17. stor.) • Od bez a ↗ oko, ↗ oči – z významového hľadiska asi „bez očí, nemajúci oči“ > „nemajúci, neberúci ohľad na niečo, bezohľadný, bezočivý“.

↗ partaj

(od 15. stor.) • Podľa čes. bezpečný, utvoreného na základe spojenia bezpéče „bez starosti“, od čes. péče „starosť; starostlivosť, opatera“, ktorého východiskom je psl. *pek-ja, od psl. *pek-ti (↗ piecť; asi s významovým vývinom „piecť“ > „obklopovať teplom“ > „poskytovať opateru, starať sa“). Z odvodenín: bezpečie, zabezpečiť ap.

↗ precedens

„bez domova, opustený“ (od 20. stor.) • Z rus. besprizómyj (беспризорный), od spojenia bez prizóra (без призора) „bez dohľadu“; súvisí so slk. prizerať sa (k významu „dohliadať“ porov. slk. dozerať, odvodené od rovnakého koreňa, ↗ zrieť²).

↗ sen

↗ úhona

↗ vadiť

↗ vládať

↗ zem

↗ behať

„žltohnedý“ (od 20. stor.) • Z fr. beige, nejasného pôvodu. Vysvetľovalo sa ako nepravidelná obmena výrazu prevzatého z tal. bambagia „bavlna“ (v konečnom dôsledku asi perz. pôvodu, pozri aj ↗ bombastický); iné výklady vychádzajú z lat. Baeticus „pochádzajúci z rímskej provincie Baetica“ (v dnešnom Španielsku), resp. z lat. biiugus, bigus „dvojzáprahový; párny, dvojitý“ (od ↗ bi- a lat. iugum „jarmo; záprah“) – použité azda aj ako označenie béžového odtieňa, ktorý vznikol zmiešaním dvoch farieb?

„dvakrát, po dvoch, dvoj-, oboj-“ (bipolárny, bisexuálny ap.) • Z lat. bi-, k lat. bis (stlat. dvis) „dvakrát, dva razy“; súvisí s lat. duo „dva“.

„nevyplnený, prázdny“ (od 20. stor.) • Z tal. bianco „biely“ (odtiaľ „nepopísaný, nevyplnený, prázdny“), germ. pôvodu.

„druh keltskej mince“ (od 20. stor.) • Podľa nápisu BIATEC na minciach razených asi v keltskom sídlisku na území dnešnej Bratislavy.

šport. „preteky v behu na lyžiach a v streľbe“ • Novodobý názov športu (od 50. rokov 20. stor.), utvorený predponou ↗ bi- na základe staršieho ↗ pentatlon „päťboj“, prevzatého z gr. pentathlon (πένταθλον), čo je zloženina gr. pente „päť“ a athlon (ἀθλον) „bojová odmena; súboj, zápas“.

hovor. pejor. „hlupák, mamľas, truľo“ (od 19. stor.) • Z maď. bibasz „nešikovný, hlúpy; daromný“, čo je prevzatie z róm. dial. (v Sedmohradsku) bibagt „nešťastie, smola“, zloženého z róm. bi- „ne-“ a baxt „šťastie“.

„Sväté písmo“ (od 17. stor.) • Z cirkevnej lat. biblia f., čo je prevzatie z gr. biblia mn. (βιβλία), doslova „knihy“, od gr. biblion (βιβλίον) „kniha“, pôvodne „papyrusový list“ – výraz je odvodený od gr. byblos (βύβλος) „papyrus“. Rastlina je pomenovaná podľa prístavu Byblos (dnešný Džubajl v Libanone), odkiaľ sa papyrus vyvážal.

„umelecky vybavená vzácna kniha alebo tlač (vydaná v malom náklade)“ (od 20. stor.) • Z fr. bibliophilie, od bibliophile „milovník (vzácnych) kníh“, utvorené v novoveku na základe gr. biblion „kniha“ a philos (φίλος) „priateľ“.

„odborné zaznamenávanie vydaných prác“ (od 19. stor.) • Z fr. bibliographie, slovo formálne zodpovedá gr. bibliographia (βιβλιογραφία) „písanie, odpisovanie kníh“, od gr. bibliographos (βιβλιογράφος) „ten, kto píše knihy“, čo je zloženina gr. biblion „kniha“ a grapho (γράφω) „píšem“. V novoveku sa používalo vo význame „systematické zostavovanie zoznamov kníh“.

kniž. „knižnica“ (od 17. stor.) • Z lat. bibliotheca, čo je prevzatie z gr. bibliothēkē (βιβλιοθήκη), zložené z gr. biblion „kniha“ a thēkē (θήκη) „nádoba, skrinka“, súvisiace s gr. tithēmi (τίθημι) „kladiem, ukladám“. Pozri aj ↗ kartotéka.

anat. „dvojhlavý sval (na ramene)“ (od 20. stor.) • Z lat. biceps „dvojhlavý“, od bi- a lat. caput „hlava“.

(od 20. stor.) • Z fr. bicycle, čo je asi obmena (pomocou ↗ bi-) staršieho fr. tricycle „trojkolesový vozík“, zloženého z ↗ tri- a fr. cycle „kruh, koleso“ (prevzaté z lat.; ↗ cyklus). Z odvodenín: bicyklista, skrátene cyklista (k tomu cyklistika ap.).

↗ biť

(od *13. stor.) • Psl. *béda; odvodenina od psl. *béditi (*bhoidh-) „nútiť“, ktoré súvisí s gr. peithó (πειθώ) „prehováram, presviedčam“, alb. bese „dané slovo“, lat. fidere „dôverovať“, gót. baidjan, sthnem. beiten „nútiť“ a i. – všetko od ide. *bheidh- „prehovárať (niekoho), nútiť“. K súvislosti významov „nútiť“ a „bieda“ porov. aj ↗ núdza. Z odvodenín: bedár; bedač hrom. expr. (zrejme od dial. bedák „bedár“, porov. aj ↗ bedačiť); biediť, k tomu ubiedený; dobiedzať „nedať pokoj, domŕzať“ (*do-béd-j-ati; k významu porov. dial. bieda „starosti, trápenie, súženie“). Pozri aj ↗ beda.

„meštiansky klasicistický stredoeurópsky sloh v 1. pol. 19. stor.“ • Z nem. Biedermeier. Slovo vzniklo obmenou pseudonymu Biedermaier, ktorý vytvoril v r. 1853 nem. spisovateľ L. Eichrodt a pod ktorým boli uverejňované básne viacerých autorov; pseudonym sa časom stal symbolom meštiactva a koncom 19. stor. bol využitý ako umenovedný termín.

↗ bieda

(od 11. stor.) • Psl. *bělъ (základ príd. mena); porov. stsl. běljь, r. belyj, č. bílý, poľ. biały, lit. bãltas, lot. balts „biely“, s významom „žiariaci“; všetko z ide. koreňa *bhel- „žiariť, lesknúť sa“. Z odvodenín: belosť, beloba, beluša, beloch, belienka. Pozri aj ↗ beľ, ↗ belavý, ↗ belšie.

„výstava každé dva roky“ (od 20. stor.) • Z tal. biennale, čo je odvodené od lat. biennium „dvojročie“, zložené z bi- „dva“ a annus „rok“. Spočiatku najmä názov výstav výtvarného umenia v Benátkach.

hovor. „učiť sa mechanicky, naspamäť“ (od 20. stor.) • Utvorené podľa nemeckého hovorového büffeln „bifľovať sa, drieť“, pôvodne „driapať, driť sa ako vôl“, odvodené od Büffel „byvol“.
Fr. buffle zo staršieho tal. buffalo (dnešné tal. bufalo), ktorého východiskom je neskoré lat. buffalus ako novší variant lat. būbalus („byvol“). Nem. slovo pôvodne znamenalo „pracovať ako byvoľ (t. j. tvrdo, ťažko)“, súčasný význam vznikol v študentskom prostredí.

„rýchle opečený rezeň z hovädzej sviečkovej“, staršie i bifštik, bifstek (od 19. stor.) • Z angl. beefsteak, čo je zloženina z angl. beef „hovädzina“ (prevzatie zo stfr. boef [dnešné fr. bœuf] „vôl; hovädzí dobytok“, od lat. bōs, gen. bovis „býk“) a steak „rýchle pečený mäsový rezeň“ (prevzatie zo stsev. steik, súvisiaceho so stsev. steikja „piecť“).

„dvojženstvo“ (od 19. stor.) • Z cirk. lat. bigamia, od cirk. lat. bigamus „druhýkrát ženatý muž“ (t. j. po smrti prvej manželky i s dvoma ženami naraz). Slovo bigamus vzniklo obmenou (zámena gr. di- na ↗ bi-) gr. digamos (δίγαμος) „dvakrát ženatý“, od di- a gr. gamos (γάμος) „manželstvo“.

„štýl populárnej hudby“, pôv. pís. big beat (od 20. stor.) • Z angl. big beat, doslova „veľký úder“, spojenie angl. big „veľký“ a beat „úder“.

„prepiato pobožný“ (od *19. stor.) • Z fr. bigot, vysvetľovaného ako prevzatie z germánskych jazykov – východiskom boli azda spojenia typu strhnem, bi got (nem. bei Gott), doslova „pri Bohu“, používané pri prísahách ap.

„dvojdielne minimálne zahaľujúce ženské plavky“ • Názov (fr. bikini) utvoril v r. 1946 fr. návrhár L. Réard podľa názvu tichomorského atola Bikini, na ktorom USA začali nedlho pred uvedením modelu na trh vykonávať jadrové skúšky. Porov. aj ↗ monokiny.

„negatívny príznak, znamenie“, staršie „nástroj na vypaľovanie znakov“ (od 18. stor.), dial. „značka, ciacha; škvrna, fľak“ • Z maď. bélyeg „znamenie, pečať“, čo je prevzatie z turkických jazykov (porov. čagat. bélgü, kazaš. belgä „znamenie, znak“ a i.). Dnešný význam „negatívny príznak“ (napr. biľag zradcu) odráža starý spôsob trestania, keď sa previnilcom vypaľoval na telo znak, aby ich bolo možné spoznať. Porov. aj biľagovať „označovať“, odtiaľ „verejne obviňovať“.

„súhrnné hodnotenie výsledkov činnosti“ (od 20. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Bilanz ž.) z tal. bilancio m. „súvaha, súhrn“, od tal. bilanciare „vážiť“ – ide o odvodeninu od tal. bilancia „váha“, ktorého východiskom je ľud. lat. *bilancia „váha s dvoma miskami“, utvorené na základe ↗ bi- a lat. lanx, gen. lancis „miska“. Pozri aj ↗ balansovať.

„obojstranný, dvojstranný“ (od 20. stor.) • Z fr. bilatéral, od ↗ bi- a fr. latéral „bočný, postranný“, prevzatého z lat. lateralis „id.“, od lat. latus, gen. lateris „bok, strana“.

publ. „veľkoplošná reklamná tabuľa“, pôv. pís. billboard (od 20. stor.) • Z angl. billboard – výraz pôvodne označoval dosku, na ktorej sa zverejňujú rôzne oznamy, plagáty, inzeráty ap.; ide o zloženinu angl. bill „plagát, oznámenie“ (prevzatie zo stredolat. billa, ktorého východiskom je lat. bulla „pečať; úradná listina [s pečaťou]“, porov. ↗ bula) a board „doska“ (germ.).

hovor. „uvádzač v kine, divadle ap.“ (od 20. stor.) • Odvodenina od staršieho bilet „lístok, vstupenka“ (od 19. stor.), prevzatého z fr. billet m., ktoré vzniklo na základe stfr. billette ž., pôvodne bullette, čo je odvodenina od stfr. bulle „pečať“, prevzatého zo stredolat. bulla (↗ bula). Význam slova sa vyvíjal v smere „pečať; jej odtlačok“ → „takto potvrdený list, úradný dokument“ → „lístok oprávňujúci na vstup ap.“.

„stolová spoločenská hra s guľami“ (od 19. stor.) • Z fr. biliard – slovo vzniklo skrátením spojenia jeu de biliard, doslova „hra (jeu) so zahnutou palicou (biliard)“. Fr. biliard (odvodenina od fr. bille „kus dreva, klada, peň“) najskôr označovalo tyč, ktorou sa uvádzali do pohybu guľky, neskôr začalo označovať samotnú hru, resp. aj hrací stôl.

„dvojjazyčnosť“ (od 20. stor.) • Podľa fr. bilinguisme, od fr. bilingue „dvojjazyčný“, čo je prevzatie z lat. bilinguis „dvojjazyčný, hovoriaci dvoma jazykmi“, od ↗ bi- a lat. lingua „jazyk“.

„milión miliónov“ (od 18. stor.) • Z fr. billion, čo je skríženie ↗ bi- a fr. million, prevzatého z tal. milione (↗ milión). Pôvodný význam fr. billion bol „milión na druhú, milión miliónov“ (takto doteraz v slovenčine); fr. slovo však v 18. stor. zmenilo význam na „tisíc miliónov, miliarda“.

cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné.

odb. „dvojčlenný“ (od 20. stor.) • Z lat. binarius, od lat. bini „po dvoch; dvojica, pár“. Pozri aj ↗ bit.

„lotéria, kde vyhráva ten, kto má na súťažnom tikete čísla zhodné s vytiahnutými číslami“ • Z angl. bingo (doložené od r. 1936), azda podľa angl. bingo! ako zvolania vyjadrujúceho náhle pochopenie či prekvapenie.

„týkajúci sa života, živých organizmov ap.; biologický“ (biorytmus ap.) • Z gr. bio- (βιο-), od gr. bios (βίος) „život“.

„dvojstranný“ (od 20. stor.) • Z lat. bipartitus „rozdelený na dve časti, dvojitý“, od bi- a lat. partire, partītum „deliť, rozdeľovať“, od lat. pars, gen. partis „časť, diel“.

„(v minulosti) želiar“, staršie i béreš, biereš (od 17. stor.) • Z maď. béres, od maď. bér „plat; nájomné, nájom“, pravdepodobne z turkických jazykov (porov. čuvaš. paru „daň“ a i.).

„(v katolíckej cirkvi) udeľovať jednu zo sviatostí“ (od *17. stor.) • Zo stnem. firmen, čo je prevzatie z lat. firmāre „upevňovať, posilňovať“, od lat. firmus „pevný“. Išlo o „posilnenie“, resp. potvrdenie krstného sľubu, ktorý za krsteného novorodenca zložili jeho krstní rodičia. Porov. aj ↗ konfirmovať.

