0-9
A
- a
- (od 15. stor.) • Psl. *a (pôvodne asi tvar abl. sg. od ide. zámena *e-/*o-); súvisí so stind. át, avest. āt ,potom; a, aj‘, lit. õ,i, a, tak‘ ai. Pozri aj ↗ aj, ↗ ak, ↗ ale, ↗ alebo, ↗ ani, ↗ áno, ↗ asi, ↗ azda, ↗ až.
- a, à
- obch. ,po (od 20. stor.)• Z fr. à, v ktorom splynuli reflexy lat. predložiek ad ,k, do, ab ,od‘ i apud ,pri‘.
- a-, an-
- ,ne- (amorálny, anorganický ap.) • Z gr. a- (á), resp. (pred samohláskou) an- (av-), ktorého východiskom je ide. * ako redukovaný variant ide. záporovej častice *ne (↗ ne-).
- ab, abs-
- ,od (abnormálny, ↗ abstrahovat‘ ap.) •Z lat. ab-, resp. (pred spoluhláskami p, t, c) abs- ,od-.
- abbé
- (vo francúzskom prostredí) titul katolíckeho duchovného bez kňazského úradu (od 19. stor.)• Z fr. abbé, čo je prevzatie z kresť. lat. abbātem – ide o pôvodný tvar akuz. sg. od cirk. lat. abbās, gen. abbātis; ďalej pozri ↗ opát.
- abdikovat‘
- kniž. , odstúpiť z úradu‘ (od 20. stor.)
• Z lat. abdicāre, od ab- a lat. dicāre ,oznamovať, vyhlasovať, čo je asi intenzívum od lat. dicere „hovoriť, vyhlasovať“.
- abeceda
- (od 17. stor.) • Podľ’a začiatočných písmen lat. abecedy (a, b, c, d; porov. už neskoré lat. abecedārium šlabikár‘); k pomenovaniu porov. i alfabeta (↗ analfabet), ↗ azbuka.
- abiturient
- absolvent strednej školy po maturite‘ (od 20. stor.)
• Utvorené na základe lat. abitürus, ten, ktorý odíde, zamýšľa, má odísť (t. j. po maturite zo školy), čo je príč. budúce od lat. abīre, abitum „odísť, zloženého z ↗ ab- a lat. ire,ísť.
- ablegát
- hist. ,poslanec krajinského snemu v Uhorsku
staršie ,vyslanec, splnomocnenec, posol
(od 18. stor.)
• Z lat. ablēgātus, čo je príč. min.
trpné od lat. ablēgāre, ablēgātum, odoslať, vypraviť“,
zloženého z ab- a lat. lēgāre , vypraviť
s posolstvom, poslať, vyslať. Porov. i legát.
- abolícia
- práv. ,zrušenie, odvolanie platnosti zákona;
príkaz na nezačínanie/zrušenie trestného
konania‘ (od 20. stor.)
• Z lat. abolitiö ,odstránenie,
zrušenie‘, od lat. abolēre, abolitum ,ničiť,
kaziť, maritť; odstrániť, zrušiť.
- abonent
- predplatiteľ (od 19. stor.)
• Z nem. Abonnent, od nem. abonnieren , predplatiť (si)“,
prevzatého z fr. abonner , id. staršie slk. abonovať, od 19, stor.),
čo je odvodenina od stfr. bonne (fr. borne) „hranica- význam sa
B
C
D
E
F
G
H
I
J
K
L
M
N
O
P
Q
R
S
T
U
V
W
X
Y
Z