„vedúci cirkevný hodnostár“ (od 15. stor.) • Zo sthnem. biscof (dnešné nem. Bischof), čo je prevzatie z cirk. lat. episcopus – východiskom výrazu je gr. episkopos (ἐπίσκοπος) „dozorca, dohliadajúci (na diecézu)“, od gr. episkeptomai (ἐπισκέπτομαι) „dozerám na niečo“, zloženého z epi- a gr. skeptomai (σκέπτομαι) „dívam sa“.

„reštauračný podnik na rýchle občerstvenie“ (od 20. stor.) • Z fr. bistro(t) (prvýkrát doložené r. 1884 vo význame „majiteľ výčapu“); neznámeho pôvodu. Azda súvisí s fr. dial. bistraud „sluha“; menej pravdepodobné sa zdá spájanie s fr. bistingo „výčap, krčma“, bustingue „miesto, kde nocuje bohémska spoločnosť“, bastringue „tancovačka“ (etymologicky nejasné výrazy). Staršia domnienka o prevzatí z rus. bystro (быстро) „rýchlo“ (takto vraj volali na obsluhu v kaviarňach rus. vojaci, ktorí v r. 1814 obsadili Paríž) nie je dostatočne podložená.

mierne zahrešenie (od 17. stor.) • Asi zo spojenia *bo ist’u „lebo (veď) potvrdzujem, prisahám“, od staršieho istiť „tvrdiť, potvrdzovať, svedčiť“ (od 16. stor.; porov. aj „s prísahou istím“, 18. stor.; ďalej pozri ↗ bo, ↗ istý). V *isťu by bola zachovaná stará koncovka 1. os. sg. prít. času (z psl. *-q; porov. ↗ reku ap.).

inform. (od 20. stor.) • Z angl. bit. Slovo vzniklo na základe angl. binary digit „dvojková číslica (0, 1)“, od angl. binary (prevzatého z lat. binārius – ↗ binárny) a digit „číslo, číslica“, z lat. digitus „prsť“ (pozri aj ↗ digitálny). Bit je jednotka informácie, ktorá môže mať iba dve hodnoty (t. j. 0/1, áno/nie). Ako jednotka informačného obsahu sa bit vysvetľuje aj ako skratkový výraz za angl. basic indissoluble unit „základná nedeliteľná jednotka“. Pozri aj ↗ bajt.

(od 15. stor.) • Psl. *biti (*bhi-); súvisí s toch. B pyak- „biť“, gr. phtoros (φθόρος) „klada“, arm. bir „palica“, stír. benaid „bije“ a i. – všetko od ide. *bhei(o)-, *bhi- „biť“. Z odvodenín: bič (psl. *bičь), bidlo (psl. *bidlo „čo slúži na bitie“ > „tyč, žŕdka“), bitie, bitka, ↗ boj; nabiť, odbiť, prebiť, vybiť ap., k tomu náboj, odboj(ný), priebojný, výboj(ný); podobne zbiť (staršie i „pobiť, zabiť, usmrtiť“), zbíjať (o pocestných ap.: pôvodne asi „násilne prepadávať [s bitím, zabíjaním a okrádaním]“), k tomu zboj, zbojník a i. Pozri aj ↗ báť sa, ↗ obilie.

„rytmický základ džezového prejavu, ktorého nositeľom je obyč. hráč na bicích nástrojoch; štýl populárnej hudby založený na tomto rytme“, pôv. pís. beat (od 20. stor.) • Z angl. beat, od slovesa to beat „biť, udierať“. Pozri aj ↗ bigbít.

↗ biť

„miesto, kde sa zabíja dobytok“ (od 16. stor.) • Zo staršieho bitung (tak i dial.), čo je prevzatie zo sthnem. biutunge „koristenie“, odvodeného od sthnem. biuten „získavať korisť“, od sthnem. biute (nem. Beute) „korisť“. Pôvodným významom bolo asi „delenie koristi“ (porov. stčes. bitunk, bituňk „id.“), odtiaľ „delenie ukoristeného dobytka“ > „miesto, kde sa rozdeľuje, rozrezáva, zabíja dobytok“.

„tábor pod holým nebom“, staršie bivuak (od 20. stor.) • Z fr. bivouac, pôvodne „nočná hliadka, stráž“, čo je prevzatie z dnem. bi-wachte, resp. z hol. bijwacht „pomocná hliadka“ – keďže takéto hliadky nemávajú pevné stanovište, ale bývajú umiestnené provizórne, fr. bivouac nadobudlo význam „poľný tábor, tábor pod holým nebom“.

„kožušina z ondatry“, staršie „ondatra“ (od 18. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Bisam) zo strlat. bisamum – pôvodne išlo o označenie voňavej substancie (pozri aj ↗ pižmo), ktoré sa prenieslo i na páchnuce zvieratá (porov. ondatra pižmová).

kniž. „čudný, podivný, zvláštny“ (od 19. stor.) • Z fr. bizarre, čo je prevzatie z tal. bizzarro, pôvodne „hnevlivý, náladový“ – azda odvodenina od tal. bizza „výbuch hnevu, prchkosť“.

subšt. „obchod“ (od 20. stor.) • Z angl. business „zamestnanie“, od angl. busy „zaneprázdnený, zaujatý“.

„prežúvavec podobný zubrovi“ (od 17. stor.) • Z lat. bisōn (aj visōn), čo je azda prevzatie zo západogerm. *wisund- (odtiaľ aj dnešné nem. Wisent), nejasného pôvodu.

„drobné ozdoby z kovu, skla ap.“ (od 20. stor.) • Z fr. bijouterie, čo je odvodenina od fr. bijou „klenot, šperk“ – ide o prevzatie z bretón. bisow „prsteň“, od bretón. bis „prsť“.

expr. „nezrozumiteľne hovoriť; tárať“ (od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu; porov. i hláskovo blízke ↗ blbotať. Z odvodenín: bľabot.

↗ bliakať

↗ bluf

kniž. „oblažujúci, šťastný“ (od *17. stor.) • Psl. *bolgb; málo jasný výraz. Odvodzuje sa od ide. *bhel- „žiariaci, biely“ (↗ biely), čo predpokladá významový posun „žiarivý“ > „dobrý“ > „blažený, šťastný“. Iný výklad porovnáva psl. *bolgb so stind. Bhúhas-pátih „pán modlitby“, avest. bard/sā- „vítaný, milý“; výraz môže patriť aj do rodiny ide. *bel- „silný“ (↗ bolieť). Z odvodenín: blaho (verejné blaho ap.); blažiť, od toho blažený, a i.

↗ bliakať

„utrpieť hanbu (z neúspechu)“, staršie blamovať (koho) „zahanbiť, zosmiešniť“ (od 19. stor.) • Z fr. blâmer „vyčítať (niekomu niečo), pokarhať (niekoho)“, ktorého východiskom je neskoré lat. blastēmāre ako obmena lat. blasphēmāre „tupiť, hanobiť, vysmievať sa“, čo je prevzatie z gr. blasphēméō (βλασφημέω) „zle hovorím (o niekom), ohováram“. Novšia podoba lat. slovesa (so -si-) vznikla azda pod vplyvom lat. aestimāre „odhadovať, oceňovať, hodnotiť“. Význam slovenského výrazu ovplyvnilo nem. blamieren (prevzatie z fr.), kde nastal posun „karhať“ > „zahanbovať, zosmiešňovať“; nem. pôvodu je aj blamáž „hanba (z neúspechu)“ – východiskové nem. Blamage bolo utvorené (pomocou fr. koncovky) až v nemčine.

(od *16. stor.) • Psl. *bolna; pravdepodobne od psl. *bolm> „biely“ (príbuzné s lit. bálnas „biely“ [o koňoch, voloch]), čo je odvodenina od ide. *bhel- „žiariaci, biely“ (↗ biely) – pôvodným významom bolo asi „biela vrstva“ (porov. i slk. beľ „biela vrstva dreva pod kôrou“), odtiaľ „(ochranná) vrstva, kôra, blana ap.“.

„formulár, tlačivo“ (od 20. stor.) • Z nem. Blankett, čo je odvodenina od nem. blank „lesklý; čistý, belostný“, utvorená asi podľa rovnoznačného fr. carte blanche, doslova „biely (t. j. nevyplnený) list“.

kniž. „azúr“ (od 17. stor.) • Vysvetľuje sa ako prevzatie zo strlat. blanketus, ktoré pravdepodobne vzniklo na základe nem. blank „lesklý, jagavý, žiarivý“.

(od *13. stor.) • Psl. *bolto; súvisí s ilýr. *boltom, alb. balte „blato“, lit. báltas, lot. baļts „biely“ a i. – všetko od ide. *bhel- „žiariaci, biely“ (↗ biely); pomenovanie sa vysvetľuje leskom vodnej hladiny a výskytom bielych rastlín na močarinách, resp. svetlou farbou suchého blata. Z odvodenín: blatník „ochranný plech nad kolesom vozidla“ (chrániaci pred blatom).

kniž. „presýtený životom a znudený, vyžitý“ (od 19. stor.) • Z fr. blasé „otupený, neschopný hlbších citov“ – pôvodne „prepitý, zničený alkoholom“, od fr. blaser „zničiť nadmerným požívaním alkoholu“.

(od 16. stor.) • Psl. *blazm>, málo jasný výraz. Porovnáva sa s gr. phlegō (φλέγω) „pálim“, lat. flagrāre „horieť, blčať plameňom“, lot. blāzt „ligotať sa“ a i. – všetko od ide. *bhel- „žiariaci, biely“ (↗ biely); význam sa mohol posunúť v smere „žiariť, svietiť (o bludnom svetle)“ > „zlákať, zviesť z cesty, poblázniť ap.“. Z odvodenín: blaznieť i blázniť; blázinec (asi zjednodušenie staršieho blázninec) a i.

↗ blahý

(od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu; azda už psl. *blbotati.

subšt. „hlúpy, sprostý; mizerný“ (od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu (porov. už stind. balbalā „koktať“, lat. balbus „koktajúci, zajakajúci sa“ ap.) – pôvodne asi označenie nezrozumiteľnej reči (porov. i hláskovo blízke ↗ bľabotať), z toho „kto hovorí nezrozumiteľne, nejasne, hlúpo ap.“ > „hlúpy“.

↗ blkotať

(od 17. stor.) • Psl. *blēāb; súvisí so stangl. blāt, nem. blass „bledý“, lit. blaivas „bledomodrý, jasný“ a i. – v konečnom dôsledku všetko od ide. *bhel- „žiariaci, biely“ (↗ biely). Z odvodenín: bleduľa „bot. Leucojum“ (podľa sfarbenia kvetov). Pozri aj ↗ hnedý.

„bot. Hyoscyamus“ (od 17. stor.) • Psl. *belm>; súvisí s gal. belenuntia, stangl. beolone, sthnem. bil(i)sa, nem. Bilsen-kraut „blen“ a i. – všetko od ide. *bhel- „blen“, ktoré môže byť etymologicky totožné s ide. *bhel- „žiariaci, biely“ (↗ biely).

(od 17. stor.) • Psl. *blēskъ; súvisí s psl. *bliskati „lesknúť sa ap.“, ďalej pozri ↗ blýskať.

„zool. Pulex“ (od *15. stor.) • Psl. *blcha (*blus-); súvisí so stind. plūṣih, arm. lu, gr. psylla (ψύλλα), alb. plesht, lat. pulex, nem. Floh.

(od *17. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: bľakotať, od toho bľakot; bľačať, vybľakovať a i.

„prerušovane, slabo svietiť“ (od *18. stor.) • Z nem. blicken v staršom význame „(za)žiariť, (za)lesknúť sa“ (neskôr prenesené na pohľad oka, odtiaľ dnešné nem. blicken „zamerať pohľad niekam“).

(od 16. stor.) • Psl. *blizbъkъ, čo je rozšírenie pôvodného *blizъ, porovnávaného s gr. plibō (πλίβω) „tlačím“, lat. plīgere „udierať“, lot. bliézt „biť“ a i. – všetko od ide. *bhlīg- „biť“ ap. Významový vývin sa rekonštruuje ako „biť, tlačiť“ > „pritlačený, blízky“ (porov. napr. fr. près, tal. presso „blízko, pri“, od lat. pressus „stlačený“). Z odvodenín: blizna „dvojča“ (už psl. *blizna), blížiť (sa) (so ž asi podľa *bliže „bližšie“ [*bliz-je], porov. aj od neho odvodené bližší), blížny „(v kresťanskej etike) človek vo vzťahu k iným ľuďom“ a i. Pozri aj ↗ ublížiť.

bot. „horná časť čnelky na kvete“ (od 20. stor.) • Ako botanický termín prevzaté z čes. blizna, tam údajne z poľštiny (blizna) – východiskom poľ. výrazu je psl. *blizna, od koreňa *bliz-, z ide. *bhlīg- „biť“ (↗ blízky); pôvodný význam bol „rana spôsobená bitím, jazva“, druhotne prenesené na tvarovo podobnú časť čnelky.

↗ blízky

(od 19. stor.) • Odvodenina od pôvodného blkať (od *18. stor.; ku koreňu blk-/blč- porov. aj ↗ vzbiknúť, ↗ zbiknúť, ↗ blčať), ktorého východiskom je azda už psl. *bъlkati, zvukomalebného pôvodu – podľa zvukov sprevádzajúcich horenie. Z odvodenín: blkot.

(od 20. stor.) • Z nem. Block, pôvodne „hrubá doska, poleno, klát“, prenesene „celok zložený z viacerých častí“ (poznámkový b., b. domov, vojenský b.).

(od 20. stor.) • Z nem. Blockade, utvoreného (pomocou prípony -ade z románskych jazykov) od nem. blockieren, čo je prevzatie z fr. bloquer (↗ blokovať).

(od 20. stor.) • Z fr. bloquer, čo je odvodenina od fr. blocus „obkľúčenie“ – výraz je prevzatý zo sthol.

hovor. „plavý, plavovlasý“ (od 19. stor.) • Z fr. blond, ktorého východiskom je ľud. lat. blundus „plavý“, germánskeho pôvodu. Z odvodenín: blondín (fr. blondin).

(od *17. stor.) • Psl. *blǫditi, čo je iteratívum od psl. *blǫsti, *blǫdǫ (porov. stčes. blésti „hladu, zmätene, nezrozumiteľne rozprávať, tárať“ a i.); súvisí s gót. blinds, nem., angl. blind „slepý“, lit. blėsti „kaliť sa“, lot. blēnst „zle vidieť; rozprávať nezmysly“ a i. – všetko od ide. *bhlendh- „byť kalný, kaliť; zle vidieť“ ap. Význam typu „zle vidieť“ sa zrejme stal východiskom pre „strácať orientáciu v priestore; túlať sa“ (odtiaľ aj „zmätene rozprávať“, porov. „hovoriť z cesty“). Novšie je použitie v sfére etiky – predstava o „zablúdení“ zo správnej cesty ap. (napr. „bludné mravy“ od 18. stor.; porov. aj odvodené blud, dial. „omyľ, v náboženskom ponímaní „heréza“). Z ďalších odvodenín: bludička „svetelný úkaz nad močiarmi“ (podľa predstáv o „blúdiacej“ bytosti nesúcej svetlo).

[blús] „americká černošská ľudová pieseň baladického obsahu a pomalého tempa“ (od 20. stor.) • Z amer. angl. blues mn., od angl. blue „mrzutý, rozladený, skľúčený“, pôvodne „modrý“ (prevzatie zo stfr. bleu „modrý“).

hovor. „klamstvo, zavádzanie“ (od 20. stor.) • Z angl. bluff [blaf], od slovesa to bluff, pôvodne „zaviazať oči niekomu“ (výraz neznámeho pôvodu); význam „klamať“ vznikol údajne v kartárskom prostredí. Z odvodenín: blafák (šport, slang) „manéver na oklamanie brankára v hokeji“, oblafnúť hovor. expr. „oklamať, podviesť“.

expr. „pozerať, mrkať, fľochať“ (od 19. stor.) • Vysvetľuje sa ako druhotná obmena *blískať (ďalej pozri ↗ blýskať) – k významu porov. blýskať očami ap.

„horná časť ženského oblečenia, resp. pracovného, športového obleku al. uniformy“ (od 19. stor.) • Z fr. blouse, pôvodne označenie širokého odevu noseného na vidieku, nejasného pôvodu (doložené od 18. stor.; časté odvodzovanie od lat. miestneho názvu Pelusium, označujúceho isté mesto v starom Egypte, nemá oporu v historických faktoch). Možno súvisí s fr. blaude, biaude ako označením odevu z hrubej látky (noseného najmä povozníkmi), ktoré je asi odvodené od fr. bliaut, bliaud – išlo o názov (etymologicky nejasný) dlhej vlnenej alebo hodvábnej tuniky, ktorú v stredoveku nosili muži aj ženy.

„zmätene hovoriť (v horúčke, zo sna)“, staršie i „kliať, nadávať“ (od 17. stor.), dial. aj „rozprávať hlúposti“ • Etymologicky *bľúzniť (psl. *bljuzniti); pravdepodobne súvisí s dial. bľuť, bľuvať „vracať obsah žalúdka“, od psl. *bljbvati, *bljujǫ „vracať“. Toto sloveso sa porovnáva s gr. phlýō (φλύω) „kypím, prekypujem“, lat. fluere „tiecť“, lit. bliáuti „revať“ a i., od ide. *bhleu- „fúkať (silno, hlučne), vzdúvať; tiecť“; iný výklad tu však predpokladá len súvislosť s lit. bliáuti „revať; (o statku) bučať“ (k významu porov. čes. dial. u-bľvať „ukričať niekoho“) a považuje obidve slovesá za zvukomalebné. V prípade slovesa blúzniť možno predpokladať významový vývin „vracať“ > „chrliť zo seba hlúposti, nadávky ap.“; porov. i dial. grcať „vracať; tárať“.

(od 16. stor.) • Z *bliskati sę, iteratívum k psl. *blisnǫti „blesknúť sa, zablysnúť sa“, ktoré sa porovnáva s lit. bliškėti „vyzerať bledo, zablysnúť sa“, rus. blesnut, angl. blink „žmurknúť“, gr. phlóx (φλόξ) „plameň“ a i. – od ide. *bhlēg-, *bhlēsk- „lesknúť sa, blýskať sa“. Porovnaj i Z blesk.

„odkloniť sa nabok, uhýbať sa“ (od 17. stor.) • Od psa. *bočiti – frekventatívum k *bok „bok“, ktoré má pravdepodobne ide. pôvod v *bhōg- „vypuklý, ohnutý; bok“. Porovnaj lit. bãukas, rus. bok, lat. falcis „kosák“, staroslov. boko, aj nem. Bauch „brucho“.

„(menší) sud“ (od 16. stor.), dial. i béčka, bačka • Všetko z psl. *bъčka, odvodeného od psl. *bъči, gen. *bъčьve (porov. staršie čes. bečva „suď“ a i.), čo je asi prevzatie germ. pôvodu – ako možné východisko sa uvádza staršie bavor. nem. *butša, *butše (dnešné nem. die Butschen, Bütschen „malá nádoba s uchom a vrchnákom“).

↗ bok

↗ bodať

expr. i bodajže „kiež“ (od 16. stor.) • Z pôvodného Boh daj (že), t. j. „nech Boh dá, aby“ (z ↗ Boh, ↗ dať). Porov. aj ↗ nebodaj.

(od 17. stor.) • Iteratívum k dial. bosť „bodať“, z psl. *bosti (*bod-ti), ktoré súvisí s lat. fodere „bodať, kopať, ryť“, gót. badi, nem. Bett „posteľ“ (pôvodne „do zeme vyhĺbené ležovisko“ ap.), lit. badýti „bodať“, bedré „jama“ a i. – všetko od ide. *bhedh- „bodať, kopať“. Z odvodenín: bod, bodka (doslova „bodnutie“, odtiaľ „čo vzniklo bodnutím, čo je takto vyznačené“ ap.); bodliak (bot. Carduus; k ↗ bodľavý, ↗ bodlivý, ↗ pichľavý); bodnúť, staršie aj po-bodnúť „id.“, k tomu pobádať (s vývinom k „[bodaním, pichaním] podnecovať“: p. koňa do cvalu, p. niekoho do práce), podobne nabádať (na opatrnosť ap.) a i. Pozri aj ↗ bádať.

(od 19. stor.) • Prevzatie z rus. bódryj (бодрый), ktorého východiskom je psl. *bъdrъ, odvodené od psl. *bъděti (↗ bdieť) – pôvodný význam bol azda „nachádzajúci sa v bdelom, vzbudenom stave“, z toho „čulý, rezký, veselý“. Iného pôvodu je meno psa Bodrík, odvodené od Bodri, z maď. bodri „kučeravý“, od maď. bodor „kučera“ – pôvodne asi označenie psa s kučeravou srsťou.

šport. „(v ľadovom hokeji) zastavenie súpera telom“ (od 20. stor.) • Z angl. bodycheck, čo je zloženina angl. body „telo“ (germ.) a slovesa to check „zastaviť, zadržať“, pôvodne „dať kráľovi šach; držať v šachu“ (prevzatie zo stfr. eschequier, odvodeného od stfr. eschec „šach“, v konečnom dôsledku z perzštiny; ↗ šach). Porov. aj ↗ forčeking, ↗ krosček.

(od *12. stor.) • Psl. *bogъ; súvisí so stind. bhájati „rozdeľuje“, bhágah „kto prideľuje, pán“ (prívlastok bohov), toch. A päk, B páke „diel, časť“, gr. phagein (φαγεῖν) „jesť, požierať“ (pôvodne asi „mať podiel, účasť na niečom“) a i. – všetko od ide. *bhag- „rozdeľovať, určiť ako podiel“. Pôvodným významom psl. *bogъ bolo asi „kto udeľuje, prideľuje (materiálne statky ap.)“, význam „boh“ mohol vzniknúť i pod vplyvom iránskych jazykov (porov. avest. baya-, stperz. baga- „boh, pán“). Z odvodenín: pobožný, zbožný (azda na základe spojení [žijúci ap.] „po Bohu“, t. j. „podľa Boha“, „s Bohom“), podobne nábožný (od toho náboženstvo); božiť sa „prisahať, dušovať sa“ (t. j. „odvolávať sa na Boha ako svedka a takto potvrdzovať platnosť prísahy“), bože-kať expr. „nariekať, ponosovať sa“ (od citoslovca bože vyjadrujúceho obavu, bolesť ap., k slovotvorbe porov. ↗ bedákať a i.); zbohom (zo spojenia „[buďte, zostávajte] s Bohom“, k významu porov. ↗ adieu); bohoslovie (domáci ekvivalent k teológia), bohabojný (↗ báť sa), chvalabohu (↗ chvála) a i. Pozri aj ↗ bodaj, ↗ tobôž. K psl. *bogъ2 „čo je rozdelené; podiel, bohatstvo, šťastie“ pozri ↗ bohatý.

↗ bohatý

kniž. „hrdina“ (od 19. stor.) • Z rus. bogatýr' (богатырь), čo je prevzatie z turkických jazykov (porov. kumán. bayatur „dobrý“, kypč. bahadur „odvážny, hrdina“ ap.); s ↗ bohatý etymologicky nesúvisí. Porov. aj ↗ bár.

(od 15. stor.) • Psl. *bogatъ, doslova „majúci podiel“, čo je odvodenina od psl. *bogъ2 „podiel, bohatstvo, šťastie“ (pozri aj ↗ nebohý, ↗ úbohý, ↗ zbožie), pôvodne „čo je výsledkom rozdeľovania, prideľovania“ – od ide. *bhag- „rozdeľovať, udeľovať“; ďalej pozri ↗ boh, k významu porov. aj ↗ šťastie. Od rovnakého koreňa je odvodené aj boháč (psl. *bog-ačъ); zbohatlík je od staršieho zbohatlý „ktorý zbohatol“.

„člen spoločnosti voľne, nekonvenčne žijúcich ľudí (najmä umelcov)“ (od 20. stor.) • Z fr. la bohème, čo je substantivizovaná forma fr. bohème, prevzatého zo strlat. Bohemus „český“, ktoré vzniklo na základe lat. Bo(io)haemum ako názvu krajiny kelt. kmeňa Bójov (zloženina lat. Bou „Bójovia“ a germ. *haima-, porov. nem. Heim „domov“), t. j. dnešných Čiech. Odtiaľ fr. Bohème, angl. Bohemia, nem. Böhmen „Čechy“; porov. aj slk. bohemistika „náuka o českom jazyku, literatúre a kultúre“, bohemizmus lingv. „český jazykový prvok v inom jazyku“ ap. Fr. bohème, pôvodne znamenajúce „obyvateľ Čiech“, sa v 15. stor. prenieslo na kočujúcich Rómov, o ktorých sa verilo, že prichádzajú z Čiech; odtiaľ aj význam „človek vedúci neusporiadaný spôsob života“ a neskoršie použitie vo vzťahu k umeleckým kruhom (→ slk. bohém „človek [obyč. umelec] zámerne porušujúci spoločenské konvencie“).

↗ boh

(od 17. stor.) • Zdrobnenina od staršieho bocheň (od 18. stor.), ktoré vzniklo na základe pôvodného *boch(e)nec (pociťovaného ako zdrobnenina s príponou -ec), gen. *bochenca, prevzatého zo stredonem. vochenze, vochenz „druh koláča al. bieleho chleba“ – nemecký výraz je prevzatý zo strlat. focatia, doslova „čo je pečené na ohnisku“, od lat. focus „ohnisko“ (↗ fókus).

(od *12. stor.) • Psl. *bojъ (*boi-o-), doslova „bitie (sa)“, od ide. *bhei(o)-, *bhi- (↗ biť). Z odvodenín: súboj (↗ su-); bojovať (od toho bojovný, bojovník ap.), bojisko a i.

„teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode“ (od 20. stor.) • Z nem. Boje, ktoré sa vysvetľuje ako prevzatie zo strhol. boye (dnešné hol. boei).

„vysoký šľachtic v cárskom Rusku“ (od 19. stor.) • Z rus. bojárin (боярин), mn. bojáre.

„vysoký šľachtic v cárskom Rusku“ (od 19. stor.) • Z rus. bojárin (боярин), mn. bojáre (бо́яре), ktoré sa vysvetľuje ako prevzatie zo stturk. dial. *boiär „bohatý, vznešený muž, človek“, zloženého z turk. *bai „bohatý“ a *är „človek“.

↗ bázeň

↗ boj

„forma hospodárskeho alebo politického boja prejavujúca sa najmä v odmietaní obchodných stykov, spolupráce ap.“ (od 19. stor.) • Z angl. boycott, od slovesa to boycott („zaobchádzať s niekým ako s Boycottom“) – podľa britského statkára Ch. Boycotta, ktorého miestni roľníci v roku 1880 spoločensky aj pracovne izolovali a nakoniec prinútili odsťahovať sa z Írska.

„prietokový ohrievač vody“ (od 20. stor.) • Z angl. boiler, od slovesa to boil „vrieť“, prevzatého zo stfr. boillir (fr. bouillir), ktorého východiskom je lat. bullīre „bublať; vrieť“, od lat. bulla „bublina“ (↗ bula).

↗ boj

(od 16. stor.) • Psl. *bokъ; porovnávané s gr. baktron (βάκτρον), lat. baculum „palica“, stír. bacc „hák“ a i. – pôvodne azda „čo je ohnuté, zakrivené“ (porov. aj ↗ zabočiť „zahnúť“), z toho aj význam „zakrivená kosť, rebro“ > „časť tela, kde sú uložené rebrá“? Iný výklad zbližuje psl. *bokъ s angl. back „chrbát“. Z odvodenín: bočiť, bočný; odbočiť a z toho odbočka; pobočný (od „po boku“), k tomu pobočka; úbočie, kniž. úboč (od „v boku [kopca]“ ap.); ľavoboček (↗ ľavý) a i.

staršie bokombrada (od 19. stor.) • Čiastočný preklad za nem. Backenbart, zložené z nem. Bart „brada“ a Backe „líce“, ktoré sa u nás ľudovoetymologicky zblížilo s ↗ bok – bokombrada rastie na kraji, na „boku“ líca.

↗ byť

↗ bolieť

expr. „kývať (sa)“ (od 20. stor.) • Málo jasné. Akiste súvisí s dial. bolongať sa „kývať sa, kolísať sa; neisto kráčať, tackať sa“; nie je jasný vzťah k významovo blízkemu ↗ holengať.

„krušpán“ (od 18. stor.) • Nejasné. Po formálnej stránke pripomína názov obce Boleráz (okr. Trnava), odvodzovaný od muž. mena Bolerad (t. j. Boleráz < *Bolerad-jь „Boleradov [dvorec, majetok]“, údajne podľa veľmoža z veľkomoravského obdobia), ktoré sa vysvetľuje ako zloženina *bolje „viac“ (od ide. *bel- „silný“, ↗ bolieť) a *raditi „dbať, starať sa“ (porov. stsl. raditi, srb., chorv. ráditi „pracovať“ ap., ↗ rada) – nie je však jasné, či je výklad miestneho názvu relevantný aj pre objasnenie názvu rastliny.

„krátka ženská vesta“ (od 20. stor.) • Zo spojení typu bolerový kabátik ap., podľa odevu tanečníka špan. tanca zvaného bolero – názov tanca sa odvodzuje od špan. bola „bublina, guľa“ (z lat. bulla „bublina“; ↗ bula), v zmysle iného výkladu od špan. vuelo „let; rozmach“ (od špan. volar „letieť“, z lat. volāre „id.“).

(od 16. stor.) • Psl. *bolěti. Porovnáva sa so stwales. bal „choroba“, gót. balwjan „trápiť“, stbnem. bálo, angl. bale „pohroma, nešťastie“; východiskom je ide. *bhel- „slabý, chorý“ ap. Podľa iného výkladu vzniklo oddelením predpony z *orz-bolěti „stratiť silu“ (porov. stsl. razbolěti (se) „ochorieť“), chápaného ako odvodenina od výrazu zachovaného v osobných menách typu Bole-slav, v hluž. bále, rus. bóľše (больше) „viac“ (pozri aj ↗ boleráz, ↗ boľševik) a i., od koreňa *bol-, súvisiaceho so stind. bálam „sila, moc“, gr. belteros (βέλτερος) „lepší“ (pôvodne „silnejší“), lat. de-bilis „slabý“ (t. j. „bez sily“; ↗ debil) a i. – všetko od ide. *bel- „silný“; ↗ blahý. Z odvodenín: bolesť („bolenie“; psl. *bolestь), bôľ (psl. *bolь), odtiaľ bôľny i boľavý (k tomu boľačka hovor. ap.); bolehlav bot. Conium (jedovatá bylina, spôsobujúca aj „bolenie hlavy“) a i.

„stúpenec leninského krídla v ruskej sociálnej demokracii“, obyč. pejor. „komunista“ • Z rus. boľševik (большевик), doslova „stúpenec väčšiny“, od rus. bol’še (бо́льше) „viac“, čo je odvodenina od ide. *bel- „silný“; ďalej pozri ↗ bolieť. Názov vznikol v r. 1903, keď sa ruská sociálna demokracia rozštiepila na dve krídla – na menej početných umiernených menševikov (od rus. men’še (ме́ньше) „menej“) a revolučne orientovanú väčšinu, ktorá v r. 1917 uchopila moc v Rusku.

„kovový obal naplnený výbušninou“ (od 18. stor.) • Z tal. bomba, od lat. bombus „tupý zvuk, šum; hrmot“, čo je prevzatie z gr. bombos (βόμβος) „id.“, zvukomalebného pôvodu. Iného pôvodu je ↗ bombastický. – bombardovať (od 20. stor.) • Z fr. bombarder, od fr. bombarde „ťažké delo používané pri obliehaní“, pôvodne „vrhacie zariadenie“ – slovo bolo utvorené na základe lat. bombus.

„rečovo prepiaty, zveličený, frázovitý“ (od 20. stor.) • Z angl. bombastic, čo je odvodenina od angl. bombast (staršie bombace) „prepiata, frázovitá reč“ – výraz bol prevzatý prostredníctvom stfr. bombace „bavlna; bavlnená vypchávka“ zo strlat. bombax „bavlna“, ktorého východiskom je lat. bombyx „hodvábnik; hodváb“, prevzaté z gr. bombyx (βόμβυξ) „id.“; prameňom gr. slova je asi perz. pambak „bavlna“ (pozri aj ↗ béžový). V angličtine nastal významový posun „bavlnená vypchávka“ > „reč vyplnená, vypchatá zbytočnými frázami“ (porov. aj „vata“ vo význame „výplň textu, programu“ ap.). So ↗ bomba etymologicky nesúvisí, hoci sa môže pociťovať aj v zmysle „(o prepiatej reči) majúci efekt bomby“ ap.

hovor. „poukážka istej peňažnej hodnoty“ (od 20. stor.) • Z fr. bon, čo je substantivizovaná forma fr. bon „dobrý“, z lat. bonus „id.“. Slovo pôvodne označovalo platobný príkaz, ktorý platiteľ uznal ako „dobrý“ (t. j. pravý, opodstatnený ap.), význam sa neskôr rozšíril v smere „(pokladničná) poukážka“ a i. Pozri aj ↗ bontón.

[–mb–] „plnený (čokoládový) cukrík“ (od 19. stor.) • Z fr. bonbon – ide o slovo z detskej reči, vzniknuté zdvojením fr. bon „dobrý“; pôvodný význam bol asi „dobrota“.

„skvalitnenie; zvýhodnenie, zľava“ (od 18. stor.) • Zo strlat. bonificatio, od lat. bonus „dobrý“ a -ficāre (↗ -fikovať).

odb. „stupeň akosti, kvalita“ (od 19. stor.) • Z lat. bonitās „dobrota; vysoká akosť“, od lat. bonus „dobrý“.

[–mo aj –mot] kniž. „(vtipný) slovný obrat“ (od 19. stor.) • Z fr. bon mot „vtip, vtipná poznámka“, doslova „dobré slovo“, od fr. bon „dobrý“ a mot „slovo“ (z neskorého lat. muttum; ďalej pozri ↗ motto).

„miniaturizovaná drevina pestovaná v byte al. záhrade“ (od 20. stor.) • Z jap. bonsai.

„dobré spoločenské správanie“ (od 19. stor.) • Z fr. bon ton „dobré správanie, dobré spôsoby, vystupovanie“, od fr. bon „dobrý“ (↗ bon) a ton „tón; spôsob (vyznenia); spoločenské spôsoby“ (prevzatie z lat.; ↗ tón).

slang. „udávať, donášať“ (od 20. stor.) • Doslova asi „chodiť k, donášať bonzov“ – bonz je prevzatie z fr. bonze „budhistický kňaz al. mních v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie“ (z port. bonzo, čo je prevzatie z jap. dial. bonsô, spis. bôzu „budhistický mních“; odtiaľ i latinizované staršie slk. bonzius, 18. stor.), prenesene „človek vo vplyvnom postavení (najmä o človeku opájajúcom sa mocou)“.

[búm] publ. slang, „(nečakane) prudký rozmach“ (od 20. stor.) • Z angl. boom, od zvukomalebného slovesa to boom „dunieť; rýchlo sa rozvíjať“ – význam „prudký rozmach“ vznikol na základe predstavy o hluku sprevádzajúcom rýchly, prudký štart ap.

aj bôr „sosna (bot. Pinus); sosnový porast“ (od 13. stor.) • Psl. *borъ; súvisí so stsev. börr „ihličnatý strom“, stangl. bearu „les, porast“, sthnem. bara-wäri „strážca lesa“ a i. – všetko od ide. *bharu- „(ihličnatý) strom, les“, odvodzovaného od ide. *bhar-, *bhor- „výstupok, hrot“ ap. Z odvodenín: borovica (bot. Pinus) a i. Pozri aj ↗ borievka.

„chemický nekovový prvok“ (od 20. stor.) • Názov (lat. Borum) vznikol skrátením strlat. borax „bórax“ (bór bol objavený v r. 1808 ako radikál kyseliny bóraxovej) – ide o prevzatie z arab. bauraq, bôraq, ktorého východiskom je perz. búrah.

kniž. „boj, zápas“ (od 19. stor.) • Z rus. bor’bá (бо́рьба), od rus. boróťsia (боро́ться) „bojovať“, z psl. *borti „id.“; ďalej pozri ↗ brániť¹.

hrub. „nevestinec“, hovor. expr. „neporiadok“ (od 19. stor.) • Z fr. bordel, čo je odvodenina od stfr. borde „neveľký dom“, prevzatého z franského *borda mn., od *bord „doska“ (súvisí s angl. board „id.“) – pôvodný význam bol zrejme „stavba, dom z dosiek“.

aj bordový „tmavo-, vínovočervený“ (od 19. stor.) • Z fr. bordeaux, doslova „majúci farbu vína bordeaux“ – ide o druh vína z oblasti mesta Bordeaux v juhozáp. Francúzsku.

publ. „športovec, pretekár“, staršie „bojovník“ (od 19. stor.) • Psl. *borьcь, činiteľské meno od psl. *bor-ti „bojovať“ (ďalej pozri ↗ brániť¹); avšak –borec v ľadoborec ap. je od ↗ boriť, majúceho v konečnom dôsledku rovnaký koreň.

„bot. Juniperus“ (od 17. stor.) • Asi novšia forma za pôvodné borovka (od 17. stor.; porov. aj odvodené borovička „liehový nápoj s arómou borievok“), z psl. *borovьka, čo je odvodenina od psl. *borovъ „borový“, od psl. *borъ (↗ bor) – pomenovanie sa vysvetľuje častým výskytom borievky v borovicových lesoch.

↗ bor

„liehový nápoj s arómou borievok“ • Z novšej formy za pôvodné borovka (od 17. stor.), z psl. *borovъka, čo je odvodenina od *borovъ „borový“, od *borъ (↗ bor). Pomenovanie sa vysvetľuje častým výskytom borievky v borovicových lesoch.

(od 15. stor.) • Z psl. *boriti-, od ide. *bher- „opracúvať ostrým nástrojom, vyrývať, rezať, trieť, sekať“; ďalej pozri ↗ brániť¹. Z odvodenín: -borec v ľadoborec, torpédoborec ap. (pozri aj ↗ borec); rozboriť, preboriť sa (pôvodne asi „presekať, prerúbať sa niekam“), zaboriť sa a i. Pozri aj ↗ oboriť sa.

„chemický nekovový prvok“ (od 20. stor.) • Názov (lat. Borum) vznikol skrátením strlat. borax „bórax“ (bór bol objavený v r. 1808 ako radikál kyseliny bóraxovej). Ide o prevzatie z arab. bauraq, bôraq, ktorého východiskom je perz. búrah.

kniž. „boj, zápas“ (od 19. stor.) • Z rus. bor'bá (борьба), od rus. boróťsia (бороться) „bojovať“, z psl. *borti (sъ) „id.“; ďalej pozri ↗ brániť¹.

hrab. „nevestinec“, hovor. expr. „neporiadok“ (od 19. stor.) • Z fr. bordel, čo je odvodenina od stfr. borde „neveľký dom“, prevzatého z franského *borda mn., od *bord „doska“ (súvisí s angl. board „id.“) – pôvodný význam bol zrejme „stavba, dom z dosiek“.

„tmavo-, vínovočervený“ (od 19. stor.) • Z fr. bordeaux, doslova „majúci farbu vína bordeaux“ – ide o druh vína z oblasti mesta Bordeaux v juhozápadnom Francúzsku.

publ. „športovec, pretekár“, staršie „bojovník“ (od 19. stor.) • Z psl. *borьcь, činiteľské meno od *bor-ti „bojovať“ (↗ brániť¹); avšak -borec v zloženinách ako ľadoborec je od ↗ boriť, čo má v konečnom dôsledku rovnaký koreň.

„bot. Juniperus“ (od 17. stor.) • Asi novšia forma za pôvodné borovka (od 17. stor.; porov. aj odvodené ↗ borovička), z psl. *borovъka, čo je odvodenina od *borovъ „borový“, z *borъ (↗ bor) – pomenovanie sa vysvetľuje častým výskytom borievky v borovicových lesoch.

„ochlpenie spodnej časti tváre“ (od *11. stor.) • Z psl. brada, súvisí s lat. barba, gr. pógōn (πώγων), lit. barzda, nem. Bart, angl. beard a i. – všetko z ide. *bhardh-a „brada, chlpy“. Druhotne „dolná časť tváre, kde rastie brada“. Z odvodenín: bradatý, bradička, bradavica, bradavka (od *bradavy „pokrytý bradou = ochlpením“, pôvodne azda o kožných ap. výrastkoch s chĺpkami), holobriadok pejor. „mladý, neskúsený muž“ (t. j. majúci ešte holú, nezarastenú bradu) a i. Pozri aj ↗ bokombrada.

„telocvičné náradie z dvoch súbežných žrdí na stĺpikoch“ (od 20. stor.) • V tomto význame zrejme podľa čes. bradla nm., zavedeného podľa stčes. bradlo „skalný útes; nm. hradba, hradobný múr“ (bradlá pripomínajú dvojitú jednoduchú ohradu). Východiskom slova je psl. *bordlo, od psl. *borti (ďalej pozri ↗ brániť¹) – pôvodný význam bol asi „čo slúži na obranu“, odtiaľ „opevnenie, hradba“ ap. Domácim slovenským reflexom psl. *bordlo je bradlo zastar. „vysoká, vyčnievajúca skala“ (od *15. stor.; porov. aj ↗ bralo), dial. i „stoh z neomláteného obilia al. zo slamy, krmovín; hrobľa zemiakov, repy“ ap.; „hromada, kopa niečoho“. Zábradlie je asi od slovesa za-bradliť „zahradiť bradlom“ ap.

„nehodnotné veci, chybný tovar“ (od 15. stor.) • Z nem. Brack (pôvodne v jazyku obchodníkov v oblasti sev. Nemecka), čo je hláskoslovný variant nem. Wrack (↗ vrak).

(od *14. stor.) • Pôvodom starosloven. forma výrazu bradlo, z psl. *bordlo; k etymológii pozri ↗ bradlá. K psl. *dl, *tl > starosloven. l porov. aj ↗ kosíliť, ↗ omelo, ↗ trio ap.

„poľnohospodárske náradie na kyprenie pôdy“ (od 15. stor.) • Psl. *borna¹ (*bhor-n-); od ide. *bher- „opracúvať ostrým nástrojom, rezať“ ap. (↗ brániť¹) – odtiaľ význam „rezať, rozrývať“ > „kypriť pôdu; náradie na kyprenie pôdy“. Z odvodenín: brániť² „kypriť pôdu (bránou)“.

„vráta“ (od 15. stor.) • Psl. *borna²; takisto odvodené od ide. *bher- „opracúvať ostrým nástrojom, rezať“ ap., avšak vzájomný vzťah psl. *borna¹ a *borna² nie je celkom jasný. Mohol tu nastať významový posun (na základe tvarovej podobnosti) v smere *borna „ozubené náradie na kyprenie“ > „pohyblivá mrežovitá časť vrát“ ap. > *borna² „vráta“. Iný výklad odvodzuje psl. *borna² od psl. *boriti (↗ brániť¹) s významom „bránenie, obrana“ > „čo slúži na obranu“ > „(chránený, opevnený ap.) vchod, vráta, brána“. Z odvodenín: bránka (od toho brankár) i bránica (aj „sval oddeľujúci hrudnú a brušnú dutinu“) a i.

„liehový nápoj podobný koňaku“ (od 20. stor.) • Z angl. brandy – výraz vznikol skrátením staršieho brandwine, brandewine, ktorého východiskom je hol. brande-wijn, resp. nem. Brannt-wein „pálenka“, doslova „pálené víno“.

hovor. „oblasť činnosti“ (od 20. stor.) • Z fr. branche „vetva, odvetvie“, ktorého východiskom je neskoré lat. branca „laba“ (azda prevzatie z kelt. *vranca, usúvzťažňovaného so ↗ ruka), používané aj vo vzťahu k vetvám stromov ap. Pejoratívny význam „háveď, banda, bagáž“ (nacistická b.) mohol vzniknúť v dôsledku zblíženia s ↗ brať; porov. zberba, čes. sebranka „id.“ ap.

↗ brať

↗ brána²

„chrániť, hájiť“ (od *12. stor.) • Psl. *borniti – odvodenina od psl. *borna „bitka, boj, zápas“ (porov. stsl. bran’, rus. boróťsia „bojovať“ a i.), ktoré je odvodené od slovesa *borti „bojovať“, súvisiaceho s avest. tiži-bära- „majúci ostrú čepeľ“, arm. brem „hrabem“, gr. pharos „pluh“, alb. bire „diera“, lat. ferire „biť“, stsev. berja „udierať“, nem. bohren „vŕtať“, lit. bárti „nadávať“ a i. – všetko od ide. *bher- „opracúvať ostrým nástrojom“. Z odvodenín: obrániť, obranca, obrana, zabrániť, zábrana, domobrana ap.

„kypriť pôdu“ ↗ brána¹

↗ brána²

↗ brandža

„výrobca (predajca) kožených výrobkov“ (od 20. stor.) • Pôvodne „výrobca (kožených) tašiek“ – zrejme podľa čes. brašnár, od čes. brašna „kabela, taška“ ap., čo je asi odvodenina od psl. *boršьno (porov. stsl. brašьno „jedlo“, rus. dial. borošno „ražná múka“ a i.), porovnávaného s lat. farina „múka“, gót. barizeins „jačmenný“ a i., od ide. *bhares- „jačmeň“. Významový vývin možno rekonštruovať ako „jedlo (z jačmeňa) na cestu“ > „schránka na jeho uloženie, kabela, taška“.

(od 15. stor.) • Psl. brat(r)ь (k zachovaniu formy bratr porov. slk. dial. bratr, ako aj odvodené bratranec „bratov syn“, odtiaľ „strýkov/ujov syn“); súvisí so stind. bhrātā, avest. brātār, gr. phrátēr, arm. elbayr a i. — rodového bratstva; lat. frāter, stír. bräthir, gót. brôpar, nem. Bruder, angl. brother „brat“, lit. broterėlis „braček“ a i. — všetko od ide. *bhrater „príslušník veľkorodiny, brat, pokrvný príbuzný“. Tvar bratia mn. je reflexom psl. *brat(r)ьja ako starého kolektíva („súbor bratov“); oslovenie bratku je od staršej zdrobneniny bratok; zdrobnené braček je z pôvodného *bratček, od bratec (tak dial.). Pozri aj ↗ baťko.

beriem (od 15. stor.) • Psl. *bbrati, *berg; súvisí so stind. bhárati, avest. barafti „nesie“, arm. berem, gr. ferō (φέρω), alb. bie, lat. ferō „nesiem“, stír. beirid „nesie“, gót. bairan, angl. to bear „niesť“, nem. gebären „porodiť“ (t. j. asi „vynosiť dieťa“), lit. berti „rozsýpať (obilné semeno)“ (pôvodne „roznášať“) a i. – všetko od ide. *bher- „niesť, prinášať“. V psl. *bwati nastal významový posun typu „niesť“ > „vziať (a priniesť), brať“; k zachovaniu pôvodného významu „niesť“ porov. ↗ bremeno, ↗ brezivý.
Z odvodenín: berný, v spojení brať, pokladať za b-ú mincu kniž. „veriť tomu“ (doslova „ktorý sa berie, t. j. prijíma, akceptuje“; s iným významom staršie b. úrad „daňový = berúci, vyberajúci dane“); výbor, zbor (azda už psl. *vy-borb, *st-bon, so striedaním koreňovej samohlásky; k psl. *-bon „branie“, druhotne o jeho výsledku: „čo je vybrané, z-brané [zozbierané]“; sem aj výborný ako „vyberaný pre svoju vysokú kvalitu“ ap.), podobne nábor („naberanie“), odbor („odoberanie; čo je odobraté, vybraté, oddelené“), príbor („čo sa priberá“, t. j. ako nástroj, pomôcka pri jedení), súbor (↗ su-) a i.; novšie odber, výber, zber ap. (s e podľa tvarov prít. času: beriem atď.); paberky „zvyšky (po žatve, oberačke)“ (k po-brať, ↗ pa-); branec „muž odvádzaný na vojenskú službu“ (od braný, porov. brať chlapov na vojnu ap.) a i.
Pozri aj: ↗ brandža, ↗ brekyňa, ↗ chabrať, ↗ obor², ↗ úbor.

„vyrezaný samec svine“ (od 15. stor.) • Psl. *borvh – najčastejšie sa odvodzuje od ide. *bher- „opracúvať ostrým nástrojom, rezať“ (pozri aj ↗ brániť¹), pôvodne „vykastrované zviera“. Bravčový je asi odvodené od staršieho bravči, to od zdrobneného bravec, k tomu i bravček.

„výborne, znamenite“ (od 19. stor.) • Z tal. bravo, odvodeného (s nie celkom jasným hláskovým vývinom) od lat. barbarus (↗ barbar) s významovým posunom „barbarský, divý“ > „bojovný“ > „udatný, smelý, odvážny“ (azda aj ako volanie vyjadrujúce obdiv). Iný výklad vychádza z lat. prävus „krivý, zlý“.

„ľahkomyseľná, riskantná odvaha; dokonalá zručnosť“ (od 19. stor.) • Z tal. bravura, od bravo „chrabrý, smelý, odvážny; skúsený“.

(od 15. stor.) • Psl. *borzda – výraz nie celkom jasný. Odvodzuje sa od ide. *bher- „rezať“ alebo *bhar- „hrot, výčnelok“; pôvodný význam: „rozrezaná zemina“. Iný výklad: od ide. *bhreg- „lámať“ (porov. lat. frangere, nem. brechen), teda „rozdrobená zemina“. Odvodenina: brázdiť.

hovorové, expresívne (od 16.–18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, od hláskového komplexu b-r-b.

expresívne „kučeravý“ (od 18. stor.) • Odvodené od brčka „kučera“, ktoré asi súvisí s ↗ brko „výrastok“ – druhotne „chlpy, vlasy“ (porov. slovin. bŕki „fúzy“).

„súčasť tkáčskych krosien“ (od 13. stor.) • Psl. *bbrdo; príbuzné s gót. baúrd, stsev. borô, sthnem. borto, nem. Borte, angl. board, lot. birdi – všetko z ide. *bhpdho- „doska“.

„riedke blato, kaša“ (od 16. stor.) • Už psl. výraz (*brečbka, *bréčbka), azda od *brak- „slad“, prevzatého z keltských jazykov (porov. stír. braich, wales. brag); pôvodne označenie sladkého piva, neskôr podradných tekutín.

„bot. Hedera“ (od 17. stor.) • Starý psl. výraz, rekonštrukcia neistá – porovnáva sa s lat. fraxinus „jaseň“ (ide. *bherog-, *bhreg- „žiariť, biely“; ↗ breza) alebo s ide. *bheregh- „vysoký“ (↗ breh) – podľa toho, že brečtan sa ťahá do výšky. Porovnaj aj ↗ bršlen.

(od 15. stor.) • Psl. *bergb; príbuzné s chet. parku-, stind. br̥hān, avest. barəzant-, arm. barjr „vysoký“, toch. A, B pärk- „dvíhať sa“, strír. brí „kopec“, gót. baúrgs „mesto, veža“, nem. Berg „vrch“ a i. – všetko od ide. *bheregh- „vysoký“. Význam slova sa posunul v smere „vyvýšené miesto“ (porov. ísť dolu/hore b-om „dolu/hore kopcom, svahom“ ap.) > „(vyvýšená) zem pozdĺž vodnej plochy“ (b. rieky, jazera, mora). Z odvodenín: nábrežie, pobrežie (zo spojení „na brehu“, „po brehu“) a i. Pozri aj ↗ brečtan.

(od 18. stor.) • Azda už psl. *brechati, zvukomalebného pôvodu. Z odvodenín: staršie brech-ot-ať, od toho brechot.

šport., (v hokeji) „rýchly protiútok“ (od 20. stor.) • Z angl. break, od slovesa to break vo význame typu „prudko vyraziť“ – pôvodne „lámať“, z toho „prelomiť bariéry, explodovať“ ap. Pozri aj ↗ tajbrejk.

„bot. Sorbus terminalis“ (od 17. stor.) • Odvodenina od brek (tak dial.), resp. *breka (porov. rus. berióka (ôepeKa) „id.“ a i.), z psl. *berkb, *berka, nejasného pôvodu. Odvodzovalo sa od ide. *bher- „lesklý, svetlohnedý“ (ďalej pozri ↗ bobor), podľa výraznej farby plodov; iný výklad tu predpokladá súvislosť s ↗ brať – podľa toho, že vtáky „berú“ tieto plody, využívané aj ako návnada pri ich love.

staršie bremä (od 16. stor.) • Psl. *berm& gen. *bermene; súvisí so stind. bhárma „starostlivosť, podpora“, gr. ferma (tf>épp.a) „plod (matkinho lona)“ – všetko z ide. *bher-men-, od ide. *bher- „niesť“; ďalej pozri ↗ brať.

„bot. Ulmus“ (od *12. stor.) • Psl. *berstb (*berz-t-); príbuzné s gót. baírhts „svetlý, zrejmý“, sthnem. beraht „lesklý“, angl. bright „jasný“ a i. – všetko od ide. *bherag-, *bhreg- „žiariť; biely“. Pozri aj ↗ breza.

„kniha textov liturgie hodín katolíckych duchovných“ (od 18. stor.) • Z cirk. lat. breviarium, ktorého východiskom je lat. breviarium „krátky výťah z väčších diel, stručný prehľad“, od lat. breviarius „majúci skrátenú podobu“, odvodeného od lat. brevis „krátky“.

„bot. Betula“ (od 13. stor.) • Psl. *berza; súvisí so stind. bhňrjáh „druh brezy“, lat. fraxinus „jaseň“, sthnem. birka, nem. Birke, lit. béržas „breza“ a i. – všetko od ide. *bherog-, *bhreg- „žiariť; biely“. Porov. aj ↗ brečtan, ↗ brest.

odb. „oplodnený (o samiciach poľnohospodárskych zvierat)“, staršie brezí „teľný, kotný“ (od 18. stor.) • Od psl. *berdj~, ktoré sa porovnáva s lat. forda „teľná krava“ – ide o odvodeniny od ide. *bher- „niesť“ (ďalej pozri ↗ brat); z významového hľadiska „(o samici) nesúca plod“ > „brezivá“. V slk. by sme očakávali znenie *bredzí, *bredzivý; formy so -z- môžu byť podľa dial. brezový „(o statku) majúci na srsti biele fľaky“ (súvisí s ↗ breza), resp. i pod vplyvom čes. bŕezí „brezivý“ (*berdjb).

„zool. Sitta“ (od *18. stor.) • Zdrobnenina od *brhol, z psl. *bbrgbh>, čo je azda odvodenina od psl. *bergti „strážiť, ochraňovať“ ap. (porov. csl. bréšti (EP’fiUITH), rus. beréč (ôepenb) „id.“ a i.), súvisiaceho s gót. baírgan, nem. bergen „schovávať; zachraňovať“, lit. birginti „šetriť“ a i. – všetko od ide. *bhergh- „chrániť, strážiť“ ap. Pomenovanie súvisí s tým, že brhlík zahradzuje vstupný otvor na hniezde, aby chránil svoje mláďatá.

expr. „trieť, drhnúť, šúchať“ (od 19. stor.) • Vysvetľuje sa ako možná obmena východiskového *brliť (novšie h z expresívnych príčin, resp. podľa ↗ drhnúť), z psl. *bbrliti, zvukomalebného pôvodu. Pozri aj ↗ bŕľať sa.

„ľahký vozík na dopravu osôb“ (od 19. stor.) • Asi z poľ. bryczka, ktorého východiskom je nem. Birutsche „ľahký (dvojkolesový) voz“, tal. pôvodu (spis. barroccio, dial. aj biroccio). Tal. výraz vznikol na základe neskorého lat. birotium „dvojkolesový voz“, od ↗ bi- a lat. rota „koleso“.

expr. „hnusný, odporný“ (od 17. stor.) • Psl. *bridbkb, čo je rozšírenie psl. *bridb (porov. staršie čes. bfidý „ostrý, odporný“ ap.), odvodeného od slovesa *briti „rezať“; ďalej pozri ↗ britva. Význam psl. *bridb sa posunul v smere „rezať“ > „režúci; ostrý; vzbudzujúci bolestivý, nepríjemný pocit“ > „odporný, hnusný“. Z odvodenín: bridiť sa „protiviť sa, hnusiť sa“. Pozri aj ↗ britký, ↗ bridlica.

„vrstvovitá hornina (používaná ako krytina)“ (od 19. stor.) • Nie celkom jasné – azda od psl. *bridla, *bridlo, odvodzovaných od psl. *briti „rezať, štiepať“ ap. (↗ britva); v takom prípade z významového hľadiska „niečo rozštiepené“ > „vrstvovité“ ap. Menej pravdepodobný je predpoklad skríženia výrazov ↗ bridký (vo význame „ostrý, drsný“) a ↗ škridlica (↗ škridla).

„kartová hra“ (od 20. stor.) • Z angl. bridge. Hra (pochádzajúca z Blízkeho východu) je v angl. najskôr doložená pod názvom biritch (neznámeho pôvodu; jedna domnienka tu hľadá spojenie tur. bir „jeden“ a ičp „tri“), ktorý sa ľudovoetymologicky zblížil s domácim angl. bridge „most“ – azda preto, že hru hrajú dve dvojice spojené ako most.

„kartová hra“ (od 20. stor.) • Z angl. bridge. Hra (pochádzajúca z Blízkeho východu) je v angl. najskôr doložená pod názvom biritch (neznámeho pôvodu; jedna domnienka tu hľadá spojenie tur. bir „jeden“ a ičp „tri“), ktorý sa ľudovoetymologicky zblížil s domácim angl. bridge „most“ – azda preto, že hru hrajú dve dvojice hráčov, ktorých členovia sedia oproti sebe, akoby spolu vytvárali most.

„kartová hra“ (od 20. stor.) • Z angl. bridge. Hra (pochádzajúca z Blízkeho východu) je v angl. najskôr doložená pod názvom biritch (neznámeho pôvodu; jedna domnienka tu hľadá spojenie tur. bir „jeden“ a ič „tri“), ktorý sa ľudovoetymologicky zblížil s domácim angl. bridge „most“ – azda preto, že hru hrajú dve dvojice hráčov, ktorých členovia sedia oproti sebe, akoby spolu vytvárali most.

(od 19. stor.) • Psl. *bréždžiti sę, čo je odvodenina od psl. *brézǵb „úsvit“, predstavujúceho formálny variant k psl. *brésǵb (porov. čes. roz-břesk-nouti se „rozbrieždiť sa“), ktoré sa porovnáva so stind. bhrafate „svieti, žiari“, lit. brékšti „svitať“.

publ. „tlačová porada“ (od 20. stor.) • Z angl. briefing, od slovesa to brief „poskytovať informácie“, pôvodne „poskytovať právnemu zástupcovi informácie o prípade“ – ide o odvodeninu od angl. brief „zhrnutie skutočností o prípade“, prevzatého francúzskym prostredníctvom z lat. breve „(to) krátke; stručný prehľad, zhrnutie“, od lat. brevis „krátky, stručný“.

„vojenské teleso vyššie ako pluk“ (od 19. stor.) • Z fr. brigade, čo je prevzatie z tal. brigata „skupina ľudí; vojenská jednotka“, odvodeného od staršieho tal. brigare „združovať sa“. – brigadírka „plochá vojenská čiapka“ (od 20. stor.) • Od staršieho brigadír „veliteľ brigády“ (od 18. stor.), čo je prevzatie z nem. Brigadier – východiskom výrazu je fr. brigadier, odvodené od fr. brigade.

„zlisovaný uhoľný prach ap.“ (od 20. stor.) • Z fr. briquette, doslova „tehlička“ (podľa tehlovitej formy, do akej sa lisuje uhoľný prach), čo je zdrobnenina od fr. brique „tehla“, prevzatého zo strhol. brique, ktoré súvisí s nem. brechen, angl. to break „lámať“.

„vynikajúci, znamenitý“ (od 19. stor.) • Z fr. brillant, čo je príčastie od fr. briller „žiariť, lesknúť sa; skvieť sa“ (porov. skvieť sa: skvelý), prevzatého z tal. brillare „id.“. Pre tal. sloveso sa predpokladá zvukomalebný pôvod, podľa iného výkladu však súvisí s lat. béryllus (↗ beryl). – briliant „brúsený diamant“ (od 18. stor.) • Prevzaté – s možným prostredníctvom nem. Brillant – z fr. brillant, čo je substantivizovaná forma fr. brillant „lesknúci sa“.

expr. „(slabo) rinčať“ (od 17. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, od hláskového komplexu b-r-k; porov. aj ↗ brnkať.

„druh jemného pečiva“ (od 20. stor.) • Z fr. brioche, pôvodne „koláč z mieseného cesta“, čo je odvodenina od staršieho fr. brier „miesiť (cesto)“, germ. pôvodu.

kniž. „prudký, rázny“ (od 20. stor.) • Z fr. brusque, čo je prevzatie z tal. brusco, pôvodne „trpkastý; nevrlý“. Východiskom výrazu je neskoré lat. bruscus „listnatec tŕnitý“, ktoré vzniklo asi skrížením lat. rūscus „id.“ (nejasného pôvodu) a lat. *brucus „vresovec“, resp. germ. *brust „kefa“. V tal. slove nastal významový posun „tŕnitý, pichľavý“ > „trpký“ (o chuti), resp. „drsný, prudký“ (o správaní).

expr. „ostrý, strohý“ (od 18. stor.) • Etymologicky asi totožné s ↗ bridký, písanie s -t- sa vysvetľuje možným zblížením s ↗ britva.

(od 15. stor.) • Psl. *britva, názov nástroja od psl. *bri-ti „holiť sa“ (porov. stsl. briti sę (БРИТИ СѦ) „id.“ ap.), pôvodne „rezať“ – výraz je odvodený od ide. *bher- „opracúvať ostrým predmetom, vyrývať, rezať, štiepať“ ap.; ďalej pozri ↗ brániť¹. Pozri aj ↗ bridký, ↗ bridlica, ↗ britký, ↗ brojiť, ↗ brud.

„omietka s kremičitým pieskom a cementom“ (od 20. stor.) • Podľa čes. brizolit, od miestneho názvu Horní Bříza (nálezisko kaolínu); koncové -lit je podľa gr. lithos (λίθος) „kameň“.

expr. „splašene behať, lietať“, staršie „vydávať zvuk bŕ“ (od 17. stor.) • Azda už psl. *bbrkati, zvukomalebného pôvodu.

„veľké vtáčie pero (na krídlach)“ (od 17. stor.) • Azda už psl. *b-brko, čo je pravdepodobne odvodenina od ide. *bher- „opracúvať ostrým predmetom; ostrý“ ap. (ďalej pozri ↗ brániť¹) – pôvodný význam bol asi „predmet s ostrým hrotom, ostrý výrastok“ ap. Pozri aj ↗ brčkavý.

expr. „prehrabávať sa, kutrať sa“ (od 19. stor.) • Azda už psl. *bbrl(j)ati sę, od rovnakého koreňa ako psl. *bbrīti sę (ďalej pozri ↗ brhliť); zvukomalebného pôvodu. – brloh (od 17. stor.) • Psl. *bbrlogъ, pravdepodobne odvodenina od koreňa *bbrl- (↗ brhliť).

„ozdobná guľka (z textilu)“ (od 19. stor.) • Zrejme expresívna obmena pôvodného bombolec „menší guľovitý al. podlhovastý predmet, hrčka, kúsok niečoho“ (tak dial.), odvodeného od *bomboľ (porov. i dial. brmboľ „strapec, kystka“), od koreňa bômb- (porov. dial. bombuľa „guľovitý predmet“, i „ozdobná kystka, brmbolec“), čo je asi obmena – s druhotným -m- – koreňa bob-, zachovaného v ↗ bobuľa.

„hnedý, hnedastý“ (od 17. stor.) • Odvodzuje sa od brnieť „černieť, tmavieť“ (↗ brnieť²), nemožno tu vylúčiť ani vplyv významovo blízkeho ↗ bamavý.

↗ brnkať

„kovové ochranné oblečenie, pancier“, staršie „vystrojovanie pancierom“ (od 18. stor.; porov. o-brniť, „vyzbrojiť brnením“), odvodeného od *brňa (porov. stčes. brné ž. mn. „brnenie, pancier“) – ide o prevzatie germ. pôvodu (porov. sthnem. brunna, brunni, nem. Brunne „časť stredovekého rytierskeho výstroja chrániaca krk“), pričom východiskový výraz pochádza asi z keltských jazykov (porov. ír. bruinne, broinne „hruď“, t. j. pôvodne išlo o „ochrannú vrstvu na hrudi“).

„zvučať, zunieť, znieť“ (od 18. stor.) • Psl. *brbnétV, zvukomalebného pôvodu. Pozri aj z1 obrna.

expr. „černieť, tmavieť“ (od 19. stor.) • Psl. *bnnéti², súvisiace s psl. *bronéti (s%); ďalej pozri Z bronieť.

(od *17. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, od hláskového komplexu b-r-k; porov. aj Z brinkať, z bručať. Od rovnakého koreňa je aj brnčať.

(od *12. stor.) • Psl. *broáb; od psl. *bresti (*bred-ti; z toho slk. dial. brésť „brodiť sa“), súvisiaceho s alb. bredh „túlať sa, behať, blúdiť“, lit. bristi, lot. brist „brodiť sa“ – všetko od ide. *bhred(h)- „brodiť sa“. Sloveso brodiť (sa) môže byť odvodené od brod, ale môže byť aj reflexom psl. *broditi ako iteratíva k psl. *bresti. Pozri aj Z zabŕdať.

kniž. „stavať sa na odpor“ (od 18. stor.) • Psl. *brojiti, súvisiace s psl. *briti „rezať“ (ďalej pozri z britva); významový vývin asi „rezať“ > „konať“ > „konať niečo zlé, klásť odpor“. Z odvodenín: rozbroj kniž. „spor, nepokoj, roztržka“ (od roz-brojiť, azda „[rezaním] rozdeliť“). Pozri aj z zbroj.

„výkrmné kurča“ (od 20. stor.) • Z angl. broiler, doslova „kurča na grilovanie“ – z angl. to broil „piecť, grilovať“, asi z fr. brûler „páliť, pražiť“.

„drobný guľatý náboj“ (od 17. stor.) • Z nem. Brocken, doslova „odlomený kúsok“; súvisí s nem. brechen „lámať“. Z odvodenín: brokovnica „puška na brokové náboje“.

„ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými alebo striebornými niťami“ (od 18. stor.) • Z tal. broccato, pôvodne príčastie trpné od broccare „prešiť, pretkať niťou“, odvodené od brocco „kovový hrot“; lat. brocchus „vystupujúci (zub)“. Pozri aj Z brožovať.

fin. slang „dohodca“ (od 20. stor.) • Z angl. broker, z fr., prostredníctvom lat. *broccātōr, od *broccāre „naraziť sud“, doslova asi „prepichnúť niečím ostrým“. Výraz pôvodne označoval drobného predajcu vína, neskôr všeobecne „sprostredkovateľ obchodu“.

„druh zeleniny“ (od 20. stor.) • Z tal. broccolo, odvodenina od brocco „kovový hrot; vetvička, výhonok“.

„jedovatá kvapalina, halogénový chemický prvok“ • Názov (fr. bróme) utvoril v r. 1826 chemik A.-J. Balard na základe gr. brōmos (βρῶμος) „zápach“.

lek. „zápal priedušiek“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. bronchītis, od lat. bronchia mn. „priedušky“, prevzaté z gr. bronchia mn., od bronchos (βρόγχος) „priedušnica, hrdlo“.

kniž. „černieť, tmavieť; červenieť, zapáľať sa“ (od 19. stor.) • Psl. *bronéti (sq), odvodenina od farebného označenia *brom, porovn. so stind. bradhnáh, gr. phryné (φρύνῃ), nem. braun, lit. béras – všetko od ide. *bher- „lesklý, svetlohnedý“. Pozri aj z brnieť².

zool. „vyhynutý rod veľjašterov“ (od 20. stor.) • Zo zool. lat. Brontosaurus – názov utvorený z gr. bronté (βροντή) „hrom“ a sauros (σαῦρος) „jašterica“.

„zliatina medi s cínom, resp. s iným kovom“ (od 19. stor.) • Z tal. bronzo, prevzaté arab. prostredníctvom z perz. piring/biring „meď“.

„bot. Persica“ (od *18. stor.) • Pôvodne breskyňa (tak dial.), z psl. *berskynji, odvodenina od psl. *bersky, gen. *berskbve; odtiaľ i dial. breskva. Ide o prevzatie z lat. persica „broskyňa“, t. j. „perzské ovocie“ (z lat. Persia „Perzia“); novšie bro- je asi podľa staršieho *brosky „kapusta“ (porov. stčes. broskev „kapustovitá rastlina“), ktoré bolo prevzaté z lat. brassica "id.".

ozdobná spona“ (od 19. stor.) • Z fr. broche (pôvodne „ostrá kovová tyč“), ktorého východiskom je ľud. lat. *brocca, od lat. brocchus, broccus „(o zuboch) vystupujúci, vyčnievajúci“. Pozri aj ↗brokát, ↗brožovať.

„druh automatickej pištole“ • Podľa J. M. Browninga (1855–1926), amerického konštruktéra strelných zbraní.

„zošívať knihu“, staršie brošovať (od 19. stor.) • Z fr. brocher, pôvodne „prestýkať; zošívať (stehmi)“, čo je odvodenina od fr. broche „spona“ (↗brošňa). Z odvodenín: brožúra (fr. brochure).

„bot. Euonymus“ (od 17. stor.) • Nie celkom jasné; asi totožné s ↗praslen (od ↗priasť) – k významu porov. nem. Spindel-baum „bršlen“ (od Spindel „vreteno“), údajne podľa toho, že tobolka so stonkou pripomína vreteno. Podobu slova mohlo ovplyvniť aj ↗brečtan.

(od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, od hláskového komplexu b-r-k/č-; porov. aj ↗brnkať.

kniž. „nečistota, špina, hnus“ (od 18. stor.) • Psl. *brudъ, nejasného pôvodu. Buď z ide. *bher- „rezať“ (↗britva), s významovým vývinom „ostrosť“ > „hnusnosť“; alebo z ide. *bher- „kypieť“ (napr. lat. fermentum), teda „čo vzniká kvasením“ > „nečistota“.

(od 15. stor.) • Psl. *brjucho (*bhreus-); súvisí so stír. brú „brucho“, nem. Brust, angl. breast, lit. bruvis a i. – všetko od ide. *bhreu-s- „vzdúvať (sa), klíčiť“. Z odvodenín: brušný, bruchovravec (↗vravieť).

„tmavovlasý človek“ (od 20. stor.) • Z fr. brunet, od brun „hnedý“, germ. pôvodu (sthnem. brun, nem. braun).

(od 17. stor.) • Psl. *brusiti; súvisí s lit. braukýti, braukti – všetko od ide. *bhreu-k/k- „hladiť, dotýkať sa“. Z odvodenín: brúska. Pozri aj ↗obrus.

„bot. Vaccinum“ (od 18. stor.) • Psl. *brusьnica, od *brusьnъ „súvisiaci s brúsením“ (> slk. brúsny), od *brusiti. Pomenovanie súvisí s tým, že plody sa „zbrusujú“ naraz náradím.

↗brucho

„surový, hrubý“ (od 19. stor.) • Z lat. brūtālis, od brūtus „ťažký, hlúpy, nerozumný“.

„hrubý, celkový“ (od 20. stor.) • Z tal. brutto, z lat. brūtus. Význam „váha vrátane obalu“ vznikol zo spojenia brutto peso.

(od 18. stor.) • Psl. *brъva; súvisí so stind. bhruh, avest. brvat-, gr. ofrýs, stír. -brú, nem. Braue, lit. bruvis a i. – všetko od ide. *bhrú- „obočie“. Z odvodenín: obrva.

(od 13. stor.) • Psl. *brъvьno; odvodenina od *brъvъ „klada“ (porov. stčes. břev „lavica“), od ide. *bhrú-, *bhreu- „brvno, most“. Pozri aj ↗rahno.

„mäkký výrobok z ovčieho syra“ (od 16. stor.) • Z rum. brânză, doslova „syr“, preniklo na Slovensko počas valašskej kolonizácie. Pôvod nie je jednoznačný – buď z dáckeho *brandia (od ide. *bhrendh- „dozrievať“), alebo z alb. brenda „vnútri“, či lat. brandium „plachta“. Iný výklad: z román. *prensa, lat. premere „tlačiť“. Pozri aj ↗žinčica.

expr. „nadávať, špiniť“ (od 16. stor.) • Psl. *brýzgati; buď variant *bruzgati (porov. čes. dial. brúzgat sa), alebo znelý variant *pryskati (↗prýštiť). Slová zvukomalebného pôvodu. Pozri aj ↗nabrznúť.

(od *19. stor.) • Azda podľa čes. brzda, zavedeného v období národného obrodenia podľa jsl. jazykov (sln. brzda ap.) – východiskom príslušného výrazu je psl. *brzda, porovnávané so strír. brot „bodec“, sthnem. brot, stsev. broddr „hrot, šíp“, lit. bruzdúklis „drevený kolík; uzda“.

hovor. „týmus“ (od 20. stor.) • Asi podľa čes. brzlík, čo je prevzatie z nem. Briesel, odvodeného od nem. Bries (pôvodne označenie prsnej žľazy u mladých teliat), ktoré azda súvisí s nem. Brüst „hruď“.

„strašidlo“ (od 18. stor.) • Zvukomalebného pôvodu, podľa citoslovca bu-bu, znázorňujúceho strašenie.

↗ bubon

(od *16. stor.) • Psl. *bublati, nie celkom jasné. Odvodzuje sa od koreňa *bub-, azda zvukomalebného pôvodu (ďalej pozri ↗ bubon); iný výklad považuje koreň *bub- za variant (s nazalizáciou) koreňa *bob-, zachovaného v ↗ bobuľa. Z odvodenín: bublina.

(od *13. stor.) • Dial. i buben (porov. aj odvodené buben-ík, bubien-ok); z psl. *bubon, od zvukomalebného koreňa *bub- (ide. *baxmb-), porov. aj gr. bombos (βόμβος) „tupý zvuk“ (↗ bomba), stsev. bumba „bubon“, ↗ bublať ap.

hypokor. „bucľaté dieťa; drobný tučný človek“ (od 18. stor.) • Azda od zvukomalebného koreňa *buc- s významovým vývinom „vydávať zvuk, fúkať“ → „nafukovať, nadúvať“ → „(kto má) nafúkané, plné líca ap.“; porov. aj bucľatý expr. „majúci plné, okrúhle líca, formy“.

(od 17. stor.) • Psl. *bučati – odvodenina od *bukati, doslova „vydávať zvuk bu“; zvukomalebného pôvodu. Pozri aj ↗ býk.

„alebo“ (od 15. stor.) • Pôvodne tvar rozkazovacieho spôsobu od slovesa ↗ byť (buď! < *budi < psl. *bud-i); z významu želania („aby sa niečo stalo“) sa vyvinul význam alternatívy.

staršie i bodka (od *15. stor.) • Zo strhnem. buode, búde (nem. Bude), ktoré súvisí s nem. bauen „stavať“. Z odvodenín: budovať (pôvodne „stavať búdy, prístrešky ap.“), od toho budova.

(od 15. stor.) • Psl. *budu „budem, stanem sa“ – odvodzované od ide. *bheu-, *bheua- „rásť, vznikať“ (↗ byť); koreň *bud- sa interpretuje ako pôvodné *bhu-on-d- alebo *bhu-n-d-. Z odvodenín: budúci (psl. *budutji). Pozri aj ↗ buď, ↗ zabudnúť.

„indické náboženské učenie“ (od 20. stor.) • Podľa jeho zakladateľa Buddhu (stind. Buddháh, vlastným menom Siddhártha Gautama, asi 560 – 480 pred Kr.), doslova „prebudený; ktorý je pri vedomí“ (*budh-to-, od ide. *bheudh-; ku koreňu pozri ↗ bdieť).

(od 17. stor.) • Psl. *buditi – kauzatívum k psl. *bdeti (↗ bdieť), doslova „spôsobovať, aby niekto bdel, prestal spať ap.“ Z odvodenín: prebudiť, prebúdzať; vzbudiť, vzbudzovať ap.

↗ búda

↗ budem

, buzogáň „ťažký kyjak“ (od 16. stor.) • Z maď. buzogány, čo je prevzatie z turk. jazykov – východiskom je turk. *buzyan-, aktívne príčastie od turk. *buz- „rozbíjať, ničiť“.

„zariadenie na rýchle občerstvenie“ (od 20. stor.) • Z fr. buffet (najskôr doložené vo významoch „malá stolička; stôl“); etymologicky nejasné.

hovor. „skladací detský kočík“ (od 20. stor.) • Odvodené od *bugy, prevzatého z amer. angl. buggy – skrátenie spojenia baby buggy, od angl. baby „dieťatko“ a buggy „ľahký voz; detský kočík“, neznámeho pôvodu.

tech. „veľké strojové kladivo na tvarovanie kovov“ (od 20. stor.) • Asi podľa čes. buchar, ktoré sa vysvetľuje ako prevzatie z nem. Pochhammer – zloženina nsm. pochen „klepať, biť; rozbíjať“ (asi zvukomalebného pôvodu) a Hammer „kladivo“ (germ.); forma buchar vznikla pravdepodobne zblížením s čes. bouchati ↗ búchať.

(od 17. stor.) • Psl. *búchať – zvukomalebného pôvodu. Z odvodenín: buchotať → buchot; búšiť (už psl. *bušiti); vybuchnúť → výbuch, výbušný; rozbuška (k staršiemu rozbuchnúť „buchnutím rozlomiť“), rozbušný ap. Pozri aj ↗ buchar, ↗ buchnát, ↗ buchta, ↗ obuch.

expr. „úder päsťou do chrbta“, staršie i buchnáta (od 19. stor.) • Asi zo strlat. pugnata „úder“, od lat. pugnus „päsť; úder päsťou“ (pôvodne výraz z prostredia lat. škôl?); novšie buchn- je akiste podľa buchnúť (↗ búchať), k významu porov. rovnoznačné búchanec.

expr. „úder päsťou do chrbta“, staršie i buchnáta (od 19. stor.) • Asi zo strlat. pugnata „úder“, od lat. pugnus „päsť; úder päsťou“ (pôvodne výraz z prostredia lat. škôl?); novšie buchn- je akiste podľa buchnúť (↗ búchať), k významu porov. rovnoznačné búchanec.

„plnený koláč z kysnutého cesta“ (od 13. stor.) • Odvodenina od *buchtať (porov. sln. buhtáti se „opúchať, puchnúť“ a i.) s významom typu „(o ceste) kysnúť“ – ide o staré intenzívum (azda už psl. *buckbtatí) od slovesa ↗ búchať; významový posun „búchať ap.“ > „zväčšovať objem, (o ceste) kysnúť“ súvisí so zvukmi (praskanie ap.), ktoré sprevádzajú takéto procesy. Význam „malá tučná žena“ vznikol na základe tvarovej podobnosti; buchta „úder päsťou do chrbta“, ↗ buchnát je zrejme odvodené od intenzíva *buchtať v prvotnom význame „(silne) búchať, udierať“.

„býk“ (od 14. stor.) • Psl. *bujah>, od psl. *bujb (↗ bujný); z významového hľadiska pôvodne „bujné, silné zviera“ ap.

„bujný“ (od 19. stor.) • Azda už psl. *bujarb, odvodzované od psl. *bujb (↗ bujný); menej pravdepodobný sa tu zdá predpoklad pôvodného *buje-jarý ako zloženiny ↗ bujný a ↗ jarý.

„čistý hovädzí vývar“, staršie bulion (od 18. stor.) • Z fr. bouillon – od fr. bouillir „vrieť“, ktorého východiskom je lat. bullire „bublať; vrieť“, odvodené od lat. bulla „bublina“ (↗ bula).

„bot. Fagus“ (od 13. stor.) • Psl. *buh>, čo je asi novší morfologický variant psl. *buky, gen. *bukbve „buk“ (porov. ↗ azbuka, ↗ bukvica), ktoré sa obyčajne vysvetľuje ako prevzatie germ. pôvodu (porov. sthnem. buohha, nem. Buche, angl. beech a i.) – východiskový germ. výraz azda súvisí s psl. *bbzb (↗ baza).

„chorobne veľká chuť do jedenia s následným vracaním“ (od 20. stor.) • Z lek. lat. búlimia, ktorého východiskom je gr. bulímia (βουλιμία) „veľký hlad“ – výraz je odvodený od gr. bulímos (βούλιμος) „vyhladovaný“, doslova „majúci býčí hlaď“, čo je zloženina gr. bū́s (βοῦς) „býk“ a límos (λιμός) „hlad“.

[bultén] „vestník“ (od 20. stor.) • Z fr. bulletin, od stfr. bullete „odtlačok pečate; ním označená úradná správa ap.“, odvodeného od stfr. bulle „pečať“, čo je prevzatie zo strlat. bulla; ďalej pozri ↗bula.

„zdužnatená časť koreňa niektorých rastlín“, staršie aj „očná guľa“ (od 20. stor.) • Odvodenina od buľa (od 19. stor.), resp. od búla (od 18. stor.), ktorých východiskom je psl. *bula, *bulja „niečo okrúhle“, príbuzné s lat. bulla (↗bula), nem. Beule „hrča“ a i. – odvodzuje sa od ide. *b(e)u-, *bh(e)U- „nafúknuť, vzdúvať (sa)“, azda zvukomalebného pôvodu. Pozri aj ↗špúliť.

„široká ulica vo veľkom meste (so stromoradím uprostred)“ (od 19. stor.) • Z fr. boulevard, pôvodne „ochranný val, mestské hradby z brvien“ (prevzatie z hol. bolwerk „bašta, hradba, opevnenie“) – v Paríži slovo nadobudlo význam „široká ulica na mieste bývalých mestských hradieb“, odtiaľ neskôr všeobecne „široká ulica vo veľkomeste“. Bulvárna tlač (podľa nem. Boulevardpresse) sa pôvodne vzťahovala na (senzáciechtivé) noviny predávané hneď po vytlačení na veľkomestských bulvároch.

šport. „vhadzovanie“ (od 20. stor.) • Z angl. bully, pôvodne „(pri futbale) bitka, šarvátka“; slovo nejasného pôvodu.

cit. (od 19. stor.) • Zvukomalebné.

pejor. „nadávka nedvižnému, tučnému človeku“ (od 19. stor.) • Zrejme od slovesa zachovaného v dial. bumbať „piť“, zvukomalebného pôvodu, asi z detskej reči – pôvodne azda o veľa pijúcich, dobre živených deťoch, vo vzťahu k dospelým ako pejoratívum (porov. aj dial. bumbajstvo „jedáctvo a pijanstvo“).

„drevená zbraň austrálskych domorodcov“ (od 20. stor.) • Z domorodých jazykov Austrálie, do Európy preniklo v 19. stor. prostredníctvom angl. boomerang.

„krátky športový kabát“, zastaráv. „kožuch“, expr. „hustá srsť (psa), vlna (ovce)“ (od 17. stor.) • Z maď. bunda, ktorého východiskom je asi staršie bonta, prevzaté zo sthnem. bunt „čierno-biely; čierno-biela kožušina“ (dnešné nem. bunt „pestrý“). Nem. slovo sa vysvetľuje ako prevzatie z lat. punctus „bodanie, pichanie“, od lat. pungere, punctum „bodať, pichať“ – pôvodne sa vzťahovalo na čierne výšivky na bielom podklade, odtiaľ význam „čierno-biely (prúžkovaný i škvrnitý; aj o kožušine)“.

hovor. „pes s hustou dlhou srsťou“ (od 19. stor.) • Z maď. bundás, od maď. bunda „kožušina; chumáčovité chlpy“.

„(v trópoch) ľahký jednoposchodový dom; dom určený na letnú rekreáciu“ (od 20. stor.) • Z angl. bungalow (pôvodne z indickej angl.), doslova „bengálsky (dom)“ – z hind. banglä „bengálsky“.

„celulóza“ (od 20. stor.) • Podľa čes. buničina, od čes. bunka (↗bunka) – vzniklo asi prekladom fr. cellulose, utvoreného na základe fr. cellule „bunka“; ďalej pozri ↗celulóza.

„(v boji) chránený pevný kryt“ (od 20. stor.) • Z angl. bunker, pôvodne „sklad, pivnica“ (porov. aj angl. coal bunker „uhoľný sklad“), odtiaľ význam „kryt“.

expr. „búriť, poburovať“ (od 20. stor.) • Odvodenina od staršieho buntoš „poburovateľ, burič“ (od 19. stor.), utvoreného na základe staršieho bunt „sprisahanie, vzbura“ (od *17. stor.) – východiskom výrazu je sthnem. bunt „spojenectvo, spojenci; sprisahanie, vzbura ap.“, súvisiace s nem. binden „viazať; viazať sa, spájať sa“.

(od 17. stor.) • Psl. *buriti; porovnáva sa s nór. bure „bučať“, lot. bauruôt „bučať (o býkoch)“ a i. – pravdepodobne zvukomalebného pôvodu. V takom prípade išlo azda o pôvodné označenie zvuku vetra alebo hromu (porov. ↗búrka), odtiaľ aj významy typu „prudko sa hýbať“ (more sa búri) > „prudko sa prejavovať; dávať najavo nespokojnosť“ ap.

v spojení b-e oriešky „arašidy“ (od 20. stor.) • Podľa Búrov, čo je staršie označenie európskych usadlíkov v krajinách na juhu Afriky – názov pochádza z hol. boer „roľník“ (zodpovedá nem. Bauer „id.“).

„trh s cennými papiermi al. niektorými druhmi tovaru“ (od 19. stor.) • Zo strlat. bursa, pôvodne „mešec“ – východiskom je gr. byrsá (βύρσα) „stiahnutá koža (najmä hovädzia)“, neznámeho pôvodu. Súčasný význam nadväzuje na meno rodu Van der Borse (i Van der Burse, od 13. stor.; podľa troch mešcov v rodovom erbe), v ktorého dome v belg. Bruggách sa stretávali miestni kupci.

„meštianstvo (v protiklade k vyšším vrstvám feudálnej spoločnosti); v marxistickom chápaní vykorisťovateľská vládnuca trieda“ (od 20. stor.) • Z fr. bourgeoisie, čo je kolektívum k fr. bourgeois „mešťan; meštiak“ (> slk. buržoa kniž.), odvodeného od fr. bourg „mestečko“ – slovo vzniklo asi splynutím reflexu lat. burgus ako prevzatia z gr. pyrgos (πύργος) „veža (na hradbách); hradby; pevnosť“ a slova prevzatého z germ. *burg- „pevnosť ap.“. Slovo najskôr označovalo slobodného mestského občana; počas Fr. revolúcie nadobudlo význam „človek nevykonávajúci fyzickú prácu“.

pejor. „príslušník buržoázie“ (od 20. stor.) • Z rus. buržúj (буржуй), čo je ľudová obmena pôvodného rus. buržuá (буржуа), prevzatého z fr. bourgeois.

„(v sochárstve) poprsie“ (od 19. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. Buste ž.) z tal. busto m., ktorého východiskom je asi lat. bustum „miesto spaľovania mŕtvych; mohyla, hrob“ – odtiaľ azda aj „náhrobok so zobrazením mŕtveho“ > „poprsie, busta“.

„tropický krovinatý porast (najmä v južnej Afrike a Austrálii)“ (od 20. stor.) • Z angl. bush, čo je prevzatie z neskorého lat. boscum, boscus „drevo“, nejasného pôvodu.

↗ búchať

↗ propán-bután

[-t-] „menší obchod s módnymi šatami a doplnkami“, pôv. pís. boutique (od 20. stor.) • Z fr. boutique, čo je prevzatie (azda stprov. prostredníctvom) z gr. apothéke (ἀποθήκη) „miesto na odkladanie ap.“; ďalej pozri ↗ apatéka. Pozri aj ↗ putika.

„práchnivý; dutý“ (od 19. stor.) • Odvodenina od bútly (od 19. stor.), ktorého východiskom je psl. *butlt, odvodené od psl. *butéti „nafukovať sa, vzdúvať sa“ (porov. rus. dial. butéť (бутеть) „vsakovať vlhkosť, zväčšovať objem“ a i.), azda zvukomalebného pôvodu. Súčasné významy vznikli vývinom „nafukovať sa, zväčšovať objem v dôsledku hnilobných procesov“ > „hniť, práchnivieť“, resp. „nafuknutý“ > „dutý“.

hovor. expr. „budiť zo spánku, burcovať“ (od *19. stor.) • Slovotvorné azda bút-or-iť ako expresívna odvodenina od *bútať, *bútiť „biť, strkať“, z psl. *butati, *butiti (porov. bulh. hútam (хутам) „strkám, tlačím, posúvam“, rus. dial. butíť (бутить) „biť, mlátiť“ a i.), ktoré sa porovnáva s lat. con-jutare „potláčať“, stsev. bauta „biť, udierať“ a i. – všetko od ide. *bhau-, *bhu- „biť, udierať ap.“; pre bútoriť možno predpokladať významový vývin „udierať, strkať do niekoho“ > „budiť zo spánku“.

det. „spať“ (od 19. stor.) • Od citoslovca buvi! (porov. aj odvodené buvi-kať), ktorým matky sprevádzali kolísanie dieťaťa.

„krušpán“ (od 20. stor.) • Z lat. buxus, čo je prevzatie z gr. pyxos (πύξος), ktoré je prevzatím neznámeho pôvodu. Pozri aj ↗ box2, ↗ buksa, ↗ buzola, ↗ krušpán, ↗ puška.

hovor. hrub. „preháňať, sekírovať“ (od 20. stor.) • Podľa rak. nem. (vo Viedni) buserieren „strkať, dotierať, obťažovať; byť aktívny ako homosexuál“ (porov. i buzerant hrub. „homosexuál“ < nem. Buserant), nie celkom jasného pôvodu. Východisko sa obyčajne hľadá v tal. buggerare (dial. buzzerare) „mať homosexuálne vzťahy“, odvodzovanom od strlat. Bulgarus „Bulhar; príslušník heretického hnutia tzv. bogomilov (vzniklo v 10. stor. v Bulharsku)“ – významový posun „(bulharský) heretik“ > „homosexuál“ súvisí s predstavou o nemravnosti heretikov. Iný výklad odvodzuje nem. buserieren od fr. pousser d’arrière „strkať zozadu“ (pôvodne vraj v jazyku hráčov biliardu).

„zbraň s ťažkou hlavicou na konci“ • Pôvod a výklad chýba v zdroji.

geod. „prístroj na orientáciu v teréne“, staršie busola (od 20. stor.) • Z tal. bussola „nástroj na určovanie severu“, ktorého východiskom je staršie tal. bossolo „námornícky kompas“, doslova „drevená nádobka“ – výraz je odvodený od tal. bosso „buxus; buxusová škatuľka“, z lat. buxus (↗ buxus).

„izolačná hadička“ (od 20. stor.) • Utvorené na základe nem. bougieren „vyšetriť, resp. rozšíriť pomocou rozťahujúcej sa sondy ap.“, čo je odvodenina od nem. Bougie, prevzatého z fr. bougie „sonda, hadička (spočiatku z vosku) na vyšetrenie al. rozšírenie telesných trubíc (napr. močovej rúry)“, pôvodne „vosková svieca“ – podľa fr. Bougie ako staršieho názvu mesta Bedžája v dnešnom Alžírsku, odkiaľ sa v stredoveku vyvážal vosk.

(od 17. stor.) • Z hľadiska pôvodu starý tvar 2. a 3. os. sg. aoristu (čas vyjadrujúci minulé deje ukončené v minulosti) slovesa ↗ byť (*byti), t. j. „bol si“, resp. „on bol“. Spojenie by s -ovým príčastím (napr. robil by) pôvodne vyjadrovalo predminulý čas („bol si robil“, resp. „on bol robil“), ktorého tvary sa neskôr prehodnotili na tvary podmieňovacieho spôsobu. Pozri aj ↗ aby, ↗ keby.

(od 18. stor.) • Od bydlo arch. „bývanie, obydlie“ (od 17. stor.), resp. od jeho odvodeniny bydlieť, bydliť „mať bývanie, bývať“ (od 15. stor.). Východiskom je psl. *bydlo, od psl. *byti (↗ byť) – pôvodným významom bolo „bytie“, odtiaľ „miesto bytia, bývania“ > „bývanie, príbytok, bydlisko“.

(od 16. stor.) • Psl. *bykb; odvodenina od slovesa *bykati (*búk-) „bučať“, ktoré súvisí s psl. *bukati, *bučati (↗ bučať), zvukomalebného pôvodu – pôvodne „bučiace zviera“.

(od 17. stor.) • Psl. *bylb (*bhu-l-) – odvodenina od ide. *bheu-, *bheua- „rásť, vznikať“ (↗ byť); pôvodne „výrastok, rastlina“. Z odvodenín: ↗ bylina¹, ↗ byľka a i.

↗ byľ

„literárny žáner“ (od 19. stor.) • Z rus. bylina (былина). Ako literárnovedný termín zavedené rus. folkloristom I. P. Sacharovom (1807–1863) podľa strus. bylina (БЫЛИНА) „čo naozaj bolo, čo sa naozaj udialo“ – ide o odvodeninu od rus. bylój (былой) „zašlý, niekdajší“, doslova „ten, ktorý bol“, čo je staré príčastie od psl. *byti (↗ byť).

↗ byľ

„vedúci výkonný orgán (najmä v minulosti)“, staršie „kancelária“ (od 19. stor.) • Z fr. bureau, pôvodne „hrubá látka“ (od fr. bure „hrubá látka z ťažkej hnedej vlny“, asi z ľud. lat. *bura, nejasného pôvodu), odtiaľ „pracovný stôl (pokrytý takouto látkou)“ > „(kancelársky) stôl; kancelária“. – byrokracia pejor. „úradnícky aparát; preceňovanie formálnych pravidiel v úradovaní“ (od 19. stor.) • Podľa fr. bureaucratie – slovo utvoril v r. 1759 fr. ekonóm V. de Goumay na základe fr. bureau „kancelária“ analogicky podľa fr. aristocratie „aristokracia“, démocratie „demokracia“.

(od *12. stor.) • Psl. *bystn> (*bhús~); obyčajne sa usúvzťažňuje so stsev. bysja „prudko vytekať“, fríz. busen „byť prudký, násilný“, švéd. buša „vyraziť vpred“ a i. – všetko azda od ide. *b(e)u-, *bh(e)ň- „nafukovať (sa), vzdúvať (sa)“, pravdepodobne zvukomalebného pôvodu. Psl. *bystrb pôvodne označovalo asi prudký, rýchly pohyb (porov. bystrina „prudký horský potok“ ap.); vo vzťahu k duševnej činnosti nastal posun „rýchly“ > „rýchlo reagujúci, vnímavý“ (b. úsudok, b-o chápať, zbystriť pozornosť ap.); v spojeniach typu b-á voda slovo nadobudlo aj význam „čistý, jasný“ (rýchlo tečúca voda zostáva čistá), porov. i b. zrak (pôvodne azda „jasný“, odtiaľ „umožňujúci ostré videnie, ostrý“), od toho ↗ bystrozraký.

„bývanie, príbytok“, staršie i „bytie; bytosť“ (od 17. stor.) • Psl. *byth, odvodenina od *byti (↗ byť) – pôvodne „bytie“, z toho „bytie (niekde), prebývanie, zdržiavanie sa niekde“ > „miesto bývania, príbytok“. Podobne je utvorené odbyt („odbyt tovaru, ísť na o.“), od staršieho od-byť „poslať preč“ (z toho „[vy]expedovať, dodať tovar“ ap.); odtiaľ i neodbytný „ktorého sa nemožno zbaviť“. Z ďalších odvodenín: bytosť (s novšou príponou -osť), ubytovať a i.

(od 15. stor.) • Psl. *byti (*bhú-); súvisí so stind. bhávati „stáva sa, vzniká, je“, gr. fyomai (φύομαι) „rastiem, vznikám“, lat. fui perf. „bol som“, angl. to be, lit. būti „byť“, ↗ bujný, ↗ bunka, ↗ byľ a i. – všetko od ide. *bheu-, *bheu3-, pôvodne asi „rásť, vznikať“. Tvary prít. času – som (psl. *esmb), si (*esi), je (← staršie jest ← *estb, pozri aj ↗ jestvovať), sme (*esrm), ste (*este), sú (*sgtb) – sú utvorené od ide. *es- „byť“ (porov. stind. ás-mi „som“, lat. es-se „byť“ ap., pozri aj ↗ -si); tvar min. času bol (namiesto pôvodného byl ← *by-h) vznikol pod vplyvom tvarov typu padol (*pad-lb), niesol (*nes-h) ap. Bývať (psl. *byvati) prešlo významovým vývinom „opakovane byť“ (ráno už b-a chladno ap.) > „opakovane, často sa niekde zdržiavať“. > „mať tam bydlisko“ (b. na prízemí), k tomu obývať niečo. Dobyť pôvodne znamenalo „byť do (určitého času)“, odtiaľ „dočkať sa niečoho“ (porov. stsl. dobytí utra (добыти утра) „dočkať sa rána“, t. j. doslova „byť až do rána“) > „dosiahnuť, získať, ovládnuť niečo“ (d. mesto ap.), k tomu dobytok ako „čo je dobyté, získané“ (staršie i „nadobudnutý majetok“, postupne zúžené na označenie majetku v podobe zvierat, statku); podobne nábytok („čo je na-byté = nadobudnuté“), prebytok (pôvodne asi „čo pre-býva, pretrváva, zostáva [po niečom]“), príbytok (k *prí-byť „byť pri“, t. j. „zdržiavať sa pri niekom/niečom, bývať niekde“?), úbytok (k staršiemu *u-byť „ubudnúť“, ubývať, ubúdať), staršie zbytok „zvyšok“ (od z-byť „byť [von z, mimo niečoho] = zostávať, zostať; zvýšiť“), od toho zbytočný (pôvodne „zostávajúci [mimo niečoho, po niečom], zvyšujúci“) a i. Pozri aj ↗ baviť, ↗ buď, ↗ budem, ↗ bujný, ↗ bunka, ↗ by, ↗ bydlo, ↗ byľ, ↗ bylina², ↗ súci.

z ↗ bajt

z ↗ byt

z ↗ byť

„zool. Bubalus“ (od *15. stor.) • Už neskoré psl. *byvoh – prevzatie z lat. bubalus, ktorého východiskom je gr. bubalos (βουβάλος), pôvodne označenie afr. antilopy. Pozri aj ↗ bifľovať sa.

„zool. Pentatoma“ (od *16. stor.) • Odvodenina od slovesa zachovaného v dial. bzdieť „púšťať vetry, smradiť“ < *pzdieť – východiskom je psl. *pbzdéti, súvisiace s gr. bdeô (πδέω) „púšťam vetry“, lat. pedere, lit. bezdéti „púšťať vetry“ a i.; všetko od ide. *pezd- „potichu púšťať vetry“. Hmyz je pomenovaný podľa zápachu, ktorý zanecháva.

(od 19. stor.) • Psl. *bьzikati, odvodenina od psl. *bьzati, zvukomalebného pôvodu – podľa zvuku letiaceho hmyzu, porov. citoslovce bzz. – ↗ bzučať (od 19. stor.) • Azda už psl. *bъzučati, od psl. *bъzukati (odtiaľ i staršie bzukať, od neho bzuk-ot-ať, bzukot), odvodeného od psl. *bъzati.